{"guid": "0ff85f6e-c5ba-47d1-ab49-780032a68e7e:0ce93d19-5f92-4e04-a2c9-d5d69531e2c9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3115216718.2", "spisova_znacka": "5Co/409/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/409/2016 z 15. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 15. augusta 2017, sp. zn. 5Co/409/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3115216718.2", "identifikacne_cislo": "3115216718", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Iveta Slebodníková", "sudca_id": 518, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-slebodnikova-518", "datum_vydania": "2017-08-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ce93d19-5f92-4e04-a2c9-d5d69531e2c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3115216718.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3115216718.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3115216718.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/409/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115216718
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115216718.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: JUDr. S. H., správca so sídlom K. XXX/
XX, Y., správca úpadcu: NL s.r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Soblahovská 7262, IČO: 46 472 151, proti
žalovaným: 1/ S. I., bytom Y., ul. Z. XXX/XXC, 2/ Bc. L. I., bytom Y., ul. Z. XXX/XXC, obaja žalovaní právne
zastúpení JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. L. Novomeského 2695/1, o
zaplatenie 21.420 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 24. mája 2016, č. k. 17C/280/2015 - 77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/   m a j ú     nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovaným náhradu trov konania
nepriznal.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v tomto konaní domáha voči žalovaným práva na zaplatenie
časti ceny diela, ktorú im vyúčtoval v dvoch faktúrach, a to faktúre č. Q a č. Q Celkovo ide o sumu
21.420 eur, teda o žalovanú sumu. Ide pritom o zmluvné plnenie, resp. povinnosť, a to na základe
Zmluvy o dielo  č. 01 zo dňa 23.08.2013, ktorú uzatvorili žalovaní ako objednávatelia so zhotoviteľom
(obchodnou spoločnosťou NL s.r.o., ktorej správcom v prebiehajúcom konkurze je žalobca), ďalej
len \"zmluva o dielo\". Žalobca je účastníkom tohto konania v zmysle § 47 ods.5 zákona č. 7/2005
Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako správca úpadcu
(zhotoviteľa). Žalovaní a zhotoviteľ sa dohodli na uzatvorení zmluvy o dielo podľa Obchodného
zákonníka, nakoľko podľa obsahu (bod 2 a bod 8.7 zmluvy o dielo) tejto zmluvy sa jej účastníci dohodli
na jej uzatvorení podľa zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Skutočnosť, že by sa uzatvorená
zmluva o dielo mala posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (vzhľadom na účastníkov
tejto zmluvy) nebola v konaní žalovanými tvrdená. Preto súd prihliadol na prejavy vôle účastníkov
tejto zmluvy, z ktorých vyplýva, že zmluvu o dielo uzatvorili podľa Obchodného zákonníka. Ide tak o
dohodu podľa § 262 ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého si strany môžu dohodnúť,
že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
To však nevylučuje, aby súd na tento právny vzťah nemohol aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v zmysle § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaní pri jej uzatváraní nekonali
ako podnikatelia v rámci podnikateľskej činnosti a naopak zhotoviteľ ju uzatváral ako podnikateľ, v
rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, záväzkový vzťah, z ktorého si
žalobca uplatňuje zmluvné plnenie, sa spravuje Obchodným zákonníkom. Korigujúcim ustanovením
však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa



spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu
k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou
úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Podľa uvedeného § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. V prejednávanom prípade však táto okolnosť nemá zásadný vplyv na výsledok tohto
konania.

3. Po posúdení obsahu zmluvy o dielo súd určil, že cena diela bola účastníkmi zmluvy o dielo dohodnutá
tzv. pevnou cenou. Táto skutočnosť vyplýva z bodu 4.1 zmluvy o dielo, kde je výslovne uvedené,
že cena predmetu zmluvy je stanovená ako pevná zmluvná cena stavby rodinného domu na kľúč,
vo výške 95.416 eur. Z uvedeného zmluvného dojednania takisto vyplýva, že rozsah prác, ktoré mali
byť uskutočnené za účelom zhotovenia diela, bol špecifikovaný v prílohe č.1 zmluvy o dielo. Zmena
dohody o cene diela bola možná v zmysle bodu 4.2 zmluvy o dielo iba po vzájomnej dohode (po
podpísaní dodatku k zmluve alebo zápisom do stavebného denníka s podpisom oboch zmluvných
strán). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané tvrdenie žalovaných, že z ceny diela zaplatili
zhotoviteľovi celkovo sumu 92.500 eur. Táto skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov, a to príjmových
pokladničných dokladov na č.l. 38 až 42 a takisto z potvrdení o prijatých platbách, ktoré sú opatrené
podpisom konateľa zhotoviteľa na č.l. 72. Dôvodom žalobného návrhu, teda skutočnosťou, od ktorej
žalobca odvodzuje svoj návrh, bolo to, že žalovaní nezaplatili dve faktúry vystavené dňa 20.05.2014.
