Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/14/2018 z 15. 8. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 15. augusta 2018, sp. zn. 43Co/14/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6417208898.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43Co/14/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6417208898.1 | 2018-08-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: ObZ, § 497 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a731cc5-7fe6-4940-a75e-a688aaa3382b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6417208898.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/14/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417208898
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6417208898.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD., v
právnej veci žalobcu R Collectors s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297,
v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811
02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q., o
zaplatenie 7.000,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 22Csp/109/2017-45 zo dňa 26. januára 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Csp/109/2017-45 zo dňa 26. januára 2018 mení
nasledovne.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.000,- Eur, dlžné úroky z istiny do 07.06.2017
vo výške 3.243,90 Eur, zmluvný úrok z istiny 7.000,- Eur vo výške 10,90% ročne od 08.06.2017 do
zaplatenia, zákonný úrok z omeškania z istiny 7.000,- Eur vo výške 5,15% ročne od 08.06.2017 do
zaplatenia a poistné vo výške 20,20 Eur, všetko v splátkach po 100,- Eur mesačne počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku vždy do 25.-teho dňa v mesiaci tým, že ak bude žalovaný v omeškaní s platbou
čo i len jednej zo splátok, stane sa splatným celý dlh.

III. Žalobu v časti o zaplatenie 39,28 Eur titulom poplatkov za upomienky zamieta.

IV. Rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania potvrdzuje.

V. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
7.000,- Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 10,90% ročne zo sumy 7.000,- Eur od 26.06.2014
do 13.10.2014 a úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 7.000,- Eur od 14.10.2014 do
zaplatenia, po splátkach 100,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti
rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok, žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol a rozhodol, že
žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

2. Žalobou podanou na súd 24.07.2017 sa žalobca ako postupník domáhal proti žalovanému zaplatenia
pohľadávky voči žalovanému, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej
dňa 13.06.2017 s Poštovou bankou, Bratislava, a.s., IČO: 31 340 890 ako postupcom. Uviedol, že dňa
06.09.2012 Poštová banka a. s. Bratislava ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXX, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery,



ako aj Všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky. Právny predchodca žalobcu Poštová banka a.
s. na základe uvedenej zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 7.000,- Eur, žalovaný
sa zaviazal žalobcovi istinu vrátiť a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných
dokumentov. Žalovaný banke úver nesplácal, preto právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil dňa
13.10.2014 úver za predčasne splatný. Žalovaný dlžnú sumu z úveru neuhradil žalobcovi, ani jeho
právnemu predchodcovi, a to ani len sčasti.

3. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť dlžnú istinu vo výške 7.000,- Eur. Ďalej sumu
3.243,90 Eur ako dlžné úroky z istiny do 07.06.2017, zmluvný úrok vo výške 10,90% ročne zo sumy
7.000,- Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy
7.000,- Eur od 08.06.2017 do zaplatenia.

4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Žalovaný sa k žalobe
vyjadril ústne na pojednávaní dňa 26.01.2018 a uviedol, že súhlasí s podanou žalobou, požiadal o
možnosť splácania dlhu v splátkach po 60,- Eur mesačne vzhľadom na jeho finančné možnosti.

5. Súd po právnom posúdení skonštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému
uzatvoreniu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovanému vznikla povinnosť splácať úver podľa
dohodnutých podmienok. Nakoľko ide o Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa súdu je potrebné
vychádzať aj zo všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zo Zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobil kontrole,
či obsahuje náležitosti, ktoré podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. obsahovať musí a zistil, že
predložená zmluva je uzavretá v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch
a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky.

6. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu
za dôvodný a preukázaný, čo do výšky 7.000,- Eur v časti uplatnenej istiny. Čo sa týka zmluvných úrokov
po zosplatnení úveru súd prvej inštancie tieto žalobcovi nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Uviedol,
že zmluvný úrok predstavuje určitú cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým,
že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Predčasné a mimoriadne
zosplatnenie úveru veriteľa oprávňuje na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov
kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ v tomto prípade na základe svojho právneho úkonu
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že pri zosplatnení úveru nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u
seba a tieto užívať, a preto nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne
za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol podľa názoru súdu
založený krajne nespravodlivý a ústavný nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by
mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Na základe jednorázového zosplatnenia úveru vzniká podľa súdu
spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S týmto protiprávnym stavom sa spájajú
výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy, nemôžu sa však s nim
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal na úpravu § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania.

