{"guid": "101d59cc-1e72-461f-a0ec-f553f4d48e01:eddaa676-40c9-4bed-952f-eb3786bb12f6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8010200050.4", "spisova_znacka": "1S/6/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/6/2010 z 16. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. februára 2012, sp. zn. 1S/6/2010, ECLI:SK:KSPO:2012:8010200050.4", "identifikacne_cislo": "8010200050", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Helena Škrinárová", "sudca_id": 226, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-skrinarova-226", "datum_vydania": "2012-02-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "2Sžp/26/2012", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "1862bbb8-54ab-4fc9-92d2-0eb84e7a9f5e:8c1ac226-b910-4b6c-851d-38601d30436c", "datum": "2013-09-17", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/51", "nazov": "zákon č. 51/1988 Zb. Slovenskej národnej rady o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/51", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/51-1988"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eddaa676-40c9-4bed-952f-eb3786bb12f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8010200050.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8010200050.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2012:8010200050.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/6/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200050
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8010200050.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcov 1/ Opalové
bane dubník, a.s. , Dubník 082 07 Červenica, IČO: 364 72 395, 2/ Nadácia dubnícke opalové bane,
Červenica - Dubník, 082 07 Červenica, IČO: 377 910 79, registrovaná na Ministerstve vnútra Slovenskej
republiky pod č. 203/Na-96/559, zastúpený štatutárnym orgánom Bc. M. B., právne zastúpených JUDr.
Vladimírom Kotusom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Žižková č. 6, 040 01 Košice, proti žalovanému
Hlavnému banskému úradu v Banskej Štiavnici, Kammerhoffská 25, 969 50 Bratislava, zastúpeného
JUDr. Ing. O. C., predsedom úradu, za účasti 1/ Obce Červenica, 082 07 Červenica, zastúpenej
starostkou M. O., 2/ Obce Zlatá Baňa, 082 52 Kokošovce, zastúpenej starostom V. V., 3/ Lesov
Slovenskej republiky, š.p. generálne riaditeľstvo, Banská Bystrica, Námestie SNP č. 8, 975 66 Banská
Bystrica, 4/ spoločnosti Opálových baní Libanka, s.r.o., Floriánova ulica č. 3201/12, 080 01 Prešov,
zastúpenej konateľom Ing. Bc. T. C., právne zastúpenej JUDr. Jánom Garajom, advokátom, so sídlom
v Prešove, Florianová 2, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
zo dňa 18. novembra 2009 č. : 1087-2072/2009 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. novembra 2009 č. 1087-2072/2009 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Obvodného banského úradu v  Košiciach zo dňa 13. augusta 2009 č.
380-2461/2009 podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), d) O.s.p a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť trovy konania vo výške 304,62 Eur, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť
právnemu zástupcovi žalobcov v 1/ a 2/ rade JUD. Vladimírovi Kotusovi, advokátovi do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku na účet č. XXX XXX XXXX/XXXX vedený v pobočke Z., a.s. C..

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade domáhali preskúmania rozhodnutia a postupu
žalovaného zo dňa 18. novembra 2009 č.:1087-2072/2009 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 13. augusta 2009 pod č. 380-2461/2009 o zastavení
konania, ktoré žiadali zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.

Žalobca v 1/ rade napáda rozhodnutia správnych orgánov z dôvodu, že bol ako účastník ukrátený na
svojich právach a v žalobca v 2/ rade napáda rozhodnutia z dôvodu, že podľa jeho názoru sa s ním malo
konať ako s účastníkom konania s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 2 O.s.p.

Žalobca v 1/ rade poukázal na skutkový stav, pričom zdôraznil, že na základe jeho žiadosti vykonával
povolenú banskú činnosť  v súlade s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia zo dňa 12. mája
2003  s platnosťou do 30. septembra 2008. Zmena povolenej banskej činnosti bola vykonaná dňa 07.
septembra 2007. Rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR  vydané dňa 17. októbra 2006  o



zmene výnimky a predĺžení činnosti od 01. apríla do 15. novembra tak isto s platnosťou do 30. septembra
2008. Podľa názoru žalobcu v 1/ rade mal byť žalobca v 2/ rade účastníkom správneho konania,
pretože skutočnosť,  že bol vypracovávaný plán otvarky, prípravy a dobývania, nie je prekážkou na
vykonávanie doterajšej banskej činnosti vrátane jej zmeny. Plánované podnikateľské aktivity povolením
tejto zmeny vlastne nemali byť  dotknuté nad rozsah obmedzení vyplývajúcich z doterajšieho povolenia
zabezpečovacích prác. Povolenie vydané úradom z 29. októbra 2003 zostalo aj po preskúmaní platné
a vykonateľné. Na základe udelenej výnimky Ministerstvo životného prostredia a žiadosti žalobcu došlo
rozhodnutím zo dňa 02. mája 2008 a 28. februára 2008 k predĺženiu platnosti do 15. novembra 2013.
Žalobca v 1/ rade zdôraznil, že na základe tejto výnimky žiadosťou zo dňa 13. mája 2008 požiadal
o zmenu povolenej banskej činnosti tak, že práce budú vykonané do 15. novembra 2013, pričom
prvostupňový správny orgán žiadal výzvou zo dňa 05. júna 2008 o doplnenie podania v piatich bodoch,
ktorou nežiadal o predloženie súhlasu držiteľa dobývacieho priestoru. Na základe uvedeného listu
žalobca v 1/ rade predložil 18. júla 2008 všetky požadované náležitosti s tým, že prvostupňovému
správnemu orgánu predložil aj Plán zabezpečenia a likvidácie starých banských diel po ťažbe drahých
opalov v dobývacom priestore Y., v banskom poli Z. a na kutisku V.. Zároveň predložil aj Vyhodnotenie
prác podľa schváleného plánu zabezpečenia a likvidácie starých banských diel rozhodnutia OBÚ v
Košiciach č. 1948/2003 za roky 2004 - 2007.

Zároveň žalobca v 1/ rade argumentoval tým, podal novú žiadosť zo dňa 07. augusta 2008, ktorú
prvostupňový správny orgán považoval za žiadosť o zmenu povolenej banskej činnosti a dňa 02.
septembra 2008 začal konanie o predĺženie časovej platnosti rozhodnutia OBÚ zo dňa 06. decembra
2007 o povolení zmeny banskej činnosti. K tejto žiadosti sa vyjadrovali dotknuté orgány okrem iného
aj spoločnosť Opálové bane a brusiarne, s.r.o. Prešov, ktorá podala negatívne stanovisko.  O  žiadosti
prvostupňový správny orgán rozhodol dňa 05. februára 2009 tak, že konanie zastavil. Žalobca v 1/
rade zároveň poukázal na dôvody predmetného rozhodnutia. O odvolaní žalobcu v 1/ rade voči tomuto
rozhodnutiu žalovaný vydal dňa 04. mája 2009 rozhodnutie, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie a vec
vrátil na nové prejednanie v ktorom poukázal na to, že prvostupňový správny orgán aplikujúc ustanovenie
§ 19 ods. 2 Zákona o správnom konaní mal zistiť z obsahu podania, že ide o žiadosť o predĺženie
platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti a túto mal považovať za žiadosť o predĺženie platnosti
povolenia banskej činnosti a mal pokračovať v konaní s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 3 Správneho
poriadku. Okrem iného uviedol, že uplynutie lehoty, v ktorej bolo možné požiadať o predĺženie platnosti
mal prvostupňový správny orgán posúdiť ako zásadný rozpor so zákonom a napriek tomu mohol posúdiť
obsah podania ako novú žiadosť o povolenie banskej činnosti, akceptovať tie jej časti, ktoré spĺňajú
požiadavky zákona a  vykonávacích predpisov. Prvostupňový správny orgán opätovne rozhodol dňa 13.
augusta 2009 tak, že konanie zastavil vo veci predĺženia doby platnosti o povolení banskej činnosti na
lokalite L. v dobývacom priestore „Y.“, odôvodnil tým, že ktorá žiadosť bola podaná žalobcom v 1/ rade
oneskorene. Aj napriek viacerým ústnym oznámeniam nebola spoločnosť Nadácia dubnícke opálové
bane do konania pribratá ako účastník konania.

O odvolaní voči tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím dňa 18. novembra 2009, ktoré
napadol predmetnou žalobou.

V ďalšej časti žaloby sa žalobca v 1/ rade zameral na dôvodnosť nesprávneho postupu a rozhodnutí
správnych orgánov, pričom poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa
vyjadroval dôkladne a to rozsiahlou citáciou právnych predpisov, ktoré nemajú s predmetným konaním
žiadny súvis. Opätovne poukázal na písomné doklady k jeho pôvodnej žiadosti zo dňa 13. mája
2008 o zmenu banskej činnosti a zároveň uviedol, že nemohol on sám zabezpečiť súhlas Opálových
baní a brusiarni, s.r.o. v predmetnom konaní. Zároveň zdôraznil, že správny orgán v danom prípade
absolútne opomína štátne a celospoločenské záujmy ochrany netopierov v zmysle Medzinárodného
dohovoru o ochrane netopierov v Európe, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod č. 250/1999 Z.z.
Predmetná ochrana bola zabezpečovaná žalobcom v 2/ rade práve prostredníctvom žalobcu v 1/ rade a
to formou projektu „Záchrana zimoviska netopierov v dubnických baniach“, ktorý je financovaný z grantu
finančného mechanizmu EHP,  Nórskeho finančného mechanizmu a príspevku zo štátneho rozpočtu
grantu vo výške 573. 678 Eur. Cieľom projektu je rekonštrukcia vytypovaných vletových otvorov „úzkych
štôlní“ a ohrozených častí podzemia potrebných pre zachovanie zimoviska netopierov. Projekt práve
zahŕňa sanáciu, obnovenie, zabezpečenie a ochranu 17 štôlní, ktoré boli definované ako dôležité vletové
a výletové otvory a koridory pre kolónie netopierov hybernujúcich v komplexne zimoviska chráneného
areálu.



S poukazom na tieto skutočnosti žalobca v 1/ rade tvrdil, že správny orgán absolútne ignoroval žalobcu
v 2/ rade ako účastníka konania, aj keď s poukazom na vyššie uvedené je nepochybné, že rozhodnutím
štátneho orgánu môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti žalobcu v 2/ rade práve vzhľadom na
ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku. V tejto súvislosti ešte poukázal žalobca na druhy, ktoré
sú predmetom ochrany, ako aj na činnosť, ktorá je vykonávaná v tejto oblasti.

S poukazom na uvedené sú žalobcovia toho názoru, že správny orgán svojim postupom v rozpore
s ustanovením § 3 ods. 1 Správneho poriadku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,
nedostatočne zistil skutkový stav veci na posúdenie a v konaní došlo k takej vade, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Ďalej v žalobe zdôraznili, že rozhodnutím Ministerstva životného prostredia z 12. mája 2003, ktoré bolo
vydané v zmysle príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny, je potrebné poukázať
aj na to, že výnimkou sa povoľuje žiadateľovi vjazd a státie napr. motorových vozidiel, vykonávanie
banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, pohyb mimo zastavaného územia obce,
umiestňovanie informačných zariadení a poškodzovanie biotopov chránených druhov živočíchov. V tejto
súvislosti poukázali žalobcovia na to, že v zmysle tohto rozhodnutia bol vydaný súhlas na vybudovanie
a označenie náučného chodníka na území chránenej oblasti dubnícke bane v podzemí banských diel.