V návrhu žalobca vyslovene uvádza, že pohľadávky vznikli z titulu neuhradených faktúr za vykonané
práce. Ako vyplýva z uvedeného a takisto aj z uvedených faktúr, zhotoviteľ mal dňa 20.05.2014 dodať
žalovaným stavebné práce (bližšie nešpecifikované ani v návrhu ani v samotných faktúrach) v sume
21.000 eur (s DPH) a rovnakého dňa aj stavebné práce (práce na plote) v sume 420 eur (s DPH).
Žalobca sa teda nedomáha zaplatenia zvyšku ceny diela, ktorú žalovaní nezaplatili zhotoviteľovi, ale
domáha sa plnenia z vystavených faktúr, ktorých výška celkom zjavne presahuje zvyšok nezaplatenej
ceny diela. Preto sa súd nezaoberal dôvodnosťou ich obrany, spočívajúcej v tom, či im vzniklo právo na
primeranú zľavu z ceny diela v dôsledku vád zhotoveného diela. Nakoniec vady diela, ktorých existenciu
žalovaní v priebehu konania tvrdili, žalobca nerozporoval. Ako je teda vyššie uvedené, z návrhu na
začatie konania vyplýva, že právnym titulom žalovanej povinnosti žalovaných je fakturácia stavebných
prác zo dňa 20.05.2014. K tejto skutočnosti súd uviedol, že faktúra nie je samostatným zaväzovacím
dôvodom a len samotné jej vystavenie nezakladá povinnosť jej adresátovi na zaplatenia vyfakturovanej
sumy. Vzhľadom na 1. obsah zmluvy o dielo (najmä pevne dohodnutú cenu diela, ktorá nebola zaplatená
len vo výške 2.916 eur), 2. absenciu riadnych tvrdení o tom, čo je predmetom fakturovania súm 21.000
eur a 420 eur, 3. to, že súčasťou týchto súm je aj DPH, pričom zhotoviteľ, ktorý ich vystavil nie je platcom
DPH, 4. to, že k stavbe bolo už dňa 30.04.2014 vydané pozitívne kolaudačné rozhodnutie a faktúry
boli vystavené za práce zo dňa 20.05.2014, 5. a to, že v emaily zo dňa 03.04.2014 konateľ zhotoviteľa
vyčíslil doplatok v sume 5.053,60 eur (v sume 2.500 eur žalovanými uhradený), je súd tohto názoru, že
fakturácia cien stavebných prác nebola dôvodná, resp. že návrh žalobcu je nedôvodný.  V emaily zo
dňa 24.05.2016, ktorý bol súdu doručený bezprostredne pred začatím pojednávania, ktorého sa žalobca
nezúčastnil, žalobca uviedol, že vec je možné spravodlivo prejednať len za vypočutia štatutára úpadcu p.
S.. Jeho účasť na pojednávaní sa žalobcovi nepodarilo zabezpečiť, pretože sa momentálne nenachádza
na území SR. Navrhuje, aby bol súdom predvolaný z emailovej adresy, alternatívne, že zabezpečí p. S.
na ďalšie pojednávanie zaslaním predvolania na jeho emailovú adresu. Súd obsah tohto elektronického
podania posúdil ako návrh na vykonanie dokazovania vypočutím svedka, a to konateľa zhotoviteľa.
