Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/5/2013 z 4. 6. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 4. júna 2013, sp. zn. 5Saz/5/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013200516.1 Krajský súd Košice | 5Saz/5/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7013200516.1 | 2013-06-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. c) OSP, § 250j ods. 2 písm. d) OSP, § 250k ods. 1 OSP, § 250l ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3e66ee9-6303-477b-a8ae-aeded75b198a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200516.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/5/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200516
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200516.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: F. W., O. XX
F. O. L., I. O. W. F., M. L. (Ď. Y. „.), M. Š. B., N. B. F., O., R. O., M. O., Č.M. M. H. B. H. M. X. B. X.
XX.XX.XXXX, B. G. B. O. N. B. O. W. F., Č. X. G., M., počas pobytu na území Slovenskej republiky (ďalej
len „SR") U.. B. XXXX/XXB, XXX XX N., zastúpenej Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, č. zápisu v
SAK: 5117, so sídlom Geromettova 131, 966 21 Lovča, pracovisko Brečtanová 21, 831 01 Bratislava,
proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-892-12/PO-Ž-2012 zo dňa 14.03.2013, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. rozhodnutie odporcu ČAS:
MU-892-12/PO-Ž-2012 zo dňa 14.03.2013 a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-892-12/PO-Ž-2012 zo dňa 14.03.2013 v zmysle
ustanovenia § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle") nepredĺžil navrhovateľke doplnkovú ochranu z
dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 13a zákona o azyle.

Navrhovateľka pred pracovníkmi Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru N. požiadala dňa
14.12.2012 o predĺženie doplnkovej ochrany. Pri podaní žiadosti uviedla, že dôvody, pre ktoré jej bola
poskytnutá doplnková ochrana, stále pretrvávajú.

Navrhovateľke bola rozhodnutím odporcu ČAS: MU-489-48/PO-Ž-2011 zo dňa 12.03.2012 poskytnutá
doplnková ochrana na území SR na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
predmetného rozhodnutia, t. j. odo dňa 12.03.2012.

Za účelom posúdenia žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany bol s navrhovateľkou vykonaný pohovor.
Do navrhovateľkinho spisu boli rovnako založené informácie o bezpečnostnej situácii v M., na základe
ktorých bola vykonaná analýza bezpečnostnej situácie v krajine jej pôvodu.

Úvodom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca poznamenal, že po podaní žiadosti o
predĺženie doplnkovej ochrany správny orgán v konaní zistil, že podmienky na ďalšie predĺženie
doplnkovej ochrany s ohľadom na dikciu ustanovenia § 13a zákona o azyle v prípade navrhovateľky
nie sú splnené. Správny orgán dodal, že pokiaľ sa jedná o individuálne ohrozenie života alebo



nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho
ozbrojeného konfliktu, v prípade návratu navrhovateľky do krajiny pôvodu jej táto forma vážneho
bezprávia v súčasnej dobe nehrozí.

Vo vzťahu ku hrozbe vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z
dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu odporca konštatoval
v prevažnej miere politickú a bezpečnostnú situáciu v M.. Uviedol, že hoci vnútroštátny ozbrojený konflikt
v krajine pôvodu navrhovateľky nie je úplne ukončený, prinajmenšom v hlavnom meste W., ako aj v F. sa
bezpečnostná situácia podstatne zlepšila. Podarilo sa zamedziť svojvoľnému násiliu, ktoré praktizovali
príslušníci Al Shabaab natoľko, že sa do mesta vracajú obyvatelia, ktorí utiekli počas bojov a nadvlády Al
Shabaab. Podľa názoru odporcu vnútroštátny konflikt opustil teritórium v týchto mestách. Odporca ďalej
konštatoval ekonomickú situáciu v krajine, ako i poskytovanú rozsiahlu humanitárnu pomoc a investičné
zámery Turecka v krajine.