Žalobca v 1/ rade sa opätovne v žalobe zaoberal rozhodnutím žalovaného s poukazom na ustanovenie
§ 18c ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, ktoré ustanovenie určuje aj ďalšiu podmienku,
a to lehotu, ktorej uplynutím takéto podanie nemožno považovať za žiadosť o predĺženie platnosti
povolenia banskej činnosti. Za ďalší rozpor medzi zisteným skutkovým stavom považuje to, že napriek
tomu, že mohol správny orgán posúdiť obsah podania ako novú žiadosť o povolenie banskej činnosti
a akceptovať jej časti, ktoré spĺňajú požiadavky zákona a jeho vykonávacích predpisov tak ako uviedol
žalovaný v rozhodnutí zo dňa 04. mája 2009, pričom správnu úvahu žalovaného mal brať prvostupňový
správny orgán ako právny názor odvolacieho orgánu, ktorým sa v zmysle § 59 ods. 3 Správneho
poriadku mal riadiť a následne aj v tomto smere viesť konanie, neurobil tak. Aj z tohto dôvodu považuje
rozhodnutie žalovaného a  predtým vydaného prvostupňového správneho orgánu za nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť, pričom zdôrazňuje že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné a po zrušení
rozhodnutia žalovaným zo dňa 04. mája 2009 sa malo viesť konanie smerom k rozhodnutiu v zmysle
§ 17 až 18b Zákona o banskej činnosti.

Zároveň žalobcovia poukázali na obsah  ustanovenia § 3 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého
správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju v čas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré
vedú k správnemu vybaveniu veci. Podľa žalobcov rozhodnutia boli vydané predčasne, na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zároveň v žalobe argumentovali tým, že pri aplikácii
ustanovenia § 19 ods. 2 Správneho poriadku s poukazom na  odôvodnenie zrušeného rozhodnutia
žalovaným zo dňa 04. mája 2009 vyplýva,  že žalobca  v 1/ rade podal novú žiadosť a preto nemohol
prvostupňový správny orgán akýmkoľvek zamietnuť jeho žiadosť len preto, že ju podal oneskorene.
Podľa žalobcu, ak daná žiadosť môže byť posúdená ako nová žiadosť, prvostupňový správny orgán
nesprávne právne posúdil vec a na podanie zo dňa 07. augusta 2008 aplikoval nesprávne ustanovenie
zákona § 18c Zákona o banskej činnosti. Ak by prvostupňový správny orgán aplikoval správne
ustanovenie § 18d nikdy by nemohol konanie zastaviť, alebo zamietnuť žiadosť pre zmeškanie, pretože
žiadosť podľa § 18b zákona v tomto ustanovení nie je ustanovená žiadna lehota.  Podľa žalobcov je
zastavenie možné len na základe ustanovenia § 19 ods. 3 a § 30 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobca v
1/ rade zdôraznil, že je toho názoru, že o žiadosti zo dňa 13. mája 2008 správny orgán vôbec nerozhodol,
iba podaním zo dňa 05. júna 2008 uložil odstrániť vady žalobcovi, ktoré žalobca v konečnom dôsledku
písomným podaním  dňa 18. júla 2008 odstránil. S poukazom na vyššie uvedené sú preto žalobcovia
dôvodili, že postupom správneho orgánu, ktorý bol v rozpore s § 3 ods. 1 Správneho poriadku došlo k
konaní správneho orgánu k takej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

V ďalšej časti žaloby sa žalobcovia zaoberali oprávnením držiteľa dobývacieho priestoru Y., ktorého
vyjadrenie v predmetnom správnom konaní podľa žalobcov bolo úplne nepodstatné, aj keď správny
orgán vyžadoval jeho vyjadrenie a podmienil pozitívne vyjadrenie v správnom konaní aj v samotnom
rozhodnutí.



V tomto kontexte  ďalej žalobcovia argumentovali registráciou predmetnej spoločnosti Opálové bane
a brusiarne, s.r.o. v Obchodnom registri a jej pôsobením v písomnom a úradnom styku. Poukázali na
negatívne stanoviskom spoločnosti Opálové bane a brusiarne, ktorá bola v čase vydania napadnutých
rozhodnutí držiteľom dobývacieho priestoru. Podľa žalobcov len samotné neurčité vyjadrenie nemalo
byť podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov, pretože rozhodnutie na základe toho vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci a  zistenie skutkového stavu bolo na základe tohto nedostačujúce
na posúdenie veci.

Podľa žalobcov ak sa prvostupňový správny orgán v priebehu konania dopustil viacerých chýb, na
ktoré poukazujú žalobcovia aj v  žalobe, mal žalovaný ako odvolací orgán tieto pochybenia napraviť s
poukazom aj na ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Na základe tohto mal  žalovaný preskúmať
rozhodnutie v intenciách odvolania a posúdiť, či je dôvod na jeho zrušenie, resp. potvrdenie.

Žalobcovia poukázali na dôležitosť vzájomnej súčinnosti riešiť strety záujmov a navrhnúť postup,
ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov
a záujmov jednotlivými orgánmi štátnej správy, pričom žalobcovia považujú v tomto prípade za
najdôležitejší fakt to, že ani správne orgány, ani držiteľ dobývacieho priestoru vo svojich stanoviskách,
vyjadreniach a odôvodneniach neurčili v čom plánované práce ohrozia alebo obmedzenia budúce
možné vydobytie výhradného ložiska. Podľa žalobcov vôbec nejde o stret záujmov, nakoľko zo strany
žalobcu v 1/ rade mala byť vykonávaná činnosť zabezpečenia a likvidácie starých banských diel vrátane
ich zisťovania s poukazom na ustanovenie § 18a písm. d) Zákona o banskej činnosti, a činnosť
sprístupňovania banských diel a starých banských diel na muzijné a iné účely a práce na ich udržiavaní
v bezpečnom stave s poukazom na ustanovenie § 18a písm. e) Zákona o banskej činnosti, ktorá je
odlišná a nezasahuje do činnosti, ktorú má v záujme vykonávať spoločnosť Opálové bane a brusiarne,
s.r.o., „dobývanie výhradného ložiska“ v súlade s § 18a písm. b) Zákona o banskej činnosti. Aj z týchto
dôvodov preto považujú žalobcovia rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov, pretože vychádzalo  z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalobcovia zároveň dôvodili tým, že v rozhodnutiach správnych orgánov dochádzalo k uvádzaniu
nepravdivostí, nepresností a neúplností určitých tvrdení, na ktoré poukázali už v odvolaní a na tieto
poukazujú aj v  žalobe. V prvom rade ide o  skutočnosť, že v roku 2007 pri žiadosti o zmenu povolenej
banskej činnosti, ktorú žalovaný posúdil ako o predĺženie časovej platnosti pôvodného rozhodnutia,
ide len o zmenu technických podmienok povolenej banskej činnosti, ktorej bola už držiteľom iná
osoba, rovnako ako pri žiadostiach v roku 2008. Dokonca oproti žiadosti z roku 2007 sa nezmenil ani
skutkový stav, pretože informácie prvostupňový správny orgán mal zo strany organizácie Opálové bane
a brusiarne, ktorá nepodala žiadosť do 22. decembra 2009 o povolenie banskej činnosti na dobývanie
drahých opálov v dobývacom priestore Y., ani o povolenie banskej činnosti na zabezpečenie starých
banských diel v dobývacom priestore Y., čo znamená, že pôvodný status quo zostal nezmenený a
spoločnosť OBaB, s.r.o.  je od roku 2005 stále len na úrovni prípravy projektovej dokumentácie. Zároveň
poukázali žalobcovia na to, že žalobca v 1/ rade podal žiadosť o povolenie banskej činnosti na dobývanie
výhradného ložiska drahého opálu vrátane príslušnej dokumentácie, teda aj Plánu otvárky, prípravy a
dobývania dňa 08. apríla 2004 o čom mal žalovaný zo svojej úradnej činnosti aj vedieť.

Žalobcovia ďalej zdôraznili s poukazom na obsah citovaného ustanovenia § 18 Banského zákona,
že správny orgán zahmlieva podstatu správneho konania, pretože ako žalobcovia tvrdia v správnom
konaní sa nejedná o výstavbu nových stavieb alebo zariadení, ale o obnovu a rekonštrukciu pôvodných
banských diel vrátane ich ústi a banské diela súvisiace s dobývaním ložiska drahých opálov. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný mal postupovať tak, že zrušil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu a prikázal mu doplniť dokazovanie, aby domnienky žalovaného buď boli preukázané,
alebo vyvrátené. Podľa žalobcov je na správnom orgáne, aby posúdil či konanie vo veci predĺženia
povolenej banskej činnosti na zabezpečovanie starých banských diel za účelom „Záchrany zimoviska
prísne chránených druhov netopierov, teda ochrany netopierov“ v zmysle medzinárodnej zmluvy
má prednosť pred pomyselným ( skutočný držiteľ dobývacieho priestoru sa ako účastník konania v
stanovenej lehote nevyjadril ) negatívnym stanoviskom držiteľa dobývacieho priestoru, ktorý možno
ložisko ani nezačne dobývať ( pretože zatiaľ neurobil ani prvý krok, ani si nepodal žiadosť o povolenie
banskej činnosti a dokonca ani vyjadrenie o tom, ktoré konkrétne práce môžu v budúcnosti obmedziť
alebo ohroziť využitie ložiska ).



V tejto súvislosti poukázali žalobcovia na ustanovenie § 34 ods. 6 Správneho poriadku, podľa ktorého v
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať,
pričom správne orgány mali k dispozícii Vyhodnotenie prác, ktoré predložil žalobca v 1/ rade k
žiadosti zo dňa 13. mája 2008. Podľa žalobcov žalovaný týmto svojim konaním s poukazom na vyššie
uvedené, hrubým spôsobom porušil zásadu dvojinštantnosti konania, keď posudzoval určité relevantné
skutočnosti, ktoré nijakým spôsobom neposudzoval prvostupňový správny orgán. Zaoberal sa podľa
žalobcov skutočnosťami, ktoré neboli predmetom prvostupňového správneho rozhodnutia.

