{"guid": "100ef547-4483-4a0b-9880-4fc14f6c710f:c2c14d2f-e305-4f62-ae29-21c0f74f411c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2614203450.3", "spisova_znacka": "24CoP/23/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/23/2016 z 18. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. októbra 2016, sp. zn. 24CoP/23/2016, ECLI:SK:KSTT:2016:2614203450.3", "identifikacne_cislo": "2614203450", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2016-10-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2c14d2f-e305-4f62-ae29-21c0f74f411c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2614203450.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2614203450.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2614203450.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/23/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614203450
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614203450.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: G. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q., A. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Procházka, Lakšárska Nová Ves
403, proti odporcovi: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., O. XXX/XX, t.č. Zariadenie sociálnych služieb
Q., n.o., V. XXXX/XXB, Q., za účasti Okresnej prokurátorky v Senici a T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q., V. XXX/XX, v konaní o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony odporcu, na odvolanie T. Q.
vystupujúcej na strane odporcu, proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 29. februára 2016, č.k.
7Ps/4/2014-236, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou rozhodol, že upúšťa od doručenia
rozsudku odporcovi   r u š í   a v ostatných častiach výroku rozsudok        p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie obmedzil odporcu P. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Q., O. XXX/XX, štátneho občana Slovenskej republiky v spôsobilosti na právne úkony tak, že odporca
nie je spôsobilý disponovať s majetkom ako aj finančnými prostriedkami, ktorých hodnota prevyšuje 5,-
Eur týždenne, nie je schopný zastupovať sa sám pred úradmi a inštitúciami, nie je schopný samostatne
uzatvárať akékoľvek zmluvy, rozhodovať o svojom bydlisku a rozhodovať o potrebe liečby. Odporcovi za
opatrovníka ustanovil G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., A. XXX, štátneho občana Slovenskej republiky.
Opatrovníkovi určil povinnosť odporcu zastupovať a spravovať jeho záležitosti, v ktorých je spôsobilosť
odporcu obmedzená. Tiež rozhodol, že upúšťa od doručenia rozsudku odporcovi. O trovách konania
rozhodol, že trovy konania znáša štát a o trovách účastníkov rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 10 ods. 1  Občianskeho zákonníka (Obč. zák.), § 189, §
189a, § 191 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku  (O.s.p.) vecne rozhodnutie
odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že
návrh bol podaný čiastočne dôvodne. V konaní zo znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria a z výpovede znalkyne súd zistil, že odporca trpí organickým
psychosyndromom ťažkého stupňa s demenciou ťažkého stupňa v dôsledku atherosklerotických zmien
na mozgových cievach a následkom cievnej mozgovej príhody. Podstatné zlepšenie zdravotného stavu v
oblasti psychickej poruchy je málo pravdepodobné, čo mal súd preukázané výsluchom odporcu, pretože
ani s odstupom času sa nedá konštatovať zlepšenie zdravotného stavu odporcu. Odporca teda trpí
diagnózou, ktorá nemá len prechodný charakter. Odporca nie je schopný spravovať svoje záležitosti v
celom rozsahu, keďže je úplne odkázaný na starostlivosť inej osoby, prípadne pobyt v ústave, vyžaduje
dohľad nad užívaním liekov, stravovaním, hygienou. Jediný, ktorý je schopný primäť odporcu urobiť
aspoň pár krokov okolo postele je navrhovateľ. Tieto závery mal súd preukázané nielen znaleckým



posudkom a výsluchom znalkyne MUDr. Marty Grigelovej, ale tiež výsluchom svedkýň Ing. M. V. a M.
Q., ktoré poznajú aktuálne správanie sa odporcu v zariadení, vychádzajú z posúdenia jeho zdravotného
stavu lekármi a následne zariadenie realizuje liečbu určenú lekárom, poznajú aké sú schopnosti a tiež
možnosti odporcu o seba sa postarať. Obidve zhodne uviedli, že odporca je tichý, utiahnutý, veľmi
kľudný až apatický a tiež ovplyvniteľný človek. Na otázku odpovedá tak, ako mu je otázka položená. Toto
tvrdenie svedkýň mal súd preukázané aj výpoveďou samotného odporcu, ktorý reagoval na otázky súdu
zhodne, ako mu ich súd položil a ak sa mal rozhodnúť v odpovedi, tak nereagoval. Napr. na otázku koho
mu pripomína JUDr. T., na ktorú sa opakovane zdĺhavo pozeral, tak neodpovedal. Pamätá si však a aj
správne odpovedal na otázky, kedy sa narodil, ako sa volala jeho manželka, poznal brata (navrhovateľ
v tomto konaní), poznal švagrinú (vedľajšia účastníčka v tomto konaní) a zrejme pozná aj jej rodinu.
Tvrdil však, že býva v bytovke na O. ulici v Q., pritom je umiestnený od roku 2014 v Zariadení sociálnych
služieb na V. ulici v Q., domnieval sa, že na súd prišiel kvôli bytu, nevie o tom, že podpísal prevod
vlastníctva bytu a aj ostatného majetku. Tvrdil, že sa naje sám, že sám prejde pár krokov, že číta, pozerá
televíziu. Výpoveďou svedkyne M. Q. sa však tieto tvrdenia odporcu vyvrátili, pretože odporca jedáva v
jedálni, kde ho dovezie personál, stravu, ktorá sa krája mu musia pokrájať, s ryžou aj polievkou ho musia
dokrmovať, umývajú ho, lieky mu podáva len personál, odporca je plienkovaný a nerehabilitovaný. Celý
deň sedí, nerobí nič, iba keď za ním prídu príbuzní, zoberú ho von. Svedkyňa ho nevidela nikdy držať
noviny, nežiada sledovanie televízie. Odporca je preto úplne odkázaný na pomoc iných. Aj svedkyňa
Q. F. uviedla, že potrebuje 24 hodinovú opateru, avšak len po fyzickej stránke. Z týchto dôkazov súd
uzavrel, stotožniac sa s odborným názorom MUDr. J. A., že odporca je orientovaný osobou, miestom
nie je orientovaný, časom nepresne.  Preto súd na záver, a aj s ohľadom na novoprijatú úpravu vo
veciach spôsobilosti na právne úkony osôb, ktorá nadobudne účinnou od 01.07.2016, odporcu obmedzil
v spôsobilosti na právne úkony a ponechal mu možnosť disponovať s finančnými prostriedkami v sume
5,- Eur týždenne, aby si mohol dať kúpiť cigarety a pivo, ktoré má rád a ktoré ho ukľudňuje, ako sám
uviedol. Aj keď znalkyňa MUDr. Marta Grigelová uviedla, že nie je vôbec schopný nakladať s finančnými
prostriedkami, súd v tejto časti sa so znalcom nestotožnil a vychádzal z toho, že ani znalecký posudok
nie je pre súd absolútne záväzný a tiež z tohoto dôvodu súd nezobral do úvahy závery znalca MUDr.
Milana Šimoniho. Pri rozhodovaní sa súd riadil tou úvahou, že a odporca je schopný použiť finančné
prostriedky nižšej hodnoty na uspokojenie jeho chcených potrieb. V ostatnom je však súd presvedčený,
že odporca nie je schopný nakladať s finančnými prostriedkami nad určenú sumu 5,- Eur týždenne, nie
je schopný zastupovať sa pred úradmi a inštitúciami, rozhodovať o svojej liečbe a o mieste pobytu, nie je
spôsobilý robiť právne úkony tak, aby rozpoznal ich dôsledky. Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že
ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať vyššie uvedené konkrétne právne úkony. Odporca
je veľmi ľahko ovplyvniteľný, dôverčivý, a preto nesmierne zraniteľný. Pri rozhodovaní súd predovšetkým
rešpektoval súkromie a ľudskú dôstojnosť odporcu, sledoval v prvom rade jeho záujem a až následne
záujem tretích osôb. Z uvedených dôvodov bolo potrebné pristúpiť k obmedzeniu odporcu spôsobilosti
na právne úkony tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

3. S poukazom na ustanovenie § 189a ods. 1 O.s.p. súd odporcovi ustanovil za opatrovníka
navrhovateľa, keďže je jeho najbližším príbuzným a o odporcu sa zaujíma, pravidelne ho navštevuje
v zariadení a tiež so zariadením spolupracuje. Navrhovateľ vybral z účtu odporcu finančné prostriedky
vo výške 500,- Eur, ale ako vyplynulo z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Senici, ČVS: ORP-153/
VYS-SE-2014 zo dňa 23.05.2014, tak navrhovateľ mal predložiť doklady o platbe do Zariadenia
sociálnych služieb Q. za odporcu v marci a apríli 2014, doklady o nákupe oblečenia a ďalších potrieb
pre odporcu. Takisto z predloženej vkladnej knižky odporcu súd zistil, že na nej nie je zaznamenaný
žiadny výber ako tvrdila vedľajšia účastníčka a svedkyňa Q. F.. Súd teda nemal preukázané, že
by navrhovateľ použil finančné prostriedky v neprospech odporcu. Skutočnosť, že navrhovateľ sa
o odporcu zaujímal aj predtým preukazuje to, že zabezpečil a vybavil pohreb manželky odporcu a
sestry vedľajšej účastníčky. Čas strávený s bratom v zariadení využíva zmysluplne, cvičí s ním tak,
že ho postaví na nohy a chodí s ním, čím dopĺňa starostlivosť poskytovanú personálom zariadenia. O
ustanovenie za opatrovníka požiadala aj vedľajšia účastníčka, ktorá prijala od odporcu prostredníctvom
darovacích zmlúv nehnuteľnosti po jeho mozgovej príhode a následne podala návrh na ich vklad do
katastra nehnuteľností, preto sú odôvodnené pochybnosti, že by vykonávala úkony a disponovala s
peňažnými prostriedkami a majetkom v prospech odporcu, keďže už darovanie nehnuteľností smerovalo
k zmenšeniu majetku odporcu, pričom predmetom darovania bol aj byt, v ktorom má odporca vedený
trvalý pobyt a v ktorom do svojho ochorenia býval. Okrem bytu sa mala previesť do jej vlastníctva aj
garáž, záhrada so záhradnou chatkou v záhradkovej osade a auto, čo potvrdila aj vypočutá svedkyňa
Q. F., ktorá si naviac na meno odporcu zobrala aj úver. Záujem a starostlivosť vedľajšej účastníčky a



jej rodiny je prezentovaný tak, že odporcu zoberú pri návšteve, ktorá trvá asi pol hodiny, von, odporca
si dá cigaretu a vypije nealkoholické pivo. Podpisom darovacích zmlúv by takmer celý hmotný majetok
odporcu zmenil vlastníka. Súd je však toho názoru, že si odporca zaslúži, ak počas života majetok
nadobudol, aby na sklonku života mal možnosť ho zúžitkovať a tým si zlepšiť, za aktívnej pomoci a
súčinnosti opatrovníka, kvalitu svojho života, trebárs aj v zariadení, kde mu budú poskytnuté kvalitné
opatrovateľské služby. Človek totiž nepracuje a nesnaží sa celý život preto, aby sa nakoniec majetku
zbavil a tým zlepšil kvalitu života tretích osôb a sám skončil v zabudnutí.

4. Keďže podľa vyjadrenia znalkyne odporca nechápe význam a zmysel súdneho konania a zároveň
znalkyňa odporučila upustiť od výsluchu odporcu,  tak súd upustil od doručenia rozsudku odporcovi.

5. O  trovách konania súd rozhodol podľa § 191 ods. l O.s.p., keď trovy konania o spôsobilosti na právne
úkony platí štát a v súlade s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na
náhradu trov konania, keďže konanie mohol začať aj bez návrhu.

6. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie T. Q. (do 01.07.2016 vystupujúca ako  vedľajšia účastníčka
na strane odporcu) a to s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), f) a § 221 ods. 1 písm. h)
O.s.p., podľa obsahu odvolania proti výroku, ktorým súd obmedzil spôsobilosť P. Q. na právne úkony
ako aj proti výroku, ktorým mu súd za opatrovníka ustanovil navrhovateľa. Namietala, že súd rozhodol
bez aktuálneho posúdenia duševného stavu odporcu, vychádzal zo znaleckého posudku o duševnom
stave zo dňa 20.07.2014, ktorý bol spracovaný viac ako pred 20 mesiacmi MUDr. Martou Grigelovou.
Znalkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že zdravotný stav odporcu kolíše v závislosti
od rôznych okolností a potvrdili to aj svedkyne M. Q., Ing. M. V.. Na vyšetrení u znalkyni bol odporca
spoločne s bratom, ktorý má rozhodovať podľa napadnutého rozsudku aj o majetku odporcu. Jeho účasť
na vyšetrenie mohla vzhľadom na podaný návrh v konečnom dôsledku ovplyvniť znenie znaleckého
posudku. Súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy znalecký posudok MUDr. Milana Šimoniho zo dňa
28.04.2014, ktorý v závere uviedol, že nie je dôvod na zbavenie spôsobilosti na právne úkony odporcu
a ani lekárske správy z obdobia podania návrhu ako v podaní návrhu. Má za to, že tak závažnú odbornú
otázku ako je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony súd nemôže posúdiť, nakoľko nemá odborné
vedomosti. Súd naďalej ako predtým akceptoval len návrhy na dokazovanie predložené navrhovateľom
a to výsluch svedkyne Ing. V., riaditeľky Domova sociálnej starostlivosti DDS a M. Q., ktorá je vrchnou
sestrou v tomto zariadení. Súd opätovne neakceptoval jej návrhy na dokazovanie a to aby bol vykonaný
aktuálny kontrolný znalecký posudok a boli predvolané ako svedkyne opatrovateľka DSS, ktorá sa
bezprostredne stará o odporcu a rodinná priateľka odporcu a jeho bývalej manželky, na preukázanie
blízkeho vzťahu medzi odporcom a vedľajšou účastníčkou, vzťahu medzi odporcom a navrhovateľom
ako aj správanie sa odporcu v minulosti a iného. Mala záujem o zabezpečenie kúpeľov pre odporcu v
kúpeľoch Kováčová, ktoré nakoniec z podnetu navrhovateľa nebolo realizované. V rámci Q. existuje aj
iné sociálne zariadenie, ktoré v porovnaní s DSS z pohľadu prostredia a priamo s pobytom súvisiacich
činností jej príde pre odporcu vhodnejšie a môže viesť k zlepšeniu jeho psychického zdravia ako aj
fyzického stavu bez obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. V konaní bolo preukázané, že záujem na
ochrane záujmov odporcu má iba ona a svojim konaním chránila odporcu záujmy odporcu. Ustanovenie
zamestnankyne súdu za kolízneho opatrovníka bolo formálne, prakticky iba uľahčilo činnosť súdu.
V skutočnosti však k ochrane záujmov odporcu neprišlo. Na odporcovi jej záleží, často ho v DSS
navštevuje, v minulosti bývali stále spolu, často chodil do jej domácnosti a domácnosti jej dcéry, mali
aj majú veľmi blízky vzťah, po smrti jej sestry sa natoľko zblížili, že plánovali spolu žiť. To, že majú
blízky vzťah potvrdil aj odporca na pojednávaní, keď po tom ako ho priviezli na invalidnom vozíku do
pojednávacej miestnosti a postavili ho na stranu vedľa nej sa na ňu usmial, kývol jej hlavou, zatiaľ čo
pri otázke súdu, či je v miestnosti jeho brat, tzn. navrhovateľ, sa najprv nechcel vyjadriť, ani pozrieť
smerom k nemu. Pokiaľ si pamätá vzťah medzi odporcom a navrhovateľom ani v minulosti nebol vrúcny.
Sám odporca sa na pojednávaní vyjadril, že by chcel, aby sa o neho postarala. V súdnom konaní
je potrebné aplikovať nové pohľady na vyšetrovaného človeka, pretože každý človek dokáže robiť
nejaké právne úkony, ich špecifikáciu musí súd zisťovať posúdením funkčných schopností človeka v
určitej oblasti a na určitú dobu, tzn. funkčným testom schopnosti. Významnú rolu v tomto konaní majú
rodinní príslušníci, súrodenci, známi, ktorí s týmto človekom prichádzajú dlhodobo do bližšieho styku. Pri
výbere opatrovníka by mal mať  rozhodujúce slovo sám človek so zdravotným postihnutím, aby konanie
opatrovníka bolo v čo najväčšej miere v súlade s potrebami a želaniami človeka, za ktorého rozhoduje.
Opatrovník by mal byť človek, ktorému zastúpený človek postihnutím dôveruje. Poukázala tiež na úpravu
v českom Občianskom zákonníku a zdôraznila, že súd má zohľadniť ich vzájomný vzťah, vzťah medzi



