Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/22/2018 z 23. 4. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. apríla 2019, sp. zn. 9So/22/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:7016200033.3 Najvyšší súd | 9So/22/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:7016200033.3 | 2019-04-23 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/37c7b2bb-7084-427f-94c1-e316ab65f3ca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7016200033.3 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/22/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200033
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7016200033.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej
a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej v právnej veci navrhovateľa: L. N.,
U. XXX/X, B., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný
dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 1Sd/2/2016 zo
dňa18.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 1Sd/2/2016 zo
dňa18.05.2018 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie z 26.11.2015, č. XXX XXX XXXX
X, ktorým odporkyňa podľa ust. § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný
dôchodok zo dňa 21.09.2015 z dôvodu, že navrhovateľ podľa posudku posudkového lekára sociálneho
poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice zo dňa 28.10.2015 nie je invalidný, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že posudkoví lekári pobočky (Košice) a ústredia Sociálnej poisťovne
vo svojich posudkoch zo dňa 21.03.2014, 01.12.2014, 03.03.2015, 21.09.2015, 28.10.2015, 02.05.2016
zhodne ustálili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú choroby podporného a
pohybového aparátu v zmysle kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu, a
uzavreli, že: „Zdravotný stav posudzovaného bol prvýkrát posúdený dňa 24.03.2014 posudkovým
lekárom SP pobočka Košice, ktorý svojím posudkom nevyhovel žiadosti. Posudzovaný sa následne
odvolal voči rozhodnutiu SPÚ a na základe posudku posudkového lekára ústredia zo dňa 1.12.2014
a 3.3.2015 rozsudkom KS v Košiciach nebol uznaný invalidným. Dňa 28.10.2015 zdravotný stav
posudzovaného posúdený na základe opakovanej žiadosti zo dňa 28.10.2015 a na základe rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 6.10.2015, ktorým vyhovel námietke zaujatosti
a poveril posudkového lekára Sociálneho poistenia vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť
pobočky Sociálnej poisťovne Rožňava. Pri dnešnom posúdení zdravotného stavu posudzovaného
prítomný prísediaci odborný lekár z odboru neurológie MUDr. W.. Účastník konania na otázku
posudkového lekára, či vznáša námietku zaujatosti voči posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne
ústredia v Košiciach aj voči prísediacej lekárke z odboru neurológie udáva: Posudzovaný súhlasí,
aby bol posúdený posudkovou lekárkou SPÚ v Košiciach - MUDr. A. a prísediacou lekárskou
z odboru neurológie MUDr. W.. Posudzovaný so stredoškolským vzdelaním pracoval ako vodič



špeciálnych cestných motorových vozidiel. V roku 2012 pri autonehode utrpel zlomeninu tela stavca
Th7, výbežkov hrudných stavcov Th 4 - 9, lopatky a rebier. Odvtedy zvýraznenie bolesti chrbtice.
Pre bolestivý syndróm chrbta vyšetrený opakovane neurologickou ambulanciou. Podľa objektívneho
funkčného neurologického nálezu, ale aj na základe dnešného odborného neurologického vyšetrenia
za prítomnosti prísediaceho lekára z odboru neurológie konštatujeme, že v klinickom náleze prítomná
porucha statodynamiky chrbtice, krčno-hlavový a krčno-ramenný syndróm, nie sú prítomné svalové
hypotrofie, bez poruchy citlivosti, bez známok motorického deficitu, bez trvalých známok koreňového
dráždenia a bez poškodenia miechy. Uvedený stav ako rozhodujúce zdravotné postihnutie naďalej
zaraďujeme do kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b/ s MPSVZČ 35 %. V poslednom období
pre polymorfné ťažkosti menovaný vyšetrený na rôznych odborných ambulanciách. Ortopedickým
vyšetrením dokumentované mierne obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov, pohyby v kolenách sú
v norme. Gastroenterologickým kompletným vyšetrením bez zistenia závažného ochorenia tráviaceho
traktu, prítomná divertikulóza a hemoroidy. Podľa nefrologického vyšetrenia funkčný nález je v norme,
bez obmedzenia obličkových funkcií. Urologickým vyšetrením potvrdená benigná hyperplazia prostaty
bez potreby liečby, stav vyžaduje len sledovanie. Podľa očného vyšetrenia zrakové funkcie sú s
korekciou v norme. Opakovane pravidelne vyšetrený kardiológom pre hypertenziu ľahkú formu bez
orgánových komplikácií. Endokrinologickým vyšetrením nebola potvrdená endokrinná choroba. Podľa
psychologického - psychiatrického vyšetrenia prítomná úzkostná neurotická porucha a ľahká porucha
pamäti. Vyššie uvedené zdravotné postihnutia sú všetky posudkovo nevýznamné ochorenia, ktoré
nespôsobujú pokles pracovnej schopnosti posudzovaného a neodôvodňujú percentuálne navýšenie
rozhodujúceho zdravotného postihnutia. V rámci preventívneho vyšetrenia ako vodič - profesionál ani
psychiater, ani psychológ, ani oftalmológ, ani ORL - foniater nepotvrdili, že nie je schopný ako vodič, ba
naopak, je schopný vykonávať túto prácu bez obmedzenia. Iba jednorazové ambulantné vyšetrenie na
súkromnom pracovisku, bez udania dôvodu príčiny vykonalo záver, že t. č. vyšetrovaný má zdravotné
obmedzenia vykonávať prácu v určenom pracovnom zaradení. Ani jedno z uvedených ochorení nespĺňa
posudkové kritéria invalidity. Posudzovaný je schopný pracovať naďalej ako vodič.“