V závere žaloby žalobcovia akcentovali na to, že prvostupňový správny orgán porušil ustanovenia
Správneho poriadku v tom,  že nekonal so všetkými známymi účastníkmi  konania, konkrétne s Nadáciou
Dubnické opálové bane, aby mohla táto organizácia svoje práva a záujmy účinne obhajovať, čím
porušil ustanovenia § 3 ods. 2 a § 15 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutí o zastavení konania č.
380-2461/2009 zo dňa 13. augusta 2009, ktoré vydal na základe rozhodnutia HBÚ č. 475-767/2009 zo
dňa 04. mája 2009 neumožnil účastníkom konania oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia, nedodržal
lehoty správneho konania a neupovedomil účastníkov konania o ich predĺžení, čím porušil ustanovenia
§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2 a § 49 ods. 2 Správneho poriadku.  V Rozhodnutí č. 984-3869/2008 zo dňa 05.
februára 2009 a v Rozhodnutí č. 380-2461/2009 zo dňa 13. augusta 2009 nedbal o to, aby v skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, čím porušil ustanovenie §
3 ods. 4 Správneho poriadku. Stanovisko spoločnosti ObaB, s.r.o. č. 22/2008 zo dňa 08. septembra
2008, ktorá nebola účastníkom konania neustále vydával za list účastníka konania, teda spoločnosti
Opálové bane a brusiarne, s.r.o., čím ignoroval ustanovenie § 3a ods. 2 Obchodného zákonníka  a
porušil ustanovenie § 3 ods. 3 Správneho poriadku, u účastníka konania Opálové bane a brusiarne,
s.r.o. sa žiadnym spôsobom nepokúsil získať vyjadrenie v čom spočívajú jej konkrétne námietky voči
predĺženiu povolenej banskej činnosti, ako pri konaní o povolení tej istej banskej činnosti pre organizáciu
Rudné bane, š.p., Banská bystrica, aby tieto námietky mohol prijať, zapracovať do rozhodnutia alebo sa
s nimi vysporiať, čím porušil ustanovenia § 3 ods. 3 a 4, § 34 ods. 4 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku,
opakovaným a neodôvodneným prerušovaním konania bez toho, aby sa pokúsil o jej zmierne vybavenie
porušil ustanovenie § 3 ods. 3 Správneho poriadku, zastavil konanie z dôvodu, že podanie nemalo byť
prijaté, ktorý nie je uvedený v § 30 ods. 1  Správneho poriadku a je v rozpore s ustanovením § 33 ods.
1,2 a 4 Banského zákona a žalobcovia poukázali na to, že žalovaný porušil ustanovenia Správneho
poriadku v tom, že v Rozhodnutí č. 475-767/2009 zo dňa 04. mája 2009 o zrušení rozhodnutia OBÚ
č. 984-3869/2008 zo dňa 05. februára 2009 sa vôbec nezaoberal námietkami uvedenými v odvolaní
zo dňa 18. februára 2009, čím porušil ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku. V napadnutom
Rozhodnutí č. 1087/2072/2009 zo dňa 18. novembra 2009 citáciou Zákona o nadáciách a citáciou účelu
nadácie, ktorá nemá s meritom veci nič spoločné zahmlieval a odmietol postavenie Nadácie Dubnické
opálové bane ako účastníka konania, ktorý je nájomcom pozemkov a má aj iné oprávnené záujmy v
tomto konaní, čím porušil ustanovenia § 60a, § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, porušil
ustanovenia § 3 ods. 1,2,3 a 4, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1 a 2, § 33 ods. 2, § 59 ods. 1 a § 60a tým,
že vydával ustanovenie § 3a ods. 2 Obchodného zákonníka o povinných náležitostiach v písomnom
úradnom styku za slovnú a právnu ekvilibristiku žalobcu na tému náležitostí obchodných listov. Neuznal a
odmietol účastníka konania Nadáciu Dubnické opálové bane, uznal stanovisko spoločnosti ObaB, s.r.o.,
ktorá nebola účastníkom konania ako list spoločnosti Opálové bane a brusiarne, s.r.o., ktoré  spoločnosti
sú samostatné právne subjekty. Uznal list spoločnosti Opálové bane a brusiarne, ktorým upravovala
náležitosti listu onej organizácie, v odôvodnení rozhodnutia uviedol nepravdivé a nesprávne stanoviská,
o ktorých musel alebo mal vedieť, prípadne, ktoré si bol v rámci správneho konania povinný zistiť.

Na základe týchto porušení správnych orgánov preto žalobcovia tvrdia, že rozhodnutiami došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne
rozhodnutia  v rozpore s obsahom spisu, došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu na
posúdenie veci a k vydaniu rozhodnutí došlo z nedostatku dôvodov. Rozhodnutia sú na základe toho
nepreskúmateľné a okrem toho boli zistené vady v konaní správnych orgánov, ktoré mohli mať vplyv na
zákonnosť predmetných rozhodnutí.

K žalobe sa písomným podaním zo dňa 22. marca 2010 vyjadril žalovaný, ktorý v rozsiahlom vyjadrení
poukázal na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, na dôvody odvolania, ako aj na dôvody



napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom sa s týmito v plnom rozsahu stotožnil a navrhol žalobu
ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.

K žalobe sa vyjadrili aj účastníci konania, ktorí boli pribratí do konania uznesením Krajského súdu v
Prešove 1S 6/2010 zo dňa 18. októbra 2011.

Písomne sa vyjadril starosta  Obce Zlatá Baňa dňa 08. novembra 2011 s tým, že zdôraznil, že
zastavením konania o predĺžení povolenej banskej činnosti bola pravdepodobne zmarená realizácia
najväčšieho investičného projektu v Európe na záchranu biotopu, prísne chránených druhov netopierov
v dubnických baniach financovaného z Nórskeho finančného mechanizmu a finančného mechanizmu
EHP. zastavením činnosti Opálových baní Dubník, a.s. a Nadácie opálové bane došlo k zastaveniu
regionálneho rozvoja a rozvoja cestovného ruchu v katastrálnom území Zlatá Baňa, pričom sa nevytvorili
predpokladané pracovné príležitosti. Zároveň starosta obce poukázal na to, že prvostupňový správny
orgán prijal žiadosť a pokračoval v správnom konaní aj napriek oneskorenému podaniu žiadosti a teda
zastavenie konania s poukazom na ustanovenie § 30 Správneho poriadku je irelevantné a v rozpore s
týmto ustanovením.

Na pojednávaní starosta obce sa stotožnil s týmto vyjadrením.

Starostka obce Červenica sa k žalobe na pojednávaní pred súdom vyjadrila v tom zmysle, že by bolo pre
obec prínosom, keby sa konečne doriešili predmetné  ťahanice, pričom uviedla, že jej ide len o prospech
obce a o to, aby sa rozvíjala turistika a občania z toho niečo mali.

K žalobe sa vyjadrila aj spoločnosť Lesy Slovenskej republiky, š.p. Generálne riaditeľstvo, Banská
Bystrica podaním zo dňa 05. decembra 2011, v ktorom uviedla, že v konaniach banskej štátnej správy
sa pri riešení stretov záujmov ako správca obecných pozemkov a ostatného majetku vo vlastníctve
Slovenskej republiky vyjadrovala v zmysle zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a preto posúdenie, ktoré
je v kompetencii špecializovanej štátnej správe pri rozhodovaní o predĺžení platnosti banskej činnosti
ponecháva správnych orgánov na posúdenie zákonnosti postupu na odbornom posúdení súdu.

K podanej žalobe sa síce písomne nevyjadrila, ale súdu zaslala ako spoločnosť Opálové bane a
brusiarne, s.r.o., pôvodne so sídlom Prešov, Masaryková č. 21 výpis z obchodného registra zo dňa 18.
novembra 2011 s tým, že novým obchodným menom Opálové bane Libanka, s.r.o. nahradila spoločnosť
Opálové bane a brusiarne, s.r.o.. Sídlo spoločnosti je  Floriánová 3201/12 a spoločníkom predmetnej
spoločnosti je Ing. Bc. T. C., ktorý je aj štatutárnym orgánom a konateľom.

JUDr. Ján Garaj právny zástupca sa vyjadril na pojednávaní dňa 17. februára 2012 k obsahu žaloby
ako aj k tomu, že žiada žalobu zamietnuť s poukazom  na to, že žalobca v 1/ rade uvádza nepravdivé
skutočnosti, čo sa týka žalobcu v 2/ rade tento nie je účastníkom konania, pretože neuplatnil svoje práva
v správnom konaní a nepreukázal svoje účastníctvo ani pred súdom. Konateľ spoločnosti poukázal na
trestnú činnosť konateľa žalobcu v 1/ rade ako aj jeho odbornú spôsobilosť a bezúhonnosť. Zdôraznil, že
spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. je držiteľom dobývacieho priestoru Y. v súčasnej dobe. Žiadal
žalobu tak ako ich právny zástupca taktiež zamietnuť.

Z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán Obvodný banský úrad v Košiciach
dňa 13. augusta 2009 pod č. 380-2461/2009 rozhodol podľa § 17 ods.5  v spojení s § 18c ods. 5 zákona
č. 51/1988 Zb. tak, že zastavil konanie vo veci predĺženia doby platnosti rozhodnutí úradu zo dňa 29.
októbra 2003 č. 1948/2003 o povolení banskej činnosti a zo dňa 06. decembra 2007 č. 945-3538/2007
o povolení zmeny tejto banskej činnosti, na lokalite L. v dobývacom priestore „Y.“, o ktorú požiadala
organizácia ( Opálové bane Dubník, a.s. ) listom značky 0808-1 zo dňa 07. augusta 2008. Prvostupňový
správny orgán výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že listom uvedeným vo výroku zo dňa 07. augusta 2008
požiadala organizácia o predĺženie časovej platnosti citovaných rozhodnutí o povolení banskej činnosti
a jej zmeny. Úrad rozhodnutím  zo dňa 05. februára 2009 zastavil konanie v tejto veci a organizácia



podala odvolanie voči rozhodnutiu, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 04. mája 2009 tak, že napadnuté
rozhodnutie zrušil a vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán zároveň
dôvodil tým, že na predĺženie platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti platí aj ustanovenie § 18c
ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého organizácia môže požiadať
o predĺženie doby platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti, ktoré bolo vydané na dobu určitú,
ak počas platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti nemožno vykonať plánované práce. Žiadosť
podľa prvej vety sa podáva obvodnému banskému úradu príslušnému podľa miesta výkonu činnosti
najneskôr 3 mesiace dopredu pred skončením platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie, ktoré sa vzťahuje na predĺženie platnosti povolenia banskej
činnosti bolo potrebné, aby žiadosť bola podaná najneskôr 3 mesiace pred ukončením jej platnosti,
rozhodnutia o povolení banskej činnosti, resp. jej zmeny, t.j. najneskôr do 30. júna 2008. Organizácia
túto zákonom stanovenú lehotu nedodržala, keď žiadosť datovala 07. augusta 2008 a doručila ju na
úrad 08. augusta 2008.

