Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/175/2013 z 27. 3. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. marca 2013, sp. zn. 8Co/175/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1212228564.1 Krajský súd Bratislava | 8Co/175/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1212228564.1 | 2013-03-27 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/59edec02-95d2-4e11-9e39-75e3c47ef1a5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1212228564.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/175/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212228564
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212228564.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: G.. V. E., P. G. M. J. - O., C. Č.. XX, J., proti
odporkyni: S. E., J. C. Č.. X, J., o návrhu na zabezpečenie dôkazu a návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného D. J. W., X. K. XX.I. XXXX, Č..T.. XXC/
XXX/XXXX - XX, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa XX.I. XXXX Č..T.. XXC/XXX/XXXX - XX súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu
na zabezpečenie dôkazu a návrh na nariadenie predbežného opatrenia; ktorým sa navrhovateľ domáhal
uložiť odporkyni povinnosť bezodkladne ho prihlásiť na trvalý pobyt v byte na C. A. Č.. X, J., aby mu
nevznikali ďalšie finančné straty a morálna ujma; zamietol s poukazom na ust. 74 ods. 1, § 75 ods.
1, ods. 2, § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Konštatoval, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia, keď navrhovateľ k návrhu nepriložil žiaden listinný dôkaz, ktorý by
osvedčoval pravdepodobnosť jeho nároku a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
ako obligatórnej (povinnej) podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a
teda žiadnym spôsobom neosvedčil danosť hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania a tiež
potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi nimi. Poukázal na to, že návrhu nemožno vyhovieť len na
základe subjektívnych a ničím nepodložených tvrdení navrhovateľa. Pokiaľ sa týka nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, ku ktorej navrhovateľ uviedol, že spočíva v morálnej a finančnej ujme,
ktorá mu ako osobe s trvalým pobytom "len" v obci môže vzniknúť, nakoľko začiatkom tohto roka
bude uzatvárať nové dohody o vykonaní práce, uzavrel, že túto ujmu ako podmienku rovnako žiadnym
spôsobom neosvedčil. Nakoľko tak neboli preukázané ani len základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a rovnako ani existencia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a súčasne zastavil
konanie o návrhu na zabezpečenie dôkazu, ktorý navrhovateľ zobral späť.

Proti tomuto uzneseniu, v časti výroku, ktorým bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že odôvodnenie uznesenia svedčí o
povrchnom posudzovaní prípadu súdom. Uviedol, že po tom, čo mu bez jeho vedomia odporkyňa zrušila
trvalý pobyt, je skutočným bezdomovcom, a teda súd prvého stupňa nemohol spochybňovať vo svojom
uznesení jeho morálnu ujmu, keď je všeobecne známe, ako sa verejnosť pozerá na bezdomovcov.
Poukázal na to, že trvalý pobyt je jedným zo základných ľudských práv a za normálnych okolností v
právnom štáte nikoho nemožno zbaviť trvalého pobytu bez jeho vedomia a súhlasu. Dôvodil, že postup
zrušenia trvalého pobytu upravuje aj správny poriadok, kde je proti rozhodnutiu akéhokoľvek správneho
orgánu vždy možnosť odvolania, ale pri zrušení trvalého pobytu odvolanie nie je možné. Všetky tieto
okolnosti poukazujú na to, že príslušné ustanovenia zákona číslo 253/1998 Z.z. sú v rozpore s Ústavou
Slovenskej republiky a Listinou základných práva a slobôd, preto sa bude domáhať nápravy v tomto



smere, ako na Ústavnom súde Slovenskej republiky, tak aj na Európskom súde pre ľudské práva v
Štrasburgu. K spochybňovaniu vzniknutej finančnej ujmy poukázal na priložený platobný rozkaz na
zaplatenie XX,- R. titulom súdneho poplatku, ako aj na to, že musel vynaložiť nemalé finančné náklady na
právne poradenstvo, vyhotovenie návrhu, vyhľadanie fotodokumentácie a kópie rôznych dokladov, ktoré
prevyšujú XXX,- R., pričom ďalšie výdavky budú so súdnym sporom len narastať. Uviedol, že po zmene
trvalého pobytu je potrebné si dať vystaviť všetky nové doklady, čo rovnako stojí dosť peňazí za poplatky
štátnej správe. Tieto jeho finančné straty sú jednoznačne zavinené tým, že mu odporkyňa bezdôvodne
a v rozpore so vzájomnou dohodou zrušila trvalý pobyt. Pokiaľ nepredložil dohody na vykonanie práce,
tieto sa mali uzatvárať až začiatkom roku XXXX, S. preto E. K. XXXX ich súdu predložiť nemohol. Pokiaľ
sa súd oboznámil s jeho návrhom vo veci samej, v ktorom sa domáha zrušenia dohody uzavretej s
odporkyňou v roku XXXX, tak v nej uvádza, že uvedené dokumenty nemôže predložiť, pretože sú v byte,
kam mu odporkyňa znemožňuje prístup, a preto požadoval, aby bolo súdom uložené odporkyni tieto
doklady súdu predložiť. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nevzal do úvahy tú skutočnosť, že odporkyňa
mu ani po šiestich rokoch nezabezpečila primerané náhradné bývanie a teraz ho poškodzuje tým, že
mu zrušila aj trvalý pobyt, čím mu vznikajú rôzne problémy aj s doručovaním pošty. Podľa neho je
jednoznačne preukázaná jeho morálna a finančná ujma vyplývajúca zo zrušenia trvalého pobytu, pričom
odporkyni by uložením tohto predbežného opatrenia nevznikla žiadna strata.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v medziach dôvodov
odvolania podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 76 ods. 1 písm.e/, písm.f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana ako i preukázanie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi, a to
osvedčením bezprostrednosti ohrozenia nároku, resp. existencia súdneho rozhodnutia alebo stav v
súdnom konaní, ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vydaniu rozhodnutia, ktoré môže byť exekučným
titulom.

Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby boli
osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o opodstatnenosti návrhu
vo veci samej. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových
okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti
a na ich základe usudzovať s väčšou mierou pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo
veci samej.

Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať
dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich
skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku,
s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa
posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu
vo veci samej, až následne - dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je
potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácií s inými relevantnými skutočnosťami
týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia totiž prevláda záujem na
rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

Z hľadiska predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia je tiež potrebné zisťovať právny záujem
navrhovateľa na jeho vydaní vo vzťahu k predmetu konania. Povinnosťou navrhovateľa je preto osvedčiť
potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k prejednávanej veci a ktorej
konanie si takúto dočasnú úpravu až do právoplatného skončenia konania, najmä z hľadiska ďalšieho



nerušeného postupu konania, vyžaduje. Navrhovateľ musí osvedčiť, že nariadením predbežného
opatrenia sa dosiahne účel efektívnej ochrany poskytovanej v základnom konaní tak, aby v priebehu
ďalšieho konania vo veci samej, nedošlo k zhoršovaniu právneho postavenia navrhovateľa vzhľadom na
ním uplatňovaný nárok. Z uvedeného teda vyplýva, že ďalším predpokladom pre vydanie predbežného
opatrenia je vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného opatrenia so základným konaním
vo veci samej.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v
dôsledku neexistencie relevantného občianskoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania neosvedčil
pravdepodobnosť jeho nároku vo veci samej, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná
ochrana. V dôsledku toho tak nebola splnená základná podmienka pre vyhovenie jeho návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia spočívajúca v osvedčení takých skutkových okolností, pri ktorých
možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o pravdepodobnosti úspechu jeho návrhu vo veci samej.
Totiž ani v súvislosti s podaním návrhu navrhovateľom na zrušenie dohody uzatvorenej s odporkyňou
po rozvode manželstva ohľadne prenechania majetku odporkyni za ponechanie mu trvalého pobytu
v predmetnom byte, nemožno dovodiť vecnú a obsahovú súvislosť medzi navrhovaným predbežným
opatrením a predmetom konania v tejto veci.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v súvislosti s hlásením trvalého pobytu ohlasovni
(obci) a s jeho zrušením podľa zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky
a registri obyvateľov Slovenskej republiky, vznikajú administratívnoprávne vzťahy, ktoré spadajú do
pôsobnosti správneho práva, a preto navrhovateľovi neprináleží domáhať sa v občianskom súdnom
konaní práv, resp. splnenia povinností, upravených normami správneho práva. Z uvedeného zákona
vyplýva, že ide o výkon štátnej správy na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov, pričom
činnosť obcí, resp. mestských častí, na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra, je
preneseným výkonom štátnej správy a hoci sa na postup štátnych orgánov, obcí, iných právnických
osôb a fyzických osôb a na ich úkony vykonávané podľa tohto zákona nevzťahujú všeobecné predpisy
o správnom konaní, nemá to vplyv na záver o nedostatku právomoci súdov v občianskom súdom
konaní rozhodovať vo veciach hlásenia a zrušenia trvalého pobytu. V danom prípade je potom
vylúčený zásah súdnej moci do právnych vzťahov vznikajúcich v súvislosti so vznikom a zánikom
trvalého pobytu upravených normami správneho práva. Zo žiadnej normy občianskeho práva odporkyni
nevyplýva povinnosť prihlásiť navrhovateľa po rozvode manželstva k trvalému pobytu v byte, ku
ktorému navrhovateľ nemá žiadny relevantný právny vzťah. Z uvedených dôvodov nemohol odvolací
súd prihliadnuť ani na tvrdenia navrhovateľa ohľadne finančnej a morálnej ujmy, ktorá mu vznikla
zrušením mu trvalého pobytu.

Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu spisového materiálu
odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal základné predpoklady opodstatňujúce
nariadením predbežného opatrenia uložiť odporkyni povinnosť prihlásiť ho k trvalému pobytu, a
preto uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej

(zamietajúcej) časti ako vecne správne potvrdil (ust. § 219 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.