Krajský súd k námietke navrhovateľa súvisiacu s nesprávnymi údajmi o jeho výške, váhe a krvného
tlaku uviedol, že ju považuje za opodstatnenú avšak za zrejmú nesprávnosť uvedenú v posudku zo dňa
28.10.2015, ktorá nemala vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia odporkyne.

K námietke navrhovateľa týkajúcej sa lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo
dňa 25.06.2015 súd uviedol, že tento posudok bol predmetom hodnotenia kontrolným posudkom
druhostupňového posudkového lekára zo dňa 02.05.2016 a nebol uznaný ako odborný posudok, pretože
bol vydaný bez údaja dôvodu príčiny zdravotných obmedzení navrhovateľa vykonávať prácu v určenom
pracovnom zaradení. Z predmetného posudku vyplýva jednoznačný logický záver, že navrhovateľ
bol hodnotený v rámci komplexného lekárskeho vyšetrenia, avšak ani psychiater, ani psychológ, ani
oftalmológ, ani ORL - foniater nepotvrdili, že navrhovateľ nie je schopný vykonávať prácu vodiča, naopak,
je schopný vykonávať túto prácu bez obmedzenia. Preto tejto námietke navrhovateľa nevyhovel.

Krajský súd za dôvodnú nepovažoval ani námietku, že jeho pracovná spôsobilosť nebola riadne
a komplexne vyhodnotená, pretože z vyššie uvedeného kontrolného posudku posudkového lekára
Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 02.05.2016 toto tvrdenie navrhovateľa nebolo možné vyvodiť.
Predmetný posudok podľa názoru súdu spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a
vyporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré boli zistené ku dňu 26.11.2015.

Krajský súd dospel k záveru, že výsledky odborných lekárskych vyšetrení z roku 2014, 2015 i 2016,
potvrdzujú zdravotný stav navrhovateľa ako zhodný so zdravotným stavom uvedeným v posudku zo
dňa 28.10.2015, a teda tvrdenie navrhovateľa o zhoršení jeho zdravotného stavu nebolo preukázané a
preto napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne a súladné so zákonom potvrdil. Náhradu
trov konania nepriznal.

Navrhovateľ vo včas podanom odvolaní tvrdil, že v rozhodnutí neboli dostatočne a správne zohľadnené
lekárske nálezy predovšetkým čo do miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách a preto zotrval na svojom návrhu o ustanovení znalca do daného konania z odboru
neurológia a následného priznania invalidného dôchodku.



Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za dôvodné a navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zotrvala na svojom názore, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a preto mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o invalidný dôchodok.

Pri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a
vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší súd s prihliadnutím na §
219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a iba na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie argumentáciu k odvolacím dôvodom.

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Nárok na invalidný dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods.1 zákona).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).

Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár
posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav,
schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca (§ 153 ods. 5 a 6 zákona).

Navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %.

Z jeho odvolania je zrejmé, že nespochybňuje správnosť určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia
- choroby podporného a pohybového aparátu, avšak je toho názoru, že odporkyňa, ale ani krajský
súd nezistili dostatočne jeho skutočný zdravotný stav lebo neurčili znalca pre riadne /nezávislé/
určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aj so zohľadnením možnosti navýšenia
percentuálneho hodnotenia /do 10 %/ za ostatné choroby všeobecne hodnotiteľné ako menej závažné.
V tejto súvislosti žiada, aby napadnutý rozsudok krajského súdu bol zrušený a vec mu bola vrátená na
nové posúdenie zdravotného stavu znalcom resp. posudkovou komisiou.