S poukazom na to, že rozhodnutia o povolení banskej činnosti z 29. októbra 2003 a zo 06. decembra
2007 o povolení zmeny tejto činnosti stratili platnosť k 30. septembru 2008, nie je možné v tejto veci
dosiahnuť nápravu prostredníctvom pokračovania v tomto konaní. Správny orgán zároveň poukázal na
to, že na základe zistenia, že k žiadosti zo dňa 07. augusta 2008 nebol pripojený súhlas organizácie
Opálové bane a brusiarne, s.r.o., držiteľa dobývacieho priestoru Y., úrad vyzval žiadateľa - organizáciu
Opálové bane Dubník, a.s. na doplnenie podania o tento doklad. Tento súhlas nebol doposiaľ doručený a
preto na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol prvostupňový správny orgán tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O odvolaní žalobcu v 1/ rade zo dňa 30. augusta 2009, ktoré obsahovalo identické dôvody ako sú
uvedené v žalobe rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktoré je uvedené v úvodnej časti
rozsudku tak, že odvolanie žalobcu v 1/ rade zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu zo dňa 13. augusta 2009 potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný tým, že predložený spis preskúmal a v predmetnom konaní
využil aj niektoré dokumenty súvisiace s rozhodnutím zo dňa 04. mája 2009. Poukázal na to, že
odvolateľ odvolanie rozčlenil do 5 bodov, pričom argumentovanie logikou postupnosti prác je podľa
žalovaného právne irelevantné. Zákon o banskej činnosti jasne stanovuje podmienky postupu prác.
Logika nadväznosti prác pri banskej činnosti je len jedným z kritérií, ktoré sa predpokladá pri povoľovaní
a zákonodarca však dal správnemu orgánu možnosť, aby svoje názory na logiku postupnosti vo
vzdialenejšej budúcnosti korigoval a prispôsobil ich podmienkam. V tejto súvislosti poukázal žalovaný
na rozhodnutia Ministerstva životného prostredia. Na strane č. 2 a 6 svojho rozhodnutia žalovaný cituje
príslušné ustanovenia zákona č. 532/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. V odôvodnení rozhodnutia
sa ďalej žalovaný zaoberal rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 29. októbra 2003. Tento
postup možno charakterizovať ako rozporný so zákonom pretože na banskú činnosť v IV. pásme ochrany
prírody sa vzťahuje zákaz banskej činnosti určený už pre III. stupeň ochrany. Obsahom udelenia výnimky
nie je povolenie banskej činnosti, ale výkon iných činnosti, ktoré charakterizuje zákon č. 543/2002 Z.z.
v § 41, ktorý žalovaný v odôvodnení rozhodnutia doslovne cituje.

Žalovaný ďalej argumentoval tým, že žalobca v odvolaní nepresne citoval z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného zo 04. mája 2009, že prvostupňový správny orgán mal postupovať v súlade so správnym
poriadkom, pričom obsahom rozhodnutia je slovíčko „mohol“ posúdiť obsah podania ako novú žiadosť,
pričom žalovaný uviedol, že tento postup správneho orgánu bol na jeho zvážení. Právny názor
žalovaného a dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na nové prejednanie vyslovená v rozhodnutí
zo dňa 04. mája 2009 s poukazom na  § 18c zákona č. 51/1988 Zb. sa vzťahujú na predĺženie
platnosti povolenia banskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že organizácia túto stanovenú lehotu
nedodržala, keď doručila žiadosť dňa 08. augusta 2008. Prvostupňový správny orgán túto žiadosť
akceptoval a postupoval tak ako je uvedené v rozhodnutí, aplikujúc ustanovenie § 19 ods. 2 Správneho
poriadku, podľa ktorého mal podanie posudzovať podľa jeho obsahu. V tejto súvislosti poukázal na to,
že konštatujúc, že žiadateľ podal svoju žiadosť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, prvostupňový
správny orgán mal vrátiť toto podanie ako neprípustné. Prípadne mohol použiť druhú možnosť a to, že
vzhľadom na všetky okolnosti podania mohol posúdiť toto ako nové podanie.



Žalovaný ďalej tvrdil, že v bode C) odvolania žalobca uviedol, že zastavenie konanie odôvodňuje
prvostupňový správny orgán tým, že organizácia Opálové bane a brusiarne, s.r.o. nepredložila súhlas.
Poukázal na to, že k žiadosti nebol pripojený súhlas tejto organizácie a úrad ju vyzval listom zo dňa
02. októbra 2008. Tento súhlas nebol doposiaľ doručený, ako je uvedené v rozhodnutí. Odvolateľ
žiadnym spôsobom nespochybnil, že nepredložil požadované súhlasné stanovisko držiteľa DP Y.. Ďalej
žalovaný v odôvodnení rozhodnutia dôvodil tým, že odvolateľ podľa žalovaného nepresne uviedol citáciu
z oznámenia o začatí konania a stanovisko držiteľa DP nepredložil. Žalovaný tvrdil, že odvolateľ zámerne
mení zmysel citácii tým, že vynecháva podstatnú časť veci.   Ďalej sa zaoberal žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia tým, že žalobca ako odvolateľ poukázal a namietal právnu irelevantnosť náležitosti
obchodných listov a objednávok spoločnosti Opálové bane a brusiarne, s.r.o.. Podľa žalovaného s
poukazom na ustanovenie § 34 ods. 5 Správneho poriadku, a je preto je na správnom orgáne ako
posúdi dôkaznú váhu listu. Bez ohľadu na právnu relevantnosť listov žalovaný uviedol, že  žalobca bol
riadnym spôsobom vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania a je nepochybné, že tak neurobil. Preto
prvostupňový správny orgán podľa žalovaného nepochybil, keď po predchádzajúcom upozornení na
následky nekonania konanie zastavil.

Ďalej žalovaný argumentoval dôvodmi odvolania pod bodom. D) kde sa odvolateľ zaoberal tým, že
v rozhodnutí o zmene povolenej banskej činnosti z 06. decembra 2007 prvostupňový správny orgán
neuznal negatívne stanovisko Opálové bane a brusiarne, s.r.o. s odôvodnením, že povolená banská
činnosť nemá vplyv na prípravu TOTD. Podľa žalovaného zo spisu správneho orgánu, v ktorom sa konalo
o predĺžení časovej platnosti vyplýva, že toto rozhodnutie zmenilo rozhodnutie Obvodného úradu Košice
z 29. októbra 2003 o povolení banskej činnosti. Podľa žalovaného bez ohľadu na to, že z citovaného
textu odvolania nie je zrejmá relevantná námietka smerujúca voči napadnutému rozhodnutiu, je potrebné
konštatovať, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia zo dňa 06. decembra 2007 Obvodný úrad Košice
uviedol, že povoľuje  zmenu banskej činnosti v rozsahu  vykonaných osobitných technických podmienok
určených týmto citovaných rozhodnutím. Podľa žalovaného z odôvodnenia citovaného rozhodnutia
vyplýva, že organizácia Opálové bane a brusiarne, s.r.o, nesúhlasila so zmenou povolenia banskej
činnosti. Uvedené dôvody tohto nesúhlasu sú vo vzťahu k povoleniu požadovanej zmeny irelevantné.
Skutočnosť, že v súčasnosti vypracúva  žiadateľ plán otvárky, prípravy a dobývania nie je prekážkou na
vykonávanie doterajšej banskej činnosti vrátane zmeny. Žalovaný týmto poukázal na to, že prvostupňový
správny orgán v tomto prípade posúdil, že vzhľadom na časové obmedzenie povolenia predĺženia
platnosti banskej činnosti nebude na ujmu využitia ložiska výhradného nerastu v ďalšom období, ktoré
môže reálne nastať až po skončení platnosti povolenia tejto banskej činnosti.

V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia sa žalovaný zaoberal dôvodmi odvolania pod bodom E) a to
konkrétne účastníctvom v správnom konaní  Nadácie Dubnické opálové bane, pričom poukázal na
citáciu ustanovenia § 18 ods. 1 Zákona o banskej činnosti, v ktorom sú taxatívne uvedené podmienky
účastníkov konania.    Podľa žalovaného tvrdenie, že nadácia patrí k právnickým osobám, ktoré majú
zákonom chránené záujmy je zcestné. Žalovaný poukázal na § 2 zákona č. 34/2002 o nadáciách, z
ktorého vyplýva, že nadácia je účelové združenie majetku, ktoré slúži na podporu verejno-prospešného
účelu. Ďalej citoval ustanovenia § 2 ods. 2,3,6 a 7 tohto zákona, pričom uviedol, že účelom Nadácie
Dubnické opálové bane, ktorá vznikla 26. septembra 2000 je podporovať ochranu zimoviska netopierov
v dubnických  opálových baniach ako najväčšieho zimoviska netopierov na Slovensku spočívajúcich v
zabezpečení tvorbe a ochrane vletových otvorov a banských diel, v zmysle ochrany a tvorby životného
prostredia a zachovania prírodných hodnôt, obnovu, rekonštrukciu, ochranu a sprístupnenie kultúrno-
historických a technických pamiatok, banských diel a stavieb po stavbe drahých opálov ako významného
kultúrneho a technického dedičstva, že v zmysle zachovania významných kultúrnych hodnôt, ďalej
zriadenie múzea opálových baní na Dubniku, vytvorenie a udržiavanie turistických náučných chodníkov
v oblasti opálových baní, vytvorenie a udržiavanie skanzenu dokumentujúceho život,  techniku a kultúry
prvých ťažiarov drahého opálu.  Žalovaný ďalej argumentoval tým, že zastavenie konanie začatého na
podnet odvolateľa sa žiadnym spôsobom nedotkne práv a právom chránených záujmov tretej osoby,
ktorou je nadácia, pretože týmto rozhodnutím sa nemení existujúci právny stav.

S poukazom na tvrdenie odvolateľa v tom zmysle, že prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil
listinné dôkazy, nezistil skutočnosti umožňujúce vydať právne podložené rozhodnutie, žalovaný uviedol,
že tvrdenia odvolateľa sú zavádzajúce, pretože zmena v tom, že žiadateľ o povolenie predĺženia platnosti
rozhodnutia stratil postavenie právoplatného držiteľa dobývacieho priestoru Y. to na základe zákona  §
27 ods. 12  č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva banského zákona , podľa ktorého



Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor na návrh organizácie ak sa dobývanie výhradného ložiska
ukončilo alebo trvale zastavilo a bola ukončená likvidácia hlavných banských diel a lomov. Správny orgán
zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácie na základe vyberového konania ( § 24 ods. 4 -
10 ), ak organizácia, ktorej bol určený do 3 rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu
nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako 3 roky.

S poukazom na obsah tohto ustanovenia žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 25 ods. 1,2,3 a
uviedol, že držiteľ DP má zákonné právo, aby mohol ložisko využívať - dobývať. Ostatné banské činnosti
túto právnu ochranu nemajú, preto je logické, že ak sa v DP vykonáva aj iná banská činnosť, táto nesmie
brániť dobývaniu. Ak je aj povolená pred dobývaním, je to klasický prípad stretu záujmov  s poukazom
na ustanovenie § 33 ods. 1 Banského zákona. Podľa žalovaného odvolateľ v tomto DP pokiaľ bol jeho
držiteľom mohol požiadať o akúkoľvek banskú činnosť a následne ju aj vykonávať. Podľa žalovaného
sa odvolateľ účelovo domnieva, že rozhodnutie o povolení predĺženia platnosti rozhodnutia z roku 2007
a rozhodnutie o zastavení konania majú zhodnú alebo podobnú skutkovú podstatu. Žalovaný ďalej
tvrdil, že rozhodnutie o predĺžení časovej platnosti z roku 2003 vychádzalo z faktu, že v roku 2003
bol odvolateľ držiteľom DP Y., v ktorom bol  v roku 2005 určený inej organizácii. Tento fakt je podľa
žalovaného pre posudzovanie skutkovej zhodnosti zásadný.  Kým prvotné konanie o povolenie banskej
činnosti bolo vedené s držiteľom DP, následné konanie o predĺženie tohto rozhodnutia už neicioval držiteľ
DP, ale iná osoba. Inak povedané, postavenie žiadateľa o predĺženie časovej platnosti sa zásadným
spôsobom zmenilo. Navyše prvostupňový správny orgán v konaní v roku 2007 uznal postavenie držiteľa
DP ako účastníka konania, ktorý má právny nárok na ochranu svojich záujmov a jeho nesúhlas s
povolením predĺženia platnosti rozhodnutia, ktoré odôvodnil iba vypracovávaním plánu otvárky, prípravy
a dobývania vzhľadom na  toto odôvodnenie posúdil ako právne irelevantný už aj preto,  že rozhodnutie
v tejto veci bolo časovo obmedzené do 30. septembra 2008. V skutočnosti, tým vyšiel odvolateľovi v
ústrety, aby mohol rozbehnutú činnosť rozumným spôsobom ukončiť, čo mu určením dostatočnej lehoty
9 mesiacov umožnil. Súčasne žalovaný uviedol, že konanie o ďalšie predĺženie platnosti rozhodnutia
o povolení banskej činnosti pre odvolateľa má námietky od toho istého účastníka konania, ktoré sú
vyjadrené k stanovisku o predloženie časovej platnosti rozhodnutia z 08. septembra 2008, pričom držiteľ
DP uviedol, že zásadne nesúhlasí s predlžením činnosti pre organizáciu Opálové bane Dubník.