7. Na základe týchto záverov súd žalobcovi uplatnené zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepriznal a
žalobu v tejto časti zamietol. Súd ďalej v súlade so žalobným petitom priznal žalobcovi úrok z omeškania
a to dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda od 14.10.2014 do zaplatenia,
a to vo výške uplatnenej žalobcom, ktorá zodpovedá úprave §517 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.
1 vl. nar. č. 87/1995 Zb. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na majetkové pomery
žalovaného mu súd umožnil dlh splácať v splátkach po 100,- Eur mesačne, s prihliadnutím aj na výšku
priznanej sumy (žalovanú istinu bude žalovaný splácať 70 mesiacov), avšak pod stratou výhody splátok
v prípade omeškania s platbou čo i len jednej zo splátok. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255



ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a vychádzal z toho, že žalobca mal v konaní úspech, neúspech mal len v
časti uplatnených zmluvných úrokov po zosplatnení, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej
výške 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti tomuto rozsudku v časti, kde bola žaloba zamietnutá podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne
posúdil. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové
prejednanie alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu.

9. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že mu nepatrí zmluvný úrok od zosplatnenia
úveru, takýto záver odporuje zákonu a zvýhodňuje protiprávne konanie spotrebiteľa, podľa žalobcu
ide o neprimeranú ochranu spotrebiteľa. Žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 29Cdp/2096/2000, v ktorom je vyslovený záver, že povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká, odstúpením sa menia výlučne
len podmienky, za ktorých je dlžník povinný splniť svoju povinnosť, keď dlžník nie je naďalej povinný
splniť dlh za podmienok stanovených v zmluve, ale na požiadanie veriteľa a v plnom rozsahu, a to celú
dlžnú čiastku aj s úrokmi. Poukazoval tiež na úpravu § 565 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej,
ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, toto právo môže veriteľ použiť najneskôr
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V zmysle § 565 Občianskeho zákonníka nenastáva teda
splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená
dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o úhradu celého dlhu, na ktorú je veriteľ v dôsledku
omeškania dlžníka oprávnený. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa žalobcu predstavuje práve
takúto stratu výhodu splátok, z čoho vyplýva záver, že predčasné vyhlásenie splatnosti úveru sa týka len
zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok.
Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku (v tejto súvislosti poukazoval tak na rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu ČR - rozsudok zo dňa 13.12.2006, sp. zn. 33Odo/399/2005, ale aj na rozsudok
Krajského súdu Žilina vo veci sp. zn. 13Cokr 15/2015).

10. Žalobca ďalej poukazoval na úpravu § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o výklad
právneho úkonu podľa prejavu vôle toho, kto právny úkon urobil. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach
a ku vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorázovo v stanovenom termíne. Z tohto prejavu
vôle nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnostiach. Záver súdu
prvej inštancie, že vyhlásením predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, teda aj čo do
zmluvného úroku, sa neopiera o vyjadrenú vôľu veriteľa, o úpravu zákona o zmene záväzku a ani o
ustanovenia zákona o zmluvách o úvere. Akýkoľvek iný výklad než ten, že veriteľ zmenil záväzok čo do
termínu splatnosti, nie však čo do ostatných podmienok úveru, je podľa žalobcu nesprávny. Takýto výklad
stavia veriteľa v porovnaní s dlžníkom do nevýhodného postavenia. Žalobca ďalej poukazoval na úpravu
§ 497 Obchodného zákonníka, keď v zmysle Zmluvy o úvere sa dlžník zaväzuje veriteľom poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, pričom ani z tejto úpravy nevyplýva, že dlžník je povinný
platiť úroky len do času splatnosti. Aj v zmysle úpravy §2 písm. d) Zák. č. 129/2010 Z.z. sa spotrebiteľ
zaväzuje Zmluvou o spotrebiteľskom úvere poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zo zákona tak podľa žalobcu jednoznačne
vyplýva, že žalovaný ako spotrebiteľ je povinný vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky, zaplatiť
úroky a celkové náklady spojené s poskytnutím úveru.

11. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že medzi pojmami splnenie záväzku a splatnosť záväzku je rozdiel,
keď splatnosť záväzku predstavuje len časový moment, v ktorom má nastať, ale pritom nemusí nastať aj
splnenie záväzku. V konaní bolo preukázané, že k splneniu záväzku nedošlo. Žalobca ďalej poukazoval
na úpravu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý sa Zmluva o úvere riadi a v zmysle ktorého
veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Nie je možné dospieť
k záveru, že veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. Zosplatnenie úveru
je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník svoje povinnosti
porušil, zosplatnením dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť
celú výšku úveru jednorázovo a nie po častiach. Podľa žalobcu výklad, ktorý odbremeňuje dlžníka od
platenia zmluvného úroku je podľa žalobcu neprípustný, zvýhodňoval by tak nepoctivých dlžníkov, ktorí



by boli viazaní iba na platenie výhodnejších úrokov z omeškania a súd by zároveň takéto nepoctivosti
poskytoval ochranu. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru, zmluvný úrok nebol
kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Zmluvný úrok je odplatou - cenou za poskytnutie finančných
prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej
činnosti veriteľa, sankčný úrok nie je a ani nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov.
Súd prvej inštancie podľa žalobcu konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech
z vlastného protiprávneho konania, navyše podľa žalobcu postupoval v rozsahu nad rámec zákona.

12. Žalovaný sa k odvolaniu, rovnopis ktorého mu bol súdom prvej inštancie doručený, nevyjadril.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 378, § 379, §380 ods. 1 a §
385 ods. 1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania,
pretože po preskúmaní veci dospel k záveru, nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok
odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a §219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, v
zmysle § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na
úradnej tabuli krajského súdu.

14. Z predloženého spisu odvolací súd zistil okrem iného tiež nasledovné: Žalobca k žalobe pripojil
Zmluvu o úvere „dobrá pôžička“ uzavretú dňa 14.05.2014 medzi Poštovou bankou a. s. Bratislava ako
veriteľom a žalovaným ako klientom - dlžníkom, Obchodné podmienky poštovej banky pre úver „dobrá
pôžička“ účinné od 06.01.2014, jednu stranu zo Sadzobníka poplatkov poštovej banky s platnosťou od
01.02.2014, Zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú pod č. I/2017 dňa 13.06.2017 medzi Poštovou
bankou a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom vrátane časti prílohy č. 1 k Zmluve, z ktorej
je zrejmé, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka poštovej banky voči žalovanému, výzvu na
splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 25.09.2014, ktorou poštová banka vyzvala žalovaného na uhrádzanie
jeho záväzkov, Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 13.10.2014, ktorou Poštová banka oznámila
žalovanému, že z dôvodu podstatného porušenia ustanovení Zmluvy o úvere sa úverová pohľadávka
voči žalovanému stáva predčasne splatnou ku dňu 13.10.2014 v celom rozsahu, k uvedenému dňu
banka voči žalovanému eviduje pohľadávku v celkovej výške 7.345,40 Eur (dlžná istina 7.000,- Eur), úrok
285,92 Eur, poplatky za upomienky 29,28 Eur, poistné 20,20 Eur, zároveň banka vyzvala žalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy do 10 dní od doručenia výzvy, ďalej fotokópiu poštovej doručenky o
doručení výzvy zo dňa 13.10.2014 žalovanému dňa 16.10.2014, aktuálny stav úveru ku dňu 07.06.2017
vyhotovený Poštovou bankou a. s., ktorá obsahuje podrobnú špecifikáciu pohľadávky banky s uvedením
jednotlivých splátok úveru (žalovaný neuhradil na úver žiadnu sumu), výškou úrokov k uvedenému
dátumu (2.957,98 Eur plus 285,92 Eur) a so špecifikáciou bankových poplatkov v celkovej výške 59,48
Eur (20,20 Eur za poistné a 39,28 Eur poplatky za upomienky - za 3 upomienky).

