{"guid": "10121506-8586-484c-8489-e62f505e2caf:c2a6876b-5e87-439c-a185-05f7c39d1690", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7018200952.2", "spisova_znacka": "8S/82/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/82/2018 z 27. 11. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 27. novembra 2019, sp. zn. 8S/82/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7018200952.2", "identifikacne_cislo": "7018200952", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Renáta Topolčanská", "sudca_id": 1023, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-renata-topolcanska-1023", "datum_vydania": "2019-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2a6876b-5e87-439c-a185-05f7c39d1690", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7018200952.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7018200952.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7018200952.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/82/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200952
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200952.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca
a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu: STEEL
MAXX, s.r.o., Štós 209, IČO: 44643322, právne zastúpeného: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR,
s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, za ktorú koná konateľ a advokát Mgr. Marcel Biznár, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
486176/2018 zo dňa 24.08.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu   z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 18.10.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 486176/2018
zo dňa 24.08.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 20372976/2015 zo
dňa 15.06.2015, ktorým tento podľa §68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 18.816,95 eur za zdaňovacie obdobie január
2013. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 30.08.2018.

2. Daňový úrad Košice rozhodnutím 20372976/2015 zo dňa 15.06.2015 podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 18 816,95 € na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január 2013, zároveň týmto rozhodnutím nepriznal nadmerný odpočet v sume
485,09 € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume 18 331,86 €.

3. Žalovaný rozhodnutím č. 486176/2018 zo dňa 24.08.2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) vyššie
uvedené rozhodnutie Daňového úradu Košice v zmysle ustanovenia § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol zistenia správcu dane, z ktorých tento pri
rozhodovaní vychádzal. Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie január 2013 vykázal
nadmerný odpočet v sume 485,09 eura (dôkaz č. 1 a 2). Správca dane  vykonal u platiteľa dane z
pridanej hodnoty STEEL MAXX, s.r.o., daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2013, o výsledku
ktorej vyhotovil protokol č. 269911/2015 zo dňa 14.04.2015. Zistil, že v zdaňovacom období január 2013
tovar nakupoval z iného členského štátu - deklarovaný ako nadobudnutie tovaru prvým odberateľom
podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.
z. \") a následne bol predaný ako dodanie tovaru prvým odberateľom pri trojstrannom obchode podľa
§ 45 citovaného zákona. Deklarované bolo nadobudnutie tovaru prvým odberateľom STEEL MAXX,
s.r.o. v celkovej sume 201 272,30 eura od dvoch spoločností: -PZM VIMEX S.A., 26-600 RADOM ul.
Warszawska 20, IČ DPH: PL9482195856 (ďalej len „PZM VIMEX S.A.\"), v celkovej hodnote 94 084,77



eura (8 faktúr int. č. 7013001, 7013003, 7013009, 7013012, 7013013, 7013015, 7013016, 7013017
za oceľ), -FESTR TRADE s.r.o., Dobrá 240, 73951, IČ DPH: CZ25856103 (ďalej len „FESTR TRADE
s.r.o.\"), v celkovej hodnote 107 187,53 eura (1 faktúra int. č. 7013006 za plech a 8 faktúr int. č. 7013002,
7013004, 7013005, 7013007, 7013008, 7013010, 7013011 a 7013014 za oceľ).

4. Dodanie tovaru prvým odberateľom STEEL MAXX, s.r.o. pri trojstrannom obchode podľa § 45 zákona
č. 222/2004 Z.z. bolo deklarované vo výške 223 348,53 eura štyrom spoločnostiam: 1. TRANS-FER
Sp. Z o.o., Miedzyrzecze Gorne 165, Poľsko, IČ pre daň: PL9492158495 (ďalej len „TRANS-FER
Sp. Z.o.o.\"), v celkovej hodnote 37 550,96 eura (1 faktúra int. č. 50130008 za plech a 2 faktúry int.
č. 50130005 a 50130009 za oceľ), 2. MIRO TRADE s.r.o., Petržílkova 2570/2, Praha 5, IČ DPH:
CZ28472501 (ďalej len MIRO TRADE s.r.o.\"), v celkovej hodnote 114 273,34 eura (9 faktúr int. č.
50130001, 50130003, 50130004, 50130010, 50130013, 50130015, 50130016, 50130017 a 50130018
za oceľ), 3. SPEED TANK Sp. Z.o.o., ul. Sosnowiecka 1, Katowice, Poľsko, IČ pre daň: PL9542648021
(ďalej len „SPEED TANK Sp. Z.o.o.\"), v celkovej hodnote 35 993,25 eura (3 faktúry int. č. 50130007,
50130011 a 50130012 za oceľ), 4. ARDOR SP. Z.o.o., ul. Grabiszynska 21/02, Wroclaw, Poľsko IČ pre
daň: PL8943041258, (ďalej len „ARDOR SP. Z.o.o.\") v celkovej hodnote 35 530,98 eura (3 faktúry int.
č. 50130002, 50130006 a 50130014 za oceľ).

5. Žalovaný vychádzal zo záverov správcu dane, ktorý vykonaným dokazovaním a na základe
vykonaných šetrení dospel i k záveru, že v prípade dodaní tovaru pre českú spoločnosť MIRO TRADE
s.r.o. v rámci deklarovaných trojstranných obchodov PZM VIMEX S.A. - STEEL MAXX, s.r.o. - MIRO
TRADE s.r.o. sa nejedná o trojstranný obchod, pretože neboli splnené podmienky trojstranného obchodu
podľa § 45 ods. 1 platného zákona o dani z pridanej hodnoty.

6. V danom prípade nebolo jednoznačne preukázané, že tovar bol odoslaný alebo prepravený priamo k
druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Na základe doložených CMR
dokladov bol zistený pohyb vozidiel, ale kde skutočne preprava tovaru skončila, nie je preukázané. Nebol
preukázaný príjem tovaru prepraveného z Poľska do Čiech druhým odberateľom - na predložených
CMR dokladoch je ako príjemca tovaru uvedený daňový subjekt STEEL MAXX s.r.o. a P.. F. - Pechar
Trans (nebola preukázaná existencia plnej moci, poverenia, či iného dokladu, na základe ktorej by
uvedené subjekty boli splnomocnené)oprávnené na prevzatie tovaru za spoločnosť MIRO TRADE s.r.o.,
pričom ani predložené dodacie listy medzi spoločnosťami STEEL MAXX, s.r.o. a MIRO TRADE s.r.o.,
ani potvrdenia o prijatí tovaru s pečiatkami uvedených subjektov, nemožno považovať za preukázané
dodávky tovaru druhému odberateľovi v rámci trojstranných obchodov).

7. Ďalej nebolo preukázané, že druhý odberateľ použil identifikačné číslo pre daň pridelené členským
štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončila a že bol osobou povinnou platiť
daň. Správca dane tieto skutočnosti preveroval formou zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií, pričom ani v jednom prípade nebolo možné potvrdiť obchodovanie podľa jednotlivých faktúr
a doložených dokladov o preprave a potvrdiť skončenie prepravy, a to, že druhý odberateľ bol osobou
povinnou platiť daň; nebolo možné vykonať kontrolu, spoločnosť je nekontaktná.

8. Vo vyššie uvedenom prípade neboli splnené podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona
č. 222/2004 Z. z. v znení platnom v danom čase. Jedná sa o nadobudnutie tovaru slovenským platiteľom
dane aj napriek tomu, že tento tovar nebol prepravený do tuzemska, pretože miestom nadobudnutia
tovaru je v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona ten členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné
číslo, to znamená tuzemsko. Z dôvodu, že osoba registrovaná pre DPH - STEEL MAXX, s.r.o. - objednala
tovar pod identifikačným číslom pre daň prideleným v tuzemsku a nešlo o trojstranný obchod, za
miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, považuje
členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže,
že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo
preprava tovaru. STEEL MAXX, s.r.o. nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v Českej
republike, preto miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je tuzemsko. Z uvedeného
dôvodu vznikla STEEL MAXX, s.r.o. daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného
členského štátu v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov -
dňom vyhotovenia faktúry, t.j. podľa jednotlivých faktúr v období mesiaca január 2013 vystavených pre
spoločnosť MIRO TRADE s.r.o.



9. Preto žalobca podľa správcu dane porušil ustanovenia § 20 ods. 1 písm. b) v súvislosti s § 17 ods. 1,
2 zákona č. 222/2004 Z. z. Na základe zistení správcu dane, predmetné dodávky v celkovej hodnote 94
084,77 eura sú v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona považované za nadobudnutia tovaru, ktoré sú
predmetom dane v tuzemsku, a teda STEEL MAXX, s.r.o. vznikla daňová povinnosť odviesť daň z takto
nadobudnutých tovarov v tuzemsku v celkovej výške 18 816,95 eura.

10. Aj v prípade dodaní tovaru pre poľské spoločnosti TRANS-FER Sp. Z o.o., SPEED TANK Sp. Z
o.o., ARDOR SP. Z.o.o. v rámci deklarovaných trojstranných obchodov FESTR TRADE s.r.o. - STEEL
MAXX, s.r.o. - TRANS-FER Sp. Z o.o., SPEED TANK Sp. Z o.o., ARDOR SP. Z.o.o., správca dane zistil,
že sa nejedná o trojstranný obchod, pretože neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa
ustanovenia § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z., a v týchto prípadoch prepravu neuhrádzal
ani prvý dodávateľ, ako to vyplýva z odpovedí získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ani
prvý odberateľ, t. j. STEEL MAXX, s.r.o..

11. Bolo konštatované, že pre účely uskutočnenia trojstranného obchodu musia byť splnené všetky
podmienky uvedené v § 45 ods. 1 citovaného zákona. Na základe zistených skutočností žalobca použil
voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi rovnaké identifikačné číslo pre daň, t. j. SK IČ DPH. Pri
uvedenom skutkovom stave sa STEEL MAXX, s.r.o. mal registrovať pre daň v krajine prvého dodávateľa.
Ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar
nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje (§ 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z.).
Tovar sa podľa účtovných dokladov mal nachádzať na území Českej republiky a miestom dodania tovaru
je Česká republika, preto tento tovar nie je predmetom dane z pridanej hodnoty na Slovensku podľa
zákona č. 222/2004 Z. z. .

12. Hodnota nadobudnutého tovaru v cene bez dane, pri ktorom bol tovar prepravený z krajiny prvého
dodávateľa do krajiny druhého odberateľa, je predmetom dane v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004
Z. z.. Hodnota nadobudnutého tovaru predstavuje sumu vo výške 94 084,77 eura (celková hodnota
nadobudnutia tovaru 201 272,30 eura - celková hodnota nadobudnutia tovaru od spoločnosti FESTR
TRADE s.r.o. 107 187.53 eura) a daňová povinnosť je vo výške 18 816,95 eura.