Ako bolo konštatované v pôvodnom zrušovacom  rozhodnutí žalovaného,  prvostupňový správny orgán
pochybil v tom, že akceptoval odvolateľovu žiadosť o predĺženie platnosti rozhodnutia podanú po lehote
stanovenej zákonom, tento dôvod odvolania je podľa žalovaného nezrozumiteľný, lebo nie je jasné na
aké vyjadrenie držiteľa DP sa odvolateľ odvoláva.

Žalovaný ďalej tvrdil, že námietka odvolateľa, týkajúca sa riadenia prvostupňového správneho orgánu
právnym názorom odvolacieho orgánu sa na tento prípad obnovenia konania nevzťahuje. Takýto právny
názor žalovaný nikdy nevyslovil. Skutočnosti, že prvostupňový správny orgán mohol posúdiť neskoro
podanú žiadosť o predĺženie platnosti povolenia banskej činnosti ako novú žiadosť o povolenie banskej
činnosti vyplýva z ustanovenia § 19 ods. 3 Správneho poriadku a na toto ustanovenie sa žalovaný vo
svojom právnom stanovisku odvolával. Súhlas držiteľa DP s inou banskou činnosťou ako je dobývanie
treba považovať za podstatný, a hoci to príslušné právne predpisy doslovne nepožadujú, táto požiadavka
vyplýva z princípu správneho štátu a logiky právnej úpravy ťažby nerastného bohatstva štátu. Podľa
žalovaného dobývací priestor určený v hraniciach chráneného ložiskového územia, ktorým štát garantuje
a zabezpečuje jeho držiteľovi nerušené využívanie nerastného bohatstva, určuje podmienky, za ktorých
možno dobývať ale zároveň toto dobývanie aj ochraňuje. Keby tomuto tak nebolo, potom by celá právny
úprava využívania nerastného bohatstva štátu nebola potrebná.

Ďalej žalovaný dôvodil tým, že odvolateľ opätovne poukázal na účastníctvo Nadácie Dubnické
opálové bane s poukazom na udelenie výnimky Ministerstva životného prostredia SR. Pretože žiadateľ
nepredložil  potrebné doklady pre konanie, je toto tvrdenie  irelevantné. Ďalej uviedol, že odvolateľ
poukázal na projektové práce, pričom nie je jasné z podania o aké práce ide, pretože bol predložený
PZaL starých banských diel z 27.júla 2003. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že k tejto skutočnosti
namietanej odvolateľom je potrebné podotknúť,  že dodnes ním nebola predložená žiadosť o povolenie
banskej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že zostalo iba pri úvahe, ale k podaniu žiadosti. S poukazom
na túto skutočnosť nikde nie je vyjadrený názor obvodného úradu, na ktorý poukázal odvolateľ, a podľa
žalovaného možno sa len domnievať, že zástupca OBÚ vyjadril presvedčenie v súlade s § 16 Banského
zákona, ktorý žalovaný v odôvodnení citoval. Vzhľadom na to, že doteraz nie je predložený plán OPD na



využitie výhradného ložiska, dopredu sa teda nedá určiť aký stret záujmov ešte vznikne a ako ho bude
možné riešiť po technickej a právnej stránke. Podľa žalovaného to sú úvahy do budúcna.

Žalovaný ďalej poukázal na hodnotenie vykonaných prác uvádzaných odvolateľom, ktoré podľa
žalovaného sa odvolateľovi nepodarilo splniť realizáciu Plán zabezpečenia, čo sa týka rozsahu
plánovaných prác. Oneskorenie, prípadne úplná nemožnosť výkonu projektových prác má niekoľko
príčin, na ktoré odvolateľ v bodoch 1 až 3 poukázal, pričom išlo o dôvody, ktoré sa týkali roku 2006
prác dobývacieho priestoru zapríčinené spomalením prác v roku 2005 až 2006, hlavne z toho dôvodu,
že konateľ organizácie ktorý získala dobývací priestor odvolateľovi opakovane zakazoval vstup do
banských diel, takže práce boli utlmené a pokračovali až po právnej analýze. Žalovaný k tomuto
zhodnoteniu  a dôvodom, ktoré uviedol odvolateľ v odvolaní uviedol, že ide o laxné dôvody, na ktoré
neprihliadal.

Podľa žalovaného bola organizácia povinná starať sa o ochranu výhradného ložiska, plniť si
ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a
prezentovaný právny názor nemenovaných autorov na riešenie stretov záujmov nemá podľa žalovaného
oporu v ustanoveniach banských predpisov. Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenie § 18 zákona
č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, pričom citoval ods. 1 a 2 tohto ustanovenia.
Podľa žalovaného je len evidentné, že odvolateľ chce zriaďovať stavby a zariadenia v chránenom
ložiskovom území, ktorého súčasťou je DP Y., ktoré nesúvisia s dobývaním výhradného ložiska a nemá
záväzné stanovisko vydané podľa citovaného banského zákona. Okrem toho automaticky a nesprávne
predpokladá odvolateľ, že banská činnosť, ktorú mal povolenú, t.j. likvidácia a zabezpečenie banských
diel v tomto DP je predmetom riešenia stretov záujmov podľa § 33 Banského zákona, ktoré ustanovenie
žalovaný opätovne v odôvodnení rozhodnutia cituje.

Žalovaný ďalej dôvodil tým, že je pravdou, že banské predpisy neuvažujú o situácii stretu záujmov dvoch
druhov banských činnosti, vykonávaných dvoma organizáciami v jednom dobývacom priestore. Z logiky
veci však vyplýva, že všeobecný a verejný záujem je na strane držiteľa dobývacieho priestoru, ktorý
smeruje k využívaniu nerastného bohatstva, pretože tento verejný záujem je jednoznačne deklarovaný
platnými právnymi predpismi, ktoré využívanie nerastného bohatstva upravujú. Podľa žalovaného je
evidentné a logické, že ak niekto žiada o určenie DP, je to preto, aby vykonával banskú činnosť -
dobývanie  výhradného ložiska. Práve na elimináciu nežiaduceho držania DP boli v banskom zákone
prijaté pomerne tvrdené opatrenia na odstránenie tohto stavu s poukazom na § 27 ods. 13 zákona.
Žalovaný argumetnoval tým, že odvolateľ keď bol držiteľom DP nepožiadal o povolenie banskej činnosti,
ktorou by naplnil účel DP, ale len takej banskej činnosti, ktorá nesúvisí s dobývacím priestorom -
likvidácia a zabezpečenie starých banských diel. Neskôr sa márne aj súdnou cestou domáhal, aby
tento DP znovu získal. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán rešpektuje práva súčasného
držiteľa DP a očakáva, že bude využívať DP na účel, na ktorý je určený. Tým, že zastavil konanie o
predĺženie povolenia takej banskej činnosti v DP Y., ktorá nesúvisí s využívaní DP, konal v súlade s
vyššie uvedeným. Žalovaný v závere rozhodnutia uviedol, že tvrdenie odvolateľa je nezmyselné, pretože
banské práce ako ich uvádza odvolateľ je v skutočnosti banská činnosť, ktorú musí mať povolenú, aby
ju mohol vykonávať. Projekt nazvaný „Záchrana zimoviska netopierov v Dubnických baniach“ nie je
súčasťou žiadneho podania, ktoré by mohlo smerovať k vydaniu povolenia banskej činnosti.

Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú preskúmania zákonnosti a postupu právoplatného
rozhodnutia žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané
nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy



alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods. 2,3 O.s.p. ).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 249 ods. 1,2 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem
všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré
napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom
žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania  a ďalších osôb pri
vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. V zmyslom všetkých procesných procesov je
zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických
a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie a to
prostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého práva
a povinnosti ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, a to hlavne s hmotnými a procesnými právnymi predpismi.

V zmysle § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich
právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo
ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákonom je stanovený okruh účastníkov konania a súd
koná ako so žalobcom a žalovaným s tým, ktorého zákonom za účastníka konania, teda za žalobcu a
žalovaného označuje.

Z administratívneho spisu, ktorý bol predložený žalovaný krajský súd zistil, že rozhodnutím Obvodný
banský úrad Košice zo dňa 13. augusta 2009 zastavil konanie vo veci predĺženia doby platnosti
rozhodnutím úradu č. 1948/2003 z 29. októbra 2003 o povolení banskej činnosti a č. 945-3538/2007 zo
dňa 06. decembra 2007 o povolení zmeny tejto banskej činnosti na lokalite L. v dobývacom priestore
„Y.“, o ktorú požiadal žalobca v 1/ rade listom značky 0808-1 zo dňa 07. augusta 2008 podľa § 17 ods.
5 v spojení s § 18c ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb.

V zákone č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti o výbušninách a o banskej správe v § 1 ods. 1 je upravený
účel tohto zákona, ktorým je  ustanoviť podmienky vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej
banským spôsobom najmä z hľadiska racionálneho využívania ložísk nerastov, bezpečnosti práce a
prevádzky, ochrany pracovného prostredia, ako aj podmienky používania výbušnín a upraviť organizáciu
a pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy.

V § 2 ods. 2 citovaného zákona je uvedené, čo sa rozumie v tomto zákone pod banskou činnosťou

a) ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov (ďalej len \"výhradné ložisko\"),



b) otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk,

c) zriaďovanie, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov,

d) úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním,

e) zriaďovanie a prevádzka odvalov, výsypiek a odkalísk pri činnostiach uvedených v písmenách a) až d),

f) osobitné zásahy do zemskej kôry,

g) zabezpečovanie a likvidácia starých banských diel,

h) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel  pre múzejné a iné účely a práce na ich
udržiavaní v bezpečnom stave.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona,  žiadosť o povolenie banskej činnosti podľa § 9 až § 13 s
predpísanou dokumentáciou a dokladmi predkladá organizácia najneskôr tri mesiace pred plánovaným
začatím prác obvodnému banskému úradu.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona,  ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a
záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov.

Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, ak predložená žiadosť a dokumentácia neposkytuje dostatočný
podklad na posúdenie navrhovanej banskej činnosti alebo ak nie je žiadosť o povolenie banskej činnosti
podľa § 10 v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o určení chráneného ložiskového územia a
dobývacieho priestoru, obvodný banský úrad vyzve organizáciu, aby žiadosť v určenej lehote doplnila,
prípadne uviedla do súladu s týmito rozhodnutiami; obdobne postupuje vtedy, keď žiadosť neobsahuje
všetky doklady o vyriešení stretov záujmov. Počas lehoty určenej organizácii na doplnenie žiadosti lehoty
neplynú.

Podľa § 17 ods. 5 citovaného zákona, obvodný banský úrad zastaví konanie o povolenie banskej
činnosti, ak žiadosť nebola doplnená v lehote určenej podľa odseku 3.

Podľa § 18c ods. 1 citovaného zákona,  organizácia môže požiadať o predĺženie doby platnosti
rozhodnutia o povolení banskej činnosti, ktoré bolo vydané na dobu určitú, ak počas platnosti rozhodnutia
o povolení banskej činnosti nemožno vykonať plánované práce. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva
obvodnému banskému úradu príslušnému podľa miesta výkonu činnosti najneskôr tri mesiace pred
skončením platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti.

Podľa § 18c ods. 3 citovaného zákona, obvodný banský úrad v konaní o predĺženie doby platnosti
rozhodnutia o povolení banskej činnosti, ktoré bolo vydané na dobu určitú, preskúma splnenie
podmienok na predĺženie doby platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti, najmä

a) vyriešenie stretov záujmov

b) prípadnú zmenu účastníkov konania

Podľa § 18c ods. 5 citovaného zákona, na konanie o predĺžení doby platnosti rozhodnutia o povolení
banskej činnosti sa primerane vzťahujú ustanovenia § 17, 18 a 18b.

Čo sa týka vzťahu k správnemu poriadku s poukazom na ustanovenie § 46 citovaného zákona,
všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa § 4,8,24,25,26 ods. 5 a § 40
ods. 5 písm. b).



Z uvedeného vyplýva, že na predmetné konanie podľa zákona č. 51/1988 Zb. sa vzťahuje zákon o
správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona,  správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať
každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa
správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo
hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 citovaného zákona, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1 citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy
a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 citovaného zákona, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 5 citovaného zákona, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.



Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1 citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu;
ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 citovaného zákona, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 60a citovaného zákona, ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie
o odvolaní.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv  na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Súd poukazuje na komentár k Správnemu poriadku, v zmysle ktorého správne konanie je vybudované
na určitých procesných zásadách a týmito zásadami sa správny poriadok odlišuje jednak od ostatných
procesov prebiehajúcich v oblasti verejnej správy, ako aj od procesných zásad uplatňovaných inými
orgánmi štátnej moci, najmä súdmi. Uvedenými procesnými zásadami sa spravuje celé správne konanie,
vo všetkých jeho štádiách.

Premietnutie procesných zásad do zákona z nich vytvorilo záväzné pravidlá správania. Základné
pravidlá konania plnia v podstate dve funkcie, z ktorých jedna je, že sú záväzným právnym nástrojom pre
postup správnych orgánov a ich nerešpektovanie, alebo opomenutie predstavuje vadu konania, ktorá
podľa svojej závažnosti môže viesť až k zrušeniu rozhodnutia.

Zásada materiálnej, teda objektívnej pravdy vyjadruje požiadavku, aby správny orgán úplne a presne
zistil skutočný stav veci a zaobstaral si potrebné podklady pre rozhodnutie, čo vyplýva z ustanovenia §
32 ods. 1 a § 46 zákona. Táto zásada veľmi úzko súvisí zo zásadou zákonnosti. Zistením skutočného
stavu veci sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym
predpisom. Zásada materiálnej pravdy pri zisťovaní skutočného stavu veci má dve stránky a to
úplnosť a presnosť zistenia. Úplnosť znamená pre správny orgán povinnosť zistiť všetky rozhodujúce
skutočnosti bez ohľadu na to, či budú v prospech, alebo neprospech účastníka. Pri tomto zisťovaní nie
je správny orgán viazaný návrhmi účastníkov konania. Presnosť zistenia znamená, že zistený stav musí
zodpovedať skutočnosti, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie, vzhľadom na
rôznorodosť možných situácií, správny poriadok určuje demonštratívnym spôsobom, ktorý je uvedený
v § 32 ods. 1 zákona.

Zo Správneho poriadku ďalej vyplýva, že zodpovednosť za zisťovanie podkladov pre rozhodnutie nesie
správny orgán. Správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň viesť k presvedčivosti rozhodnutia
správneho orgánu. Táto skutočnosť sa premieta predovšetkým v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom
musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami sa pri
ich hodnotení správal (§ 47 ods. 3).



S poukazom na výrok prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktorého predmetom je zastavenie
konanie s poukazom na citované ustanovenia § 17 ods. 5 v spojení s § 18c ods. 5 zákona č. 51/1988
Zb. je potrebné, aby súd zdôraznil, že v zmysle ustanovenia § 30 ods. 1 správneho poriadku správny
orgán konanie zastaví, ak

a) zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré
môže začať správny orgán,

b) účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania
alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať
správny orgán,

c) účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie
sa týkalo len tohto účastníka konania,

d) účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania
a bol o možnosti zastavenia konania poučený,

e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,

f) zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak,

g) zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

h) odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu,

i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,

j) tak ustanoví osobitný zákon, ktoré dôvody ustanovuje predmetné citované ustanovenie správneho
poriadku, až vtedy správny orgán konanie vo veci zastaví.

Zastavenie konanie je pritom jednou z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom.
Pri zastavení konania je správne konanie skončené skôr, než sa dospeje k meritórnemu rozhodnutiu vo
veci samej. Voľná úvaha je v podstate v tomto procesnom postupe vylúčená.

Rozhodnutie o zastavení konanie je síce svojim charakterom procesným rozhodnutím, netýka sa však
vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia ( poukaz na judikát Er 85/2004 ).

Pri rozhodnutí o zastavení konania predmetné rozhodnutie musí mať však náležitosti podľa § 47
Správneho poriadku. V tejto súvislosti súd zdôraznil, že aj pri uvádzaní dôvodu na zastavenie konania
platí princíp subsidiarity. To znamená, že dôvod na zastavenie podľa osobitného zákona má prednosť
pred dôvodom podľa správneho poriadku.

V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že dôvody na zastavenie konania aj podľa špeciálneho
právneho predpisu musia byť v prvom rade splnené. Čo sa týka rozhodnutia o žiadosti na predĺženie
platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti, ktorú podal žalobca v 1/ rade platí ustanovenie §
18c ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb., podľa ktorého ako vyššie súd citoval organizácia môže požiadať o
predĺženie doby platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti, ktoré bolo vydané na dobu určitú,
ak počas platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti nemožno vykonať plánované práce. Žiadosť
podľa prvej vety sa podáva obvodnému banskému úradu príslušnému podľa miesta výkonu činnosti
najneskôr tri mesiace pred skončením platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti. Správny orgán
odôvodnil výrok rozhodnutia o zastavení konania tým, že žalobca v 1/ rade ako organizácia, ktorá žiadala
o zmenu banskej činnosťou svojou žiadosťou zo dňa 07. augusta 2008 doručenou na úrad dňa 08.
augusta 2008 túto žiadosť podala neskoro, pretože túto povinnosť mala najneskôr do 30. júna 2008.



V samotnom rozhodnutí o zastavení konania zo dňa 13. augusta 2009 sú podľa zistení súdu v
odôvodnení rozhodnutia nezrovnalosti čo sa týka dátumov, keď v odôvodnení správny orgán uviedol, že
túto zmenu mala povinnosť vykonať organizácia do 30. júna 2009, pričom tento dátum mal byť do 30.
júna 2008. Ďalej v odôvodnení uviedol správny orgán, že  žiadosť bola datovaná 07. augusta 2008 a
doručená na úrad dňa 08. augusta 2009, pričom tento dátum má byť správne 08. augusta 2008, ako to
vyplýva z pečiatky. Tieto skutočnosti ako to vyplýva z administratívneho spisu neboli žiadnym opravným
listom zmenené,  ani opravené a týmito skutočnosťami sa nevyporiadal ani žalovaný v rozhodnutí o
odvolaní, aj keď išlo len o pisárske pochybenia, ale dátumy sú v rozhodnutí správneho orgánu  podľa
názoru súdu dôležité.

Čo sa týka samotného rozhodnutia o zastavení konania, na ktoré súd poukázal vyššie na základe
žiadosti zo dňa 07. augusta 2008 správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutím úradu zo dňa 29. októbra 2003 pod č. 1948/2003 o povolení
banskej činnosti a následne rozhodnutím zo dňa 06. decembra 2007 o povolení zmeny tejto činnosti
stratili platnosť tieto rozhodnutia k 30. septembru 2008, a nebolo možné podľa správneho orgánu v tejto
veci dosiahnuť nápravu prostredníctvom pokračovania v tomto konaní. Zároveň správny orgán dôvodil
tým, že nebol pripojený k žiadosti zo dňa 07. augusta 2008 súhlas organizácie Opálové bane a brusiarne,
s.r.o., ako súčasného držiteľa dobývacieho priestoru „Y.“ na doplnenie podania bol žalobca v prvom rade
vyzvaný a tento súhlas do vydania rozhodnutia správneho orgánu nebol správnemu orgánu doručený.

V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu súd konštatoval, že z
administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že  v tomto sa nenachádza žiadosť o zmenu
povolenia banskej činnosti, ktorú podal žalobca v 1/ rade dňa 13. mája 2008 o čom predložil k žalobe
kópiu podania označenú pečiatkou Obvodný banský úrad s poznámkou „prevzaté dňa 13. mája 2008 s
podpisom“. Pritom predmetom tejto písomnosti je žiadosť o zmenu banskej činnosti pri zabezpečení  a
likvidácii starých banských diel po ťažbe drahých opálov povolenej rozhodnutím obvodného Banského
úradu v Košiciach zo dňa 29. októbra 2003 a požadovaná zmena je zmena povolenej banskej činnosti na
základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 6515/2008 - 2.1pil z 02.
mája 2008, ktorým sa menilo rozhodnutie Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky z 12.
mája 2003 o povolení výnimky zo zákazov uvedených v príslušných ustanoveniach zákona č. 543/2002
Z.z. o ochrane prírody a krajiny a jeho zmien zo dňa 17. októbra 2006 a 28. februára 2008. Predmetnú
zmenu žiadal žalobca v 1/ rade povoliť banskú činnosť v tom zmysle, že práce budú vykonávané do
15. novembra 2013.

Na predmetnú žiadosť reagoval Obvodný banský úrad v Košiciach listom zo dňa 05. júna 2008 pod
príslušným č. 720-1634/2008 výzvou na doplnenie podania najneskôr do 31. júla 2008 o doklady,
dokumentáciu a údaje, ktoré sú presne uvedené v tejto výzve. Zároveň obvodný banský úrad podľa §
29 ods. 1 Zákona o správnom konaní prerušil konanie v predmetnej veci do doby doplnenia podania o
vyššie uvedené doklady, dokumentáciu a údaje v určenej lehote do 31. júla 2008.