15. Rovnopis žaloby doručil súd žalovanému spolu s uznesením č. k. 22Csp 109/2017-35 zo dňa
09.08.2017, ktorým vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril
k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojil listiny, prípadne označil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení ak uplatnený nárok neuznáva. Zásielka súdu s uznesením, poučením
podľa príslušnej úpravy CSP vrátane poučenia spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, s kópiou žaloby
a aj s kópiou príloh pripojených žalobcom bola žalovanému doručená dňa 14.08.2017. Žalovaný na
výzvu súdu nereagoval. Na pojednávaní nariadenom súdom prvej inštancie na 26.01.2018 sa žalobca
nedostavil, neúčasť ospravedlnil s poukazom na hospodárnosť konania písomným podaním doručeným
súdu 04.12.2017. Žalovaný sa na pojednávanie dostavil, uviedol, že súhlasí s podanou žalobou, len by
sa chcel dohodnúť na splátkach po 60,- Eur mesačne, pretože mu viac finančne nevychádza. Uviedol
tiež podrobnosti o svojich príjmoch a záväzkoch. Na otázku súdu, či splácal úver vo výške 7.000,- Eur
poskytnutý poštovou bankou žalovaný uviedol, že ho nesplácal, pretože na to zabudol, potom chcel, ale
to nestihol. Úver si zobral na prerábku domu. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými
žalobcom, žalovaný sa vzdal práva záverečnej reči, súd vyhlásil napadnutý rozsudok.

16. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav, zistené skutočnosti však sčasti nesprávne
posúdil.



17. Nakoľko žalobca uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie postupoval správne,
keď s poukazom na úpravu § 52 a nasl. Zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) a na príslušné
ustanovenia Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch skúmal, či predložená zmluva obsahuje
zákonom stanovené podstatné náležitosti a či zároveň neobsahuje neprijateľné podmienky. Odvolací
súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že predložená Zmluva o úvere je v súlade s príslušnými
ustanoveniami Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zároveň neobsahuje žiadne
neprijateľné podmienky.

18. Odvolací súd však nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že veriteľ zo spotrebiteľskej úverovej
zmluvy nemá právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po tzv. zosplatnení úveru, teda za
obdobie potom, keď odstúpil od zmluvy pre neplnenie povinností spotrebiteľa - dlžníka, následkom čoho
sa v súlade so zmluvou a aj so zákonom stal splatným celý dlh.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež upozorňuje súd prvej inštancie na nepresnosti, ktorých sa
dopustil v písomnom vyhotovení rozsudku, keď uvádza Poštovú banku a. s. ako pôvodného žalobcu,
namiesto aby uviedol, že Poštová banka a. s. je pôvodným veriteľom zo Zmluvy o úvere, a žalobca
uplatňoval nároky veriteľa zo Zmluvy o úvere ako postupník, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej dňa 13.06.2017 medzi Poštovou bankou a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.
Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku nezdôvodnil, prečo zamietol nárok žalobcu aj v časti
uplatnených bankových poplatkov vo výške 59,48 Eur (39,28 Eur poplatky za upomienky a 20,20 Eur
titulom poistného), odvolací súd vychádzal z toho, že uvedená suma je zahrnutá do druhej výrokovej vety
napadnutého rozsudku, ktorým súd nárok vo zvyšku zamietol. Ďalej odvolaciemu súdu nie je zrejmé,
prečo súd prvej inštancie prizinal žalobcovi zmluvný úrok zo sumy 7.000,- Eur od 26.06.2014, súd prvej
inštancie svoj postup v tomto smere nevysvetlil, neuviedol prečo mal za to, že žalobca má nárok na
zmluvne dohodnuté úroky z úveru práve od 26.06.2014, z odôvodnenia rozsudku je len zrejmé, že podľa
súdu má na ne nárok len do 13.10.2014 (v nadväznosti na zosplatnenie úveru). Napriek uvedeným
nepresnostiam však mal odvolací súd za to, že nie je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť,
pretože právny názor súdu prvej inštancie, t. j., že žalobca nemá nárok na zmluvné úroky po zosplatnení
úveru, je dostatočne odôvodnený a je možné ho preskúmať v odvolacom konaní.

20. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, touto časťou zákona sa
spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§497).

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

23. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

24. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

25. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

26. Podľa § 6 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 29.07.2015 má
spotrebiteľ povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho
splatenia.



27. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. v z není účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo v obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Zákon v § 1 ods. 2 Zák. č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch definuje spotrebiteľský úver
ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľským úverom teda môže byť nielen zmluva o pôžičke upravená v Občianskom zákonníku,
ale aj Zmluva o úvere, ktorá je upravená výlučne v Obchodnom zákonníku. Právne vzťahy, ktoré sú
upravené výlučne v Obchodnom zákonníku, je možné posudzovať iba podľa tohto zákona, čo nie je v
rozpore ani s úpravou § 52 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka (podľa ktorého sa na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ust. Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva).

29. Občiansky zákonník sa pri právnych vzťahoch, účastníkom ktorých je spotrebiteľ použije prednostne
vo všetkých ustanoveniach, ktoré Občiansky zákonník upravuje, napr. dĺžka premlčacej doby, výška
úrokov z omeškania a pod. Pri vymedzení náležitostí konkrétneho zmluvného typu, ktorý Občiansky
zákonník neupravuje, ale naopak, upravuje ho Obchodný zákonník, bude platiť zákonné vymedzenie
zmluvného typu v Obchodnom zákonníku. Ako už bolo uvedené, všeobecná definícia Zmluvy o úvere
je obsiahnutá výlučne v úprave Obchodného zákonníka, v § 497, a táto platí aj pre vymedzenie Zmluvy
o úvere uzavretej so spotrebiteľom. Možnosť uzavrieť Zmluvu o úvere aj v spotrebiteľských vzťahoch
výslovne pripustil Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý Zmluvu o úvere vymenoval
ako jednu z foriem spotrebiteľského úveru.

30. Zákon v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka kogentným spôsobom určuje, ktoré záväzkové
vzťahy podliehajú právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, pri týchto sa uplatní
právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom
zákonníku. Ide o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka, tzv. absolútny obchod, preto nie je
možné aplikáciu Obchodného zákonníka vylúčiť ani dohodou zmluvných strán. V zmysle citovanej
úpravy § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je aj Zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom.
Tým nie je dotknutá subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka v otázkach, ktoré Obchodný zákonník
neupravuje (v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva). Ako už bolo vyššie uvedené, v
prípade spotrebiteľov sa tiež aplikuje Občiansky zákonník prednostne vo všetkých ustanoveniach, ktorý
Občiansky zákonník upravuje.

31. Obchodný zákonník upravuje základné práva a povinnosti zmluvných strán úverovej zmluvy v
citovanom § 497, v zmysle ktorého obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné
prostriedky, ale aj zmluvne dohodnuté úroky (ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania). Úroky
z úveru predstavujú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, je to
tzv. cena úveru, ktorú je dlžník povinný platiť od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu
ich reálneho vrátenia, a to bez ohľadu na to, či dodrží lehotu splatenia celého dlhu vrátane úrokov z
úveru alebo sa dostane do omeškania. Predmetom Zmluvy o úvere môžu byť len peňažné prostriedky
(na rozdiel od Zmluvy o pôžičke), preto musí vždy obsahovať záväzok zaplatiť za poskytnuté peňažné
prostriedky aj úroky.

32. V prípade úrokov z úveru teda nejde o „cenu obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý nemá istinu úveru
k dispozícii a nemôže s touto nakladať“, ale o cenu úveru, nakoľko úverovú zmluvu uzatvára veriteľ (v
tomto prípade Poštová banka a. s.), za účelom dosahovania zisku z podnikateľskej činnosti. Rovnako
tak odvolací súd nesúhlasí so súdom prvej inštancie, že v prípade, že by dlžník bol povinný platiť úroky
z úveru aj po zosplatnení úveru, išlo by o „krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav“. Naopak,
v tomto prípade ide o zákonom stanovené následky odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že spotrebiteľ ako
džník z úverovej zmluvy nesplácal úver spôsobom dohodnutým v zmluve. Podľa názoru odvolacieho
súdu práve situácia, keď by dlžník z úverovej zmluvy nebol po odstúpení veriteľa od tejto zmluvy povinný
s dlžnou istinou zaplatiť aj úroky z úveru by navodila nespravodlivý stav, a to napr. aj v porovnaní so
spotrebiteľmi, ktorí si svoje dlhy z úverovej zmluvy riadne plnia.