13. Správca dane uviedol, že na odpočítaní dane nie je automatický nárok z dôvodu prípadnej možnej
straty daňových príjmov v členskom štáte skutočnej spotreby. Až keď platiteľ dane preukáže, že tovar
bol predmetom dane v členskom štáte spotreby (tam, kde sa skutočne skončila preprava tovaru),
môže dôjsť k oprave dane v zmysle § 17 ods. 3 platného zákona o DPH. Problematiku už riešili
rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-536/08 a C-539/08.  Z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-285/09
vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane podľa článku 28c A(a) 1. odseku šiestej smernice
znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že splnil podmienky oslobodenia,
vrátane podmienok zavedených členským štátom na zabezpečenie správnej aplikácie na zabránenie
akémukoľvek podvodu. V daňovom priznaní deklarované trojstranné obchody neboli naplnené ani v
jednom prípade a správca dane ich preklasifikoval: 1,- v prípade dodávok do Poľska nedošlo k splneniu
podmienky ustanovenej v § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. aby tovar odoslal alebo prepravil
prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, a teda prvá dodávka bola posúdená
ako nadobudnutie tovaru na území Českej republiky bez prepravy s jeho následným dodaním do Poľska
s prepravou (miestom zdanenia je Česká republika a zároveň povinnosť daňového subjektu STEEL
MAXX, s.r.o. zaregistrovať sa pre účely DPH v Českej republike) 2,- v prípade dodávok do Českej
republiky bolo preukázané, že daňový subjekt STEEL MAXX, s.r.o. nadobudol tovar v Českej republike,
pričom uviedol IČ DPH pridelené v SR.

14. Žalobca nepreukázal, že nadobudnutie pri dodávkach tovaru z Poľskej republiky bolo predmetom
dane v Českej republike, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je tuzemsko. V prípade
uvedených dodávok nevzniká právo na odpočítanie dane (napr. rozsudok ESD v spojených veciach
C-536/08 a C-539/08 - zdaniteľná osoba, ktorá sa nachádza v situácii opísanej v prvom pod odseku
posledného ustanovenia, nemá právo na okamžitý odpočet DPH, ktorou bolo na vstupe zaťažené
nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva), a preto uvedené preklasifikovanie dodávok deklarovaných
ako trojstranný obchod nemá vplyv na odpočítanie dane v tuzemsku a na príslušné riadky daňového
priznania.



15. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou preveroval dodávky tovaru - ocele a plechov, ktoré
daňový subjekt v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013
deklaroval ako trojstranné obchody a zistil, že STEEL MAXX, s.r.o. deklaroval nadobudnutie tovaru ako
prvý odberateľ v celkovej sume 201 272,30 eura od poľskej spoločnosti PZM VIMEX S.A. (v hodnote 94
084,77 eura) a od českej spoločnosti FESTR TRADE s.r.o. (v hodnote 107 187,53 eura). STEEL MAXX,
s.r.o. deklaroval dodanie tovaru druhým odberateľom v celkovej hodnote 223 348,53 eura, a to českej
spoločnosti MIRO TRADE s.r.o. (v hodnote 114 273,34 eura) a poľským spoločnostiam TRANS-FER Sp.
Z o.o. (v hodnote 37 550,96 eura), SPEED TANK Sp. Z o.o. (v hodnote 35 993,25 eura) a ARDOR SP.
Z.o.o. (v hodnote 35 530,98 eura). Z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca
dane zistil, že v preverovaných prípadoch sa nejedná o trojstranné obchody, pretože neboli splnené
podmienky podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ak sú splnené podmienky
trojstranného obchodu podľa ustanovení § 45 zákona č. 222/2004 Z. z., potom sa na takéto obchody
vzťahuje osobitné určenie miesta nadobudnutia tovaru podľa § 17 ods. 4 citovaného zákona. Existencia
trojstranných obchodov bola vylúčená zo zistení a odpovedí na žiadosť správcu dane o medzinárodnú
výmenu informácií, ktorými preveroval, od koho spoločnosti PZM VIMEX S.A. a FESTR TRADE s.r.o.
nakúpili tovar.

16. Z odpovede poľskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (č.j.
9801403/5/925027/2014 zo dňa 27.05.2014) vyplynulo, že spoločnosť PZM VIMEX S.A. v januári
2013 vystavila faktúry o predaji daňovému subjektu STEEL MAXX, s.r.o., faktúry boli zaevidované v
účtovníctve poľskej spoločnosti a boli zahrnuté v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty ako
intrakomunitárne dodanie tovaru. Tovar bol naložený v Poľsku a vyložený bol v Českej republike
(skladové priestory spoločnosti Pechar Trans v Ostrave). Prepravu tovaru zabezpečovala a jej
náklady znášala poľská spoločnosť (preprava vlastnými vozidlami resp. prostredníctvom iných poľských
prepravcov). Dodávateľ poľskej spoločnosti nebol identifikovaný.

17. Z odpovede českej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (č.j.
9801403/5/925412/2014 zo dňa 27.05.2014) vyplynulo, že spoločnosť FESTR TRADE s.r.o. uskutočnila
predmetné obchody. U českej spoločnosti bolo preverované zdaňovacie obdobie január 2013,
spoločnosť predložila odberateľské faktúry pre STEEL MAXX, s.r.o.. Česká spoločnosť nakúpila
plechy od českých spoločností ArcelorMittal Distribution Czech republic s.r.o. a ALPEKO Plus s.r.o.
a  odberateľom v rámci trojstranných obchodov boli poľské spoločnosti TRANS-FER Sp. Z o.o. (v 2
prípadoch realizovala sama prepravu - t. z., neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45
ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z.z., ARDOR SP. Z.o.o. a SPEED TANK Sp. Z o.o. Česká spoločnosť
nezabezpečovala, ani neuhrádzala prepravu, preto nie je známe, kde bol tovar vykladaný a kto bol pri
vykládke prítomný. Okrem spoločnosti TRANS-FER Sp. Z o.o., prepravu zabezpečovali poľské subjekty
O.. F. (nekontaktný daňový subjekt), PHPU MATPOL W.. K.D.O. (preprava potvrdená).

18. Správca dane žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií preveroval, kde bol tovar naložený,
kde bol tovar vyložený, kto znášal náklady za prepravu, kto objednával prepravu (dodávateľ alebo
odberateľ), či odberateľské spoločnosti MIRO TRADE s.r.o., TRANS-FER Sp. Z o.o., SPEED TANK Sp.
Z o.o. a ARDOR SP. Z.o.o. priznali nadobudnutie betonárskej ocele v objemoch, ktoré sú uvedené na
preverovaných faktúrach - či sa v mesiaci január 2013 uskutočnil trojstranný obchod, či boli splnené
podmienky trojstranného obchodu a komu bol tento tovar od STEEL MAXX, s.r.o. následne predaný.

19. Z odpovede českej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (č.j.
9801403/5/925477/2014 zo dňa 27.05.2014) vyplynulo, že spoločnosť MIRO TRADE s.r.o. v daňovom
priznaní nepriznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, neboli predložené žiadne doklady, a
teda neboli potvrdené tieto obchody.

20. Z odpovede poľskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (čj.
9801403/5/925504/2014 zo dňa 05.06.2014) vyplynulo, že spoločnosť TRANS-FER Sp. Z o.o.
nespolupracuje so správcom dane, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, a teda nebolo možné
preveriť tieto obchody.

21. Z odpovede poľskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (č.j.
9801403/5/925578/2014 zo dňa 05.06.2014) vyplynulo, že na základe údajov z obchodného registra,
spoločnosť SPEED TANK Sp. z o.o. zmenila svoj názov a sídlo - od 26.06.2014 je sídlom spoločnosti



„TRUST TANK\" Sp. z o.o., Lomianki, 05 - 092 ul. Kolejowa 13. Spoločnosť podávala nekompletné
daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, preto jej bola zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty.
Spoločnosť bola v septembri 2013 predaná, jediným spoločníkom spoločnosti je: Stowarzyszenie
Wspierania Inicjatyw Gospodarczych Zakladów Osôb Nieplnosprawnych \"REHAWIG\". Spoločnosť
zastupuje F. D. - predseda predstavenstva. Zástupca /splnomocnenec/ je D. X. (narodený v r. XXXX),
ktorý je nevidomý, nepreberá predvolania, F. D. predložil vysvetlenie, že od 31.07.2013, nemá k
dispozícii účtovné doklady spoločnosti. O obchodných aktivitách spoločnosti za mesiac január 2013.
Poľská finančná správa preverila doklady k preprave, ktorú mali vykonať poľské subjekty X.. U. a PHPU
MATPOL W. K. a zistila, že 1, X.. U. neposkytol prepravné služby pre spoločnosť FESTR TRADE s.r.o.
(prvý dodávateľ), prepravu si objednala slovenská spoločnosť X point s.r.o. Tovar bol naložený v Ostrave
a vyložený u poľskej spoločnosti SPEED TANK Sp. Z o.o. a tiež v skladových priestoroch spoločnosti
Ecru (Poľsko). 2, Prepravca PHPU MATPOL W.. K. potvrdil dodanie prepravných služieb pre spoločnosť
X point s.r.o. a pre spoločnosť SPEED TANK Sp. Z o.o. na trase Ostrava - Jaworzno (v tomto prípade
neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods.1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z.).
Na základe uvedeného preverovania poľskej finančnej správy u deklarovaného druhého odberateľa, u
ktorého sa nepreukázalo prijatie tovaru v rámci trojstranných obchodov, neboli potvrdené tieto obchody.

22. Z odpovede poľskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (č.j.
9801403/5/925546/2014 zo dňa 05.06.2014) vyplynulo, že spoločnosť ARDOR SP. Z.o.o. sa
nenachádza na adrese sídla, nevykonávala podnikateľskú bola zrušená k 01.02.2013, zrušená
registrácia na dani z pridanej hodnoty od 28.03.2013. Dňa 05.04.2013. V oznámení o registrácii
spoločnosť uviedla ako hlavnú podnikateľskú činnosť veľkoobchod s kovmi a kovovými rudami, ale
nemala žiadne technické možnosti /kapacity na vykonávanie takejto činnosti/. Preverovaná spoločnosť
ARDOR SP. Z.o.o. deklarovala v daňovom priznaní k DPH tuzemský predaj (spoločnosti CENREX Sp.
Z o.o., ktorá fakturovala tovar slovenskej spoločnosti H7 s.r.o.) v nižšej hodnote, ako bola deklarovaná
pri nadobudnutí/nákupe tovaru z iného členského štátu EÚ.