Tento dôkaz súd nevykonal, pretože z  návrhu na jeho vykonanie nevyplýva, k akej konkrétnej skutkovej
okolnosti (akému tvrdeniu žalobcu) má byť tento svedok vypočutý. Žalobca navrhol jeho vypočutie len
z dôvodu, že spor sa medzi účastníkmi ťahá už z doby pred vyhlásením konkurzu. Avšak táto okolnosť
nemôže odôvodňovať vykonanie tohto dôkazného prostriedku. Preto tento návrh nie je relevantným
návrhom na vykonanie dokazovania. Z riadneho návrhu má byť zrejmé, čo má navrhovaný dôkazný
prostriedok preukazovať, a aby ho súd vykonal, musí ním byť preukazovaná skutočnosť významná pre
rozhodnutie súdu. Navyše v danej veci je dôvodom žalobného návrhu nezaplatenie dvoch faktúr, ktoré
boli súdu predložené, pričom ich existenciu ani pravosť žalovaní nespochybnili. V tejto súvislosti súd
uviedol, že bremeno tvrdenia rozhodných skutočností, ipso facto predchádza dôkaznému bremenu. Je
zjavné, že najprv musí byť splnená povinnosť tvrdenia rozhodných skutkových okolností, ktoré sa v
konaní neskôr preukazujú (ak nie je daná ich nespornosť), a nie naopak, teda že je označený dôkazný
prostriedok, bez uvedenia konkrétnej (určitej) skutočnosti, ktorú má preukazovať.



4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. žalovaní boli
v konaní plne úspešní, pretože návrh žalobcu bol v celom rozsahu zamietnutý. Žalovaní si uplatnili právo
na náhradu trov konania, preto súd žalovaným náhradu trov konania pri vyhlásení rozsudku priznal. V
lehote troch dní odo dňa vyhlásenia rozsudku si však trovy právneho zastúpenia nevyčíslili. Vzhľadom
k tomu, že z obsahu spisu žalovaným žiadne iné trovy ako trovy právneho zastúpenia nevyplývajú, súd
im náhradu trov konania nepriznal, neviazaný v zmysle § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v rozsudku, ktorým sa konanie končí.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že
vychádzajúc zo zmluvy o dielo Čl. 4.1 bola cena diela určená na sumu 95.416 eur resp. 114.500 eur, tak
ako to uvádza článok 5, ktorý upravuje platobné podmienky za dielo. Žalobca vystavil za dielo faktúry č.
Q. a č. Q tak ako je uvedené v zmluve o dielo. Z odôvodnenia napadaného rozsudku síce vyplýva, že súd
vykonal dokazovanie oboznámením sa s pokladničnými dokladmi, ktoré sú súčasťou spisu na číslach
listov 38 až 42, avšak dostatočne neodôvodnil či predložené príjmové doklady sa vzťahujú na zmluvu o
dielo alebo sa týkajú iného právneho vzťahu. Vzhľadom na to, že spor medzi účastníkmi konania sa ťahá
už z doby pred vyhlásením konkurzu, a čiastočná úhrada diela sa datuje od roku 2013, pričom v tom isto
období došlo aj k úhrade kúpnej ceny za pozemok, považuje za nevyhnutné ozrejmiť, ktoré pokladničné
doklady sa týkajú úhrady ceny diela a ktoré sa vzťahujú na pozemok. Na základe informácií uvedených
v pokladničných dokladoch má za to, že nie všetky doklady sa týkajú zaplatenia kúpnej ceny za dielo,
preto vystavenie faktúr č. Q a č. Q považuje za dôvodné, keďže sa vzťahujú na zvyšok nezaplatenej
ceny diela. Pokladničné doklady č. 0173618, č. 0173619, č. 0173623 a č. 0173626 sú vystavené na
meno fyzickej osoby S. S., resp. J. S., (t.j. osoby odlišnej od osoby úpadcu), pritom ďalšie doklady na
žalobcu, navyše je ako text pokladničných dokladov uvedené, že pokladničné doklady sa týkajú úhrady
kúpnej ceny za pozemok, ktorý nie je súčasťou diela podľa zmluvy o dielo. Z predložených dokladov
teda vyplýva, že kúpna cena bola zaplatená len do výšky 65.500 eur a žalovaní uhradili 7.000 eur za
pozemok pánovi S., ako fyzickej osobe (pokladničné doklady č. 0173623, č.0173618 a č. 0173626).
Na doklade č. 0173619 chýba podpis príjemcu, preto je nevyhnutné posúdiť jeho platnosť vzhľadom na
zákony o účtovníctve. Z dôvodu preukázania skutočností tvrdených žalobcom, požiadal súd o vypočutie
štatutára úpadcu p. S.. Výpoveďou p. S. sa mala preukázať opodstatnenosť vystavenia faktúr č. Q
a č. Q t.j. že boli vystavené na základe neuhradenia ceny za dielo, že časť pokladničných dokladov
predložených žalovanými sa týka zaplatenia ceny za pozemok, pričom ten nie je súčasťou ceny diela
podľa zmluvy o dielo, vyjasnenie, že cena diela uvedená v zmluve o dielo počítala aj s možnosťou,
že sa zhotoviteľ stane v budúcnosti platcom DPH, a tým informovaním o tejto možnosti žalovaných a
taktiež, že dielo nebolo odovzdané, preto nemohlo byť skolaudované. Súd tento dôkaz nevykonal, čo
odôvodnil, že z návrhu na jeho vykonanie nevyplýva, a akej konkrétnej skutočnosti má byť tento svedok
vypočutý. Dôvodnosť vypočutia p. S. je preukázaná tým, že v čase podpisu zmluvy o dielo bol p. S.
konateľom zhotoviteľa, a teda mohol preukázať výšku úhrady kúpnej ceny za dielo a opodstatnenosť
vystavenia faktúr č. Q a č. Q spolu s DPH. P. S. je uvedený aj ako príjemca sumy za pozemok na
vyššie spomínaných pokladničných dokladoch. Vzhľadom na to, že p. S. považuje za kľúčového svedka,
ktorý by mohol objasniť všetky sporné tvrdenia, má za to, že súd mal vykonať výsluch navrhovaného
svedka. Zamietnutím ním navrhovaného dôkazu mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces. Poukázal
na Čl. 5.1 zmluvy o dielo, pričom toto ustanovenia nebráni tomu, ba dokonca to zdôrazňuje, že faktúra
bude vystavená až následne, čo znamená, že faktúry mohli byť vystavené aj v máji 2014, t.j. po vydaní
pozitívneho kolaudačného rozhodnutia zo dňa 30.04.2014. Z odôvodnenia súdu nie je zrejmé, ako
súd ustálil, že vystavené faktúry neboli vystavené v súlade so zmluvou o dielo, vzhľadom k tomu, že
nemohli byť vystavené na základe iného právneho titulu vzhľadom na to, že medzi účastníkmi konania
je zmluva o dielo jediný zmluvný vzťah. Ak mal súd pochybnosti o tejto skutočnosti, o to väčšia bola
potreba vypočutia ním navrhovaného svedka p. S., čím by došlo k preukázaniu skutočnosti, že faktúry
boli vystavené v súlade so zmluvou o dielo. V čase podpísania zmluvy o dielo nebol žalobca platcom
DPH, avšak je prirodzené, že sa časom ním môže stať. V článku 4.1 je síce cena diela stanovená na
95.416 eur, ale je tam aj uvedené že cena je stanovená položkovite, je popísaná v rozpočte, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy (príloha Č. l). V prílohe číslo 1 je v záhlaví uvedená cena 114.500
eur, čo predstavuje cenu s DPH. Má preto za to, že žalovaný bol informovaný o skutočnosti, že ak sa
žalobca stane platcom DPH tak sa cena zvýši o sumu DPH. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
je taktiež konštatované, že k stavbe bolo vydané kolaudačné rozhodnutie dňa 30.04.2014, ktoré bolo
vydané pred vystavením faktúr č. Q. a č. Q ale nenachádza sa tam právne vysvetlenie skutočnosti na
základe ktorej došlo k vydaniu kolaudačného rozhodnutia, pričom poukázal na článok 6.17, 6.18, 6.19.1,



6.19.2, 6.19.3, 6.19.4 zmluvy o dielo. Žalobca vyzval žalovaných  k protokolárnemu prevzatiu diela
dňa 02.06.2014 elektronickou poštou, nakoľko takúto formu komunikácie a zasielania písomností od
neho požadovali žalovaní z dôvodu zmeny ich trvalého pobytu. K odovzdaniu a prevzatiu diela doposiaľ
nedošlo. Žalovaní užívajú dielo neoprávnene, a to s poukazom na článok 7 zmluvy o dielo. Na základe
vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaní podali návrh na skolaudovanie diela, ktoré v čase
podania žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia nebolo v ich vlastníctve a ani im neboli riadne,
tak ako je uvedené v zmluve o dielo, odovzdané doklady potrebné k vydaniu rozhodnutia o kolaudácii
stavby. Ak by súd vykonal navrhovaný dôkaz t.j. výsluch S. S., došlo by k preukázaniu v akej výške bola
uhradená cena diela, a tým aj opodstatnenosť vystavenia faktúr v súlade so zmluvou o dielo, taktiež za
poskytnutie akých služieb boli vystavené. Navrhovaný svedok by taktiež ozrejmil či kúpna cena mala
byť fakturovaná s DPH. Vykonanie tohto dôkazu by malo vplyv aj na rozhodnutie súdu vo veci samej.
6. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že považujú rozhodnutie
prvostupňového súdu v predmetnej právnej veci za správne a s tvrdeniami žalobcu v podanom odvolaní
nesúhlasia. Žalovaní zotrvávajú na písomných či ústne prednesených vyjadreniach svojho právneho
zástupcu počas prvostupňového konania. Žalobca vytýka napadnutému rozsudku, že v jeho odôvodnení
sa súd dostatočne nevysporiadal s tým, či predložené príjmové doklady ( č.l. 38 až 42 ) sa vzťahujú na
zmluvu o dielo alebo sa týkajú iného právneho vzťahu. Ďalej poukazuje na konkrétne čísla pokladničných
dokladov ( č. 0173618, č. 0173619, č. 0173623 a č. 0173626 ) s tým, že tieto sú vystavené na meno
fyzickej osoby S. S., resp. J. S.. Iné sa zas majú podľa žalobcu týkať úhrady kúpnej ceny za pozemok.
Na svoju obranu poukázali na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázali predloženou
Zmluvou o prevode vlastníckeho práva zo dňa 08.07.2013, že od p. S. S. a jeho manželky J. S. - kúpili
pozemok pre výstavbu RD. Z predmetnej zmluvy vyplýva kúpna cena pozemku, pričom k tejto súčasne
predložili i listinné dôkazy preukazujúce úplnú úhradu tejto kúpnej ceny za prevádzaný pozemok. Týmito
listinnými dôkazmi je plne preukázané, že žalovaní uhradili cenu pozemku v celom rozsahu. Ostatné
platby realizovali žalovaní v prospech spoločnosti NL, s.r.o. z titulu uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 01
zo dňa 23.08.2013, pričom každú jednu platbu mali spísanú na samostatnej listine - predloženej v
kópii súdu na pojednávaní dňa 24.05.2016 ( z Čl. 72 ). Žalovaní mali pri uzatváraní Zmluvy o dielo zo
dňa 23.08.2013 postavenie spotrebiteľa a spol. NL, s.r.o. postavenie podnikateľa. Žalovaní teda nie sú
účtovnou jednotkou v zmysle prísl. ustanovení zákona o účtovníctve. To ako si spol. NL, s.r.o., resp.
jej štatutárny zástupca evidoval prijaté platby od žalovaných na príjmových pokladničných dokladoch -
bolo jeho internou záležitosťou. Žalovaní sa naviac s odstupom času môžu len dôvodne domnievať, že
štatutárny zástupca spol. NL, s.r.o. mohol sledovať iba ak nepoctivý úmysel - a to jednak vo vzťahu k nim
ako aj vo vzťahu k správcovi dane ( nestať sa povinným platcom DPH ). Autentickým a žalovanými už
predloženým listinným dôkazom preukazujúcim skutočnú výšku nedoplatku na cene diela nepochybne
je mailová komunikácia zo dňa 3.4.2014, kedy úpadca evidoval nedoplatok v sume 5.053,60 eur. Dňa
08.04.2016 žalovaní na podklade tejto komunikácie uhradili 2.500 eur. Spol. NL s.r.o. v oboch faktúrach
( č. Q č. Q ) uvádzala ako dátum dodania tovaru/služby 20.05.2014. Z popisu fakturovaných tovarov/
služieb však nie je ani len zrejmé, čo bolo vlastne fakturované, keďže zo strany spol. NL s.r.o. v danom
termíne neboli dodané žiadne tovary a služby. Naviac po tom ako žalovaní uhradili takmer celú výšku
ceny diela ( 92.500 eur ) začala spol. NL s.r.. v 05/2014 vystavovať vôbec prvé faktúry a to ešte navýšené
o DPH. Vysoký stupeň neodbornosti a absolútneho nezáujmu plniť predmet uzatvorenej ZoD zo strany
spol. NL s.r.o. dotvára aj sprievodný list z 21.05.2014 ( priložený k faktúram č. Q č. Q ), v ktorom
boli žalovaní vyzvaní zo strany NL s.r.o. na splnenie povinnosti -v spočívajúcej v montáži zábradlia ku
schodisku, pre ktoré ako ďalej uvádza nie je možné skolaudovať predmet diela. Pozornosti zástupcu
spol. NL s.r.o. však úplne ušlo, že stavba RD v tom čase už bola dávno skolaudovaná - a to kolaudačným
rozhodnutím zo dňa 30.04.2014, právoplatným dňa 12.05.2014, ktorého zabezpečenie, t.j. kolaudácia
ako je evidentné nebolo ani zďaleka výsledkom plnenia si zmluvných povinností spoločnosťou NL s.r.o..