Správny orgán záverom rozhodnutia taktiež uviedol, že hoci ešte v niektorých oblastiach M. prebieha
vnútroštátny konflikt, kde proti teroristickej skupine Al Shabaab bojuje M. armáda s podporou AMISOM-
u, v poslednej dobe došlo k výrazným úspechom. Zároveň podotkol, že je potrebné v tejto súvislosti brať
do úvahy nielen intenzitu, ale aj ciele útokov a individuálny charakter ohrozenia osoby navrhovateľky z
dôvodu vnútroštátneho konfliktu. Podľa názoru odporcu primárnymi cieľmi Al Shabaab sú najmä politicky
činné osoby a príslušníci armádnych zložiek, čo nie je prípad navrhovateľky.

Za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa odporca využil informácie z verejne dostupných zdrojov,
ako aj informácie Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce číslo MU-ODZS-2012/000140-69
zo dňa 14.11.2012, MU-ODZS-2013/000039-04 zo dňa 16.01.2013, MU-ODZS-2012/000140-63 zo dňa
29.10.2012, MU-ODZS-2012/000140-040 zo dňa 06.09.2012 a MU-ODZS-2013/000039-10 (správny
orgán pravdepodobne mylne uviedol č. MU-ODZS-2012/000039-10) zo dňa 14.02.2013.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka prestala spĺňať podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany
uvedené v § 13a zákona o azyle, odporca doplnkovú ochranu navrhovateľke v zmysle § 20 ods. 3
citovaného zákona nepredĺžil, čím navrhovateľke doplnková ochrana v zmysle § 15a ods. 1 písm. e)
zákona o azyle zanikla.

Opravným prostriedkom zo dňa 17.04.2013, odoslaným mailom dňa 19.04.2013 a odovzdaným na
poštovú prepravu dňa 20.04.2013, sa splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky domáhala zrušenia
rozhodnutia odporcu ČAS: MU-892-12/PO-Ž-2012 zo dňa 14.03.2013 v celom rozsahu a vrátenia veci
na ďalšie konanie.

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky v podanom opravnom prostriedku argumentovala:

- že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci (podľa názoru splnomocnenej
zástupkyne navrhovateľky sa v administratívnom spise odporcu nachádzali iba jednostranné pozitívne
a nedostatočné informácie z krajiny pôvodu navrhovateľa s ohľadom na neustále sa meniacu
bezpečnostnú situáciu; zároveň dodala, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia boli dostupné
mnohé správy z rôznych zdrojov, potvrdzujúce útoky, samovražedné útoky, ako aj bombardovanie v F.,
v hlavnom meste W. a v jeho okolí; splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky rovnako trvala na tom,
že útoky na hlavné mesto W. so správami o úmrtiach civilistov naďalej pretrvávajú, že Al Shabaab
sa k väčšine útokov hlási a že toho času Al Shabaab prešiel na partizánsky spôsob boja; taktiež
poznamenala, že odporca pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy postavenie navrhovateľky jednak z
pohľadu, že pochádza z minoritného kmeňa a jednak s ohľadom na skutočnosť, že ide o osamelú ženu) a

- rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (splnomocnená
zástupkyňa navrhovateľky vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu poznamenala, že hoci odporca v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval individuálnym posúdením prípadu navrhovateľky,
z rozhodnutia nie je zrejmá správna úvaha ohľadne posúdenia jej prípadu; zároveň zdôraznila, že
navrhovateľka pochádza z minoritného kmeňa, je navyše osamelou ženou a že týmto skutočnostiam zo



strany odporcu nebola venovaná žiadna pozornosť a že odporca nevenoval žiadnu pozornosť posúdeniu
hrozby vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod. 1 a 2 zákona o azyle).

S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky mala za to, že
dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany u navrhovateľky stále trvajú a že by navrhovateľka v prípade
návratu do krajiny pôvodu bola vystavená hrozbe vážneho bezprávia alebo aj smrti.

Na podporu svojich tvrdení splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky súdu doložila informácie o krajine
pôvodu navrhovateľky (časovo datované k mesiacom júl a október 2012), mapujúce bezpečnostnú
situáciu v krajine pôvodu navrhovateľky, ako i kópiu listu zo dňa 22.01.2013 od IOM Medzinárodnej
organizácie pre migráciu (ďalej len „IOM“), v rámci ktorej IOM konštatoval, že z dôvodu zlej
bezpečnostnej situácie v M. toho času nerealizuje asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej
časti M.Y. X. L..

Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhol napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-892-12/PO-
Ž-2012 zo dňa 14.03.2013 o nepredĺžení doplnkovej ochrany potvrdiť.

Správny orgán konštatoval dostatočné zistenie skutkového stavu veci realizované tak vykonaním
pohovoru s navrhovateľkou, ako i vyhľadaním informácií o krajine pôvodu navrhovateľky, ktoré boli
založené do spisu. Opätovne poukázal na pozitívne zmeny v bezpečnostnej situácii M. a stabilizáciu
situácie v krajine. Zároveň dodal, že obava navrhovateľky zo svojvoľného násilia počas vnútroštátneho
ozbrojeného konfliktu nie je opodstatnená.

Odvolacie námietky splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky označil správny orgán za účelové a
právne irelevantné. Záverom v nadväznosti na námietku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky,
že odporca nezobral do úvahy postavenie navrhovateľky ako osamelej ženy, správny orgán udal, že
navrhovateľka sama uviedla, že v krajine pôvodu má rodičov a súrodencov, s ktorými je v pravidelnom
telefonickom kontakte. Zároveň uviedol, že podľa jej vlastných tvrdení sa v auguste 2012 vydala za F.
W. R., švédskeho štátneho príslušníka.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 156 ods. 1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s
ustanovením § 156 ods. 1, ods. 3 O. s. p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.06.2013 o 13:00 hod..

Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému
neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo

3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

V zmysle § 15a ods. 1 zákona o azyle v znení zákona č. 451/2008 Z. z. doplnková ochrana zaniká:

a) udelením azylu na území Slovenskej republiky,



b) udelením povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

c) písomným vyhlásením o vzdaní sa doplnkovej ochrany,

d) smrťou,

e) nepredĺžením doplnkovej ochrany alebo

f) zrušením doplnkovej ochrany.

Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa
poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené
v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný
podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred uplynutím trojročnej lehoty a najneskôr
v posledný deň tejto lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe
č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne
zašle ministerstvu. (ustanovenie § 20 ods. 3 zákona o azyle)

Vo vzťahu k preskúmavanej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, krajský súd udáva,
že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR
tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u ktorých by bolo (z dôvodov
taxatívne uvedených v zákone) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie.
Hoci sa aplikácia inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate
žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v
prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o poskytnutí či neposkytnutí doplnkovej ochrany do
značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z ktorých je potrebné vychádzať.

V nadväznosti na odvolacie dôvody splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky krajský súd v prvom rade
poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o azyle sa doplnková ochrana podľa §
13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na
žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody
na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Z citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že
správny orgán je pri rozhodovaní o predĺžení/ nepredĺžení doplnkovej ochrany povinný skúmať splnenie
zákonných podmienok a následne na základe podanej žiadosti cudzinca rozhodnúť vo veci.

Nakoľko správny orgán v prípade napadnutého rozhodnutia navrhovateľke doplnkovú ochranu nepredĺžil
z dôvodu nesplnenia podmienok podľa § 13a zákona o azyle, krajský súd má za to, že u navrhovateľky
mal skúmať, či v prípade osoby navrhovateľky sú vážne dôvody domnievať sa, že by bola v prípade
návratu do krajiny pôvodu vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia, t. j. že by bola vystavená:

1. uloženiu trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu alebo

3. vážnemu a individuálnemu ohrozeniu života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného
násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

S ohľadom na uvedené sa odvolací súd v plnej miere stotožnil s odvolacou námietkou splnomocnenej
zástupkyne navrhovateľky, v zmysle ktorej je napadnuté rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné v
zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p., nakoľko je pravdou, že hrozba vážneho bezprávia v zmysle
zákona o azyle nie je obmedzená výlučne iba na nebezpečenstvo z dôvodu vážneho a individuálneho
ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu [§ 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle]. Je taktiež nevyhnutné
v prípade správneho orgánu posúdiť, či by navrhovateľka v prípade návratu do krajiny pôvodu nečelila
nebezpečenstvu vážneho bezprávia i vo forme uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, respektíve
mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu [§ 2 písm. f) bod 1 a 2
zákona o azyle].



