{"guid": "1014a3e5-6d38-4f41-a363-2d05479c453f:7394b9df-b270-4241-87ed-33e15ac8ab76", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7205229642.1", "spisova_znacka": "11CoE/77/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoE/77/2013 z 19. 11. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 19. novembra 2013, sp. zn. 11CoE/77/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7205229642.1", "identifikacne_cislo": "7205229642", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2013-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7394b9df-b270-4241-87ed-33e15ac8ab76", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7205229642.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7205229642.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7205229642.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoE/77/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7205229642
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7205229642.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného Q., s.r.o., so sídlom I., Z. XXX/X, IČO: 36 409 031,
zast. JUDr. Ľubošom Rackom PhD. advokátom, Liptovský Mikuláš, Námestie osloboditeľov 23, proti
povinnému H.. Q. V., V.., S., B. XX, správca konkurznej podstaty úpadcu Z. Q. W. a.s. v likvidácii, so
sídlom S., G., IČO: 31 701 400, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 3.096,86 € s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu č. k. 39Er/1873/2005 - 9, Ex 1949/2005 z 8.1.2013 Okresného súdu Košice
II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e     uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi
Mihalovi, Moyzesova 34, 010 01 Košice trovy exekúcie vo výške 53,26 € do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie č. 5803/009781 z 29.11.2005
na základe platobného rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn. 38Rob/172/2005 - 14 z 15.7.2005,
predložil súdny exekútor vyčíslenie svojich trov  s odôvodnením, že došlo k zastaveniu exekúcie zo
zákona, a to rozhodnutím Okresného súdu Košice I sp. zn. 26K/27/2012 z 12.9.2012 o vyhlásení
konkurzu na majetok povinného. Súd sa pri rozhodovaní opieral o názor NS SR vyjadrený v rozhodnutí
3Cdo/104/2008, podľa ktorého v prípade ak dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka, po
nadobudnutí účinnosti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (1.7.2005), nedochádza k zastaveniu
exekučného konania rozhodnutím súdu ale ex lege vyhlásením konkurzu.  Pri rozhodovaní o trovách
konania je podľa názoru NS SR potrebné na základe analógie procesného práva postupovať podľa §
200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Za účelne vynaložené považoval súd trovy exekúcie vo
výške 53,26 € a na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 3 EP.

Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený a navrhol, aby odvolací súd podľa
§ 221 od. 1 písm. h) O. s. p. napadnuté rozhodnutie zrušil. Mal za to, že nakoľko bolo exekučné
konanie začaté do 31.12.2011, malo by sa dokončiť podľa exekučného poriadku účinného do 31.12.2011
vzhľadom na neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení. Poukazoval na právny názor ÚS SR
v uznesení III ÚS 432/08 - 16, v ktorom ÚS konštatoval, že exekútor má vždy právo na náhradu výdavkov,
ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré
mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Kedže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša
povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá
možnosť pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 EP. Jeho pohľadávka nadobúda
charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí súdny exekútor prihlásiť do konkurzu. Odkázal aj na



rozhodnutie ESĽP Van der Mussele proti Belgicku, v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej
profesie, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa správne aplikoval nové znenie
§ 203 ods. 3 EP, pretože novela účinná od 1.1.2012 neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia.
Takýmto rozhodnutím potom neporušil základné právo exekútora ustanovené v čl. 46 ods. 1, v spojení s
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Okrem toho súd prvého stupňa rešpektoval aj konštantnú judikatúru zverejnenú
v Zbierke rozhodnutí NS SR pod č. 60/2008, podľa ktorej ak je exekúcia zastavená ex lege (vyhlásením
konkurzu podľa § 48 zák. č. 7/2005 Z. z ) tak je súd povinný rozhodnúť podľa § 200 ods. 2 EP aj o tom, kto
zaplatí trovy exekúcie. Od 1.1.2012 rozhoduje súd podľa aktuálneho znenia § 203 ods. 3 EP, pričom toto
ustanovenie je viazané len na jediný dôvod, ktorým je zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu
na majetok povinného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne
správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Skutočnosti uvedené v odvolaní oprávneného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že nakoľko EP v
súčasnom znení obsahuje § 203 ods. 3, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený  a súd bez zbytočného
odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych zákonných ustanovení,
ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávneného
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

Podľa § 48 veta prvá zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu
nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté
konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

Podľa § 203 ods. 3 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora
rozhodne o ich výške.

Vyššie cit. ust. § 203 EP je normou procesného charakteru, ktorých časová pôsobnosť sa v zásade
riadi pravidlom, že sa použije procesná norma účinná v čase, keď sa rozhodnutie prijme. Výnimku z
tejto zásady tvorí prípad, keď sú k novoprijatej procesnej norme prijaté aj prechodné ustanovenia, ktoré
vymedzujú časovú pôsobnosť tejto normy inak. Vzhľadom na to, že k novoprijatému § 203 ods. 3 EP
neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia, súd prvého stupňa správne na daný prípad aplikoval § 203
ods. 3 EP aj napriek tomu, že exekučné konanie sa začalo 3.11.2005 a správne zaviazal na náhradu
trov exekúcie oprávneného.



Vzhľadom na uvedené bolo uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 O. s. p. potvrdené.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, nakoľko si ich účastníci konania neuplatnili (§ 224
ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "39Er/1873/2005", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:66d078ba-f297-48cc-9920-8b6879322ba0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 432/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 432/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 234, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66d078ba-f297-48cc-9920-8b6879322ba0"}], "citovane_v": []}