Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/334/2013 z 30. 6. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 30. júna 2013, sp. zn. 6Co/334/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3512208359.1 Krajský súd Trenčín | 6Co/334/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3512208359.1 | 2013-06-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 221 OSP, § 172 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7681b720-20ba-4d59-8236-e77a10c86687 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3512208359.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/334/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512208359
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3512208359.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7,
Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.
r. o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti odporcovi: C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXX/XX, F. E. nad R., o zaplatenie 855,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu, proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 05.marca 2013, č.k. 10Ro/475/2012- 15, v senáte
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným uznesením, prvostupňový súd odmietol odpor odporcu,
proti platobnému rozkazu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 13.12.2012, č.k.
10Ro/475/2012-12.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok na zaplatenie dlhu zo zmluvy o
poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty vo výške 855,93 eur a príslušenstva a úrokov
z úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 713,68 Eur od 17.08.2011 do zaplatenia a úrokmi z
omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 825,97 Eur od 01.11.2011 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil
náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia
navrhovateľa. Platobným rozkazom č. k. 10Ro/475/2012-12 zo dňa 13.12.2012, súd navrhovateľovi
v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz obsahoval riadne poučenie o tom, že oneskorene podaný
odpor, odpor podaný neoprávnenou osobou, alebo odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej, súd
uznesením odmietne. Dňa 09.01.2013, bol súdu doručený odpor voči platobnému rozkazu, v ktorom
odporca, poukázal na svoju zhoršenú finančnú situáciu. Zároveň požiadal o možnosť splácania dlžnej
sumy v splátkach.

Ďalej v odôvodnení s odkazom na ust. § 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p. uviedol, že na odôvodnenie
odporu, môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenie (vecné alebo právne), spochybňujúce opodstatnenosť
v platobnom rozkaze uloženej povinnosti, zaplatiť navrhovateľovi, ním uplatňovanú pohľadávku. V
predmetnej právnej veci, odporca v podanom odpore, nespochybnil platobným rozkazom uloženú
povinnosť, ani čo do základu a ani čo do výšky, nepoprel dôvodnosť podaného návrhu, keďže v odpore
neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala nárok navrhovateľa. Vzhľadom k uvedenému,
bolo možné nesporne konštatovať, že napriek riadnemu poučeniu v platobnom rozkaze o následkoch
podania neodôvodneného odporu vo veci samej, odporca podal odpor bez odôvodnenia vo veci samej.
Súd preto odpor podaný odporcom, v zmysle § 174 ods. 3 O. s. p. odmietol.



Rozhodnutie prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol odporca. Dôvody
odvolania neuviedol a to ani na výzvu prvostupňového súdu, ktorá mu bola zaslaná uznesením pod č.k.
10Ro/475/2012-17 zo dňa 26.03.2013.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 2 písm. d/ O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
okresného súdu, je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:

Na základe preskúmania uznesenia okresného súdu, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri
rozhodovaní o podanom odpore odporcu, proti platobnému rozkazu neskúmal, či v danom prípade, bolo
podľa zákona prípustné rozhodnúť o návrhu navrhovateľa, platobným rozkazom.

Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že tento uplatnil svoj nárok na zaplatenie dlhu zo zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní úverovej karty vo výške 855,93 eur a príslušenstva a úrokov z úverovej
istiny, vo výške 23,40% ročne zo sumy 713,68 eur od 17.08.2011 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania
vo výške 9,5% ročne zo sumy 825,97 eur od 01.11.2011 do zaplatenia, pričom ako vyplýva z obsahu
návrhu, ním uplatnená istina, pozostáva ako uvádza navrhovateľ, zo sumy 713,68 eur z titulu zvyšku
dlžnej úverovej istiny, sumy 112,29 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, zo sumy 29,96 eur z titulu dlžných
zmluvných pokút, za omeškanie so splácaním úveru a ďalších zmluvných poplatkov. Zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi konania, je zmluvou uzatvorenou medzi podnikateľom a spotrebiteľom, má naviac
podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a
že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, vzhľadom na formulárovú predtlač, jedná sa teda o typickú
spotrebiteľskú zmluvu. Dôvodne sa teda javí, že navrhovateľ svoje právo v tomto konaní voči odporcovi,
uplatnil zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 172 ods. 9 O.s.p., ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy
a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

Vzhľadom na to, že citované ustanovenie, je procesným ustanovením, pretože ustanovuje zákonné
podmienky, za splnenia ktorých určuje súdu, ako má postupovať v konaní, teda zakazuje súdu rozhodnúť
vo veci platobným rozkazom, je potrebné posudzovať obsah neprijateľných podmienok spotrebiteľskej
zmluvy, v súvislosti s aplikáciu citovaného ustanovenia, ako predbežnú otázku vo vzťahu k ďalšiemu
procesnému postupu súdu vo veci. Z hľadiska skúmania procesnoprávnych podmienok pre vydanie
platobného rozkazu, je potom potrebné podľa názoru odvolacieho súdu, aj pri pochybnostiach o
zákonnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, aplikovať ust. § 54 ods. 2 OZ, dôsledkom
čoho, je povinnosť súdu, vyvodiť z tejto pochybnosti existenciu procesnej prekážky, vylučujúcej vydať
platobný rozkaz v zmysle § 172 ods. 9 O.s.p..

