{"guid": "0ff5c994-6300-4c94-bc86-ffd031fc5b6b:7995ff24-406a-4842-8087-2ab365265e75", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8207203558.1", "spisova_znacka": "23CoE/171/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23CoE/171/2013 z 10. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 10. apríla 2014, sp. zn. 23CoE/171/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8207203558.1", "identifikacne_cislo": "8207203558", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 1029, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-1029", "datum_vydania": "2014-04-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7995ff24-406a-4842-8087-2ab365265e75", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8207203558.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8207203558.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8207203558.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoE/171/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207203558
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8207203558.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, proti povinnému: Y. H., bytom Z. č. XXX, o vymoženie sumy 505,88 Eur s prísl., za
účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,
Nám. legionárov 5, o odvolaní oprávneného a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu
Bardejov č. k. 5Er/595/2007 - 18 zo dňa 28. novembra 2012, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania.

M e n í   uznesenie súdu prvého stupňa tak, že pripúšťa do konania vstup Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5 ako vedľajšieho účastníka na strane
povinného.

Návrh na prerušenie konania   z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu, nepripustil vstup Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len „Združenia“) do konania na strane povinného, rozhodnutie o
trovách exekúcie vylúčil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania.
Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bolo vydané na
základe exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku sp. zn.  SR 0621/07 zo dňa 19.02.2007 Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Výrok o nepripustení vedľajšieho
účastníka do konania odôvodnil § 37 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 93
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), § 37 ods. 1, 2 zákona č.
233/1995 Z.z. Exekučného poriadku s tým, že inštitút vedľajšieho účastníctva je v exekučnom konaní
už pojmovo vylúčený. Tiež poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.1Cdo
106/2008, ako aj uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.8.2011, sp. zn. 17CoE/46/2011. Výrok
o zastavení konania odôvodnil § 57, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2 písm.
a, b/ zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, ustanovení smernice Rady č. 93/13/EHS. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom,
exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom a dospel k záveru, že
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, spôsobujúcou
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čo je v rozpore s § 52 Občianskeho
zákonníka a smernicou Rady č. 93/13/EHS. Exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke materiálnej aj formálnej, čo rozsudok vydaný rozhodcovským
súdom, ktorému nebola daná právomoc vo veci konať, nespĺňa. Súd je takto oprávnený exekúciu v
ktoromkoľvek štádiu aj bez návrhu zastaviť.



Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podanie
odvolania odôvodnil tým, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať
pred súdom, súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a tým,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem iného
uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodcovských rozsudkov a ich
vecnú správnosť a nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutia predkladané ako exekučný
titul. Porušuje tým zásadu rovnocennosti, právnej istoty a pripúšťa rozdielny postup súdov v prípadoch
rôznych exekučných titulov. Účastník rozhodcovského konania má v zmysle príslušných ustanovení
Zákona o rozhodcovskom konaní právo domáhať sa preskúmania rozhodcovského rozsudku na
príslušnom súde a domáhať sa jeho zrušenia, preto by exekučný súd nemal nahrádzať možnosti dané
účastníkovi v zmysle tohto zákona. Oprávnený nesúhlasil s posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy
uzavretej podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Je toho názoru, že súd porušil procesné práva
oprávneného, keď mu nebola daná možnosť reagovať na postup súdu, ktorým došlo k opätovnej revízii
exekučného titulu a následnému zastaveniu konania, čím mu bola odňatá možnosť konať, vyjadriť
sa vo veci a predkladať dôkazy. Súd podľa názoru oprávneného nepostupoval správne, keď posúdil
rozhodcovskú doložku ako nekalú zmluvnú podmienku bez toho, aby túto skutočnosť namietal povinný,
resp. bez toho, aby súd sám vyzval povinného, či mieni namietať určité zmluvné podmienky. Oprávnený
trvá na tom, že uzavretá rozhodcovská doložka je platná, a teda právomoc rozhodcovského súdu bola
bezpochyby daná. Nakoľko vo veci už došlo k vydaniu poverenia, súd týmto overil platnosť exekučného
titulu a jeho súlad so zákonom v zmysle postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom od
vydania poverenia nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu, čo by mohlo mať za následok zmenu
postoja súdu. Na zastavenie exekúcie preto nebol daný žiaden zákonný dôvod.