Ako ďalej vyplýva z listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca k žalobe, Doplnením podania o
predĺženie platnosti rozhodnutia zo dňa 08. júla 2008 adresované Obvodnému banskému úradu Košice
a s poukazom na pečiatku obvodný banský úrad prebraté 18. júla 2008 s podpisom nečitateľným
pracovníčkou prvostupňového správneho orgánu. Obsahom predmetného doplnenia bolo podanie
žalobcu v 1/ rade - zdôvodnenie, prečo organizácia počas platnosti rozhodnutia úradu nemohla
vykonávať plánované práce, ako aj predloženie dokumentácie, ktorá bola podkladom na povolenie
banskej činnosti a vyhodnotenie vykonanej banskej činnosti podľa jednotlivých častí dokumentácie, v
ktorej podkladom pre povolenie banskej činnosti bol plán zabezpečenia a likvidácie starých banských
diel po ťažbe drahých opálov v dobývacom priestore „Y.“, v banskom poli Z. a na sútisku V., ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou vyššie citovaného rozhodnutia o povolení banskej činnosti a vyhodnotenie
vykonávanej banskej činnosti podľa jednotlivých častí dokumentácie, ktoré tvorí samostatnú prílohu.
Zároveň k tomuto doplneniu výzvy bola zaslaná žalobcom v 1/ rade aj overená kópia rozhodnutia
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 02. mája 2008 č. 6515/2008-2.1 pil.



Zároveň bol priložený k tomuto „Doplneniu“ aj druhý exemplár žiadosti o zmenu banskej činnosti a kópia
katastrálnej mapy s vyznačenými banskými dielami.

Ako vyplýva z postupu prvostupňového správneho orgánu tento aj napriek podanej žiadosti zo dňa 13.
mája 2008 postupoval v konaní v tom zmysle, že dňa 02. septembra 2008 začal konanie vo veci zmeny
banskej činnosti v dobývacom priestore „Y.“ na základe žiadosti žalobcu v 1/ rade zo dňa 07. augusta
2008. Ako vyplýva so žiadosťou zo dňa 13. mája 2008 sa prvostupňový správny orgán vôbec nezaoberal
a v ďalšom priebehu správneho konania tejto žiadosti nevenoval  žiadnu pozornosť.

Súčasťou administratívneho spisu predloženého žalovaným je  Oznámenie o začatí konania 02.
septembra 2008 a zároveň umožnenie podania vyjadrenia vo veci vydania predĺženia časovej platnosti
rozhodnutia zo dňa 06. decembra 2007. Zároveň v administratívnom spise nachádza aj stanovisko
Opálových baní a brusiarni, Masarykova 21, Prešov adresované prvostupňovému správnemu orgánu
zo dňa 08. septembra 2008, z ktorého vyplýva, že  spoločnosť Opálové bane a brusiarne s.r.o. Prešov
zásadne nesúhlasí ako držiteľ DP Y. v predĺžením činnosti pre organizáciu Opálové bane Dubník, a.s.. Jej
ďalšie pôsobenie v DP Y. nie je v súlade s ich podnikateľským zámerom. Uvedenú činnosť zabezpečenia
banských diel a iné činnosti môže ich organizácia vykonávať podľa vyjadrenia sama.

Súd nezistil zo žiadneho ustanovenia zákona č. 51/1988 Zb., že k podanej žiadosti o zmenu banskej
činnosti je povinný žiadateľ doložiť aj stanovisko dobývacieho priestoru.

Ako vyplýva z administratívneho spisu ďalšou výzvou obvodného banského úradu adresovanou
žalobcovi v 1/ rade zo dňa 02. októbra 2008 bol žalobca  vyzvaný na doplnenia podania najneskôr
v lehote do 07. novembra 2008 o súhlas organizácie Opálové bane a brusiarne, s.r.o. , so sídlom
v Prešove, ktorej bol dobývací priestor „Y.“ určený prevodom s vydaním predĺženia doby platnosti
rozhodnutia o povolení zmeny povolenia banskej činnosti - zabezpečenia a likvidácie starých banských
diel po ťažbe drahých opálov v tomto dobývacom priestore.

Na základe zisteného skutkového stavu Obvodný banský úrad Košice zároveň toho istého dňa,
02. októbra 2008 pod príslušným číslom prerušil konanie do doby predloženia súhlasu s vydaním
rozhodnutia o predĺžení doby platnosti vykonávania banskej činnosti - zabezpečenie a likvidácie starých
banských diel po ťažbe drahých opálov organizácie Opálové bane a brusiarne, s.r.o., ktorej bol dobývací
priestor „Y.“ určený prevodom.

Ako ďalej vyplýva z administratívneho spisu žalobca v 1/ rade žiadosťou zo dňa 14. októbra 2008
požiadal o pokračovanie konania o predĺženie banskej činnosti, ktorú žiadosť prevzal prvostupňový
správny orgán podľa pečiatky dňa 16. októbra 2008. Obvodný banský úrad v Košiciach reagoval listom
zo dňa 27. novembra 2008 a umožnil sa vyjadriť účastníkom konania v lehote najneskôr do 15. decembra
2008. S poukazom na uvedenú výzvu obvodného banského úradu reagovala listom organizácia Opálové
bane a brusiarne Prešov s.r.o. zo dňa 09. decembra 2008 s tým, že zaujala nemenné stanovisko a
zásadne nesúhlasí ako DP „Y.“ s predĺžením činnosti pre organizáciu Opálové bane Dubník, a.s..

Na základe uvedeného obvodný banský úrad dňa 05. februára 2009 č. 984-3869/2008 rozhodol o
zastavení konania podľa § 17  ods. 5 v spojení s ustanovením § 18c ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. , ktoré
rozhodnutie na základe odvolania žalobcu v 1/ rade Hlavný banský úrad Banská Štiavnica  ako odvolací
orgán rozhodnutím zo dňa 04. mája 2009 č. 475-767/2009 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie. Podľa žalovaného obvodný banský úrad mal žiadosť Opálových baní Dubník zo dňa 07.
augusta 2008 posúdiť podľa § 19 ods. 2 Zákona o správnom konaní, pričom musel z obsahu podania
zistiť, že ide o žiadosť o predĺženie platnosti rozhodnutia o povolení banskej činnosti. Podľa tohto,
osobitný právny predpis, ktorý je zákon č. 51/1988 Zb. a jeho ustanovenia určuje aj ďalšiu podmienku a to
lehotu, ktorú uplynutím nemožno takéto podanie považovať za žiadosť o predĺženie platnosti povolenia
banskej činnosti a preto mal pokračovať v konaní podľa už citovaného ustanovenia § 19 ods. 3 Zákona  o
správnom konaní v zmysle ktorého pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti správny orgán pomôže



účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil, súčasne
ho poučí že inač konanie zastaví.  Podľa žalovaného teda upynutie lehoty, v ktorej bolo možné požiadať
o predĺženie platnosti mal obvodný úrad posúdiť ako zásadný rozpor so zákonom napriek tomu mohlo
posúdiť obsah podania ako novú žiadosť o povolenie banskej činnosti, akceptovať tie jej časti, ktoré
spĺňajú požiadavky zákona a jeho vykonávacích predpisov a v ostatnom vyzvať organizáciu, aby svoju
žiadosť doplnila.  Až takýmto konaním by bola naplnená všeobecná požiadavka na podanie, ktorým
sa môže správny orgán kvalifikovane zaoberať.  Žalovaný preto konštatoval, že prvostupňový správny
orgán sa vecou dôkladne nezaoberal, nebol správne zistený skutkový stav a s poukazom na § 3 ods.
3 a 4 Správneho konania napadnuté rozhodnutie zrušil. Na základe uvedeného prvostupňový správny
orgán vydal napadnuté rozhodnutie zo dňa 13. augusta 2009, ktoré je predmetom tohto konania.

Súd  musí zdôrazniť, že obsahom administratívneho spisu nie je žiadosť o predĺženie doby platnosti
rozhodnutia, resp. zmena tejto banskej činnosti na lokalite L. v dobývacom priestore „Y.“, ktorú podala
organizácia Opálové bane Dubník dňa 13. mája 2008. V tejto súvislosti musí poukázať na to, že
žalovaný v odvolacom konaní sa nezaoberal aj napriek dôvodom odvolania touto skutočnosťou a svojim
rozhodnutím neodstránil tieto pochybnosti v  rozhodnutí Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa
13. augusta 2009 a to konkrétne žiadosti zo dňa 13. mája 2008.

Podľa názoru súdu, ak správny orgán vo veci rozhodol, mal takto postupovať na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu s poukazom na príslušné vyššie citované ustanovenia zákona o správnom
konaní, na základe písomných podaní nachádzajúcich sa v administratívnom spise, teda aj o žiadosti
zo dňa 13.mája 2008.

V napadnutých rozhodnutiach tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný poukazujú v odôvodnení
na rozhodnutie, ktoré vychádzalo zo žiadosti, ktorú podal žalobca v 1/ rade dňa 07. augusta
2008 doručenú prvostupňovému správnemu orgánu 08. augusta 2008, avšak ani v prvostupňovom
rozhodnutí, ani v rozhodnutí žalovaného sa nezaoberal, ako už súd vyššie zdôraznil žiadosťou zo dňa
13. mája 2008, ktorá je podľa súdu žiadosťou o predĺženie doby platnosti rozhodnutí úradov s poukazom
na výnimku udelenú Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky o povolení zmeny banskej
činnosti v lokalite L., ktorá mala náležitosti žiadosti o zmenu a bola podaná v lehote do 30. júna 2008,
tak ako to vyplýva z  ustanovenia § 18c ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb.. Podľa znenia tohto ustanovenia
žiadosť sa podáva obvodnému banskému úradu príslušnému podľa miesta výkonu činnosti, najneskôr
3 mesiace pred skončením platnosti  rozhodnutia o povolení banskej činnosti, ktorá doba platnosti
žalobcov v 1/ rade skončila dňa 30. septembra 2008. Z uvedeného vyplýva, že žiadosť mala byť podaná
spoločnosťou Opálové bane Dubník, a.s. do 30. júna 2008, čo žalobca v 1/ rade podľa názoru súdu aj
splnil podaním žiadosti zo dňa 13. mája 2008.