Keďže navrhovateľ v danom prípade, uplatňuje právo na základe zmluvy o úvere, ktorú nepochybne
možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu, bol okresný súd z úradnej povinnosti povinný skúmať,
či zmluvné podmienky nepožadujú od odporcu, ktorý mal nesplniť svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu, vyplývajúcu z neprijateľných, teda absolútne neplatných zmluvných podmienok. Z obsahu
návrhu zjavne vyplýva, že navrhovateľ uplatňuje aj zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku, ako tvrdí
porušenia zmluvných povinností odporcom, Dojednanie o zmluvnej pokute, je súčasťou zmluvy vopred
naformulovanej dodávateľom, so všetkými formulárovými klauzulami, ako aj úrok z úveru vo výške
23,40% ročne. Odporca ako spotrebiteľ, bol nepochybne v danom prípade, z hľadiska informovanosti
pri uzatváraní zmluvy a vyjednávacej pozície, v slabšom postavení a mal na výber, buď zmluvu
vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať a to so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju
odmietnuť. Dosiahnutie faktickej rovnosti, je možné len vonkajším zásahom. Z uvedených dôvodov,
je preto úlohou okresného súdu, posúdiť ustanovenia predmetnej zmluvy, týkajúcej sa jednotlivých,
ním špecifikovaných nárokov a tieto vyhodnotiť, či ich výška, je primeraná vzhľadom na výšku a
význam zabezpečenej povinnosti, teda či sa v danom prípade, nejedná o neprijateľné podmienky. V
prípade, že dospeje k záveru, že sa jedná o neprijateľné podmienky, má to za následok, že takéto
ustanovenie je absolútne neplatné, pričom moderácia zmluvného dojednania, čo do zmluvnej pokuty,



nie je možná. Odvolací súd poukazuje na ust. § 53a OZ, ktoré dôsledkom transpozície Smernice
rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods. 1, ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. S ohľadom
na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu,
zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Ochrana pred
neprijateľnými podmienkami, sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní, musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie, je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať. Priznaním plnenia zo zmluvnej podmienky, ktorá sa považuje za neprijateľnú, by
išlo o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu, zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ
a právach EÚ, na ochrane práv spotrebiteľa. Súd, ako orgán členského štátu EÚ, je pri poskytovaní
ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi, nie
je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, pretože dojednania
medzi účastníkmi, o ktoré navrhovateľ opiera svoj uplatnený nárok, nie je možno v danom prípade, bez
pochybnosti hodnotiť ako prijateľné zmluvné podmienky, neboli splnené zákonné procesné podmienky,
pre vydanie platobného rozkazu v prejednávanej veci podľa § 172 ods. 9 O.s.p.. Z uvedených dôvodov,
podľa názoru odvolacieho súdu, je potrebné považovať odpor podaný odporcom, za odôvodnený.
Napriek tomu, že odporca svoje odvolanie riadne neodôvodnil, odvolací súd musel z úradnej povinnosti,
na tieto zistené vady konania prihliadnuť, pretože mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Takýto výklad vyplýva zo skutočnosti, že úprava ust. § 172 ods. 9 O.s.p., smeruje k posilneniu súdnej
ochrany spotrebiteľa, v spore vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy a nepripúšťa, aby súd platobným
rozkazom, uložil spotrebiteľovi, ktorý je v pozícii odporcu, povinnosť zaplatiť peňažnú sumu na základe
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá môže obsahovať neprijateľné podmienky. Odvolací súd, opiera tento
svoj právny názor vo veci posúdenia odporu odporcu aj o to, že ak by bol vydaný platobný rozkaz
proti odporcovi, ktorým je spotrebiteľ, aj napriek tomu, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a
spotrebiteľ by nepodal proti platobnému rozkazu odpor, v prípade mimoriadneho dovolania, by sa musel
brať zreteľ na porušenie ust. § 172 ods. 9 O.s.p..

S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa, vec nesprávne právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
pričom svojim vadným postupom, odňal odporcovi ako účastníkovi konania, možnosť konať pred súdom,
preto napadnuté rozhodnutie, za použitia § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2
O.s.p., okresnému súdu vec vrátil, na ďalšie konanie.

Po vrátení veci, bude úlohou okresného súdu, ďalej konať na základe podaného návrhu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .