{"guid": "100e4c5c-1141-40fa-b496-4fac48d6a8dc:2c6f403a-f489-4889-9106-32c7d280f151", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312216698.1", "spisova_znacka": "8Co/440/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/440/2013 z 19. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 19. júna 2014, sp. zn. 8Co/440/2013, ECLI:SK:KSNR:2014:4312216698.1", "identifikacne_cislo": "4312216698", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Adriana Kalmanová", "sudca_id": 1551, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-adriana-kalmanova-1551", "datum_vydania": "2014-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2c6f403a-f489-4889-9106-32c7d280f151", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312216698.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4312216698.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2014:4312216698.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 8Co/440/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4312216698\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216698.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci navrhovateľa:\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko,\ns.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika a v jej mene konajúce\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a\nnemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/323/2012-68\nzo dňa 22. októbra 2013, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd  napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .\n\nOdporcovi    n e p r i z n á v a     náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi\ndomáhal zaplatenia sumy 2.985,75 eura ako náhrady škody a sumy 597,15 eura ako nemajetkovej ujmy\npodľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu\nvznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Levice v exekučnom konaní vedenom pod\nsp.zn. 11Er/453/2010. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.\n\nSvoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 5 ods. 1, ods. 3, § 9 ods. 1,\n2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1-3 a § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ust. § 41 ods. 1, 2 písm. c/, d/, i/ a § 44     ods. 1,\n2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov účinného v čase začatia exekučného konania (ďalej len „Exekučný poriadok“). Z hľadiska\nskutkového stavu mal za preukázané, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice\npod sp.zn. 11Er/453/2010 podal súdny exekútor súdu dňa 07. 06. 2010 žiadosť o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, ktorá bola uznesením Okresného\nsúdu Levice (ďalej len „exekučný súd“) zo dňa 13. 10. 2010 č.k. 11Er/453/2010-15 zamietnutá, ktoré\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 09. 2011. Na základe odvolania oprávneného Krajský\nsúd v Nitre potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Nitra. Exekučné konanie je právoplatne skončené.\nNavrhovateľ ako oprávnený listom zo dňa 30.08.2010 podal sťažnosť na prieťah v konaní. Prípisom zo\ndňa 10.06.2010 bol oprávnený vyzvaný na doplnenie návrhu, ktorý doplnil dňa 23.09.2010. Konštatoval,\nže písomná žiadosť navrhovateľa na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola odporcovi\npodaná dňa 25. 09. 2012, do podania návrhu vo veci samej síce 6-mesačná lehota neuplynula, avšak\nnávrh navrhovateľa nepovažoval za predčasný s ohľadom na to, že v čase jeho rozhodovania už táto\nlehota uplynula. S ohľadom na skutočnosť, že exekúcia bola začatá v roku 2010 a navrhovateľ sa\npredbežného prerokovania domáhal v roku 2012, nepovažoval za dôvodnú ani odporcom vznesenú\n\nnámietku premlčania. Následne preto zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a\nči existuje dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda navrhovateľovi vznikla. V tejto súvislosti\nuviedol, že v zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného v čase podania návrhu na\nvydanie poverenia bolo možné vydať poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských\nkomisií a zmierov nimi schválených a rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol do tohto ustanovenia\ndaný až novelou účinnou od 01. 06. 2011. Nestotožnil sa s názorom navrhovateľa, že rozhodcovský\nrozsudok bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm.\ni/ Exekučného poriadku, pretože uvedená novela by v takomto prípade bola nadbytočná a táto podľa\nkomentáru sa vzťahuje aj na konanie začaté pred jej účinnosťou. K vydávaniu poverení na základe\nexekučného titulu, ktorým bol rozhodcovská rozsudok, dochádzalo a dochádza tak podľa § 41 ods. 2\npísm. d/ Exekučného poriadku. Podporne poukázal i na dôvodovú správu k označenej novele, z ktorej\nvyplýva úmysel zákonodarcu, ktorý je podstatný pre výklad zákona. V čase podania návrhu na vydanie\npoverenia tak lehota v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu neexistovala, pričom\nexekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia za 128 dní od doručenia žiadosti\na nie ako navrhovateľ zavádzajúco tvrdil, po 280 dňoch. Súd 105 dní čakal na doplnenie žiadosti o\nvydanie poverenia oprávneným. Nerátajúc lehotu po ktorú sa čakalo na doplnenie žiadosti oprávneným,\nexekučný súd vydal rozhodnutie v lehote 23 dní. Mal za to, že táto lehota je primeraná aj s ohľadom\nna to, že v rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy, ako i materiálnu správnosť\nrozhodcovského rozsudku a nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania,\nv dôsledku čoho nejde o rozhodnutie jednoduché. Ohľadne prípadného prieťahu v konaní sa neviedlo\nžiadne disciplinárne konanie, sťažnosť na prieťahy v konaní bola neopodstatnená, nerozhodol Ústavný\nsúd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom\nznení by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Uvedené ustanovenie je síce\nplatné od 01. 01. 2013 a návrh bol podaný v roku 2012, dospel však k záveru, že toto ustanovenie\nmožno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1\nzák. č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania.\nĎalej uviedol, že navrhovateľ vo svojom návrhu v podstate žiada, aby v tomto konaní bolo opätovne\npreskúmané rozhodnutie exekučného súdu, napádajúc i samotné zdôvodnenie rozhodnutia. V tejto\nsúvislosti poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutiach označených odvolacích súdov, ako aj\nNajvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, týkajúcich sa exekučného titulu vydaného v rozpore so\nzákonom na základe rozhodcovskej doložky. Dospel k záveru, že tvrdenie navrhovateľa nezakladá\nnesprávny úradný postup a navrhovateľ z tohto dôvodu by sa uplatneného nároku mohol domáhať\npodľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., aj to len v prípade, ak by rozhodnutie exekučného súdu bolo\nzrušené alebo zmenené, čo však navrhovateľ výslovne vylúčil. Súd tiež poukázal na znalecký posudok\nč. 1/2013                                     JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, ktorý považoval za irelevantný pre dané\nrozhodnutie. Záver znalca bol všeobecný, nepoukazujúci na osobitné podmienky konkrétnej exekučnej\nveci. Nestotožnil sa ani s právnym názorom navrhovateľa, že rozhodcovský rozsudok je prekážkou\ndomáhania sa jeho nároku voči dlžníkovi v občianskoprávnom konaní z dôvodu res iudicata. Zdôraznil\npredovšetkým, že exekučný súd má právo preskúmať vykonateľnosť exekučného titulu po stránke\nformálnej aj materiálnej, a to už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie\nsúdneho exekútora na vykonanie exekúcie. V rámci tohto skúma, či exekučný titul bol vydaný k tomu\nkompetentným orgánom, pretože v opačnom prípade ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne\nprávne účinky a na jeho základe nemožno previesť nútený výkon rozhodnutia, čo judikoval už Najvyšší\nsúd SR. Poukazujúc na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 11. 07. 2012 sp.zn. 20CoE/94/2012\nmal za to, že nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie však odpadá prekážka res iudicata na uplatnenie práva navrhovateľa na súde. Podľa\njeho názoru tak v konaní nebol zo strany exekučného súdu preukázaný nesprávny úradný postup a\nnaviac navrhovateľ v konaní nepreukázal ani vznik škody, ktorú v návrhu len všeobecne popísal, avšak ju\nnijako nedokladoval a tiež ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.\nAj pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, túto navrhovateľ obdobne nepreukázal a nezdôvodnil, pričom doba,\nktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia až do rozhodnutia o nej,\nnemohla žiadnym negatívnym spôsobom navrhovateľa zasiahnuť a vyvolať v ňom neistotu ako morálnu\nujmu, ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie a tiež vyvolať riziko ohrozujúce konečné vymoženie\npohľadávky. Preto sa ďalej ani výškou škody a nemajetkovej ujmy nezaoberal a návrh navrhovateľa ako\nnedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142     ods. 1 OSP a odporcovi, ktorý mal vo\nveci úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože tieto nešpecifikoval a žiadne trovy mu ani nevznikli.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia\na vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa neúplne zistil\nskutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\njeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu účastníkovi\nkonania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje\nrozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003\nZ. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a teda po tom, čo\nuž došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, hoci pri svojom rozhodovaní bol viazaný\nust. § 9 ods. 1 v znení zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z.\nSvojim rozhodnutím de iure a de facto tak aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.\nVytkol mu tiež, že odôvodnenie o zániku nároku na náhradu uplatnenej škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom založil na nedôveryhodnosti údajov, čo platné právo nepozná. V tejto súvislosti\npoukázal na to, že nemal k dispozícii súdny spis exekučného súdu, a preto mohol niektoré skutočnosti\nlen usudzovať podľa sekundárnych prejavov, ktoré mal v realite, z ktorého dôvodu ako dôkaz označil\naj exekučný spis a žiadal použiť v ňom obsiahnuté listiny. Samotná nedôveryhodnosť údajov však\nnič nemôže zmeniť na tom, že zo strany štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu,\nkeď rozhodnutie nebolo vydané v zákonom ustanovenej lehote. Poukázal tiež na to, že súd prvého\nstupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty, i napriek tomu, že\nzákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za\nsituácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času,\nktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna\nistota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského\nsúdu, ale len súdu exekučného. Ďalej argumentoval, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti\nlimitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a jeho povinnosťou je aplikovať platné právo a naviac jeho\núvahy negujú stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej zodpovednosť\nštátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú\nmimosúdne faktory ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy, nárast ekonomickej trestnej činnosti\natď. Rovnako tak Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom\nvyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote\na pokiaľ súd a ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, tento\nnedostatok mu nemôže byť dávaný za vinu. Za prejav nesústredenej činnosti súdu prvého stupňa označil\njeho presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom v súvislosti s výsledkom konania, nakoľko\nvyhodnocoval skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.\n\nOdporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.\n\nOdvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si\npovinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je\ndôvodné.\n\nPredmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy\n2.985,75 eura z titulu náhrady škody a sumy 597,15 eura z titulu nemajetkovej ujmy podľa zák. č.\n514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vzniknutých mu v dôsledku\nnesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice v exekučnom konaní vedenom na označenom\nsúdu pod sp. zn. 11Er/453/2010. Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia\no žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15-\ndňovej lehote a v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie, pretože k vydaniu rozhodnutia došlo s omeškaním viac ako 280 dní a vykonaním\núradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné posúdenie\npráva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť\nistiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.\n\nPodľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej\nmoci v znení účinnom do 01. 01. 2013 (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“), ktorý na danú vec dopadá,\nštát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi\nverejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b)\n\nnezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o\nochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe a d) nesprávnym úradným postupom.\n\nZodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).\n\nPodľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť\núkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone\nverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených\nzáujmov fyzických osôb a právnických osôb.\n\nPrávo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým\npostupom spôsobená škoda (§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.).\n\nPodľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak.\n\nPodľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva\nnie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo\nnesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné\nuspokojiť ju inak.\n\nVýška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu\npoškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a\nna okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom\nživote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení (§ 17 ods. 3 zák.\nč. 514/2003 Z.z.).\n\nÚvodom je potrebné poznamenať, že v nadväznosti na čl. 46 ods. 3 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny\nzákladných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.) je zák. č. 514/2003 Z.z. osobitným zákonom, ktorý\nupravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát\nzodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky\nzodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda\nbola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov\nv zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou\npodmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama\npríčinná súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený\na ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu\nza škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na\nzavinenie. Z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, zákon rozlišuje základné dva okruhy\nzodpovednosti za škodu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím (§ 5 a §\n6) a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je samostatne\nupravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej\nslobody (§ 7), a tiež za rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo o väzbe (§ 8). I keď zákon\nexplicitne nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“, vo všeobecnosti za takýto možno považovať\nporušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti\nsúvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného\nkonania. Z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003/Z.z. vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj\nporušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej\nlehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a\nprávom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a\nvzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o\nobjasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.\nZ hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla\nnásledkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody\nvo vzťahu príčiny a následku.\n\nV súdenej veci správne súd prvého stupňa vo svetle týchto záverov posudzoval existenciu predpokladov\nzodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú navrhovateľom v konaní. V tomto smere v potrebnom\nrozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Niet totiž sporu o tom, ako\nto vyplýva z obsahu spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 11Er/453/2010, že exekučnému súdu bola\ndňa 07. 06. 2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej E. S., o vymoženie\nsumy 622,64 eura s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho\nrozhodcovského súdu zo dňa 12. 10. 2009 sp. zn. SR 13835/09. Exekučný súd podaním zo dňa\n10.06.2010 vyzval oprávneného na doplnenie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú\ndoplnil dňa 23.09.2010. Exekučný súd uznesením zo dňa 13. 10. 2010  č. k. 11Er/453/2010-15 žiadosť\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie súdu prvého\nstupňa bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.04.2011, č.k. 9CoE/3/2011-33.\nExekučný súd uznesením zo dňa 11.08.2011, č.k. 11Er/453/2010-44 zastavil exekučné konanie. Podľa\nnavrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu, keď k\nrozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty\na s takým časovým oneskorením (viac ako 280 dní), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť\nveci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní. Odpoveď, či došlo k\nvydaniu, resp. nevydaniu rozhodnutia exekučného súdu v zákonom ustanovenej lehote, poskytuje ust.\n§ 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení zák. č. 466/2009 účinného od 15. 12. 2009 a teda v čase\nzačatia exekučného konania (ďalej len „Exekučný poriadok“).\n\nPodľa §  44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so\nzákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd\nzistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nOdvolací súd zastáva názor, že z prejavu vôle normotvorcu obsiahnutom v zhora citovanom ustanovení\nplynie záver, podľa ktorého 15-dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora pre exekučný súd sa\nvzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Prejav vôle vyjadrený v právnej norme je\ntotiž potrebné ozrejmiť výkladovými metódami, ktoré zachovávajú autenticitu sledovaného zámeru, čo\numožňuje výklad doslovný, gramatický a systematický, pričom niet dôvodu pre použitie analógie. V tejto\nsúvislosti je zvlášť významné, že úmyslom zákonodarcu bolo práve zefektívnenie exekučného konania\nv snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané nečinnosťou exekučného\nsúdu a tak prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva. Táto požiadavka však stráca svoj základný význam\na opodstatnenosť v prípade, že niet exekučného titulu pre jeho rozpor so zákonom ako materiálneho\npredpokladu každej exekúcie. Neznamená to však, že i vtedy exekučné konanie nemusí naplniť právo\núčastníka na prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov vyplývajúce z čl. 48\nods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru, aby sa tak odstránil stav právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel,\naby 15-dňová lehota exekučného súdu dopadala i na rozhodnutie, ktorým zamietne žiadosť exekútora\no udelenie poverenia, bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako v niektorých ďalších ustanoveniach\nExekučného poriadku, napr. v ust. §  44 ods. 8, § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorých uložil\nexekučnému súdu rozhodnúť (či už pozitívne alebo negatívne) v tam stanovenej lehote na rozdiel od ust.\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde uložil exekučnému súdu do 15 dní od doručenia žiadosti „poveriť“\nexekútora, aby exekúciu vykonal. Obdobnú paralelu možno nájsť i v odvolaní proti rozhodnutiam v\nexekučnom konaní, ktoré v zásade nie je prípustné    (§ 202 ods. 2 OSP), pokiaľ Exekučný poriadok\nvýslovne vo svojich ustanoveniach nezakotvuje, že odvolanie prípustné je a taktiež i v ustanoveniach\nObčianskeho súdneho poriadku (napr. § 16 ods. 1, § 75 ods. 4, 5, § 92 ods. 5, §  95 ods. 3 atď.),\nktoré sa na exekučné konanie použijú, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak (§ 251 ods. 4 OSP).\nS ohľadom na cieľ a zásady Exekučného poriadku, na ktorých je budovaný, preto jeho ust. § 44 ods. 2\nnie je možné interpretovať rozširujúcim spôsobom tak, ako to predkladá navrhovateľ. Odvolacím súdom\nzastávaný názor v konečnom dôsledku, s prihliadnutím na vzájomné súvislosti a účel sledovaný právnou\núpravou, nemožno označiť ani za neprimeraný alebo svojvoľný výklad práva upierajúci základné práva\na slobody, súčasťou ktorých je i právo na súdnu ochranu. Vychádzajúc z týchto záverov v danej veci\ns ohľadom na skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\n\nbola exekučným súdom zamietnutá, nedošlo tak z jeho strany k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie\nv zákonom ustanovenej lehote.