Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/613/2012 z 27. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2012, sp. zn. 2CoE/613/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6612214306.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/613/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6612214306.1 | 2012-11-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b48a1c41-d8b3-4e3a-8d3a-100291653da8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6612214306.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/613/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612214306
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6612214306.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX P. o vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 2 827,82 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 16342/12 súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er/884/2012-11 zo dňa 11.
septembra 2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er/884/2012-11 zo dňa 11. septembra 2012 p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 9Er/884/2012-11 zo dňa
11. septembra 2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 16342/12. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekúcia,
je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01369/11 zo dňa 25. marca 2011 vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“) na základe úverovej zmluvy, ktorej súčasťou je aj rozhodcovská
doložka, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto
úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. Exekučný súd odôvodnil
svoje rozhodnutie tým, že uvedenú Zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“, resp. „OZ“) a
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Z uvedených dôvodov predmetný právny vzťah posudzoval aj
ako vzťah, ktorý sa riadi aj Smernicou Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, pričom nekalé podmienky sú podľa článku 6 ods. 1 a podľa článku 3 ods.
1 Smernice také, ktoré neboli individuálne dohodnuté a medzi ktoré podľa prílohy k nej bod 1, písm.
q) patrí aj podmienka, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu
brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Exekučný
súd konštatoval, že rozhodcovská doložka v Zmluve o úvere nebola dojednaná individuálne, čo zjavne
vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy.
Ďalej bola koncipovaná tak, že formálne naplnila podmienku uvedenú v bode I. písm. q/ prílohy k
Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ďalej
z povahy samotnej Zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku



právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera
jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierov práv a povinností dlžníka zabezpečuje
takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo
strany dlžníka. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade,
že dodávateľ podal ešte pred spotrebiteľom žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ
mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Všeobecným podmienkam poskytnutia
úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, a preto
exekučný súd podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZRK“). Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval ust. § 45 ods.
1 a 2 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje
ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Podľa oprávneného postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia
§ 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uviedol, že rozhodnutie
exekučného súdu trpí tiež inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorou je nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Exekučný súd sa
totiž v napadnutom uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom
spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok
stanovených právnym poriadkom na vznik spotrebiteľského vzťahu. Exekučný súd nezohľadňoval a v
tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich o závere, k akému dospel.
Rozhodnutie exekučného súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať
pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Oprávnený ďalej uviedol, že na uvedený prípad nie je
prípustné aplikovať ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ). Aplikáciou ust. § 54 OZ, ktorú použil
konajúci súd možno podľa odvolateľa dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom
vystupuje fyzická osoba je zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach, či sa jedná o
spotrebiteľský vzťah, alebo nie, je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského.
Exekučný súd nezisťoval a ani nevykonával žiadne dokazovanie o tom, či daný vzťah bol spotrebiteľským
vzťahom, pričom pokiaľ posudzoval vzťah ako spotrebiteľský, musel mať napevno ustálené, že fyzická
osoba, ktorá uzatvárala zmluvu na predtlačenom formulári, bola v skutočnosti spotrebiteľom. V tomto
smere však exekučný súd žiadne dokazovanie nevykonával. Podľa odvolateľa súd takto nezohľadňoval
ostatné listiny a skutočnosti, ktoré existovali v posudzovanom právnom vzťahu a na základe neúplného
zistenia skutkového stavu vec posúdil podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Odvolateľ ďalej
v odvolaní poukázal na to, že súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby
dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne,
pričom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 87/04. Podľa názoru
odvolateľa, tým, že súd zastavil celé exekučné konanie, zbavil oprávneného možnosti domáhať sa
plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje práva,
a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata). Na základe uvedených skutočností oprávnený
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.



Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len
„O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa 08.
augusta 2012 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 2 827,82 Eur (85 190,91 Sk) so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 2 850,82 Eur (85 883,81 Sk) od 06. októbra
2010 do 30. mája 2011, čo činí 1 682,- Eur (50 671,94 Sk), so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
denne z dlžnej sumy 2 847,82 Eur (85 793,43 Sk) od 31. mája 2011 do 28. júna 2011, čo činí 206,47 Eur
(6 220,12 Sk), so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 2 842,82 Eur (85 642,80 Sk)
od 29. júna 2011 do 01. augusta 2011, čo činí 241,64 Eur (7 279,65 Sk), so zmenkovým úrokom vo výške
0,25 % denne z dlžnej sumy 2 837,82 Eur (85 492,17 Sk) od 02. augusta 2011 do 23. apríla 2012, čo
činí 1 887,16 Eur (56 852,59 Sk), so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 2 827,82
Eur (85 190,91 Sk) od 24. apríla 2012 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej
sumy 2 850,82 Eur (85 883,81 Sk) od 22. novembra 2010 do 30. mája 2011, čo činí 88,81 Eur (2 675,49
Sk), so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 2 847,82 Eur (85 793,43 Sk) od 31. mája
2011 do 28. júna 2011, čo činí 13,61 Eur (410,02 Sk), so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej
sumy 2 842,82 Eur (85 642,80 Sk) od 29. júna 2011 do 01. augusta 2011, čo činí 15,93 Eur (479,91 Sk),
so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy 2 837,82 Eur (85 492,17 Sk) od 02. augusta
2011 do 23. apríla 2012, čo činí 124,43 Eur (3 748,58 Sk), so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne
z dlžnej sumy 2 827,82 Eur (85 190,91 Sk) od 24. apríla 2012 do zaplatenia, trov predchádzajúceho
konania 595,27 Eur (17 933,10 Sk) a trov exekúcie na základe exekučného titulu rozhodcovského
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 01369/11 zo
dňa 25. marca 2011, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti 11. apríla 2011
a vykonateľnosti 14. apríla 2011. Pohľadávka oprávneného vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 23. marca 2010. Oprávnený a povinný sa podľa článku
15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou predmetnej Zmluvy, dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto Zmluvy, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu
a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom SR, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa
dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto Zmluvy, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu,
ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej doložky;
ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému mu bol doručený návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský



rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy na
účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.

Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v konaní došlo k inej vade, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za takúto vadu považoval jeho nedostatočné
odôvodnenie, z ktorého nebolo možné zistiť, na základe akých vykonaných dôkazov dospel exekučný
súd k názoru, že právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, pričom sa „v napadnutom rozhodnutí
obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho,
aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym
poriadkom na jeho vznik (spotrebiteľského vzťahu)“. Odvolací súd nesúhlasí s názorom oprávneného
uvedeným v odvolaní, pretože exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, na základe
akých skutočností posúdil predmetnú Zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ. Posúdenie, či
konkrétny úverový vzťah je alebo nie je spotrebiteľským vzťahom, závisí predovšetkým od predmetu
zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Zmluva o úvere uzatvorená medzi
oprávneným a povinným dňa 23. marca 2010, v ktorej povinný uviedol, že úver je poskytnutý na výkon
zamestnania, je zmluvou, na ktorú sa v zmysle § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje
Zákon o spotrebiteľských úveroch. Avšak podľa Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. januára
2008 je v zmysle § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom podľa ods. 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Z týchto ustanovení vyplýva, že predmetná Zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd preto správne posúdil vzťah medzi
oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský a v zmysle uvedeného preskúmal exekučný titul aj
bez návrhu v súlade s § 44 Exekučného poriadku a § 45 ZRK.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému došiel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
K námietke odvolateľa, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci odvolací súd uvádza, že
rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou



neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 15
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere, exekučný súd správne
právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou
skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto
podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu
možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania
napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom - už
sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto
texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá zvyšuje
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1
OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku
zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je
nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná
do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane formulára zmluvy. Spotrebiteľ teda
ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť,
než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské konanie je založené práve na
tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku
dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom, tak
ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej úverovej zmluvy, svojím spotrebiteľom, spôsobuje tým
značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Spotrebiteľovi
bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia
zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom
nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Exekučný súd
preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ.
Neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatné.

Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k. IV.ÚS
55/2011-19, v ktorom zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmavať prípustnosť
exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k postupu
exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.