Predmetné skutočnosti vyplývajú z Rozhodnutia Obvodného banského úradu Košice zo dňa 29. októbra
2003 pod č. 1948/2003, ktorým banský úrad podľa § 13 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. povolil žiadateľovi
Opálové bane Dubník, a.s., so sídlom Y. - V. banskú činnosť, ktorej predmetom je zabezpečenie
a likvidácia starých banských diel za účelom ich záchrany, obnovy, údržby a ochrany po dobývaní
drahých opálov podľa overeného plánu zabezpečenia a likvidácie starých banských diel, ktorý sa stáva
neoddeliteľnou súčasťou originálu tohto rozhodnutia. Miestom činnosť je dobývací priestor „Y.“ , lokalita
Z., kútisko V. v k.ú. Y. a platnosť doby ukončenia zabezpečovacích a likvidovacích prác v zmysle
predloženého plánu  najneskôr 30. septembra 2008.  Súčasťou predmetného rozhodnutia je aj povolenie
výnimky na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR, odboru ochrany prírody a krajiny
zo dňa 12. mája 2003 pod príslušným číslom o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v § 15 ods.
1 písm. a) v znení § 13 ods. 1 písm. a), v znení § 14 ods. 1 písm. c) a j), § 15 ods. 1 písm. c) a §
35 ods. 1 písm. c) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktorej predmetom je upravenie
výnimiek vjazdu a státia motorových vozidiel, vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej
banským spôsobom, umiestňovania informačných zariadení, rušenie chránených druhov živočíchov
- netopierov v ich prirodzenom vývine a poškodzovanie ich biotopov, ako aj súhlas na budovanie a
vyznačenie náučného chodníka za účelom realizácie „koncepcia záchrany, obnovy, údržby a ochrany
starých banských diel po ťažbe drahých opálov b oblasti dubnických opálových baní“.



Ako vyplýva z administratívneho spisu predloženého žalovaným každé rozhodnutie o povolení zmeny
banskej činnosti vydávané následne po rozhodnutí zo dňa 29. októbra 2003 bolo podmienené udelením
povolenia výnimky a súhlasu Ministerstva životného prostredia SR, ktoré bolo súčasťou rozhodnutia
o zmene banskej činnosti vydávané príslušným Obvodným banským úradom v Košiciach. A práve z
obsahu tejto výnimky nadobudol v tejto konkrétnej veci súd názor, že činnosť žalobcu v 2/ rade má vplyv
na predmet činnosti žalobcu v 1/ rade.

V tejto súvislosti súd zdôraznil, že s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p., ako aj s poukazom
na ustanovenie § 14 ods. 1 Zákona o správnom konaní, účastníkom konania je ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí,
že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.. Správny poriadok priznáva postavenie účastníka
každému, kto spĺňa procesné predpoklady bez ohľadu na to, či v skutočnosti spĺňa aj materiálne
predpoklady.  Všeobecné kritéria účastníka sú definované tak, že

a) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má
konať, pritom nie je rozhodujúce, či sa konanie začína dispozitívnym úkonom účastníka, alebo ex offo
na podnet správneho orgánu;

b) účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti môžu byť
rozhodnutím správneho orgánu dotknuté. Za takého sa považuje subjekt, ktorého právne postavenie
môže byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím,

c) účastníkom konania je ďalej aj ten, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom chránených
záujmoch, alebo povinnostiach dotknutý. Takýto účastník sa považuje za účastníka dočasu, kým sa na
základe právoplatného rozhodnutia nepreukázalo, že účastníkom nie je.

Špeciálne kritéria obsahujú osobitné predpisy, ktoré môžu upravovať pojem účastníka konania obšírne.
Postavenie účastníka môžu dokonca priznať aj tomu, na koho sa vymedzenie v § 14 ods. 1 vôbec
nevzťahuje. Tieto osobitné predpisy majú v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou
obsiahnutou v Správnom poriadku. Za účastníka konania treba v súlade s príslušnými ustanoveniami
Správneho poriadku považovať aj toho, o koho právach alebo povinnostiach správny orgán už rozhodol.
Ide napr. o osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie (§ 53), návrh na obnovu konania (§ 62), a
podobne.

S poukazom na uvedené vyššie citované ustanovenia Zákona o správnom konaní ako aj s poukazom
na predmet činnosti žalobcu v 2/ rade je súd toho názoru, že správne orgány tak prvostupňový správny
orgán Obvodný banský úrad Košice, ako aj žalovaný  postupoval nesprávne čo sa týka priznania
postavenia účastníka konania Nadácii Opálové bane Y.- V. a ani žalovaný v odvolacom konaní ( s
poukazom na dvojinštančné konanie )  túto vadu  neodstránil a nekonal s Nadáciou opálové bane ako
účastníkom konania.

Ak prvostupňový správny orgán chcel zastaviť konania v správnom konaní mal tak postupovať v zmysle
§ 30 ods. 1 Zákona o správnom konaní, teda podľa podmienok ustanovených podľa tohto znenia
citovaného paragrafu.

Podľa názoru súdu správny orgán nemohol správne a zákonne rozhodnúť podľa ustanovenia § 17c ods.
5 zákona č. 51/1988 Zb., nakoľko žiadosť zo dňa 13. mája 2008 bola podaná žalobcom v 1/ rade včas
a táto bola aj riadne doplnená v zmysle citovaného ustanovenia.

Prvostupňový správny orgán vo svojom postupe a konaní nesprávne aplikoval ustanovenie § 18c ods.
5 v spojení s ustanovením § 17 ods. 5 Zákona o banskej činnosti a v dôsledku nesprávnej aplikácii
došlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení konania, ktoré pre nedostatočne zistený skutkový stav, ako



aj v dôsledku nedostatku dôvodov je nepreskúmateľné. Z dôvodu, že žalovaný ako odvolací orgán s
poukazom na § 59 ods. 2 Správneho poriadku tieto pochybnosti správneho orgánu neodstránil súd
konštatoval, že je potrebné zrušiť tak rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu
s poukazom na vyššie uvádzané porušenia postupu a konania správnych orgánov obidvoch stupňov.

V tejto súvislosti s poukazom na vyššie citované ustanovenia Zákona o banskej činnosti, ako aj
Zákona o správnom konaní a s poukazom na preukázané skutočnosti z administratívneho spisu,
resp. z predložených listinných dôkazov žalobcu v 1/rade musí súd konštatovať, že správne orgány
nepostupovali v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení,  a ani žalovaný ako odvolací
správny orgán neodstránil pochybnosti v napadnutom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu s
poukazom na ustanovenie § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní.

Podľa názoru súdu  ak má správny orgán rozhodnúť na základe dostatočne zisteného skutkového stavu
aj v konaní podľa zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti musia jeho rozhodnutia obsahovať presnú
identifikáciu skutočností, z ktorých správny orgán vychádza. Pritom je potrebné, aby správne orgány
najskôr zistili dôsledne skutočný stav veci a na základe preukázaných skutočností vydali rozhodnutie v
súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní.

Vzhľadom na uvedené procesné pochybenia správnych orgánov, ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom,
že správne orgány konali zákonne a v súlade s vyššie citovanými právnymi normami, krajský súd  s
poukazom na nesprávnu aplikáciou § 17 ods. 5 a § 18c zákona č. 51/1988 Zb., keď nepoužili niektorý
dôvod uvedený  v  ustanovením § 30 Zákona o správnom konaní, ktorý sa týka zastavenia konania
v predmetnej veci, napadnuté rozhodnutia zrušil podľa  § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) O.s.p. a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že správne orgány prijali nesprávny právny záver,
nedostatočne zistili skutkový stav veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V ďalšom konaní sú správne orgány povinné postupovať v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami
zákona o správnom konaní, ako aj v súlade s ustanoveniami zákona č. 51/1988 Zb., pričom sú
viazané právnym názorom súdu uvedeným v tomto rozsudku s poukazom na ustanovenie § 250j ods.
6 O.s.p. a do budúcna sú povinné opätovne vo veciach rozhodnúť na základe dôsledne a dostatočne
zisteného skutkového stavu, rozhodnutia presvedčivo a náležite odôvodniť a použiť také úvahy, ktoré by
zdôvodňovali reálnosť postupu a konania správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej.

Čo sa týka tvrdení, ktoré boli prezentované účastníkom konania Opálové bane Libanka, s.r.o., so
sídlom v Prešove prostredníctvom konateľa, ako aj právneho zástupcu na pojednávaní, tieto skutočnosti
neboli predmetom preskúmavacieho konania, preto sa nimi súd v predmetnom rozhodnutí nezaoberal.
Vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol v čase vydania prvostupňového rozhodnutia t.j., ku dňu 13.
augustu 2009 s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcom, ktorí mali v konaní úspech
priznal trovy konania vo výške 304,62 Eur spolu, ktoré pozostávajú z nasledovných právnych úkonov:

- zaplatený súdny poplatok vo výške 66 Eur

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia vo výške 27,75 Eur za žalobcu v 1/ rade, 27,75 Eur za žalobcu
v 2/ rade, znížená o 50% s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

- podanie žaloby za žalobcu v 1/ rade 27,75 Eur, za žalobcu v 2/ rade 27,75 Eur podľa § 13 ods. 2
citovanej vyhlášky

- za účasť na pojednávaní dňa 17. februára 2012  za žalobcu v 1/ rade 29,35 Eur, za žalobcu v 2/ rade
29,35 Eur podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky



- režijný paušál 2 x 7,21 Eur za rok 2010 + 1 x 7,63 Eur za rok 2012 = 20,05 Eur za žalobcu v / rade,
22,05 Eur za žalobcu v 2/ rade

- za stratu času na ceste C. - O. právneho zástupcu, ktorá je stanovená za rok 2012 vo výške 12,71
Eur 2 x 0,5 h predstavuje 25,41 Eur

- za hotové výdavky pozostávajúce z cestovného, pohonné hmoty Škoda Fábia Combi ŠPZ KE 848 HP
pri priemernej spotrebe 5,4l/100 km, cesta C.  - O. a späť  vo vzdialenosti 72 km + amortizácia vo výške
13,18 Eur, spolu 18,99 Eur v prospech právneho zástupcu

- za hotové výdavky žalobcu v 1/ rade na pojednávaní 17. februára 2012, ktoré predstavujú náhradu za
spotrebné pohonné hmoty motorové vozidlo Škoda Forman ŠPZ PO 412 DR pri priemernej spotrebe
8,51l/100 km, cesta V. - O. a späť, vzdialenosť 46 km, spolu 5,83 Eur.

Hotové výdavky si uplatnili žalobca v 1/ rade a právny zástupca v zmysle kópie osvedčenie motorového
vozidla, ktorého držiteľom je v súčasnej dobe JUDr. Kotus, právny zástupca, kópia osvedčenia SD
005124 a číslo osvedčenia  nečitateľné, evidenčné číslo motorového vozidla PO 412 DR,  ktorého
držiteľom sú Opálové bane Dubník, a.s. .

Za právny úkon zo dňa 25. mája 2010 ako vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného súd neakceptoval nárok
na úhradu trov konania zo strany právneho zástupcu z dôvodu, že toto ide o vyjadrenie, ktoré predniesol
právny zástupca na pojednávaní, nie na základe výzvy súdu k veci samej, preto za tento právny úkon
súd nepriznal odmenu.

Trovy konania pozostávajúce vo výške 304,62 Eur je povinný žalovaný zaplatiť do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcov v 1/ a 2/ rade JUDr. Vladimíra Kotusa
vedeného vo VÚB, pobočka Košice, č.ú. 255 273 2356/0200.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri  všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,      proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto    rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ    domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.", "vazby": {"stav": {"sz": "2Sžp/26/2012", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "1862bbb8-54ab-4fc9-92d2-0eb84e7a9f5e:8c1ac226-b910-4b6c-851d-38601d30436c", "datum": "2013-09-17", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}