\n\nRovnako tak v sporom dotknutom exekučnom konaní neboli preukázané navrhovateľom avizované\nzbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie podliehalo prieskumnej činnosti súdu z hľadiska platnej právnej úpravy\n§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v čase vzniku zodpovednostného vzťahu, na čo odvolateľ dôvodne\npoukazuje. Ustanovenie § 9 zákona treba na vec aplikovať v takom znení, v akom platil v čase\nnamietaného nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci a nie je teda možné toto zákonné\nustanovenie vykladať v zmysle jeho znenia po novele od 01.01.2013 (zákonom č. 412/2012 Z. z.), z\nčoho potom vyplýva, že postup exekučného súdu bolo nevyhnutné posúdiť aj z hľadiska „zbytočných\nprieťahov“ a to súdom samostatne, bez potreby existencie rozhodnutia alebo konania iného orgánu v\nzmysle znenia ustanovenia § 9 ods. 2 po novelizácii od 01.01.2013. Podľa čl. 48   ods. 2 Ústavy SR,\nkaždý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti,\naby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Právo každého na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek\ntrestného obvinenia proti nemu, zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru. V tomto smere rozsiahla\nrozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní,\nsa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v\nčl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na\nlehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa aj v týchto prípadoch postup\ndotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné\nkvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Hodnotiac postup exekučného súdu z hľadiska týchto kritérií je\nvýznamné, že ako už bolo uvedené, žiadosť súdneho exekútora bola doručená exekučnému súdu dňa\n07. 06. 2010 a exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok zaväzujúci povinnú na plnenie z titulu\nspotrebiteľskej úverovej zmluvy. V nadväznosti na tento exekučný titul exekučný súd viazaný ust. §\n44 ods. 2 Exekučného poriadku, zvýrazňujúcim zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia\nako výsledku náležitého preskúmania, okrem iného i exekučného titulu, po jeho starostlivom posúdení,\nžiadosť súdneho exekútora rozhodnutím zo dňa 13. 10. 2010 zamietol, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené\nuznesením Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu. V postupe exekučného súdu, ktorý rozhodol\npo 128 dňoch od doručenia žiadosti (nie 280 dní, ako v návrhu zavádzajúco uviedol navrhovateľ), s\nohľadom na okolnosti danej veci nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.\n\nK navrhovateľom posledne tvrdenému dôvodu nesprávneho úradného postupu v súvislosti so\nzamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor\nrozhodcovského rozsudku so zákonom, v dôsledku čoho nie je spôsobilým exekučným titulom, odvolací\nsúd nepovažuje za zmysluplné sa bližšie vyjadrovať a v podrobnostiach odkazuje na správne a\npresvedčivé dôvody napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Poukazuje ďalej len na to, že v tomto\nsmere sú právne závery ustálené judikatúrou Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR a odvolací súd\nnemá dôvod sa od nich odkloniť. V konečnom dôsledku sú dobre známe i samotnému navrhovateľovi,\nresp. by mu mali byť, keďže mu ako oprávnenému v exekučných veciach boli doručené tisíce rozhodnutí,\ntýkajúcich sa danej problematiky. Za daných okolností, tak i podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ\nnepreukázal, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle §  9\nods. 1 zák. č.  514/2003 Z.z., čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť odporcu\nza navrhovateľom v tomto konaní požadovanú náhradu škody a nemajetkovú ujmu. Odvolací súd\nale tiež dodáva, že pokiaľ navrhovateľ nedisponoval spôsobilým exekučným titulom, nemohol sa v\nrámci exekúcie vôbec domôcť ani nároku od povinnej vyplývajúcemu mu z úverovej zmluvy, a preto\ns rozhodcovským rozsudkom ako nulitným aktom v exekučnom konaní sa ani nemôže spájať vznik\nakejkoľvek škody oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie. Premieta sa tu tak zásada,\npodľa ktorej „na nepráve nemožno stavať právo“.\n\nZáverom odvolací súd konštatuje, že hoci navrhovateľ ani nekonkretizoval svoj odvolací dôvod a postup\nprvostupňového súdu v konaní, ktorým malo dôjsť k odňatiu mu možnosti konať pred súdom, odvolací\nsúd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, takúto vadu konania podľa § 221 ods. 1 písm.\nf/ OSP nezistil. I ďalšie skutočnosti vytýkané navrhovateľom v jeho odvolaní sú bez právneho významu,\nkeď tvrdenia v súvislosti s vierohodnosťou údajov sa preskúmavaného rozsudku vôbec netýkajú.\n\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny\npodľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1             v spojení s § 142\nods. 1 a §  151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25C/323/2012", "guid": "5958320c-15f5-4023-be7e-91be226e1436:07a30640-5f14-45a0-94ba-472606eca257", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "6fbb8a5e-432a-447d-a5c0-b7a413d26114:2c3873ec-8612-43a0-b7c5-e9cf856efc33", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5612200451.1", "spisova_znacka": "20CoE/94/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 20CoE/94/2012 z 10. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-07-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5612200451.1"}, {"guid": "614bc276-ca61-4327-87ee-0c16d153fdc7:08c7be31-a7ab-4b29-bd74-bf8d32ae7bc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Er/453/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. 11Er/453/2010 z 19. 2. 2021", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2021-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/614bc276-ca61-4327-87ee-0c16d153fdc7:08c7be31-a7ab-4b29-bd74-bf8d32ae7bc5"}], "citovane_v": []}