Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/68/2014 z 26. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 26. marca 2014, sp. zn. 17Co/68/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8113221341.1 Krajský súd Prešov | 17Co/68/2014 | ECLI:SK:KSPO:2014:8113221341.1 | 2014-03-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/49edb21d-3bba-4688-bf5e-328c4d59599d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8113221341.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/68/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221341
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113221341.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova
8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom
Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. U. H. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie
legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 335,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/220/2013-76 zo dňa 08.01.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi a ani vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 107,70
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 29,80 eur od 18.10.2010 do zaplatenia, 9%
ročne zo sumy 23,80 eur od 19.09.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 26,30 eur od 19.08.2010 do
zaplatenia a 9% ročne zo sumy 27,80 eur od 18.11.2010 do zaplatenia s tým, že žalovanej povolil splácať
dlh v splátkach po 15,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku vždy ku 25. dňu v príslušnom
kalendárnom mesiaci, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok v prípade
neuhradenia zročnej splátky. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej právo na náhradu trov
konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej
(v tom čase označenom ako vedľajší účastník v 1. rade) trovy konania vo výške 62,57 eur na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta vo Svidníku, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade právo na náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd rozsudok vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka odôvodnil § 142 ods. 2 O.s.p..
konštatoval, že vedľajší účastník mal plný úspech v konaní ohľadom časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty,
ktorý uplatnil námietky týkajúce sa neprijateľnosti podmienok spotrebiteľskej zmluvy v časti zmluvnej
pokuty. Z uvedeného dôvodu súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 62,57 eur a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
a vyjadrenie zo dňa 24.01.2013) vo výške 2x 18,26 eur + 2x 7,81 eur režijný paušál, pričom celková
suma bola zvýšená o 20% DPH (10,43 eur), nakoľko právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom
dane z pridanej hodnoty.

Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku označil vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS ako vedľajšieho účastníka v 1. rade vzhľadom na to, že v konaní ako vedľajší
účastník vystupovalo aj Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom (ktorého súd označoval



ako vedľajší účastník v 2. rade). Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom ale podaním zo
dňa 23.01.2014 (t.j. po vyhlásení rozsudku) z konania vystúpilo, a preto odvolací súd označuje Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS len ako vedľajšieho účastníka (bez číselného označenia).

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi, podal žalobca odvolanie. V odvolaní uviedol, že si v konaní uplatnil pohľadávku
vyjadrenú jednou pevnou sumou (335,47 eur s príslušenstvom) a je vylúčené štiepenie a vyberanie
si tej časti, ktorá je pre vedľajšieho účastníka výhodná a v ktorej predpokladá úspech. Ak už vedľajší
účastník do konania vstúpil, tak vstúpil do celého konania a nie iba do pre neho výhodnej časti. Vedľajší
účastník teda nebol úspešný v priznanej časti nároku. Žalobca ďalej poukázal na neúčelnosť právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktorý by ako združenie na ochranu spotrebiteľa malo byť spôsobilé
samé napĺňať svoje úlohy a ciele. Odôvodnené právne zastúpenie združenia môže prichádzať do úvahy
len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach a nie v prípade len vstupu do konania a vznesení
formulárovej námietky premlčania, resp. formulárovom namietaní neprijateľných zmluvných podmienok
bez akejkoľvek bližšej špecifikácie a konkretizácie. Navyše súdy majú ex offo poskytnúť zvýšenú
ochranu spotrebiteľom v spotrebiteľských sporoch, najmä skúmať neprijateľné podmienky, a preto sa
účasť vedľajšieho účastníka na strane žalovaného javí ako nadbytočná a nehospodárna. Z uvedených
dôvodov žalobca žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. neprizná.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý výrok
rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ust. § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p.
a zistil, že odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, ktorý odôvodňoval právne závery prvostupňového súdu
vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje so správnymi závermi prvostupňového súdu, na ktoré v celom rozsahu poukazuje, pričom
udáva, že prvostupňový súd sa náležite so všetkými jednotlivými položkami uplatnenými vedľajším
účastníkom na strane žalovaného vysporiadal, riadne a správne posúdil vzniknuté trovy za účelné, keď
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktoré uložil
zaplatiť žalobcovi.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal..

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) vstúpil
do konania za účelom ochrany spotrebiteľa pred uplatňovaním nekalých podmienok zo strany žalobcu
(právneho nástupcu dodávateľa), čo je aj cieľom združení pôsobiacich na ochranu spotrebiteľa (ako
„slabšej“ strany spotrebiteľského zmluvného vzťahu) vo všeobecnosti.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv



spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho
účastníka.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom.

Odvolaciemu súdu je navyše z jeho činnosti známe, že žalobcom je obchodná spoločnosť, ktorá vymáha
na ňu postúpené pohľadávky (ako je to aj v tomto prípade), pričom aj ona si uplatnila právo na náhradu
trov právneho zastúpenia. Argument žalobcu, podľa ktorého je právne zastúpenie vedľajšieho účastníka
neúčelné vzhľadom na to, že vedľajší účastník musí byť schopný konať aj bez právneho zastúpenia,
za stavu, že aj sám žalobca si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia (navyše v konaní, kde je
uplatňovaný nárok mobilného operátora, pričom súdu je z jeho činnosti známe, že žalobca si uplatňuje
množstvo obdobných nárokov založených na rovnakom skutkovom a právnom základe), by sa preto mal
vzťahovať na jeho samého. Žalobca ale žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo by malo byť vedľajšiemu
účastníkovi odopierané to isté právo, ktoré si uplatňuje aj on sám.

Ani námietka žalobcu spočívajúca v tom, že vedľajší účastník nemôže vstúpiť len do časti konania, nie
je dôvodná. Odvolací súd totiž nevidí dôvod, prečo by vedľajší účastník, ktorého predmetom činnosti je
ochrana spotrebiteľa pred uplatňovaním nekalých podmienok, nemohol do konania vstúpiť len v tej časti
uplatneného nároku, v ktorej považuje nárok za uplatňovaný v rozpore s právom na ochranu spotrebiteľa.
Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka k podanej žalobe (vyjadrenie na č.l. 38) vyplýva, že vedľajší účastník
výslovne namietal len uplatnenú zmluvnú pokutu (ako nárok so samostatným skutkovým a právnym
základom) a len v tej časti vstupuje do konania. Uviedol, že vo zvyšnej časti nenachádza porušenie
spotrebiteľských práv, a preto žiadal zvyšok nároku vylúčiť na samostatné konanie.

Vedľajší účastník bol vzhľadom na vyššie uvedené v konaní úspešný (žaloba bola v časti, v ktorej vstúpil
do konania, zamietnutá) a prvostupňový súd mu správne priznal náhradu trov konania spočívajúcich v
trovách právneho zastúpenia. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 a 2
O.s.p. ako vecne správny potvrdzuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanej a ani vedľajšiemu
účastníkovi na jej strane trovy odvolacieho konania nevznikli (v odvolacom konaní nevykonali žiaden
úkon). Preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.