Keďže zo strany spol. NL s.r.o. došlo k vadnému plneniu predmetu zmluvy - dielo teda nebolo vykonané
riadne a včas - uplatnili si žalovaní voči spol. NL, s.r.o. nárok na zľavu z ceny diela čo v prvostupňovom
konaní aj preukázali. V ďalšej časti svojho odvolania žalobca podrobne odôvodňuje význam a dôležitosť
svojho návrhu na doplnenie dokazovania - výsluchom svedka p. S.. Tu možno iba konštatovať, že tak ako
to žalobca robí až v tomto odvolaní - mohol žalobca svoj návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka
- p. S. tento podrobne zdôvodniť už aj v prvostupňovom konaní. To, že tak neurobil v konaní pred súdom
prvej inštancie - vystavil sa možnému následku, t.j. nepripustením navrhovaného dôkazu konajúcim
súdom. Svoj návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka p. S. - naviac žalobca predkladal
iba elektronicky ( mailovou správou ) bez použitia zaručeného elektronického podpisu. K odvolania
žalobcu opakovane poukázali na mailovú komunikáciu zo dňa 03.04.2014 preukazujúcu skutočnú výšku
nedoplatku na cene diela. Táto dostatočne vyvracia domnienky žalobcu vyjadrené v jeho odvolaní.



Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na mailovú komunikáciu so žalovanými ( 02.06.2014 ), v ktorej
ich vyzýva na odovzdanie a prevzatie diela, k tomu uviedli, že pracovníci spol. NL, s.r.o. sa od 04/2014
na stavbe už nenachádzali, stavbu si žalovaní museli dorábať samostatne. To, že štatutárny zástupca
NL, s.r.o. ani nemal vedomosť o skutočnom stave stavby, dokladovali žalovaní už v konaní pred súdom
prvej inštancie ( p. S. dňa 21.05.2014 ani len nevedel, že je stavba už právoplatne skolaudovaná ).
Oni boli spoločnosťou NL s.r.o. poškodení. Museli na vlastné náklady nakoniec zrealizovať všetky
práce súvisiace s odstránením množstva zadokumentovaných vád a nedorobkov, ktoré na stavbe
zanechala táto spoločnosť. Po tom, čo predali svoj byt a peniaze investovali do predmetnej novostavby
RD, museli akútne riešiť otázku bývania a to nielen pre seba, ale aj pre ich spoločné dve maloleté
deti. Keďže spol. NL, s.r.o. dielo nevykonala riadne a včas, a naviac ani neodstránila čo i len jedinú
reklamovanú vadu diela, pristúpili žalovaní k uplatneniu nároku na zľavu z ceny diela. Pokiaľ žalobca
poukazuje vo svojom odvolaní na ust. Čl. 7, vzhľadom na vyššie uvedené žalovaní nemajú postavenie
dlžníka vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaní majú taktiež svoje vlastnícke právo zapísané v KN. Žalobca
žiadal vykonanie výsluchu osoby p. S.. Morálny a charakterový profil tohto žalobcom navrhovaného
svedka však už vystihuje jeho konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovali rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdiť a zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.