23. Podstata trojstranného obchodu spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri
uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských
štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Aby sa mohol použiť zjednodušený
postup v prípade obchodu medzi tromi osobami identifikovanými pre daň, musia byť splnené zákonom
stanovené podmienky, ktoré oprávňujú obchod posúdiť ako trojstranný obchod. Podstatou trojstranného
obchodu je skutočnosť, že tovar sa fyzicky prepravuje alebo odosiela priamo od prvého dodávateľa
k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Žalovaný konštatoval,
že podstata trojstranného obchodu spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri
uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských
štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Aby sa mohol použiť zjednodušený
postup v prípade obchodu medzi tromi osobami identifikovanými pre daň, musia byť splnené zákonom
stanovené podmienky, ktoré oprávňujú obchod posúdiť ako trojstranný obchod. Pri trojstrannom obchode
je ten istý tovar predmetom dvoch dodávok, pričom len jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho
prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) a druhá z týchto dodávok je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá
dodávka). Tovar sa prepravuje priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z členského štátu
dodania do členského štátu skončenia prepravy alebo odoslania tovaru (členský štát nadobudnutia
tovaru).

24. Aby mohli byť splnené podmienky trojstranného obchodu a uplatnené zjednodušenie pre prvého
odberateľa, dodanie tovaru spolu s jeho prepravou alebo odoslaním musí byť uskutočnené v rámci
prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom. Nadobúdateľom tovaru
v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho
dodania v tomto členskom štáte, môže byť len prvý odberateľ. Miestom dodania tovaru pri prvom
zmluvnom vzťahu je členský štát, v ktorom začína preprava tovaru. Preto druhá dodávka, pri ktorej je
osobou povinnou platiť daň druhý odberateľ, je dodávkou bez prepravy a jej miesto je v členskom štáte
skončenia prepravy alebo odoslania tovaru.

25. V prípade dodávok tovaru v rámci deklarovaných trojstranných obchodov PZM VIMEX S.A - STEEL
MAXX, s.r.o. - MIRO TRADE s.r.o., boli rozhodujúce zistenia, že nebol preukázaný príjem tovaru,
prepraveného z Poľska do Českej republiky, druhým odberateľom (českou spoločnosťou MIRO TRADE
s.r.o.). Na predložených CMR dokladoch sú ako príjemcovia uvedené spoločnosti STEEL MAXX, s.r.o.



alebo P.. F. - Pechar Trans, teda nie MIRO TRADE s.r.o. a nebolo preukázané, že by tieto spoločnosti/
osoby boli splnomocnené na prevzatie tovaru za spoločnosť MIRO TRADE s.r.o. Dodávka tovaru
druhému odberateľovi v rámci trojstranných obchodov teda nebola preukázaná. Poľská spoločnosť
PZM VIMEX S.A. zabezpečovala prepravu, znášala doklady na prepravu, ale deklarovala priame
intrakomunitárne dodania daňovému subjektu STEEL MAXX, s.r.o., teda nie trojstranné obchody. Tiež
nebolo preukázané, že druhý odberateľ použil identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom,
v ktorom odoslanie alebo preprava tovaru skončila a že bol osobou povinnou platiť daň. Vzhľadom
na skutočnosť, že všetky zákonom stanovené podmienky trojstranného obchodu neboli splnené, tento
zjednodušený postup pri trojstrannom obchode, nie je možné použiť. Bolo preto správne, keď správca
dane vyvodil záver, že aj napriek tomu, že tovar nebol prepravený do tuzemska, jedná sa o nadobudnutie
tovaru slovenským platiteľom STEEL MAXX, s.r.o., ktorý objednal tovar pod identifikačným číslom pre
daň prideleným v tuzemsku a nešlo o trojstranný obchod, pretože v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2
zákona č. 222/2004 Z. z je miestom nadobudnutia tovaru ten členský štát, ktorý pridelil odberateľovi
identifikačné číslo, t.j. tuzemsko. Žalobca nepreukázal, že uvedené nadobudnutie bolo predmetom dane
v Českej republike, preto miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, je tuzemsko. Daňovému
subjektu pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla daňová povinnosť v zmysle §
20 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. v - dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre
nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písm. a) citovaného zákona. Správca dane vyčíslil daň v sume
18 816,95 eura zo sumy deklarovaného nadobudnutia tovaru 94 084,77 eura od poľskej spoločnosti
PZM VIMEX S.A.

26. V prípade dodávok tovaru v rámci deklarovaných trojstranných obchodov FESTR TRADE s.r.o. -
STEEL MAXX, s.r.o. - poľské spoločnosti TRANS-FER Sp. Z o.o., SPEED TANK Sp. Z o.o. a ARDOR SP.
Z.o.o., boli rozhodujúce zistenia, že v týchto prípadoch prepravu nezabezpečoval ani neuhrádzal ani prvý
dodávateľ (FESTR TRADE s.r.o.), ani prvý odberateľ (STEEL MAXX, s.r.o.), čo vyplynulo z odpovedí na
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a z dokladov, ktoré správcovi dane predložil daňový subjekt.
Ani v tomto prípade neboli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre účely uskutočnenia
trojstranného obchodu. Nestačí poukázať na skutočnosť, že tovar bol prepravený, ale pri trojstranných
obchodoch je rozhodujúce, kto prepravu vykonal. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že STEEL MAXX,
s.r.o. použil voči prvému dodávateľovi a voči druhým odberateľom identifikačné číslo pre daň pridelené v
tuzemsku, preto sa za daných okolností mal registrovať pre daň v krajine prvého dodávateľa - čo neurobil,
preto v prípade dodaní tovaru od prvého dodávateľa sa malo jednať o nepohyblivé dodávky v krajine
prvého dodávateľa s následnými intrakomunitárnymi dodaniami (pohyblivými dodávkami) STEEL MAXX,
s.r.o. poľským odberateľom (deklarovaní druhí odberatelia v rámci trojstranných obchodov). Vzhľadom
na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa
ktorého, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, miestom dodania tovaru je miesto, kde sa
tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje a vzhľadom na skutočnosť, že tovar sa podľa
dokladov mal nachádzať na území Českej republiky, miestom dodania je Česká republika a tovar nie
je predmetom dane na Slovensku.

27. Nadobudnutie tovaru žalobcom ako prvým odberateľom v rámci deklarovaných trojstranných
obchodov v sume 201 272,30 eura nebolo preukázané, a nebolo preukázané ani to, že žalobca ako
prvý odberateľ dodal tovar v rámci deklarovaných trojstranných obchodov druhým odberateľom v sume
223 348,53 eura. Námietky žalobcu, že správca dane nezistil pochybenie daňového subjektu pri jeho
obchodnej činnosti, sú preto neopodstatnené.

28. Uviedol, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú poukázal správca dane v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, je podporným prostriedkom, ktorý je možno aplikovať
pri posudzovaní cezhraničných dodaní tovarov a služieb, a teda aj dodávok tovaru v rámci trojstranných
obchodov. Z uvedeného dôvodu je tvrdenie daňového subjektu, že uvedená judikatúra nesúvisí so
žalobcom  subjektom, neopodstatnené.

29. V súvislosti s námietkami o splnení jeho dôkaznej povinnosti, žalovaný poukazuje na skutočnosť,
že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôkazy, ktoré, podľa jeho názoru, správca dane
úmyselne a cielene neuviedol, resp. na ne neprihliadol. Žalobca je povinný viesť svoju evidenciu,
uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek
prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp.
vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Vychádzajúc aj z judikatúry Najvyššieho



súdu SR (napr. rozsudok 3Sžf/81/2013), uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť
plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má
možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov
zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného obchodu, v súlade s platnými právnymi
predpismi, správcovi dane. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu
jednotlivých dodávok tovarov a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia všetkých
zákonom stanovených podmienok pre uplatnenie zjednodušeného postupu pri trojstranných obchodoch
neosvedčil splnenie podmienok uvedených v § 45 zákona č. 222/2004 Z. z.. Správca dane aj
sám vykonal rozsiahle dokazovanie v spolupráci s finančnými správami iných členských krajín, za
účelom získania objektívnych skutočností potrebných k posúdeniu preverovaných obchodných vzťahov.
Poukazovanie daňového subjektu, že všetky úkony boli vykonané až po značnom časovom odstupe
od vlastného obchodu, nie je dôvodom na poskytovanie úľav v súvislosti s preukázaním deklarovaných
zdaniteľných obchodov.

30. Žalobca v odvolaní namietal, že správca dane uvádza výňatky o predkladaní falošných faktúr, ale
z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia takéto vyjadrenia vo vzťahu k daňovému subjektu
nevyplývajú. Požadovanie splnenia dôkaznej povinnosti, nie je diskrimináciou žalobcu, ako to namieta
daňový subjekt v odvolaní, pretože procesná povinnosť preukázať uplatnené nároky je na strane
daňového subjektu, ktorý si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu
dane, aby prevzal aktívnu úlohu pri preukazovaní daňovým subjektom tvrdených skutočností.

31. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane požiadal orgány daňovej správy
v iných členských štátoch o medzinárodnú výmenu informácií a do dňa doručenia konečnej odpovede
prerušil daňovú kontrolu - rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 9801403/5/934802/2014 zo
dňa 12.03.2014 a oznámenie č. 143151/2015 zo dňa 27.03.2015 o tom, že dňa 02.02.2015 pominuli
dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Z dôvodu, že STEEL MAXX, s.r.o. nepreukázal
deklarované trojstranné obchody podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z.z.  splnenie podmienok nebolo
preukázané ani zúčastnenými spoločnosťami, záver správcu dane o nepreukázaní splnenia všetkých
podmienok trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. a uskutočnení deklarovaných
zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na preverovaných faktúrach a následné vyrubenie rozdielu
dane, zodpovedalo zistenému skutkovému stavu a námietky žalobcu sú neopodstatnené.

32. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu predloženého spisového
materiálu žalovaný dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery vo veci
nepreukázania trojstranných obchodov boli správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
č. 222/2004 Z. z, ako aj ustanoveniami § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku. Z vyššie uvedených
dôvodov správca dane vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
2013. Postup správcu dane zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti
a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukaznosti, práva daňového subjektu, ani Ústavou SR
zaručené práva neboli porušené, preto Finančné riaditeľstvo SR považuje námietky odvolávajúceho sa
za neopodstatnené.

33. V správnej žalobe žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci - dôvodnosť správnej žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. e./
SSP. Uviedol, že daňová kontrola bola začatá dňom 17.06.2013 a ukončená dňom 28.04.2015. V rámci
daňovej kontroly správca dane preveroval dodanie tovaru do členských štátov Európskej únie. V zmysle
Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boli proti podvodom v oblasti DPH zaslal
žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.j. 9801403/5/925027/2014 zo dňa 27.05.2014 (Poľská
republika - PZM VIMEX S.A.), č.j. 9801403/5/92541/2014 zo dňa 27.05.2014 (Česká republika - FESTR
TRADE, s.r.o.), č.j. 9801403/5/925504/2014 zo dňa 05.06.2014 (Česká republika - TRANS-FER Sp.
Z.o.o.), č.j.  9801403/5/925578/2014 zo dňa 05.06.2014 (Poľská republika - SPEED TANK Sp. Z o.o.),
č.j. 9801403/5/925546 zo dňa 05.06.2014 (Poľská republika - ARDOR SP. Z o.o.).