navrhovateľom a odporcom a predísť tým i riziku budúcich konfliktov a prihliadnuť želaniu a podnetu
odporcu.  Navrhla preto, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

7. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila Okresná prokuratúra Senica s tým, že dokazovaním,
ktoré vykonal okresný súd bolo v intenciách odvolacieho súdu, bolo nepochybne preukázané, že
vyšetrovaný trpí organickou duševnou poruchou trvalého charakteru s demenciu ťažkého stupňa, pričom
v konaní nebolo preukázané zlepšenie jeho duševného stavu v porovnaní so závermi o duševnom
stave obsiahnutými v znaleckom posudku znalkyne MUDr. Marty Grigelovej zo dňa 20.07.2014. Naopak
výpoveďou odporcu a tiež svedkýň Ing. M. V. a M. Q. bolo preukázané, že odporca v dôsledku
svojho duševného ochorenia nie je spôsobilý robiť právne úkony s výnimkou disponovania s finančnými
prostriedkami v obmedzenej výške a je v plnom rozsahu odkázaný na starostlivosť a pomoc inej osoby.
Na základe uvedeného má za to, že obmedzením spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného boli
splnené podmienky uvedené v § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o výrok týkajúci sa
ustanovenia opatrovníka vyšetrovanému uviedol, že súd venoval náležitú pozornosť výberu vhodnej
osoby na vykonávanie funkcie opatrovníka vyšetrovanému. Osoba súdom ustanovená je z okruhu
osôb blízkych vyšetrovanej osobe, je jeho bratom. Táto osoba na pojednávaní deklarovala, že je
skutočne schopná hájiť záujmy vyšetrovanej osoby a to nielen vo vzťahu k zabezpečovaniu jeho
materiálnych potrieb, ale aj vo vzťahu k zodpovednému prístupu k ochrane jeho majetkových práv.
Vzhľadom k uvedenému považuje námietky vedľajšej účastníčky konania obsiahnuté v odvolaní, ktoré
spočívajú v tvrdení o upretí práva odporcu na spravodlivý súdny proces z dôvodu neakceptovania návrhu
na vykonanie kontrolného znaleckého posudku a výsluchu ďalších svedkýň súdom, za nedôvodné.
Rovnako za nedôvodné považuje aj námietky vedľajšej účastníčky vo vzťahu k výberu opatrovníka z
dôvodov vyššie uvedených. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil.

