{"guid": "100f24ff-6e95-4c37-b51e-349cea9dd296:348b41a7-6c83-45e1-8b2e-ee13047130c4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6116218820.1", "spisova_znacka": "2CoE/187/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/187/2017 z 30. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. januára 2018, sp. zn. 2CoE/187/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6116218820.1", "identifikacne_cislo": "6116218820", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2018-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/348b41a7-6c83-45e1-8b2e-ee13047130c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6116218820.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6116218820.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6116218820.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/187/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116218820
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116218820.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a
členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v exekučnej veci oprávneného: EOS
KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Z. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. X/X, XXX XX E. o vymoženie pohľadávky vo výške 531,24 Eur s prísl., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60,
821 08 Bratislava,, pod sp. zn. EX 13971/16, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 10Er/644/2016-21 zo dňa 26. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Er/644/2016-21 zo dňa 26. júla 2017 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č. k.
10Er/644/2016-21 zo dňa 26. júla 2017 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
„Exekučný poriadok“). Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že dňa 11. októbra 2017 bola
exekučnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii
pre arbitráž, pod sp. zn. SRSAspA 00496/15 zo dňa 03. decembra 2015. Exekučný súd uviedol, že
spolu so žiadosťou bola na exekučný súd doručená aj Zmluva o bežnom účte zo dňa 08. januára 2007,
Dohoda o uznaní záväzku uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 18. júla 2013 a Rozhodcovská
zmluva uzatvorená dňa 18. júla 2013. Exekučný súd posúdil Zmluvu o účte, Dohodu a Rozhodcovskú
zmluvu, v ktorej bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52
Občianskeho zákonníka. Následne exekučný súd pristúpil k posudzovaniu ustanovení Rozhodcovskej
zmluvy z hľadiska či boli alebo neboli individuálne dojednané. Exekučný súd uviedol, že Rozhodcovská
zmluva bola zmluvou formulárovou, kedy povinný ako spotrebiteľ nemohol svojim prejavom vôle do
nej vstupovať a vlastnou vôľou uviesť, resp. označiť výberom, či si volí rozhodovanie prípadných
sporov pomocou rozhodcovského konania alebo všeobecného súdnictva.. Spôsob riešenia vzniknutých
sporov bol v Rozhodcovskej zmluve vyhotovený oprávneným ako dodávateľom na predtlačenom texte
a je dôvodné sa domnievať, že Dohodu ako aj Rozhodcovskú zmluvu, povinný podpisoval v jednom
momente ako súbor predložených listín. Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola zmluvou formulárovou bez
možnosti ovplyvnenia jej znenia vôľou povinného ako dlžníka a súčasne výberu možnosti riešenia
svojho sporu či pred všeobecným súdom alebo rozhodcovským súdom, súd posúdil ako nie individuálne
dojednanú, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2 2CoE/187/2017

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený pričom
navrhol, aby odvolací súd napadnutého uznesenie exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie



konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, na § 3 ods. 1, 2, 5, 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo ako
aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný
rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jeho podpisom nebolo nijako podmienené
poskytnutie úveru. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem
rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol
žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Oprávnený tiež
namietal, že Zmluva, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená
dňa 08. januára 2007, pričom rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 18. septembra 2013, teda po
viac ako šiestich rokoch od poskytnutia finančných prostriedkov. Rozhodcovská zmluva je formulovaná
alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský súd, resp. všeobecný súd sa
v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu má nielen dodávateľ ale aj spotrebiteľ. Úvaha exekučného súdu
o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v predloženom znení je absurdná. Oprávnený dal do pozornosti,
že povinný mal nielen možnosť predmetnú rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3.
tejto rozhodcovskej zmluvy mohol od nej bez udania dôvodu odstúpiť.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a
uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný do zápisnice u súdneho
exekútora dňa 16. septembra 2016 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 531,24,-
Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 00496/15 zo dňa 03.
decembra 2015, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 01. augusta 2016
a vykonateľnosti 05. augusta 2016. Pohľadávka oprávneného vznikla zo Zmluvy o bežnom účte a
poskytovaní produktov a služieb konta Start konto (ďalej len „Zmluva o úvere“) uzatvorenej medzi
právnym predchodcom oprávneného - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a povinným dňa 08. januára
2007, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 18.
septembra 2013 bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená rozhodcovská zmluva. Podľa bodu 3.1.
„všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku, vrátane sporov o jej platnosť, 3 2CoE/187/2017

výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa v bode 3.2. dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 3.1. tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak
pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je
touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“
7. V rovnaký deň, t.j. 18. septembra 2013 bola na samostatnej listine uzavretá Dohoda o uznaní záväzku,
z obsahu ktorej odvolací súd zistil, že stranami dohody boli oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník.
V čl. 2 Uznanie záväzku povinný ako osoba uvedená v bode 1.2 uznal čo do právneho dôvodu a výšky
záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že
dlžná suma pozostáva z istiny v sume 631,24 Eur, nákladov na inkasné konanie v sume 105,93,- Eur.



Osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 zároveň vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho
následkoch.
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“
alebo „OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 4 2CoE/187/2017

12. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.
13. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.
15. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania, po preskúmaní uznesenia súdu prvej
inštancie, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol a na
zdôraznenie jeho správnosti dodáva :
16. Preskúmaním rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie v tom, že Zmluva o úvere, Rozhodcovská zmluva a Dohoda o
uznaní záväzku sú spotrebiteľskými zmluvami. Právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym
vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú
vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj právny úkon uznania dlhu povinnou. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na



jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k
podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. 5 2CoE/187/2017

17. Z obsahu predložených listín, a to z Dohody o uznaní záväzku nepochybne vyplýva, že záväzok
povinný uznal dňa 18. septembra 2013, pričom je zrejmé, že k uznaniu dlhu povinným došlo v čase, keď
už bol dlh premlčaný, pričom uznanie bolo vykonané až dňa 18. februára 2013. Uznanie záväzku bolo
v predmetnom prípade vykonané na predtlači oprávneného, pričom listina bola označená ako Dohoda
o uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana - spotrebiteľa s minimálnym právnym
vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupcu či už písomne
alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym
konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu v snahe zabrániť jeho
postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje,
aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal,
navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
18. Takéto konanie odvolací súd považuje za nekalú praktiku, keď Dohodu o uznaní záväzku dal
oprávnený podpísať povinnému ako ním vopred pripravený formulár, kde vložil aj pre neho zjavne
nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku.
19. Z cit. ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd prvej inštancie je predovšetkým povinný
skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným
titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania
(na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne
procesne zareagovať. Najvyšší súd SR v Rozsudku z 27.01.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená“. Súd prvej inštancie ako exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď
v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného
v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo
veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6 M Cdo
9/2012, v ktorom súd uviedol, že „v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom
konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné
rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného
právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho
vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby
namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú
skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto
ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by
tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského
konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura
skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských 6 2CoE/187/2017

veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu
princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“
20. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,



prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
21. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia.
22. Predmetná rozhodcovská zmluva vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na
ustanovenia § 52 a nasl. OZ ju súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z textu
rozhodcovskej zmluvy zo dňa 18. septembra 2013 je zrejmé, že sa viaže priamo k Dohode o uznaní
záväzku, ktorú uzatvoril povinný (dlžník) s oprávneným. Ak povinný chcel s oprávneným uzavrieť dohodu
a urovnať svoje záväzky voči oprávnenému, v jednom momente musel podpísať aj rozhodcovskú
zmluvu. Aj keď je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu ju možno posúdiť
ako podmienku dohody z toho istého dňa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013 v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska
vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola
individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu
netvorí súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej
rozhodcovskej zmluvy ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí
o vôli povinného pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú
nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. 7
2CoE/187/2017

zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej
veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli
samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo
charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnej návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby
prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté
jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva,
že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť.
Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše
vyvoláva skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený jediný
rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy
rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté
právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen pred všeobecným súdom ale aj právo
slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej
zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.
23. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24. februára 2011
č.k. IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmavať
prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k
postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
24. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
25. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu 8 2CoE/187/2017

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/644/2016", "guid": "b73915f9-8fe6-41be-aee5-21f354e30097:4b8a6828-1123-4a30-a5fe-fe5213d85c4d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "100f24ff-6e95-4c37-b51e-349cea9dd296:77093f7e-18e8-4f3a-a048-b4430f78745e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6116218820.1", "spisova_znacka": "2CoE/187/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/187/2017 z 30. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6116218820.1"}], "citovane_v": []}