Podľa kapitoly XV oddiel E, položka 3 písm. b) prílohy č. 4 zákona pri degeneratívnych zmenách na
chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, je percentuálna miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozpätí od 35 do 45 %, pričom posudkoví lekári
určili v zásade spodnú hranicu možného rozpätia.



Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári, ktorí vyhotovili posudky
tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj po podaní opravného prostriedku,
postupovali aj podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zákonom. V posudkoch zohľadnili všetky
zdravotné ťažkosti navrhovateľa a objektívne nálezy odborných lekárskych vyšetrení. Preto ani odvolací
súd nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ďalšie doplnenie hodnotenia zdravotného
stavu navrhovateľa hoci aj znaleckým dokazovaním lebo posudky posudkových lekárov považoval za
náležite zdôvodnené, jasné a zrozumiteľné, ale najmä od počiatku zhodné. V konečnom dôsledku bola
potreba odbornej spolupráce a objektívneho posúdenia veci z oblasti neurológie splnená prítomnosťou
MUDr. W., voči ktorej navrhovateľ nemal žiadne výhrady. Z oblasti neurológie bolo konštantne opakovaný
objektívny funkčný nález, ktorý si osvojili aj posudkoví lekári, že u navrhovateľa je „v klinickom náleze
prítomná porucha statodynamiky chrbtice, krčno-hlavový a krčno ramenný syndróm, nie sú prítomné
svalové hypotrofie, bez poruchy citlivosti, bez známok motorického deficitu, bez trvalých známok
koreňového dráždenia a bez poškodenia miechy“. Uvedený stav zodpovedá zaradeniu do kapitoly XV,
oddiel E, položka 4, písmeno b/ s MPSVZČ 35 %.

Správne uviedol krajský súd, že aj keď navrhovateľ namietal v odvolaní zhoršenie zdravotného stavu (s
poukazom na ich chronicitu resp. uvedením nových chorôb), tieto však nijako nepreukázal objektívnymi
nálezmi. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by navrhovateľ pri opakovaných vyšetreniach, ktorých
sa fyzicky zúčastnil, predložil doklady o vyšetrení svojho zdravotného stavu, ktoré by neboli známe
posudkovým lekárom pri posudzovaní jej zdravotného stavu v správnom konaní a ani v odvolacom
konaní nepredložil novšie nálezy a lekárske správy ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o
správnosti postupu správnych orgánov. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ sa navrhovateľ domáhal
doplnenia dokazovania za účelom preukázania invalidity, jeho zdravotné ťažkosti boli posudkovým
lekárom známe a títo sa s posúdením ich vzniku, priebehu a zmien aj dostatočne vysporiadali. Závery
posudkov posudkových lekárov sú úplné a presvedčivé, bez logických rozporov, a preto nebolo potrebné
dopĺňať dokazovanie novým vyšetrením a posúdením zdravotného stavu navrhovateľa.

Je potrebné zdôrazniť, že pri preskúmavaní rozhodnutia odporkyne je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu
bol v čase jeho vydania ( § 250l ods. 2 v spojení s § 250i ods. 1 O.s.p), aj keď odporkyňa môže i v priebehu
preskúmavacieho konania rozhodnúť o neskoršom priznaní invalidného dôchodku; taká možnosť však
nie je dôvodom na opakované posúdenie zdravotného stavu (podľa vlastných úvah navrhovateľa) ani
v prípade predkladania novších a novších lekárskych nálezov a dôvodom na zrušenie jej rozhodnutia,
ktoré v čase jeho vydania na základe riadneho zistenia skutočného stavu zodpovedalo zákonu.

Novšie lekárske nálezy v takom prípade môžu byť podkladom pre prípadné zvýšenie invalidného
dôchodku v správnom konaní, na základe novej žiadosti.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že posudkoví lekári vyhodnotili rozhodujúce
zdravotné postihnutie navrhovateľa v súlade s § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. a prílohou č. 4 zákona, a že
určenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodnili logicky a presvedčivo,
na základe dostupných lekárskych nálezov.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu, je v súlade so zákonom a preto rozsudok krajského súdu podľa § 250ja
ods. 3 v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Nič nebráni navrhovateľovi, aby v prípade podstatného zhoršenia zdravotného stavu sa domáhal na
základe novších odborných výsledkov lekárskych vyšetrení znovu o invalidný dôchodok.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods.1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250k
ods.1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ nebol v odvolacom konaní
úspešný a odporkyni trovy konania neprislúchajú zo zákona.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.