8. K doručenému odvolaniu sa vyjadril aj navrhovateľ, ktorý tiež navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania
voči vedľajšej účastníčke . Zdôraznil, že  prvostupňový súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
vyslovenom v zrušujúcom uznesení, vypočul svedkov navrhnutých tak navrhovateľom ako aj vedľajšou
účastníčkou a vypočul aj odporcu. Tvrdenie vedľajšieho účastníka o tom, že súd rozhodol na základe
neaktuálneho znaleckého posudku MUDr. Grigelovej neobstojí z pohľadu vykonaného dokazovania,
predovšetkým z pohľadu výsluchu samotného odporcu. Ten sa síce vyjadril k osobe vedľajšej účastníčky
tak, ako je uvedené v odvolaní, avšak na otázky vo veci konajúcej sudkyne neodpovedal súvisle,
resp. neodpovedal vôbec. Z odpovedí odporcu bolo evidentné, že nie je orientovaný ani v priestore,
ani v čase. Vo svojich majetkových pomerov je absolútne dezorientovaný, keď na otázky sudkyne
odpovedal, že vlastní byt, auto, záhradu s chatkou, pričom tieto už  podvodne bezodplatne previedla
na seba Q. darovacími zmluvami bezprostredne po návrate odporcu z nemocnice po cievnej mozgovej
príhode, ktorú utrpel 11.03.2014. Závery znalkyne v ňou spracovanom znaleckom posudku zodpovedajú
aktuálnemu zdravotnému stavu odporcu v čase rozhodnutia súdom prvého stupňa. Nie navrhovateľ,
ale práve vedľajšia účastníčka sleduje v prebiehajúcom konaní výlučne svoje zištné ciele. V dobe
po 11.03.2014 sa opakovane zo strany vedľajšej účastníčky a jej dcéry Q. vyskytli pokusy o vydanie
občianskeho preukazu P. Q. uloženého v opatrovateľskom zariadení za účelom manipulácie s jeho
majetkom. Došlo k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu s odporcu na vedľajšiu účastníčku a k jej
podaniu na konanie o vklade do katastra nehnuteľností ako aj prevodu garáže. K vydaniu rozhodnutia
o vklade týchto darovacích zmlúv do katastra sa podarilo zabrániť do doby rozhodnutia súdu v danej
veci. Následne došlo k vykonaniu zmeny disponenta z peňažným účtom odporcu, ktorý je vedený v
Q. Q., a.s., B., pobočka Q. k zrušeniu dispozičného práva navrhovateľa a k zmene disponenta na
osobu blízku vedľajšej účastníčke, hoci ide o cudziu osobu a k následným výberom finančnej hotovosti.
Práve týmto výberom hrozia nezvratné následky, ktoré môžu odporcu priamo existenčne ohroziť. V čase
prebiehajúceho konania sa v regionálnej tlači objavili inzeráty, ktoré ponúkajú chatku vo vlastníctve
odporcu, doposiaľ nezapísanú a záhradku v záhradkárskej osade A. k odpredaju. Z vyššie uvedeného je
zrejmé, že práve vedľajšia účastníčka sa usilovala zbaviť odporcu všetkého majetku a finančnej hotovosti
zneužívajúc na tento účel odsúdenia hodným spôsobom jeho zdravotný stav. Vedľajšia účastníčka
na pojednávaní 07.01.2014 dokonca sa znížila aj k tvrdeniu, že bola intímnou priateľkou odporcu a
plánovali sa s odporcom zosobášiť. Je logické, že ak odporca uvažoval nad zmenou svojho osobného
statusu a nad akýmikoľvek právnymi úkonmi smerujúcimi k prevodu svojho majetku a finančnej hotovosti
na vedľajšiu účastníčku bol by tak urobil v čase, keď bol zdravý a schopný posúdiť svoje konanie.



Navrhovateľ sa naopak postaral o umiestnenie odporcu v Zariadení sociálnych služieb n.o. Q., kde
mu je poskytovaná celodenná starostlivosť, je pod trvalým celodenným dohľadom. Tiež sa postaral o
jeho liečbu v zdravotníckom zariadení Vitallita n.o. Lehnice a on vybavoval i liečbu odporcu v NRC
Kováčová, ktorá sa neuskutočnila z dôvodov, ktoré sú zdokladované v súdnom spise. Zdravotný stav
P. Q. tak podľa znaleckého posudku MUDr. Grigelovej ako aj lekárskej správy ošetrujúceho odborného
lekára z odboru psychiatria MUDr. J. A. neumožňuje pochopenie a rozpoznávanie vykonávaných
právnych úkonov a nie je možné očakávať zlepšenie  jeho zdravotného stavu. Celkové intelektuálne
schopnosti P. Q. sú od 11.03.2014 ako aj v súčasnosti rovnomerne rozložené v pásme subnormy bez
schopnosti rozpoznať charakter, súvislosti a právne dôsledky akéhokoľvek právneho úkonu. Toto potvrdil
i výsluch samotného odporcu pred súdom. Čo sa týka spochybňovania postupu súdu pri dokazovaní
považuje za dostatočne preukázaný zdravotný stav odporcu jednak lekárskou správou ošetrujúceho
odborného lekára z odboru psychiatrie ako aj znaleckým posudkom súdom ustanovenej znalkyne, jej
výsluchom i samotnou zdravotnou dokumentáciou odporcu a napokon i jeho samotným výsluchom
pred súdom. Devastačné organické zmeny v mozgu v dôsledku cievnej mozgovej príhody zo dňa
11.03.2014 sú bohužiaľ podľa nezávisle na seba vydaných vyjadrení odborných lekárov nezvratné.
Na tejto jednoznačne v konaní preukázanej skutočnosti nič nemôže nezmeniť ani účelový záver
MUDr. Šimoniho vo vedľajšou účastníčkou objednanom a zaplatenom posudku. MUDr. Šimoni v ňom
uvádza, že vychádzal z posudku neurologičky MUDr. I., ktorá však odporcu nikdy nevyšetrovala a s
najväčšou pravdepodobnosťou ho ani nikdy nevidela. Tento postup MUDr. I. je v súčasnosti predmetom
preverovania orgánmi činnými v trestnom konaní. Vykonané dôkazy považuje navrhovateľ za dostatočne
preukazujúce rozhodné skutočnosti, relevantné pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Vzhľadom na
uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 písm. e), f), a h)  CSP v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na vady konania iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67
CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu odvolateľky
nie je možné  priznať úspech.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a
naplnené skutkové okolnosti pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony odporcu a ustanovenie mu
opatrovníka v zmysle preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové civilné kódexy - Civilný sporový poriadok, ktorý je v
zmysle § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti  a
Civilný mimosporový poriadok, ktorý je v zmysle § 395 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku
tiež potrebné aplikovať na túto rodinnoprávnu vec starostlivosti súdu o maloletých (§ 1 Civilného
mimosporového poriadku), hoci konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ktoré už
inštitút predbežného opatrenia neobsahujú a predbežné opatrenie je v nich nahradené tzv. neodkladným
opatrením a zabezpečovacím opatrením. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j. pred 01.07.2016), zostávajú pritom zachované.

12. Podľa § 231 ods. 1  CMP v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd  rozhoduje o
a)obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,
b)zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony,
c)navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

13. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred
súdom v plnom rozsahu.



14. Podľa § 240 ods. 1 CMP  súd ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná,
ak nemá zákonného zástupcu.

15. Podľa ods. 3 rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného
opatrovníka doručí aj osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže
požiadať, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní.

16. Podľa § 241 ods. 1 CMP súd poučí osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, o jej procesných právach
a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu.

17. Podľa ods. 2 poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav
osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná.

18. Podľa § 242 CMP osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania
jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. O tejto možnosti ju súd poučí.

19. Podľa § 243 ods.1 CMP ods. 1 súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

20. Podľa ods. 2 súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný
stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu,
o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

21. Podľa ods. 3 ak o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy.

22. Podľa §  244 CMP  súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

23. Podľa § § 246 CMP od znaleckého dokazovania možno upustiť, ak súd na zistenie skutočného stavu
veci považuje za postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára.

24. Podľa §  248 CMP ods. 1 konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až § 277 <..

25. Podľa ods.  2 ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.

26. Podľa § 251 CMP  trovy dôkazov v tomto konaní  platí štát.

27. Novozavedená právna úprava obmedzenia spôsobilosti na právne úkony má primárne sledovať
záujem dotknutej osoby a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto
prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby.
Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva. Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v
akom má spôsobilosť na právne úkony. Strata procesnej spôsobilosti môže u fyzickej osoby nastať
obmedzením spôsobilosti na právne úkony. Osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, Civilný mimosporový
poriadok po novom priznáva spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu, bez ohľadu
na to, že za neho koná procesný opatrovník, alebo zákonný zástupca.

28. Účastníkom konania o spôsobilosti na právne úkony  je vždy navrhovateľ. Účastníkom konania bude
aj osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Účastníkom konania sa môže stať aj blízka
osoba alebo ten, kto osvedčí právny záujem. Ak tieto osoby nepodali návrh na začatie konania, je tu
možnosť, aby tieto osoby boli do konania pribraté, ak je to pre vedenie konania a pre ochranu dotknutých
práv osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, účelné. Účastníkom konania o spôsobilosti na právne úkony
môže byť aj prokurátor.

29. V danom prípade T. Q. (odvolateľka) v konaní vystupovala ako vedľajšia účastníčka na strane
odporcu.  Nová právna úprava však už inštitút vedľajšieho účastníka neupravuje. Odvolací súd však
mal za to, že T. Q., ktorá nie je blízkou osobou odporcu,  osvedčila právny záujem  byť účastníkom



konania, nakoľko s odporcom má uzavretú zmluvu ohľadne nehnuteľnosti, znejúcu v jej prospech, ktorej
vkladové konanie do katastra nehnuteľností je prerušené do právoplatného rozhodnutia o spôsobilosti
na právne úkony odporcu.