7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na §
387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

8. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z  § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny
predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto
stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo
veci rozhodol, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a
vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že
z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobca
sa v tomto konaní domáha voči žalovaným práva na zaplatenie časti ceny diela, ktorú im vyúčtoval v
dvoch faktúrach, a to faktúre č. Q. a č. Q Celkovo ide o sumu 21.420 eur, teda o žalovanú sumu. Ide
pritom o zmluvné plnenie, resp. povinnosť, a to na základe Zmluvy o dielo  č. 01 zo dňa 23.08.2013,
ktorú uzatvorili žalovaní ako objednávatelia so zhotoviteľom (obchodnou spoločnosťou NL s.r.o., ktorej
správcom v prebiehajúcom konkurze je žalobca). Po posúdení obsahu zmluvy o dielo súd prvej inštancie
správne určil, že cena diela bola účastníkmi zmluvy o dielo dohodnutá tzv. pevnou cenou, pričom aj
podľa odvolacieho súdu táto skutočnosť vyplýva z bodu 4.1 zmluvy o dielo, kde je výslovne uvedené,
že cena predmetu zmluvy je stanovená ako pevná zmluvná cena stavby rodinného domu na kľúč,
vo výške 95.416 eur. Z uvedeného zmluvného dojednania takisto vyplýva, že rozsah prác, ktoré mali
byť uskutočnené za účelom zhotovenia diela, bol špecifikovaný v prílohe č.1 zmluvy o dielo. V tejto
súvislosti odvolací súd zdôrazňuje tak ako správne uviedol i súd prvej inštancie, že Zmena dohody
o cene diela bola možná v zmysle bodu 4.2 zmluvy o dielo iba po vzájomnej dohode (po podpísaní
dodatku k zmluve alebo zápisom do stavebného denníka s podpisom oboch zmluvných strán), čo v
prejednávanej veci preukázané nebolo. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal ďalej
odvolací súd za preukázané tvrdenie žalovaných, že z ceny diela zaplatili zhotoviteľovi celkovo sumu
92.500 eur. Táto skutočnosť vyplýva aj podľa odvolacieho súd z listinných dôkazov, a to príjmových
pokladničných dokladov na č.l. 38 až 42 a takisto z potvrdení o prijatých platbách, ktoré sú opatrené
podpisom konateľa zhotoviteľa na č.l. 72. Čo sa týka námietok žalobcu uvádzaných v odvolaní, a to
že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s tým, či predložené príjmové doklady ( č.l. 38
až 42 ) sa vzťahujú na zmluvu o dielo alebo sa týkajú iného právneho vzťahu,  ďalej poukazuje na
konkrétne čísla pokladničných dokladov ( č. 0173618, č. 0173619, č. 0173623 a č. 0173626 ) s tým,
že tieto sú vystavené na meno fyzickej osoby S. S., resp. J. S. a iné sa zas majú podľa žalobcu týkať
úhrady kúpnej ceny za pozemok, odvolací súd uvádza, že žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie



preukázali predloženou Zmluvou o prevode vlastníckeho práva zo dňa 08.07.2013, že od p. S. S. a
jeho manželky J. S. - kúpili pozemok pre výstavbu RD, pričom z predmetnej zmluvy vyplýva kúpna cena
pozemku, pričom k tejto súčasne predložili i listinné dôkazy preukazujúce úplnú úhradu tejto kúpnej
ceny za prevádzaný pozemok. Týmito listinnými dôkazmi je plne preukázané, že žalovaní uhradili cenu
pozemku v celom rozsahu a teda ostatné platby realizovali žalovaní v prospech spoločnosti NL, s.r.o.
z titulu uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 01 zo dňa 23.08.2013, pričom každú jednu platbu mali spísanú
na samostatnej listine - predloženej v kópii súdu ( č.l. 72 ), preto odvolací súd tieto námietky žalobcu
nepovažal za opodstatnené. Odvolací súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že žalovaní mali pri uzatváraní
Zmluvy o dielo zo dňa 23.08.2013 postavenie spotrebiteľa a spol. NL, s.r.o. postavenie podnikateľa, teda
žalovaní nie sú účtovnou jednotkou v zmysle prísl. ustanovení zákona o účtovníctve. To ako si spol. NL,
s.r.o., resp. jej štatutárny zástupca evidoval prijaté platby od žalovaných na príjmových pokladničných
dokladoch - bolo jeho internou záležitosťou.

11. Dôvodom žalobného návrhu, teda skutočnosťou, od ktorej žalobca odvodzuje svoj návrh, bolo teda
to, že žalovaní nezaplatili dve faktúry vystavené dňa 20.05.2014, pričom v návrhu žalobca vyslovene
uvádza, že pohľadávky vznikli z titulu neuhradených faktúr za vykonané práce. Ako vyplýva z uvedeného
a takisto aj z uvedených faktúr, zhotoviteľ mal dňa 20.05.2014 dodať žalovaným stavebné práce (bližšie
nešpecifikované ani v návrhu ani v samotných faktúrach) v sume 21.000 eur (s DPH) a rovnakého dňa
aj stavebné práce (práce na plote) v sume 420 eur (s DPH). Žalobca sa teda ani podľa odvolacieho
súdu nedomáha zaplatenia zvyšku ceny diela, ktorú žalovaní nezaplatili zhotoviteľovi, ale domáha sa
plnenia z vystavených faktúr, ktorých výška celkom zjavne presahuje zvyšok nezaplatenej ceny diela.