34. Žalobca nesúhlasil s názorom správcu dane, že nepreukázal, že nadobudnutie predmetného tovaru
bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava. Žalobca tvrdil,
že  túto skutočnosť preukázal tým, že predložil správcovi dane doklady o dodaní tovaru spoločnosti
MIRO TRADE s.r.o., ktorá za tovar zaplatila dohodnutú odplatu. Táto spoločnosť bola registrovaná v
Českej republike pre daň z pridanej hodnoty a bola povinná zaplatiť DPH z dodania predmetného tovaru



a ak ju nesplnila, nezodpovedá za to žalobca. Žalobca vo vzťahu k dodaniu tovaru pre spoločnosti v
Poľskej republike (TRANS-FER Sp. Z o.o., SPEED TANK Sp. Z o.o., ARDOR SP. Z o.o.) v rámci 3-
stranného obchodu FASTER TRADE s.r.o. - STEEL MAXX s.r.o. a TRANS-FER Sp. Z o.o., SPEED
TANK Sp. Z o.o., ARDOR SP. Z o.o. nesúhlasil so správcom dane, že nebola splnená podmienka v
zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH /podľa ktorého má tovar odoslať alebo prepraviť
prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet/, pretože prepravu v daných prípadoch
zabezpečovala iná osoba na účet žalobcu.

35.  Podľa žalobcu na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca predmetný tovar
riadne nadobudol z Českej republiky (FASTER TRADE s.r.o.) a tento následne dodal svojim odberateľom
v Poľskej republike. Platby za tovar boli uskutočnené bezhotovostným prevodom, subjekty zúčastnené
na tomto obchode boli riadne registrované v členských štátoch svojej registrácie pre DPH a odoslanie
tovaru sa skončilo u druhých odberateľov a týmto vznikla daňová povinnosť z titulu nadobudnutia tovaru
z iného členského štátu.

36. Žalobca poukázal na protokol z daňovej kontroly o daňovej kontrole spol. TWISTER, s.r.o. a
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej - podľa §191 ods. 1 písm.
g./ SSP. Namietal že Protokol o daňovej kontrole č. 269911/2015 zo dňa 14.04.2015 a naň obsahovo
nadväzujúce rozhodnutie správcu dane č. k. 20372976/2015 zo dňa 15.06.2015 a Rozhodnutie
žalovaného sú nezákonné, pre porušenie § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. a čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR č. 460/1992 Zb. Daňová kontrola začala dňa 17.06.2013, protokol bol vydaný dňa 28.04.2015,
prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 15.06.2015 a dĺžka daňovej kontroly tak trvala viac ako 1
kalendárny rok. Zákonná lehota podľa § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z. z. je záväzným limitom na trvanie
daňovej kontroly. Daňová kontrola, protokol z daňovej kontroly tým nemožno použiť (a contrario § 24
ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z.). Bol použitý nezákonný dôkaz, preto celé daňové konanie a rozhodnutie
je zaťažené vadou nezákonnosti , na čo  správny súd má prihliadnuť ex offo. Záver zodpovedá Nálezu
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. júna 2010.

37. Žalobca namietal, že povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je dodržiavať všeobecne
záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993
Z. z. zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, rešpektovať článok 1, článok 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky. Pri napĺňaní podmienok materiálneho právneho štátu je nevyhnutné, aby
činnosť daňových orgánov nebola vysvetľovaná len v tak, že sú oprávnené uplatňovať právomoc voči
jednotlivcom, lebo sú pri výkone svojich právomocí musia povinné rešpektovať ochranu základných práv
jednotlivca stanovenú v § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a chrániť záujmy štátu a obcí a
dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Toto ustanovenie určuje
daňovým orgánom povinnosť, aby každý zásah činnosť verejného orgánu do osobnej sféry jednotlivca
musí byť vykonávaný na základe zákona a v jeho medziach v spojení s konkrétnymi a objektívne
verifikovateľnými skutočnosťami a orgán verejnej správy musí svoju kompetenciu využívať na základe
zákona a aj ústavne konformným spôsobom.

38. Podľa žalobcu sa žalovaný  nevysporiadal v rozhodnutí s námietkou týkajúcou sa dĺžky daňovej
kontroly, nedôvodnosti jej prerušenia. Medzinárodná výmena informácií nie je podľa neho konaním
a  daňová kontrola nemohla byť prerušená na dobu viac ako jeden rok. Žalobca poukázal, na
Smernicu Rady 2011/16/EÚ zo dňa 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení
Smernice 77/799/EHS ako aj zák. č. 442/2012 Z. z.) V smernici sú stanovené konkrétne lehoty na
poskytnutie informácií na základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ a
ustanovenia § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť
požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Podľa
žalobcu k právnemu záveru, že v právnom poriadku SR nie je zakotvený žiadny relevantný dôvod a ani
relevantné ustanovenia Smernice Rady č. 2011/16/EÚ neumožňujú správcovi dane predlžovať konanie
nad zákonnú dĺžku, ktorú si zákonodarná moc ako jedna zo zložiek štátnej moci kategoricky zakotvila
pre daňovú kontrolu.

39. V tomto smere žalobca poukázal na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci
pri správe daní, ktorý implementuje Smernicu Rady č. 2011/16/EÚ zo dňa 15.02.2011 o administratívnej
spolupráci v oblastí daní a judikatúru súdov, podľa ktorých tieto právne predpisy boli prijaté s



cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi EÚ v daňových
záležitostiach. Podľa čl. 7 Smernice a ust. § 6 ods. 5 uvedeného zákona je príslušný orgán daného
štátu povinný poskytnúť informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov do dňa prijatia
žiadosti - ak však dožiadaný orgán už tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov
od uvedeného dňa.

40. Žalobca považoval trvanie prerušenia daňovej kontroly v časovom trvaní od dňa 26.02.2014 do
dňa 22.06.2015 spolu s kúskovaním žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií správcom dane za
neprimerané, neefektívne, nezákonné, neústavné, a hrubo odporujúce čl. 7 ods. 1 Smernice Rady
2011/16/EÚ zo dňa 15. februára 2011 a tiež aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 6 ods. 5 zák.
č. 442/2012 Z. z. Z obsahu Protokolu č. 269911/2015 zo dňa 14.04.2015 vydaným Daňovým úradom
Košice, vyplýva, že daňová kontrola začala dňa 17.06.2013, odo dňa 12.03.2014 bol prerušený výkon
daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií v zmysle čl.
7 ods. 1 smernice Rady č. 2011/16/EÚ zo dňa 15.02.2011 a § 6 ods. 5 zák. č. 442/2012 Z. z. Táto
lehota je v zmysle tejto komunitárnej právnej úpravy a tiež aj vnútroštátnej právnej úpravy najviac 6
mesiacov.  V zmysle čl. 7 ods. 1 smernice Rady č. 211/16/EÚ v spojení s § 6 ods. 5 zák. č. 442/2012 Z.
z. objektívne pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly dňa 12.09.2014 a nie až dňa 02.02.2015 ako
uvádza žalovaný - tým pádom daňová kontrola trvala nezákonne dlho a súčasne uplynula aj lehota na
vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z. z., čím je protokol z daňovej kontroly
nezákonným dôkazom v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. júna
2010, ak sa neskončila daňová kontrola v zákonnej lehote jedného roka tak, ako to upravuje ustanovenie
§ 46 ods. 10 daňového poriadku, daňová kontrola je nezákonná a za nezákonné je potrebné považovať
aj všetky dôkazy vykonané v rámci tejto daňovej kontroly.

41. V zmysle tu uvedených skutočností mal žalobca za to, že Protokol z daňovej kontroly č. 269911/2015
zo dňa 14.04.2015 a naň nadväzujúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 20372976/2015 zo
dňa 15.06.2015 v spojení s Rozhodnutím žalovaného sú v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III.
ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. júna 2010, ktorý je plne aplikovateľný aj v právnom režime zák. č. 563/2009
Z. z. a zák. č. 162/2015 Z. z.

42. Postup Daňového úradu Košice pokladal za účelový, lebo požadoval od príslušného orgánu
cudzieho štátu informácie po častiach, t.j. na základe viacerých samostatných žiadostí, pričom v
záujme efektívnosti bolo vhodnejšie kumulovať poskytnutie informácie do jednej žiadosti. Správca
dane rozkúskoval žiadosti o medzinárodné výmeny daňových informácií, a to žiadosťami č.
9801403/5/925027/2014 zo dňa 27.05.2014, č. 9801403/5/92541/2014 zo dňa 27.05.2014, č.
9801403/5/925504/2014 zo dňa 05.06.2014, č. 9801403/925477/2014 zo dňa 27.05.2014, č.
9801403/5/925578/2014 zo dňa 05.06.2014, č. 9801403/5/925546 zo dňa 05.06.2014 - tu je nutné
konštatovať, že uvedený postup Daňového úradu Košice bol neefektívny. Tento právny názor žalobcu
je plne v súlade s rozhodovacou praxou súdov.

43. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly správcovi dane poskytoval správcovi dane pri daňovej
kontrole potrebnú súčinnosť a preto prekročenie zákonnej lehoty na vykonanie kontroly podľa § 46 ods.
10 zák. č. 563/2009 Z. z. nebolo spôsobené žalobcom, ale výlučne dôvodmi a konaním na strane správcu
dane ako orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni, preto rozhodnutie žalovaného
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP.

44. Daňový poriadok v § 46 ods. 9 písm. a/ ustanovuje, že daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa ods. 8. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku č. 563/2009 Z. z. vyrubovacie konanie
začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí
dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. V preskúmavanom prípade však ročná zákonná
lehota na vykonanie daňovej kontroly stanovená v § 46 ods. 10 Daňového poriadku nebola dodržaná,
v dôsledku čoho protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného
prostriedku, ktorý nie je možné použiť v daňovom konaní, a preto predmetný protokol nemôže byť
tou právnou skutočnosťou, ktorá by zakladala nejaké právne účinky. Dôkazy získané počas takejto
daňovej kontroly vykonanej v rozpore so zákonom (pokiaľ ide o dĺžku jej trvania) nadobudli povahu
nezákonných dôkazných prostriedkov, a keďže boli podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane,
ako aj rozhodnutia žalovaného, tak tieto rozhodnutia sú rovnako nezákonné.