Vo vzťahu k druhej odvolacej námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, v rámci ktorej
zástupkyňa navrhovateľky namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu pre posúdenie veci,
krajský súd udáva, že i vo vzťahu k ustanoveniu § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle považuje krajský
súd závery odporcu za nedostatočné, nakoľko v odôvodnení absentovali jasné, výstižné a najmä
časovo aktuálne závery o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľky v mieste jej posledného
bydliska- v meste F., datované čo najbližšie k času vydania rozhodnutia odporcu. Zjavným pochybením
v prípade preskúmavaného rozhodnutia bol taktiež charakter doložených správ, z ktorých správny orgán
pri písaní rozhodnutia vychádzal (správy sa len okrajovo venovali bezpečnostnej situácii v krajine najmä
z pohľadu útokov na civilistov po tvrdenom stiahnutí Al Shabaab z kľúčových pozícií v meste F.).
Obsahový charakter doložených správ teda krajský súd považuje za nedostatočný a najmä nerelevantný
pre možnosť správneho právneho posúdenia otázky predĺženia, respektíve nepredĺženia doplnkovej
ochrany tak, ako to namietala navrhovateľka prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne.

So zreteľom na uvedené, v ďalšom konaní bude preto povinnosťou odporcu doplniť:

- dokazovanie doplnením aktuálnych správ z dostupných zdrojov o súčasnej bezpečnostnej situácii v
M., konkrétne v meste F., so zameraním sa na život civilistov (ako i na život príslušníkov klanu F.),

- ako aj aktuálne informácie o realizovaní, respektíve nerealizovaní asistovaných dobrovoľných a
nútených návratov do M.,

a v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie nanovo vyhodnotiť tvrdenia navrhovateľky a skutočnosti,
ktorými odôvodňuje svoje obavy o svoju bezpečnosť v prípade návratu do krajiny pôvodu.

Po doplnení dokazovania odporca opätovne posúdi, či v prípade navrhovateľky sú/ nie sú dôvody
na predĺženie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia § 13a zákona o azyle a či tieto predstavujú/
nepredstavujú reálnu hrozbu vážneho bezprávia z dôvodov uvedených v § 2 písm. f) bod 3 zákona o
azyle, a taktiež z dôvodov uvedených v § 2 písm. f) bod 1 a 2.

Povinnosťou odporcu v konaní bude taktiež vysporiadať sa s prípisom IOM zo dňa 22.01.2013, v zmysle
ktorého sa z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej
časti M. X. L. nerealizujú. Zároveň odporca zaujme stanovisko i k realizácii nútených návratov do krajiny
pôvodu navrhovateľky.

K námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky ohľadne neposudzovania žiadosti navrhovateľky
v kontexte „navrhovateľka ako osamelá ženy“ krajský súd udáva, že nakoľko navrhovateľka v priebehu
celého konania pred odporcom zmienenú skutočnosť ani raz neuviedla, odporca nepochybil, ak v
odôvodnení rozhodnutia k tomuto tvrdeniu v súlade so zákonnou úpravou stanovisko ani logicky
nezaujal. Nad rámec uvedeného odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľka na pohovore dňa
23.01.2013 správnemu orgánu uviedla, že sa v auguste 2012 vydala za F. W. R. (švédskeho štátneho
občana), ktorý toho času býva vo Š..

S ohľadom na vyššie zmienenú argumentáciu krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa
14.03.2013 ČAS: MU-892-12/PO-Ž-2012 zrušil podľa § 250q ods. 2, § 250l ods. 2 z dôvodov uvedených
v § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd mal za to,
že v prípade napadnutého rozhodnutia odporca nedostatočne zistil skutkový stav na posúdenie veci a
rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Podľa § 250r O. s. p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením
§ 250l ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľka, ktorá mala v konaní úspech, ani jeho splnomocnená zástupkyňa,



si právo na náhradu trov konania neuplatnili, odporcovi právo na náhradu trov konania zo zákona nepatrí
a preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.