Preto sa súd prvej inštancie správne nezaoberal dôvodnosťou obrany žalovaných, spočívajúcej v tom, či
im vzniklo právo na primeranú zľavu z ceny diela v dôsledku vád zhotoveného diela. Ako je teda vyššie
uvedené, z návrhu na začatie konania vyplýva, že právnym titulom žalovanej povinnosti žalovaných je
fakturácia stavebných prác zo dňa 20.05.2014. K tejto skutočnosti súd prvej inštancie správne uviedol,
že faktúra nie je samostatným zaväzovacím dôvodom a len samotné jej vystavenie nezakladá povinnosť
jej adresátovi na zaplatenia vyfakturovanej sumy. Vzhľadom na obsah zmluvy o dielo (najmä pevne
dohodnutú cenu diela, ktorá nebola zaplatená len vo výške 2.916 eur); absenciu riadnych tvrdení o tom,
čo je predmetom fakturovania súm 21.000 eur a 420 eur; to, že súčasťou týchto súm je aj DPH, pričom
zhotoviteľ, ktorý ich vystavil nie je platcom DPH; to, že k stavbe bolo už dňa 30.04.2014 vydané pozitívne
kolaudačné rozhodnutie a faktúry boli vystavené za práce zo dňa 20.05.2014; a to, že v emaily zo dňa
03.04.2014 konateľ zhotoviteľa vyčíslil doplatok v sume 5.053,60 eur (v sume 2.500 eur žalovanými
uhradený), je aj odvolací súd tohto názoru, že fakturácia cien stavebných prác nebola dôvodná, resp.
že návrh žalobcu je nedôvodný.

12. Čo sa týka ďalšej námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, že z dôvodu preukázania skutočností
ním tvrdených, požiadal súd o vypočutie štatutára úpadcu p. S., pričom výpoveďou p. S. sa mala
preukázať opodstatnenosť vystavenia faktúr č. Q. a č. Q., t.j. že boli vystavené na základe neuhradenia
ceny za dielo, že časť pokladničných dokladov predložených žalovanými sa týka zaplatenia ceny
za pozemok, vyjasnenie, že cena diela uvedená v zmluve o dielo počítala aj s možnosťou, že sa
zhotoviteľ stane v budúcnosti platcom DPH, a tým informovaním o tejto možnosti žalovaných a taktiež,
že dielo nebolo odovzdané, preto nemohlo byť skolaudované, pričom súd tento dôkaz nevykonal, a
zamietnutím ním navrhovaného dôkazu mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, ani túto odvolací
súd nepovažoval za opodstatnenú. Súd prvej inštancie riadne zdôvodnil prečo navrhovaný  dôkaz
nevykonal, pričom uviedol, že  tento dôkaz nevykonal, pretože z  návrhu na jeho vykonanie nevyplýva,
k akej konkrétnej skutkovej okolnosti (akému tvrdeniu žalobcu) má byť tento svedok vypočutý. Žalobca
navrhol jeho vypočutie len z dôvodu, že spor sa medzi účastníkmi ťahá už z doby pred vyhlásením
konkurzu. Avšak táto okolnosť ani podľa odvolacieho súdu neodôvodňovala vykonanie tohto dôkazného
prostriedku. Preto tento návrh nebol relevantným návrhom na vykonanie dokazovania. Z riadneho
návrhu má byť zrejmé, čo má navrhovaný dôkazný prostriedok preukazovať, a aby ho súd vykonal, musí
ním byť preukazovaná skutočnosť významná pre rozhodnutie súdu. Navyše v danej veci je dôvodom
žalobného návrhu nezaplatenie dvoch faktúr, ktoré boli súdu predložené, pričom ich existenciu ani
pravosť žalovaní nespochybnili. To, že žalobca až v odvolaní zdôvodňoval vykonanie tohto dôkazu,
pričom mohol tak urobiť už aj v konaní pred súdom prvej inštancie, vystavil sa možnému následku, t.j.
nepripustením navrhovaného dôkazu konajúcim súdom. Odvolací súd však na základe dokazovania
vykonaného pred súdom prvej inštancie nevidel dôvod, teda nepovažoval za potrebné v prejednávanej
veci doplniť dokazovanie výsluchom uvedeného svedka. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania



a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je pritom vždy vecou súdu, a nie strán
sporu.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania
vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd
nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie  podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešným žalovaným1/ a 2/ odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho  súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e :    Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/280/2015", "guid": "b2be5f9f-0a92-4c57-8dae-3e8dec1203a2:62a95132-19fa-4687-b1fa-396dd106b2e4", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2d61aa89-3178-4ae7-9132-faf4ce84f464", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.98.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 98/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 98/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.98.2023.2"}]}