45. Žalovaný i správca dane sa podľa žalobcu dopustili naplnenia žalobného dôvodu podľa § 191 ods.
1 písm. g/ SSP, lebo v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. K
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d/
SSP žalobca uviedol, že  má právo na spravodlivý proces, a ak je konanie orgánu v rozpore s
procesnými predpismi, orgán štátnej správy porušuje i ústavnoprávne princípy (viď nález Ústavného
súdu SR č. II ÚS 85/06). Žalobca namieta, že žalovaný sa nezaoberal dôvodmi odvolania, čím je jeho
odôvodnenie nepreskúmateľné, formalistické. V rozhodnutiach sa žalovaný ani prvostupňový orgán
verejnej správy nezaoberali vyjadrením žalobcu a jeho námietkami, hoci tak mali urobiť zo zákona. Tieto
nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov. Účelom odôvodnenia rozhodnutia  je presvedčiť účastníkov konania o správnosti a zákonnosti
rozhodnutia, ale rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu sú nepreskúmateľné v zmysle § 63
ods. 5 daňového poriadku, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na
spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci samej (viď primerane právne názory rozsudkov Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sžp/76/2009, 5Sžp/87/2009). Argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia
má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny
orgán na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale i laickú) verejnosť prijateľné,
racionálne a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Sžh 1/2009 zo dňa 31. marca 2010 vyplýva, že vlastný výrok rozhodnutia nepresvedčí o správnosti
rozhodnutia, ak nebude riadne odôvodnený. Za nedostatok dôvodov je možné považovať prípady, keď
správny orgán svoje rozhodnutie odôvodňuje skutočnosťami, ktoré v konaní neboli jednoznačne zistené
alebo preukázané. Ide o taký jav, keď správny orgán „svoje úvahy obsiahnuté v rozhodnutí založil nie
na jednoznačných dôkazoch, čím sa jeho závery javia ako podložené viac úvahami ako dostatočnými
dôkazmi“ (rozsudok NS SR 5Sžf/108/2009). V danom prípade sa tak stalo, rozhodnutie správcu dane
smeruje k jeho úvahám, dôkazy neboli vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti a pravidlá sú premietnuté
vo významnom dokumente Rady Európy - Rezolúcií (77) 31 Výboru ministrov o ochrane jednotlivca
vo vzťahu k aktom správnych orgánov, ktorý inter alia explicitne zakotvuje právo na odôvodnenie
rozhodnutia. Podľa čl. IV Rezolúcie (77) 31 „ak má správny akt negatívny vplyv na práva, slobody a
záujmy dotknutej osoby, bude táto informovaná o dôvodoch prijatia tohto aktu.“ Predmetné procesné
právo má chrániť účastníka konania predovšetkým v prípadoch, keď by jeho verejné subjektívne právo
alebo sloboda mali byť rozhodnutím správneho orgánu obmedzené alebo ak sa mu ukladá povinnosť.
Vychádza sa pritom z myšlienky, že osoba ktorá nie je oboznámená s dôvodmi, na ktorých základe
orgán rozhodol, nemôže sa proti rozhodnutiu účinne brániť /Kódex dobrej verejnej správy v čl. 18/.
Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s princípom zákazu ľubovôle vyplývajúceho z
princípu právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Preto žalobca
žiadal, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie
podľa § 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. e/, písm. g/ SSP a právoplatné rozhodnutie žalovaného
Finančného riaditeľstva SR č. 486176/2018 zo dňa 24.08.2018 v spojení s prvostupňovým právoplatným
rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 20372976/2015 zo dňa 15.06.2015 v zmysle § 191 ods. 3 písm.
a./ SSP a súčasne vec v zmysle § 191 ods. 4 SSP, vrátil Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie a
priznal mu úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

46. Žalovaný sa vyjadril k žalobe 18. 2. 2019 a konštatoval, že správca dane vykonanou daňovou
kontrolou preveroval dodávky tovaru - ocele a plechov, ktoré žalobca v daňovom priznaní k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 deklaroval ako trojstranné obchody a uviedol aj v
odôvodnení už konštatované zistenia, ako to uviedol súd v bode 3- 16 tohto rozsudku. Zistil, že žalobca
STEEL MAXX, s.r.o. deklaroval nadobudnutie tovaru ako prvý odberateľ v celkovej sume 201 272,30
eura od poľskej spoločnosti PZM VIMEX S.A. (v hodnote 94 084,77 eura) a od českej spoločnosti FESTR
TRADE s.r.o. (v hodnote 107 187,53 eura). Žalobca STEEL MAXX, s.r.o. deklaroval dodanie tovaru
druhým odberateľom v celkovej hodnote 223 348,53 eura, a to českej spoločnosti MIRO TRADE s.r.o.
(v hodnote 114 273,34 eura) a poľským spoločnostiam TRANS-FER Sp. Z o.o. (v hodnote 37 550,96
eura), SPEED TANK Sp. Z o.o. (v hodnote 35 993,25 eura) a ARDOR SP. Z.o.o. (v hodnote 35 530,98
eura). Z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil, že v preverovaných
prípadoch sa nejedná o trojstranné obchody, pretože neboli splnené podmienky podľa § 45 zákona č.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Zistený skutkový stav je podrobne uvedený v rozhodnutí
správcu dane, ako aj v rozhodnutí žalovaného.



47. Finančné riaditeľstvo SR dňa 24.08.2018 oznámilo, že pokračuje v daňovom konaní (dôkaz č. 110)
a rozhodnutím č. 486176/2018 (dôkaz č. 112) potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane
č. 20372976/2015 zo dňa 15.06.2015.

48. Žalovaný k žalobným dôvodom, ktoré sa týkali zákonnosti a dĺžky trvania daňovej kontroly - ktoré
neboli uvedené v odvolaní - uviedol, že podľa § 46 Daňového poriadku daňová kontrola začína dňom
uvedeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, je ukončená dňom prerokovania protokolu
podľa ods. 8 a lehota na jej vykonanie je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. V danom prípade
daňová kontrola začala dňa 17.06.2013 (Oznámenie č. 9801403/5/2215193/2013 zo dňa 27.05.2013). V
priebehu daňovej kontroly zaslal správca dane poľskej a českej daňovej správe žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií a rozhodnutím č. 9801403/5/934802/2014 zo dňa 12.03.2014 prerušil daňovú
kontrolu podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Daňového poriadku od 12.03.2014 z dôvodu, že bolo potrebné
získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Správca dane prerušil daňovú kontrolu do
dňa doručenia konečného výsledku preverovania MVI. Dňa 02.02.2015 pominuli dôvody prerušenia
a správca dane zaslal žalobcovi oznámenie č. 143151/2015 zo dňa 27.03.2015, ktorým mu túto
skutočnosť oznámil a zároveň oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 17.06.2013.
Dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, pominuli dňa 02.02.2015 doručením poslednej
odpovede na žiadosť o MVI. Z ustanovenia §61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je daňové
konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Daňová kontrola, ktorá začala 17.06.2013,
bola prerušená od 12.03.2014 do 02.02.2015. Dňa 03.02.2015 správca dane pokračoval v daňovej
kontrole, na ktorej výkon mal ešte takmer 3 mesiace. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je
daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8. Dňom nasledujúcim po dni doručenia
protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového poriadku). Protokol o daňovej
kontrole č. 269911/2015 zo dňa 14.04.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole bol žalobcovi doručený dňa 28.04.2015 a nie je možné tvrdiť, že predmetný protokol je
nezákonne získaným dôkazom. Správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy
konajú, ale pre správne určenie dane čakal odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred
ich obdržaním.

49. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote,
pretože rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je nezákonné (z dôvodu, že žiadosť správcu dane o
MVI nie je konaním v zmysle ustanovení Daňového poriadku, pričom pominutie dôvodov, pre ktoré sa
daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici Rady 2011/16/
EU) a nemá za následok neplynutie lehôt uvádza, že podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku
správca dane môže daňové konanie prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na
vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu /zákon
č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady č. 904/2010
a zaslanie žiadostí/.

50. Žalobca deklaroval trojstranné obchody a preto bolo potrebné overiť reálnosť dodávok aj u
spoločností v Českej republike a v Poľsku, a to práve zaslaním žiadostí o MVI. Bez informácií získaných
z odpovedí českej a poľskej daňovej správy by skutočnosti týkajúceho sa dodania tovarov neboli zistené
dostatočne a správca dane by nemal dostatočné podklady a informácie na vydanie rozhodnutia. Správca
dane postupoval v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku a v súvislosti so žiadosťami o MVI išlo o
konanie iného orgánu, vedené podľa príslušného osobitného predpisu, ktorého výsledok bol potrebný
pre ďalšie konanie správcu dane. Tvrdenia žalobcu sú preto neopodstatnené.

51. Žalovaný v súvislosti s možnosťou k možnosti prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu MVI poukázal
na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28.02.2013 č. k. IV. US 116/2013-11. V dôsledku riadneho
prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené
pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých dožiadané orgány príslušných členských štátov
nedodržali lehoty stanovené v Nariadení Rady (ES) zo dňa 07.10.2003 č. 1798/2003 o administratívnej
spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré bolo od 01.01.2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ)
zo dňa 07.10.2010 č. 904/2010 účinným od 01.01.2012 /čl. 10 až 12 tohto nového nariadenia/.

52. Žalobcom uvedené rozhodnutia súdu sú záväzné pre konkrétnych účastníkov konania v danej
veci, skutkový stav posudzovaný súdom je odlišný od skutkového stavu v prípade daňovej kontroly
vykonávanej u žalobcu STEEL MAXX, s.r.o.



53. Dôvody prerušenia daňovej kontroly nemohli pominúť uplynutím šesťmesačnej lehoty na vybavenie
žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, pretože správca dane k uvedenému dátumu nedisponoval
požadovanými informáciami nevyhnutnými pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu. Odpovede
na otázky, ktoré boli predmetom žiadostí o MVI, boli rozhodujúce pre preverenie skutočností týkajúcich
sa preverovaných obchodov, preto správca dane v záujme objektívneho vyhodnotenia okolností
deklarovaných trojstranných obchodov až do doručenia príslušných informácií nemohol pokračovať vo
výkone daňovej kontroly a poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 116/2013-11, v ktorom
Ústavný súd SR uviedol, že v dôsledku riadneho prerušenia konania neplynú lehoty, ak bolo konanie
prerušené pre medzinárodné dožiadania, na vybavenie ktorých nedodržali dožiadané orgány lehoty
určené v predmetnom nariadení.

54.  Žalovaný považuje postup správcu dane pri podávaní žiadostí o MVI za účelný, pretože v jeden
deň (12.03.2014) vyhotovil dve žiadosti o MVI českej daňovej správe týkajúce sa dvoch českých
spoločností a tri žiadosti o MVI poľskej daňovej správe týkajúce sa troch poľských spoločností, prerušil
daňovú kontrolu (od 12.03.2014), čo nie je možné hodnotiť ako prieťahy v daňovej kontrole, ani
ako neúčelné, neodôvodnené a neefektívne konanie správcu dane. Dátum, ktorý je uvádzaný na
odpovediach na žiadosti o MVI 27.05.2014 a 05.06.2014, kedy príslušné oddelenie FR zaslalo žiadosti
jednotlivým členským štátom. Prerušenie daňovej kontroly bolo odôvodnené, v súlade s platnými
právnymi predpismi, počas prerušenia lehoty neplynuli, lehota na vykonanie daňovej kontroly podľa §
46 ods. 10 Daňového poriadku bola dodržaná, a preto nedošlo ani k porušeniu zásady primeranosti a
zákonnosti.