33. Ako už bolo uvedené, úroky z úveru sú súčasťou záväzku dlžníka (aj spotrebiteľa), na ktorom sa s
veriteľom dobrovoľne dohodol v uzavretej zmluve. Ide o záväzok dlžníka platiť zmluvne dohodnuté úroky
z úveru spolu so záväzkom vrátiť použité finančné prostriedky. Keď dlžník podľa dohody spláca dlh v
splátkach, sú úroky z úveru splatné spolu s každou splátkou, celková suma úrokov musí byť dlžníkom
zaplatená najneskôr so zaplatením zvyšnej istiny úveru.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu je žalovaný ako dlžník z úveru povinný platiť úroky z úveru za
skutočnú dobu používania poskytnutých finančných prostriedkov, teda až do doby skutočného vrátenia
úveru veriteľovi (pokiaľ si strany zmluvy v úvere nedohodli niečo iné). V zmluve je možné dohodnúť, že
dlžník je povinný platiť úroky z úveru od poskytnutia úveru do dohodnutej doby splatnosti, pričom takáto
dohoda, keď by sa dlžník zaviazal zaplatiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky, by nebola v
rozpore s § 497 Obchodného zákonníka. V zmluve uzavretej v tomto prípade však takáto dohoda nebola,
veriteľ rovnako ako jeho právny nástupca (žalobca) má preto právo na zmluvné úroky z úveru až do
splatenia celej poskytnutej sumy. Úroky z úveru nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale súčasťou
peňažného záväzku dlžníka, preto napríklad by mal veriteľ právo z nezaplatenej sumy úrokov aj na úroky
z omeškania, nešlo by o tzv. úroky z úrokov (takýto nárok však v konaní uplatnený nebol).

35. Odvolací súd poukazuje na cit. úpravu § 506 Obchodného zákonníka. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na úpravu § 6 a § 13 ods. 3 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom k 29.07.2015, z ktorej vyplýva, že aj v prípade, ak by od Zmluvy o úvere odstúpil spotrebiteľ
(teda dlžník z úverovej zmluvy), aj vtedy by musel zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa,
keď spotrebiteľský úver začal čerpať, a to až do splatenia istiny. Nie je preto žiaden zákonný dôvod na
to, aby dlžník neplatil úroky z úveru do splatenia úveru aj v prípade, keď od zmluvy odstúpil veriteľ zo
spotrebiteľského úveru (žalobca). Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje len určitý okruh vzťahov,
pričom však ako jeden z dôvodov zániku zmluvy o úvere upravuje, rovnako tak, ako aj Občiansky
zákonník a Obchodný zákonník, odstúpenie dlžníka od zmluvy, a nie „zosplatnenie úveru“ zo strany
veriteľa.

36. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §388 a § 379
písm. a) CSP zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi nielen istinu vo výške 7.000,-
Eur, ale aj dlžné úroky z tejto istiny vyúčtované do 07.06.2017 vo výške 3.243,90 Eur, ďalej zmluvné
úroky z istiny 7.000,- Eur vo výške 10,90% ročne od 08.06.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania z istiny
7.000,- Eur vo výške 5,15% ročne od 08.06.2017 do zaplatenia a poistné vo výške 20,20 Eur, pričom
rovnako ako súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať dlh v splátkach tak, ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolací súd vychádzal z toho, že žalobca v návrhu a v pripojených
dokladoch podrobne špecifikoval svoj nárok aj pokiaľ ide o úroky vyúčtované sumou 3.243,90 Eur a
žalovaný v konaní tento nárok žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil. Vzhľadom aj na písomné
podklady predložené žalobcom mal odvolací súd za to, že dlžné úroky z istiny do 07.06.2017 vo výške
3.243,90 Eur sú určené správne. Odvolací súd priznal žalobcovi aj právo na poistné vo výške 20,20
Eur tak, ako to vyplýva z úverovej zmluvy a z predložených dokladov, zamietol však žalobu v časti
o zaplatenie 39,20 Eur titulom poplatkov za upomienky. Žalobca v konaní predložil iba prvú stranu
Sadzobníka poplatkov Poštovej banky a. s., na ktorej nie je uvedená sadzba za upomienky. Odvolací
súd preto v tejto časti návrh žalobcu zamietol.

37. Podľa § 396 ods. 1 a § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku
o náhrade trov prvostupňového konania ako vecne správny potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 255 ods. 1 a §262 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči v konaní neúspešnému žalovanému. O výške aj trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

39. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).