Zároveň s podaným odvolaním oprávnený podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie tiež vedľajší účastník, v časti výroku, ktorým
súd nepripustil do konania vstup Združenia. Žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie v napadnutej
časti a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd rozhodoval arbitrárne,
bez zákonného opodstatnenia, keďže o prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhoduje len vtedy,
ak niekto z účastníkov namieta prípustnosť jeho vstupu do konania, pričom tomu tak nebolo. Pri
aplikácii § 93 ods. 2 O.s.p. s ohľadom na účel zavedenia novej skupiny vedľajších účastníkov, ktorí
vystupujú v súdnom konaní podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je
ich postavenie za účelom poskytnutia vyššej ochrany nielen spotrebiteľa, ale aj všeobecne vyšších
sociálnych princípov nepochybné. Nesprávnou interpretáciou právnych predpisov súdmi a obdobným
postupom súdov dochádza takto k odňatiu práv účastníka na prístup k súdu.

Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu združenia uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo vzťahu
k vedľajšiemu účastníkovi v exekučnom konaní súhlasí a rozhodnutie v tejto časti navrhuje potvrdiť ako
vecne správne.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné, odvolanie vedľajšieho účastníka dôvodné je.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa



§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (3Cdo 146/2011).

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská
doložka ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru pod bodom 17., ktoré tvoria prílohu
zmluvy o úvere zo dňa 4.9.2006 uzavretej medzi oprávneným a povinným nebola platne uzavretá, a teda
ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu.  Platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej nie je daná
právomoc rozhodcovského súdu.

Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie
o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená.
Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne forma
uzavretej zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej doložky; typová zmluva s rozhodcovskou doložkou ako
neoddeliteľnou súčasťou všeobecných zmluvných podmienok, s ktorými netransparentne splynula a jej
predloženie povinnému v pozícii spotrebiteľa bez možnosti zmeny jej obsahu či výberu konkrétneho
rozhodcovského súdu, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto zmluvné
podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom
služby, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho
postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne
vyjednané je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská doložka
uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Nie je sporná ani otázka, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, keďže § 23a zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere stanovuje, že spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Použitie príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka teda nie je vylúčené.

Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

Rozhodcovská doložka ako súčasť všeobecných obchodných podmienok formulárovej zmluvy,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky
neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič
nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka, v znení aktuálnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorých sú neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Na doplnenie argumentácie súdu prvého stupňa odvolací súd poukazuje na to, že vo veci neboli pri
dodržané zákonné podmienky podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo má za
následok neplatnosť rozhodcovskej doložky bez ďalšieho.



Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením
zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v
rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je
rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Rozhodcovská doložka nebola uzavretá v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože
nebola dodržaná jej písomná forma. Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v Zmluve o
úvere na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu
s ostatnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo vzájomných výmenných listoch, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy, a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (pozri tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Ako je zrejmé z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere, je nesporné, že táto nespĺňa zákonné
náležitosti. Zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov formou
rozhodcovského konania, nedošlo k podpisu všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými
stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere
a že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola
prejavená nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu a podrobiť sa prípadnému
rozhodcovskému konaniu.

Je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a takýto rozsudok nemôže
byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na
splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva
oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae, vo vzťahu k možnosti
vymôcť pohľadávku voči povinnému, nie sú dotknuté.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď opätovne preskúmal predložený exekučný titul a následne
v súlade s postupom podľa § 57 ods. 2 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto podľa § 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania
ako vecne správne potvrdil.

K otázke prípustnosti vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní odvolací súd uvádza:



Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Zo znenia § 93 ods. 3 O.s.p. je zrejmé, že prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá
až po tom, keď účastník namietne neprípustnosť takéhoto postupu. Súd preto pri rozhodovaní o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania nepostupoval správne, keď o vedľajšom účastníkovi rozhodoval bez
návrhu, resp. námietky jedného z účastníkov.

Z obsahu spisu bolo zistené, že podaním zo dňa 30.8.2011 oznámilo Združenie vstup do konania v
pozícii vedľajšieho účastníka na strane povinného a zároveň podalo návrh na zastavenie exekúcie.

Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. zaviedlo novú skupinu subjektov, ktorí môžu vystupovať ako vedľajší
účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je o.i. ochrana
spotrebiteľa. Zákonodarca v rámci novelizácie predmetného ustanovenia počítal práve so združeniami
na ochranu spotrebiteľov, či napr. občianskymi združeniami, ktoré sa venujú ochrane pred rôznymi
formami diskriminácie. Práve pri týchto subjektoch zameraných na ochranu práv spotrebiteľa je
problematické preukazovať právny záujem na výsledku sporu ako dôvod na vstup do konania. Cieľom
tejto právnej úpravy bolo umožniť širšiu ochranu nielen vo vzťahu ku konkrétnym osobám, u ktorých
došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, ale aj vo vzťahu k ochrane vyššieho verejného
záujmu. Združenie je takýmto subjektom poskytujúcim ochranu práv spotrebiteľovi, a preto jeho vstup do
konania ako vedľajšieho účastníka na základe zákona je možný. Niet preto rozumného dôvodu vylučovať
z aplikácie v rámci exekučného konania práve ustanovenie § 93 ods. 2 v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.

Odvolací súd dáva do pozornosti záver písomných pripomienok Európskej komisie k prejudiciálnej
otázke položenej Súdnemu dvoru Európskej únie vo veci C-470/12, POHOTOVOSŤ c/a Vašuta:
„Smernica č. 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil
vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

Súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z nástrojom ochrany
spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady č. 93/13/EHS nie je, avšak členským
štátom EÚ nič nebránilo nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré považujú za efektívne. Takáto
možnosť vyplýva z článku 8 citovanej smernice, podľa ktorého „členské štáty môžu prijať alebo si
ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s
cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 vníma vedľajšiu intervenciu (§ 93 ods.
2 O.s.p.) ako úpravu založenú na článku 8 citovanej smernice.

„Smernica č. 93/13/EHS nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľa musia mať právo vstupovať
do sporov o individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 uvedenej
smernice priznáva takýmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov
spotrebiteľov. Smernica teda mlčí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľa v individuálnych



sporoch. Toto mlčanie sa však v žiadnom prípade nemá chápať ako zákaz takejto účasti: z článku 8
smernice 93/13/EHS jasne vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktorú sú priaznivejšie
pre spotrebiteľov ako tie, ktorú sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie
vedľajšieho účastníctva v exekučnom konaní.“

Odvolací súd s odkazom na vyššie uvedené závery má za to, že nesprávnym postupom súdu prvého
stupňa bola odňatá možnosť účastníkovi konať pred súdom a zároveň súd prvého stupňa nesprávne
právne posúdil vec, keď nesprávne interpretoval zákonné ustanovenie § 93 ods. 2, 3 O.s.p.

Vzhľadom na námietku oprávneného vo vzťahu k účasti vedľajšieho účastníka v konaní na strane
povinného, v súlade s § 93 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého sa o prípustnosti vedľajšieho účastníctva
rozhoduje len na návrh, odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa s touto námietkou. Rozhodol
preto tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo
výroku o nepripustení združenia ako vedľajšieho účastníka do konania na strane povinného podľa § 220
O.s.p. tak, že jeho vstup do konania pripustil.

Pri rozhodovaní o trovách exekúcie v súvislosti s nárokom vedľajšieho účastníka exekučný súd je
oprávnený a zároveň povinný prihliadať na kvalifikovanosť a vecnosť jeho podaní vo vzťahu k priebehu
konania a efektívnej obrane práv povinného.

Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a podľa čl.
267 Zmluvy o fungovaní EÚ a jeho zamietnutiu odvolacím súdom je potrebné poukázať predovšetkým
na to, že je vecou výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na prerušenie konania
a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu
vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie
predbežnej otázky, a preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom, či návrhom účastníka. V tomto
prípade má súd za to, že nie je namieste podávať prejudiciálne otázky, nakoľko oprávneným nastolená
problematika už bola opakovane niekoľkokrát riešená ako vnútroštátnymi súdmi, tak aj európskymi
inštitúciami.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v samostatnom rozhodnutí v súlade s
postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Er/595/2007", "guid": "acb75f23-5085-4b46-84a7-553018c45643:6cd68689-ce04-43d1-8b45-6b2b0c7e7a97", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "26e682f1-a5ae-4dbe-b731-ff707cb7aa5e:0f42132d-4cc6-4226-a6c4-f96ade9034a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/595/2007", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5Er/595/2007 z 14. 6. 2019", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2019-06-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/26e682f1-a5ae-4dbe-b731-ff707cb7aa5e:0f42132d-4cc6-4226-a6c4-f96ade9034a3"}], "citovane_v": [{"guid": "ca7b8a01-3220-40a1-86da-30fcfda5e062:ab9e4266-4bda-4f22-8ffb-f72dab4193ea", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3814215764.1", "spisova_znacka": "16CoE/59/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/59/2015 z 27. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3814215764.1"}]}