55. Žalovaný k žalobným dôvodom, ktoré sa týkajú dokazovania, zisteného skutkového stavu a
vyvodených záverov vo veci, uvádza, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby
daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných
hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho
rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Keďže ide o fíškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne
upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly
je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje
zákonom stanovené povinnosti splnil. Z ustanovení § 24 ods. 1 a 2 Daňového poriadku vyplýva, že
dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v
závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej,
ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní
ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti
tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.

56. Daňový subjekt má povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne
preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno
tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Správca dane
je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov
zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej
povinnosti. Z judikatúry súdov SR vyplýva, že pri posudzovaní nárokov deklarovaných daňovým
subjektom, musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen
umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa
reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili.

57. Nevyhnutným pre uplatnenie zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi
tromi osobami, ktoré sú identifikované pred daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom
obchodu je dodanie toho istého tovaru - trojstranných obchodov, je preukázanie, že formálna deklarácia
predložených dokladov má aj povahu faktu, teda podmienky stanovené v § 45 zákona č. 222/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov boli splnené.

58. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a z predloženého spisového materiálu vyplynulo,
že správca dane preveroval reálnosť deklarovaných trojstranných obchodov daňovou kontrolou a
následným vyrubovacím konaním a vykonal šetrenie vo vzťahu k zúčastneným osobám. Zásada
objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť



dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu
uvádzané ním v daňovom priznaní.

59. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má
v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
a predloží účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Ak však správca dane
pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom
správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a daňový subjekt
predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov na preukázanie svojich tvrdení.

60. Aj z ustálenej judikatúry NS SR (napríklad č. 2SŽF/28/2010 zo dňa 18.05.2011) ako aj z
judikatúry Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok č. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-l 19) vyplýva,
že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte. Správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť,
pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom - žalobcom, ako aj postup žalobcu pri
uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Konanie správcu dane pri
zabezpečovaní dôkazov bolo v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť
ako dôkazy zaobstarané v súlade s § 24 Daňového poriadku. Hodnotenie správcu dane vychádzalo
z faktov a dôkazov, ktoré získal z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a
z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Žalovaný z predloženého spisového materiálu
zistil, že správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných trojstranných obchodov
nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval
pri tom v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný
obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.
Správca dane počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní získal dostatok dôkazov o jednotlivých
dodávkach a o jednotlivých spoločnostiach, ktoré hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.
Postup správcu dane bol v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, rozhodnutie správcu dane má
oporu v zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca dane
zákonným spôsobom zabezpečil dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s
§ 3 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane v tomto prípade všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal
na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k neboli splnené zákonom stanovené
podmienky trojstranného obchodu. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti
v zmysle ustanovenia § 63 Daňového poriadku a že žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade
s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania, žalobou
napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, skutočnosti v ňom opísané sú dostatočne zdokumentované,
závery odôvodnené, preto je tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia neopodstatnené. Z
obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými
právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili

61. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č.
222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými
ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného,
nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Finančné riaditeľstvo SR
z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospelo k záveru, že žalobné dôvody žalobcu
uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto nie sú opodstatnené.

62. Z vyjadrenia žalobcu z 1. 4. 2019 /replika/ k stanovisku žalovaného uvedeného v jeho vyjadrení k
správnej žalobe vyplýva - nedodržanie maximálnej 6 mesačnej lehoty na vybavenie žiadostí o výmenu
informácií nesmie ísť na ťarchu práv žalobcu pri výkone daňovej kontroly v kontexte dôvodov uvedených
vyššie. Dochádza tým k narušeniu princípu proporcionality. Žalobca tiež pripomína, že z Uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo 25. októbra 2016 vyplýva že daňová kontrola trvajúca
dlhšie, ako zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho
formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do
individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami.
Uviedol, že Smernicou Rady č.2011/16/EÚ z 15.2.2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní



je určená maximálna lehota na poskytnutie požadovaných informácií v trvaní 6 mesiacov. Predmetná
smernica je priamo aplikovateľná vo všetkých členských štátoch Európskej únie. V prípade prerušenia
daňovej kontroly z dôvodu potreby získať informácie podľa vyššie citovanej smernice Rady č. 2011/16/
EÚ môže správca prerušiť výkon daňovej kontroly, ale informácie, ktorých získanie bolo dôvodom
prerušenia kontroly musia byť poskytnuté v maximálnej lehote šiestich mesiacov odo dňa podania
žiadosti. Žalovaný zdôrazňuje, že ustanovenie § 61 zákona č. 563/2009 Z. z. umožňuje prerušiť daňovú
kontrolu len vo väzbe na podmienky ustanovené osobitným predpisom, ktorým je Smernica Rady č.
2011/16/EÚ a táto jednoznačne stanovuje lehotu na poskytnutie informácií v dĺžke šiestich mesiacov
odo dňa podania žiadosti. Uvedená smernica neumožňuje správcovi dane nekonať a nepokračovať vo
výkone daňovej kontroly. Porušením zákonných lehôt zo strany správcu dane došlo k neprimeranému
zásahu do práv daňového subjektu a teda k porušeniu lehoty určenej na vykonanie daňovej kontroly.
Znamená to, že správne orgány nepostupovali pri vykonávaní daňovej kontroly tak, aby dôsledne dbali
na zachovanie procesných práv žalobcu ako daňového subjektu. Daňová kontrola nebola vykonaná v
súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku,
ktorý v daňovom konaní nemožno použiť a v prípade, ak použitý bol, celé daňové konanie je zaťažené
vadou nezákonnosti. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
(sp. zn. 3Sžf/1/2009, 3Sžf/2/2009, 3Sžf/107/2009, 3Sžf/73/2008, 3Sžf/9/2007) a nález Ústavného súdu
SR č. k. III. ÚS 24/2010-57 - ktorý je v zmysle rozsudku Krajského súdu Žilina, sp. zn. 30 S/58/2016
zo dňa 12.9.2017 aplikovateľný aj na zák. č. 563/2009 Z. z. Na záver žalobca osobitne zdôrazňuje, že
nedodržanie maximálnej 6 mesačnej lehoty na vybavenie žiadostí o výmenu informácií nesmie ísť na
ťarchu práv žalobcu pri výkone daňovej kontroly v kontexte dôvodov uvedených vyššie. Dochádza tým
k narušeniu princípu proporcionality.

63. Žalobca tiež primerane poukazuje na právny názor Súdneho dvora EÚ vyjadreného v obsahu
rozsudku v právnej veci C-277/14, PPUH Stehcemp sp. j. Florian Stefanek, Janina Stefanek, Jaroslaw
Stefanek proti Dyrektor Izby Skarbowej w Łodzi zo dňa 22.10.2015, v zmysle ktorého daňový orgán vo
všeobecnosti nemôže vyžadovať, aby zdaniteľná osoba preverila, že vystaviteľ faktúry vzťahujúcej sa
na tovar a služby, je schopný ho dodať a splnil si povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť daň z
pridanej hodnoty. Obdobne podľa neho Súdny dvor Európskej únie vo veci C-80/11, Mahagében; dospel
k rovnakému záveru. Poukázal ina rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C -355/03, Fulcrum
Electronics Ltd, alebo C - 484/03, Bond House Systems Ltd, z ktorých vyplýva, že nárok osoby povinnej k
dani, ktorá uskutočnila plnenie na odpočet dane z pridanej hodnoty odvedenej na vstupe nie je dotknutý
okolnosťami v reťazci dodávok.

64. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v
konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods.2, § 182 ods.1
písm. g/ a § 105 ods.2 písm. a/ SSP) jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisoch, chránia sa  záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou  správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pres správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.



Podľa § 46 ods.9 písm .a/ Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu
podľa ods.8.

Podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo
dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak  ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré  určujú zakladanie podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o
12 kalendárnych mesiacov.

Podľa § 61 ods.1 písm. b/ Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia  alebo je potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu (poznámka pod čiarou č. 21a odkazuje príkladmo na zákon č.
442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010).

Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., ak nadobúdateľ podľa ods. 2 preukáže,
že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom
sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa
primerane vzťahuje § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 17 ods. 4 citovaného zákona, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri
trojstrannom obchode je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy
k nadobúdateľovi, ak sú splnené nasledovné podmienky: a/ prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol
na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava
tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí
odoslanie alebo preprava tovaru a je osobou povinnou platiť daň, b/ prvý odberateľ splní povinnosť
uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80 zákona o dani z pridanej hodnoty, c/ prvý
odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava
tovaru, a d/ odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a) zákona o dani
z pridanej hodnoty, teda tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému
odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu.

65. V zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, trojstranným obchodom sa
rozumie obchod, ak: a/sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého
tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z
jedného členského štátu do iného členského štátu, b/osoby zúčastnené na obchode sú identifikované
pre daň v troch rôznych členských štátoch, c/prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte
druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné
číslo pre daň d/ tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na
ich účet, e/ druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa
odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f/ druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

Podľa § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom
dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako
vlastník.

Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods.2 písm.a/ zákona o DPH
platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z  tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a slúži  iba ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods.1 písm.a zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2  písm.a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 43 ods.1, 5 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný



preukázať, že  sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 - 4 kópiou faktúry, dokladom
o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo
kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou
prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou
inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru
v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, potvrdením o prijatí tovaru odberateľom
alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, inými dokladmi,
najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe
za prepravu tovaru.

66.  Účelom daňového konania je zistiť,  či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje  povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok  špecificky
upravuje zisťovanie, preverovanie základu dane  alebo iných skutočností  rozhodujúcich pre správne
určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Daňovým konaním sa má určiť výška
dane a záväzne uložiť povinnosť zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu.

67. V daňovom konaní dôkaznú povinnosť prioritne má  daňový subjekt.  Správca vykonáva dane
dokazovanie na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach
dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie a nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. K
otázke daňovej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku  na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty sa opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010
judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992
Zb. v spojení s § 49 ods.2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). „Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné
bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom
stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý
si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a so
zákonom stanovených podmienok“. Obdobne judikoval dôkaznú povinnosť daňového subjektu Najvyšší
súd SR aj v rozsudku č. k. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18. 05. 2011.

68. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH ust. § 49 ods. 2 zákona o
DPH, resp. pri preukazovaní splnenia podmienok oslobodenia dodania tovaru v zmysle § 43 zákona o
DPH, je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa daňového
poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 cit. zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné
plnenie použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet
a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní
obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, t. j. že nadobudlo tovar
alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ.
Ustanovenie § 43 zákona o DPH stanovuje podmienky oslobodenia dodania tovaru: dodávateľ tovaru je
osobou registrovanou pre DPH v tuzemsku a má postavenie platiteľa dane, odberateľ tovaru je osobou
identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojím identifikačným číslom pre
DPH prideleným v inom členskom štáte, tovar sa fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského
štátu a musí ísť o platný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom.

69. Žalobca v prvom rade vyslovil nesúhlas so skutkovými zisteniami správcu dane ohľadne jeho nároku
na oslobodenie dodania tovaru a v podanej žalobe v súvislosti s uplatnením nároku na odpočítanie
dane s pridanej hodnoty v súvislosti s dodaním tovaru (cukor) označeným spoločnostiam v podanej
žalobe iba konštatoval zistenia správcu dane k nepriznaniu práva na odpočítanie dane v súvislosti
s týmito obchodmi však žiadne žalobné námietky nezniesol k zisteniam správcu dane, že pre českú
spoločnosť MIRO TRADE s.r.o. v rámci deklarovaných trojstranných obchodov PZM VIMEX S.A. -
STEEL MAXX, s.r.o. - MIRO TRADE s.r.o. sa nejedná o trojstranný obchod, pretože neboli splnené
podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 platného zákona o dani z pridanej hodnoty. Ten mal
za preukázané, že nebolo jednoznačne preukázané, že tovar bol odoslaný alebo prepravený priamo k
druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Na základe doložených CMR
dokladov bol zistený pohyb vozidiel, ale kde skutočne preprava tovaru skončila, nie je preukázané. Nebol
preukázaný príjem tovaru prepraveného z Poľska do Čiech druhým odberateľom - na predložených
CMR dokladoch je ako príjemca tovaru uvedený daňový subjekt STEEL MAXX s.r.o. a P.. F. - Pechar
Trans (nebola preukázaná existencia plnej moci, poverenia, či iného dokladu, na základe ktorej by
uvedené subjekty boli splnomocnené) oprávnené na prevzatie tovaru za spoločnosť MIRO TRADE s.r.o.,



pričom ani predložené dodacie listy medzi spoločnosťami STEEL MAXX, s.r.o. a MIRO TRADE s.r.o.,
ani potvrdenia o prijatí tovaru s pečiatkami uvedených subjektov, nemožno považovať za preukázané
dodávky tovaru druhému odberateľovi v rámci trojstranných obchodov). Ďalej mal správca dane za to,
že bolo preukázané, že druhý odberateľ použil identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom,
v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončila a že bol osobou povinnou platiť daň. Naopak
správca dane tieto skutočnosti preveroval a zistil formou zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií, pričom ani v jednom prípade nebolo možné potvrdiť obchodovanie podľa jednotlivých faktúr
a doložených dokladov o preprave a potvrdiť skončenie prepravy, a to, že druhý odberateľ bol osobou
povinnou platiť daň; nebolo možné vykonať kontrolu, spoločnosť je nekontaktná. Žalobca nezvrátil tieto
zistenia žiadnou argumentáciou.

70.  Žalobca namietal, že daňová kontrola nebola ukončená v lehote 1 roka od jej začatia v zmysle
§ 46 ods. 10 Daňového poriadku, pretože rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je nezákonné z
dôvodu, že žiadosť správcu dane o MVI nie je konaním v zmysle ustanovení Daňového poriadku,
pričom pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt
stanovených v Smernici Rady 2011/16/EÚ, pričom prerušenie konania nemá za následok neplynutie
lehôt v zmysle § 61 ods. 5 daňového poriadku. Podľa žalobcu z toho dôvodu je protokol z daňovej kontroly
nezákonne získaným dôkazným prostriedkom a preto ho nebolo možné použiť v daňovom konaní. Z
toho dôvodu považuje za nezákonné rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa. Súd hodnotí túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.

71. Správny súd poukazuje na ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku, ktoré umožňuje
správcovi dane prerušiť daňové konanie, ak je to potrebné na získanie informácie spôsobom podľa
osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07.
10. 2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH. Z uvedeného nesporne
vyplýva, že ide o legitímny spôsob prerušenia daňového konania - výkonu daňovej kontroly (§ 46 ods.
10 Daňového poriadku). Ak dôjde k prerušeniu daňového konania, po dobu tohto prerušenia správca
dane úkony v danej veci nevykonáva. Počas prerušenia daňového konania neplynú ani lehoty podľa
Daňového poriadku, t. j. ani lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového
poriadku. V súvislosti s možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v
oblasti medzinárodnej výmeny informácií správny súd súladne so žalovaným poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 28. 02. 2013 č. k. IV.ÚS 116/2013-111.

72.  Správny súd sa nestotožňuje s výkladom slovného spojenia „pominuli dôvody, pre ktoré sa
konanie prerušilo“ v ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku („správca dane pokračuje v daňovom
konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre
ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedeného v ods. 2). Nie je správny názor
žalobcu, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou
dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií (čl. 7 Smernice Rady
2011/16/EÚ). Dôvodom prerušenia daňovej kontroly u žalobcu bola žiadosť o medzinárodnú výmenu
informácií, ktoré správca dane nevyhnutne potreboval v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového
stavu. Posledná odpoveď na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií bola
doručená správcovi dane dňa 25. 05. 2015. Až týmto dňom došlo k pominutiu dôvodov, pre ktoré bola
daňová kontrola, naopak  prerušená. Pred obdržaním odpovede na žiadosť OMVI správca dane nemohol
pokračovať v daňovej kontrole. Objektívne nemohol ovplyvniť lehotu, v ktorej daňové orgány Českej
daňovej správy vybavili žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. Existencia trojstranných obchodov
bola vylúčená na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií, ktorými preveroval
spoločnosti PZM VIMEX S.A. a FESTR TRADE s.r.o. Z odpovede poľskej finančnej správy na žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií (č.j. 9801403/5/925027/2014 zo dňa 27.05.2014) vyplynulo, že
spoločnosť PZM VIMEX S.A. v januári 2013 vystavila faktúry o predaji daňovému subjektu STEEL
MAXX, s.r.o., faktúry zaevidované v účtovníctve poľskej spoločnosti, zahrnuté v daňovom priznaní k dani
z pridanej hodnoty ako intrakomunitárne dodanie tovaru, naloženého v Poľsku, vyloženého v Českej
republike (skladové priestory spoločnosti Pechar Trans v Ostrave). Dodávateľ poľskej spoločnosti nebol
identifikovaný. Z odpovede českej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (č.j.
9801403/5/925412/2014 zo dňa 27.05.2014) vyplynulo, že spoločnosť FESTR TRADE s.r.o. predložila
odberateľské faktúry pre STEEL MAXX, s.r.o., ktorá nakúpila plechy od českých spoločností ArcelorMittal
Distribution Czech republic s.r.o. a ALPEKO Plus s.r.o., odberateľom v rámci trojstranných obchodov
boli poľské spoločnosti TRANS-FER Sp. Z o.o. (v 2 prípadoch realizovala sama prepravu - t. z.,



neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z.z.),
ARDOR SP. Z.o.o. a SPEED TANK Sp. Z o.o. Česká spoločnosť nezabezpečovala, ani neuhrádzala
prepravu, preto nie je známe, kde bol tovar vykladaný a  spoločnosti TRANS-FER Sp. Z o.o.,
prepravu zabezpečovali poľské subjekty O.. F. (nekontaktný daňový subjekt), PHPU MATPOL W.. K.D.O.
(preprava potvrdená). Žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácií sa preverovalo, kde bol tovar
naložený, kde bol tovar vyložený, kto znášal náklady za prepravu, kto objednával prepravu (dodávateľ
alebo odberateľ), či odberateľské spoločnosti MIRO TRADE s.r.o., TRANS-FER Sp. Z o.o., SPEED
TANK Sp. Z o.o. a ARDOR SP. Z.o.o. priznali nadobudnutie betonárskej ocele v objemoch, ktoré sú
uvedené na preverovaných faktúrach - či sa v mesiaci január 2013 uskutočnil trojstranný obchod, či boli
splnené podmienky trojstranného obchodu a komu bol tento tovar od STEEL MAXX, s.r.o. následne
predaný. Z odpovede českej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (č.j.
9801403/5/925477/2014 zo dňa 27.05.2014) vyplynulo, že spoločnosť MIRO TRADE s.r.o. v daňovom
priznaní nepriznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, neboli predložené žiadne doklady, a
teda neboli potvrdené tieto obchody. Z odpovede poľskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií (čj. 9801403/5/925504/2014 zo dňa 05.06.2014) vyplynulo, že spoločnosť TRANS-
FER Sp. Z o.o. nespolupracuje so správcom dane, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, a teda
nebolo možné preveriť tieto obchody. Z odpovede poľskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií (č.j. 9801403/5/925578/2014 zo dňa 05.06.2014) vyplynulo, že na základe údajov z
obchodného registra, spoločnosť SPEED TANK Sp. z o.o. zmenila svoj názov a sídlo - od 26.06.2014 je
sídlom spoločnosti „TRUST TANK\" Sp. z o.o., Lomianki, 05 - 092 ul. Kolejowa 13. Spoločnosť podávala
nekompletné daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, preto jej bola zrušená registrácia na dani
z pridanej hodnoty. Spoločnosť bola v septembri 2013 predaná, jediným spoločníkom spoločnosti je:
Stowarzyszenie Wspierania Inicjatyw Gospodarczych Zakladów Osôb Nieplnosprawnych \"REHAWIG\".
Spoločnosť zastupuje F. D. - predseda predstavenstva. Zástupca /splnomocnenec/ je D. X. (narodený v
r. XXXX), ktorý je nevidomý, nepreberá predvolania, F. D. predložil vysvetlenie, že od 31.07.2013, nemá
k dispozícii účtovné doklady spoločnosti. O obchodných aktivitách Poľská finančná správa preverila
doklady k preprave, ktorú mali vykonať poľské subjekty X.. U. a PHPU MATPOL W. K. a zistila, že 1,
X.. U. neposkytol prepravné služby pre spoločnosť FESTR TRADE s.r.o. (prvý dodávateľ), prepravu
si objednala slovenská spoločnosť X point s.r.o. Tovar bol naložený v Ostrave a vyložený u poľskej
spoločnosti SPEED TANK Sp. Z o.o. a tiež v skladových priestoroch spoločnosti Ecru (Poľsko). 2,
Prepravca PHPU MATPOL W.. K. potvrdil dodanie prepravných služieb pre spoločnosť X point s.r.o. a
pre spoločnosť SPEED TANK Sp. Z o.o. na trase Ostrava - Jaworzno „(v tomto prípade neboli splnené
podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods.1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z.). Na základe
uvedeného preverovania poľskej finančnej správy u deklarovaného druhého odberateľa, u ktorého sa
nepreukázalo prijatie tovaru v rámci trojstranných obchodov, neboli potvrdené tieto obchody. Z odpovede
poľskej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (č.j. 9801403/5/925546/2014
zo dňa 05.06.2014) vyplynulo, že spoločnosť ARDOR SP. Z.o.o. sa nenachádza na adrese sídla,
nevykonávala podnikateľskú bola zrušená k 01.02.2013, zrušená registrácia na dani z pridanej hodnoty
od 28.03.2013. Dňa 05.04.2013. V oznámení o registrácii spoločnosť uviedla ako hlavnú podnikateľskú
činnosť veľkoobchod s kovmi a kovovými rudami, ale nemala žiadne technické možnosti /kapacity
na vykonávanie takejto činnosti. Preverovaná spoločnosť ARDOR SP. Z.o.o. deklarovala v daňovom
priznaní k DPH tuzemský predaj (spoločnosti CENREX Sp. Z.o.o., ktorá fakturovala tovar slovenskej
spoločnosti H7 s.r.o.) v nižšej hodnote, ako bola deklarovaná pri nadobudnutí/nákupe tovaru z iného
členského štátu EÚ. Pretože podstata trojstranného obchodu spočíva v uplatnení zjednodušeného
postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň v
troch rôznych členských štátoch u dodania toho istého tovaru. V danom prípade medzi tromi osobami
identifikovanými pre daň, neboli splnené zákonom stanovené podmienky, ktoré by oprávňovali obchod
posúdiť ako trojstranný obchod.