30. Podľa novej právnej úpravy sa rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony doručuje nielen
zákonnému zástupcovi alebo procesnému opatrovníkovi, ale bez výnimky aj osobe, o ktorej spôsobilosť
v tomto konaní ide. Ak táto osoba súd požiada, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní,
súd je povinný doručovať jej aj ostatné písomnosti bez ohľadu na jej zastúpenie. Podľa doterajšej
právnej úpravy súd mohol upustiť od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony v zákonom
uvedených prípadoch. Uvedená úprava však ale nebola v súlade so závermi Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorý považuje doručenie rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony za zásadné pre
efektívny prístup k opravným prostriedkom proti takémuto zásahu do súkromného života.

31. V § 241 CMP je zakotvená manudukčná povinnosť súdu vo vzťahu k osobe, o ktorej spôsobilosti sa
koná. Súd je povinný túto osobu poučiť o jej procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť
si zástupcu. Vzhľadom na špecifickú situáciu, keďže ide o poučenie osoby, o ktorej spôsobilosť v konaní
ide, Civilný mimosporový poriadok ustanovuje, aby súd poučil túto osobu spôsobom, ktorý zohľadňuje jej
zdravotný stav. Súd teda musí nájsť vhodný spôsob poučenia v zmysle princípu efektívneho a účinného
prístupu k spravodlivosti. Súd poučí tiež osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, o tom, že môže požiadať,
aby sa konania zúčastňoval jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. Uvedené právo na účasť dôverníka
vychádza z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; osobu nemožno k zastúpeniu
nútiť, ale na jej žiadosť sa môže konania zúčastňovať ten, komu dôveruje, kto je jej známy, s kým sa
poradí, kto pozná jej návyky.

32. V novej právnej úprave sa v záujme čo najväčšej ochrany práv osoby, o ktorej spôsobilosti sa
koná, obligatórne zavádza výsluch tejto osoby. Výsluch sa musí uskutočniť spôsobom, ktorý je vhodný
a primeraný. Súd je povinný zisťovať názor tejto osoby a komunikácia súdu s osobou, o spôsobilosť
ktorej ide, musí byť vždy prispôsobená zdravotnému stavu tejto osoby. Od výsluchu možno upustiť len
v tom prípade, ak je to na ujmu zdravotného stavu osoby. Ak súd upustí od výsluchu osoby, má vždy
povinnosť túto osobu vzhliadnuť. Inštitút vzhliadnutia slúži na reálne oboznámenie sa súdu s osobou,
o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Účelom „vzhliadnutia“ je bezprostredný kontakt sudcu s
osobou, o ktorej právach sa rozhoduje.

33. K samotnému preskúmavanému rozsudku, pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom
prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie  spôsobilosti na právne úkonu vyšetrovaného Jozefa
Sameka a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci,
ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie
§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

34. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

35. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

36. Dňa 11.04.2014  bol súdu doručený návrh navrhovateľa na pozbavenie odporcu, jeho brata,
spôsobilosti na právne úkony, keďže odporca trpí závažnou duševnou poruchou. Od cievnej mozgovej
príhody, ktorú odporca utrpel dňa 11.03.2014 nevie posúdiť charakter vykonávaných úkonov, ich
súvislosti a dôsledky. Odporca je s ohľadom na jeho duševný stav umiestnený v Zariadení sociálnych
služieb Q. n.o., kde je mu poskytovaná celodenná starostlivosť a je pod trvalým celodenným dohľadom.
Zdravotný stav odporcu, podľa lekárskej správy lekára z odboru psychiatria MUDr. J. A., neumožňuje
pochopenie a rozpoznanie vykonávaných právnych úkonov a nie je možné očakávať zlepšenie
zdravotného stavu. Intelektuálne schopnosti odporcu sú rozložené v pásme subnormy bez schopnosti
rozpoznať charakter, súvislosti a právne dôsledky akéhokoľvek právneho úkonu. Prognóza zdravotného
stavu je negatívna.  Okresný súd Senica po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom č.k.
7Ps/4/2014-133 zo dňa 30.10.2014 tak, že pozbavil P. Q., nar. XX.XX.XXXX spôsobilosti na právne



úkony celkom, za opatrovníka mu ustanovil navrhovateľa G. Q., nar. XX.XX.XXXX. Opatrovníkovi uložil
povinnosť odporcu zastupovať a spravovať jeho záležitosti, vyslovil, že upúšťa od doručenia rozsudku
odporcovi a o trovách konania rozhodol tak, že trovy konania znáša štát a vo vzťahu k účastníkom tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odvolanie vedľajšieho účastníka na
strane odporcu, podaného prostredníctvom jeho vtedajšieho právneho zástupcu, odvolací Krajský súd
Trnava uznesením zo dňa 29.04.2015 č.k. 24CoP/9/2015-158 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

