Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/15/2019 z 25. 4. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 25. apríla 2019, sp. zn. 14CoE/15/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7809200158.1 Krajský súd Košice | 14CoE/15/2019 | ECLI:SK:KSKE:2019:7809200158.1 | 2019-04-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 53 OZ, § 9a EP, § 44 ZRK, § 44 ods. 3 EP, § 41 ods. 2 písm. d) EP, § 52 OZ, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/65ea12a0-a05d-44b0-8957-bf164d082410 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7809200158.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/15/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809200158
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7809200158.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky
Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO 35 807 598 zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO 36 865 141 proti povinnému: Z. R., T.. X.XX.XXXX, N. XXXX/XX, XXX XX M. o vymoženie
520,31 eura s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava pod EX 11595/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č. k. 5Er/16/2009-40 zo dňa 4.7.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60 o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 9.1.2009 bola súdu prvej inštancie predložená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie a rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 09333/08 zo dňa 29.9.2008 vydaného
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 44 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54
ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dňa 19.2.2008
uzatvorená zmluva o úvere č. 7510145. Túto posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa ustanovenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným z rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 17
písm. a/ a b/ všeobecných obchodných podmienok (VOP). Súd prvej inštancie preskúmal rozhodcovskú
doložku a zistil, že zmluvné strany sa dohodli na riešení sporov v rozhodcovskom konaní aj v súdnom
konaní. Forma rozhodcovskej doložky a spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom
prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami podľa
záveru súdu prvej inštancie nesvedčí o individuálnom dojednaní. Rozhodcovská doložka v znení ako je
uvedená v bode 17 VOP, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovského
súdu, je neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky a osobitne



si nevyjednal ani podmienky zmluvy. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
jej podmienkam. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, preto súd prvej
inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd v
zmysle § 389 C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a zároveň dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ C.
s. p.). Vytýkal súdu prvej inštancie, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného
poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a na ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný súd na základe exekučného titulu,
žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej
a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského
rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK,
preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Mal za to, že exekučný súd
sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje
skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania
je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom
nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS
5/2000 tvrdil, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia
veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu takého rozsudku so
zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd
prvej inštancie podľa názoru oprávneného zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý
ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Zdôraznil, že postupom podľa § 45 ZRK exekučný
súd nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore
s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho
základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Exekučný súd podľa
oprávneného neúplne zistil skutkový stav veci, keďže uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Zdôraznil, že s povinným uzavrel rozhodcovskú
zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, alebo v niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Zastával názor, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v zmysle zákona
č. 244/2002 Z. z. a zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva možnosť spotrebiteľa rozhodnúť sa, kde
uplatní svoje práva.

5. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 4.9.2018 a povinná si zásielku neprevzala v odbernej lehote.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde
o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.), na doplnenie jeho
odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

8. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 09333/08 zo dňa 29.9.2008, vydaný
rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať



predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka zakotvená v bode 17 VOP k zmluve o úvere
č. 7510145 uzavretej dňa 19.2.2008 medzi oprávneným a povinnou.

9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017.

10. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku. Podľa citovaného prechodného ustanovenia
novely sa exekučné konania začaté pred 1.4.2017 dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017,
teda aj toto exekučné konanie, začaté 11.12.2008, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31.3.2017.

11. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku) v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a
to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

13. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že
exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného
konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

14. Podľa § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy účastníkov Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci s spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54
Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvej
inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.



17. Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých v bode 17. je
zakotvená rozhodcovská doložka. Podľa tohto ustanovenia všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841
04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel
Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské
konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní, pretože takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde
rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je
o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

23. Odvolací súd zastáva názor, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že
spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

24. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom
ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom
- podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v



ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

25. Dôvodom na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola neplatná rozhodcovská doložka, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a
rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno
odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. Bez spôsobilého exekučného
titulu neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie postupoval správne,
keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

26. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. ako vecne správne potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

28. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).