73. Žalobca namietal, že daňová kontrola bola začatá dňom 17.06.2013 a ukončená dňom 28.04.2015
a v rámci nej správca dane preveroval dodanie tovaru do členských štátov Európskej únie, v zmysle
Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boli proti podvodom v oblasti DPH a zaslal
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií dňa 27.05.2014 (Poľská republika - PZM VIMEX S.A.),
dňa 27.05.2014 (Česká republika - FESTR TRADE, s.r.o.), dňa 05.06.2014 (Česká republika - TRANS-
FER Sp. Z.o.o.), dňa 05.06.2014 (Poľská republika - SPEED TANK Sp. Z o.o.), zo dňa 05.06.2014
(Poľská republika - ARDOR SP. Z o.o.) Daňová kontrola, ktorá začala dňa 17.06.2013, protokol  zo dňa
28.04.2015, i prvostupňové rozhodnutie zo dňa 15.06.2015, sú nezákonné a vydané v rozpore s  § 46
ods. 10 zák. č. 563/2009 Z. z. a a contrario § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. a celé daňové konanie a



rozhodnutie je zaťažené vadou nezákonnosti, na čo správny súd má prihliadnuť ex offo, podľa Nálezu
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. júna 2010.

74.  Podľa správneho súdu však, je nesporné, že daňová kontrola u žalobcu začala 17. 06. 2013, bola
prerušená dňa 04. 03. 2014, t. j. po ôsmich mesiacoch a 17 dňoch jej výkonu. V daňovej kontrole správca
dane pokračoval dňa 26. 05. 2015 a ukončil ju dňom 24. 08. 2015 (išlo o časové obdobie dvoch mesiacov
a 17 dní). Sumárne doba trvania daňovej kontroly nepresiahla s vylúčením doby prerušenia jej výkonu
zákonnú lehotu jedného roka.

75. Pokiaľ žalobca poukázal na iné rozhodnutia súdov v súvislosti s prerušením daňovej kontroly a doby
jej výkonu, správny súd naopak považuje stanovisko žalovaného k záverom o dĺžke kontroly vo vzťahu
k jeho  záverom za správne.

76. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že výklad slovného spojenia „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo“ v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku ako ho poskytol v žalobe akceptoval aj Krajský súd
v Košiciach v rozsudku č. k. 6S/106/2015-58 zo dňa 15. 12. 2016. K tomu je potrebné uviesť, že nešlo
o právny názor Krajského súdu v Košiciach, ale o konštatované tvrdenie žalobcu.

77. Ako nedôvodnú hodnotí súd aj žalobnú námietku, podľa ktorej správca dane kúskovaním žiadosti o
medzinárodnú výmenu daňových informácií spôsobil prieťahy v daňovej kontrole a preto tento postup
správcu dane je potrebné považovať za neúčelné, neodôvodnené a neefektívne konanie správcu dane.
Skutočnosť, že správca dane v priebehu troch pracovných dní vyhotovil tri žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií a nevyhotovil iba jednu žiadosť, nemôže mať za následok neúmerné predlžovanie
daňovej kontroly. V daňovom konaní zisťované deklarované trojstranné obchody neboli preukázané ako
naplnené ani v jednom prípade, čo bolo zistené práve medzinárodnou výmenou informácií, na základe
ktorých správca dane obchody preklasifikoval: 1. v prípade dodávok do Poľska nedošlo k splneniu
podmienky ustanovenej v § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z., t.j., aby tovar odoslal alebo
prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, a teda prvá dodávka bola
posúdená ako nadobudnutie tovaru na území Českej republiky bez prepravy s jeho následným dodaním
do Poľska s prepravou (miestom zdanenia je Česká republika a zároveň povinnosť daňového subjektu
STEEL MAXX, s.r.o. zaregistrovať sa pre účely DPH v Českej republike) 2. v prípade dodávok do
Českej republiky bolo preukázané, že daňový subjekt STEEL MAXX, s.r.o. nadobudol tovar v Českej
republike, pričom uviedol IČ DPH pridelené v SR. Poukazujúc na § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.
z., podľa ktorého: “ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu
pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za
miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi
pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom
dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je
dotknutý“. Žalobca z toho vyplývajúc nepreukázal, že nadobudnutie pri dodávkach tovaru z Poľskej
republiky bolo predmetom dane v Českej republike, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského
štátu je tuzemsko. Preto v prípade uvedených dodávok nevzniká právo na odpočítanie dane (napr.
rozsudok ESD v spojených veciach C-536/08 a C-539/08 - zdaniteľná osoba, ktorá sa nachádza v situácii
opísanej v prvom pod odseku posledného ustanovenia, nemá právo na okamžitý odpočet DPH, ktorou
bolo na vstupe zaťažené nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva), a preto uvedené preklasifikovanie
dodávok deklarovaných ako trojstranný obchod nemá vplyv na odpočítanie dane v tuzemsku a na
príslušné riadky daňového priznania.

78. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok
uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie
dane z predmetných obchodov, ani zákonných podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH v súvislosti
s intrakomunitárnym dodaním betonárskej ocele zo Slovenska do Českej republiky, a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

79. Napokon ako nedôvodnú správny súd hodnotí aj žalobnú námietku, podľa ktorej je rozhodnutie
žalovaného nezákonné s poukazom na využitie protokolu z daňovej kontroly o daňovej kontrole spol.
TWISTER, s.r.o. pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej - (podľa
§191 ods. 1 písm. g./ SSP) z dôvodu nerešpektovania ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009



Z. z. o správe daní. Toto ustanovenie určuje daňovým orgánom povinnosť, aby každý zásah činnosť
verejného orgánu do osobnej sféry jednotlivca bol vykonávaný na základe zákona a v jeho medziach.
Rozsah vykonaného dokazovania bol podľa správneho súdu dostatočným pre závery správcu dane
i žalovaného i bez uvedeného protokolu, ktorý len dotvára fiktívnosť uplatnených daňových  nárokov
žalobcu. Námietka podľa §191 ods. 1 písm. g./ SSP a  § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní nie je preto dôvodná.

80. Žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal v rozhodnutí s námietkou týkajúcou sa dĺžky
daňovej kontroly a nedôvodnosti jej prerušenia, lebo medzinárodná výmena informácií nie je podľa
neho konaním a  daňová kontrola nemohla byť prerušená na dobu viac ako jeden rok. Žalobca
poukázal, na Smernicu Rady 2011/16/EÚ zo dňa 15.02.2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní
a zrušení Smernice 77/799/EHS ako aj zák. č. 442/2012 Z. z., v ktorej sú stanovené konkrétne lehoty na
poskytnutie informácií na základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa neho v čl. 7 Smernice Rady 2011/16/
EÚ a ustanovenia § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. je dané, že príslušný orgán daného štátu povinný
poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
Z obsahu Protokolu č. 269911/2015 zo dňa 14.04.2015 vydaným Daňovým úradom Košice, podľa neho
vyplýva, že daňová kontrola začala dňa 17.06.2013, odo dňa 12.03.2014 bol prerušený výkon daňovej
kontroly z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií v zmysle čl. 7 ods.
1 smernice Rady č. 2011/16/EÚ zo dňa 15.02.2011 a § 6 ods. 5 zák. č. 442/2012 Z. z. Podľa neho
preto v zmysle čl. 7 ods. 1 smernice Rady č. 211/16/EÚ v spojení s § 6 ods. 5 zák. č. 442/2012 Z. z.
objektívne pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly dňa 12.09.2014 a nie až dňa 02.02.2015 ako
uvádza žalovaný - čím daňová kontrola trvala nezákonne dlho a súčasne uplynula aj lehota na vykonanie
daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 zák. č. 563/2009 Z. z.. Preto pokladal protokol z daňovej kontroly
za nezákonný dôkaz v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. júna
2010. všetky dôkazy vykonané v rámci tejto daňovej kontroly.

81. Správny súd má za to, že rozhodnutie žalovaného dosť podrobne uviedlo dôvody potreby zisťovania
na poli medzinárodnej spolupráce. Zistenia spolupracujúcich finančných úradov členských krajín
preukázali dôvodnosť tejto spolupráce aj v posudzovanej veci. Rozhodnutia finančných orgánov sú v
tejto otázke obsažné i preskúmateľné pre zrozumiteľnosť a i rozhodnutia správcu dane a žalovaného
zodpovedajú zákonným požiadavkám v zmysle § 63 ods.3, 5 Daňového poriadku. Preto námietky
žalobcu smerujúce k rozhodnutiu z dôvodov  podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP nie sú založené na
reálnej argumentácii žalobcu, ako to už súd vyššie uviedol.

82. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému
nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný nepreukázal, aby mu vzniklo právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania voči žalobcovi v zmysle § 168 SSP, preto mu takisto právo na
náhradu trov konania nepriznal.

83. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).  (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne



doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:12010b69-f876-4352-bb36-cc79355bea3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 726/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1"}, {"guid": "ussr:909b3843-2ca9-4602-bdc2-6541429622c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2013 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:909b3843-2ca9-4602-bdc2-6541429622c1"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 1126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d05d734-3a7c-4fa1-8ae7-564867725519"}, {"guid": "ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95"}, {"guid": "10121506-8586-484c-8489-e62f505e2caf:e904de7c-171c-489f-a2b7-b6861c73bb37", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7018200952.2", "spisova_znacka": "8S/82/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8S/82/2018 z 27. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7018200952.2"}], "citovane_v": []}