37. V novom konaní sa súd prvej inštancie dôsledne riadil názorom vysloveným odvolacím súdom,
doplnil dokazovanie oboznámením sa s obsahom lekárskej správy o zdravotnom stave P. Q. zo dňa
02.05.2014 a 25.04.2014, písomnými vyjadreniami navrhovateľa a T. Q., ich výsluchom, výsluchom
samotného P. Q., ktorého na pojednávaní mal súd prvej inštancie možnosť  i vidieť (súd vyšetrovaného
vzhliadol) a aj z bezprostredného styku - kontaktu s ním a jeho výpovede v spojení so znaleckým
posudkom vyhotoveným súdom ustanoveným znalcom a aj výsluchom znalca si doplnil celkový obraz
o zdravotnom stave vyšetrovaného. Obdobne súd v rámci dokazovania vypočul i osoby, ktoré sú v
zariadení, kde je odporca momentálne umiestnený sú s ním v dennom kontakte a to riaditeľku zariadenia
Ing. M. V. a  vrchnú sestru M. Q.. Výsluchy týchto osôb sú podrobne správne zamerané na zistenie
skutočností, ktoré dokresľujú stav, a chovanie vyšetrovaného, ako aj jeho vzťah s navrhovateľom, ktorý
je bratom vyšetrovaného a ktorého súd pre odporcu stanovil za opatrovníka, ale i vzťah k T. Q. a jej
dcére Q. F., ktorú súd tiež vypočul ako svedkyňu.

38. Súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania dostatočne a správne vyhodnotil, závery
vykonaného dokazovanie logicky a zrozumiteľne vysvetlil a odôvodnenie rozhodnutia vychádzajúce zo
záverov dokazovania je podrobné, výstižné, presvedčivé a tým i dostatočne jasné a zrozumiteľné aj pre
laika. Odvolací súd nepovažuje za potrebné  tieto závery na tomto mieste opakovať, nakoľko sa s nimi v
plnom rozsahu stotožňuje. Žiadny z odvolacích argumentov uvedených v odvolaní neobstojí. Aj odvolací
súd je názoru, že výsluch ďalších svedkov, navrhnutých T. Q. ( ktorá sa snaží prezentovať blízky vzťah s
odporcom založený dokonca na bližších ako priateľských vzťahoch s možným spolužitím v budúcnosti),
nebol potrebný a tieto výsluchy nemohli mať vplyv na rozhodnutie súdu. Obdobne ani vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku po doplnenom dokazovaní podľa vyššie uvedeného nebolo dôvodné.

39. Súd prvej inštancie správne rozhodol i osobe opatrovníka pre osobu obmedzenú  v spôsobilosti na
právne úkony, keď za opatrovníka ustanovil navrhovateľa - brata vyšetrovaného, u ktorého je predpoklad,
že túto funkciu bude vykonávať nezištne a korektne sledujúc záujmy  odporcu - t.j. svojho brata.

40. Odvolací súd konštatuje, že aj keď súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudku za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku  účinného do 30.06.2016 vzhľadom na  procesný postup súdu prvej
inštancie a jeho dôsledný prístup k veci zabezpečil, že rozsudok s menšími korekciami spĺňa  podmienky
pre rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úpravy aj od 01.07.2016 platného Civilného
mimosporového poriadku, pričom zákonného ustanovenia hmotného práva, ktorými súd prvej inštancie
odôvodnil svoj rozsudok zostali nezmenené.

41. Vzhľadom na novú úpravu odvolací súd poskytol vyšetrovanému poučenie o procesných právach
a povinnostiach účastníka mimosporového konania, ktoré spočíva v poučení o náležitostiach podania
k námietke zaujatosti ako aj v možnosti jeho zastúpenia v konaní. Predmetné poučenie bolo odporcovi
doručené 26.09.2016 a odvolací súd mu  doručil aj napadnutý rozsudok prvej inštancie a to s poukazom
na ust. § 240 ods. 3 CMP. Týmto boli splnené aj podmienky, ktoré vyžaduje Civilný mimosporový
poriadok, ktorý bolo potrebné už v odvolacom konaní aplikovať na daný prípad.

42. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a ustanovení opatrovníka podľa ustanovenia § 387 ods.
1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil a výrok, ktorým súd
rozhodol, že upúšťa od doručenia rozsudku odporcovi, pre zmenu zákonnej úpravy zrušil.

43. Výrok o náhrade trov konania účastníkov odvolacími dôvodmi napadnutý nebol.



44. Podľa § 251 ods. 2 aktuálne v čase rozhodovania odvolacím súdom platného  CMP ten, kto podá
návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe,
o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi, alebo štátu. Podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia
v danom prípade však  splnené neboli.

45. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Ps/4/2014", "guid": "2cb4b42d-f774-4070-8cc7-6feac83d0bac:af4201de-f159-48f6-b592-4a981a644645", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "301b7b6a-0335-486c-834b-aa601dd033d7:89404988-a2c2-4a2e-a543-9ccac1617070", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Ps/4/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 7Ps/4/2014 z 1. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Veľký Krtíš", "datum_vydania": "2014-04-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/301b7b6a-0335-486c-834b-aa601dd033d7:89404988-a2c2-4a2e-a543-9ccac1617070"}], "citovane_v": []}