Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/322/2014 z 23. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. marca 2015, sp. zn. 1CoE/322/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6114211421.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/322/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6114211421.1 | 2015-03-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6156da55-5493-450c-b5b2-b3c05fafa16b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114211421.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/322/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114211421
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114211421.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, I. I., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, o
vymoženie 1.780,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 1Er/1681/2014-23 zo dňa 12.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej v texte len „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) napadnutým
uznesením podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd sa pri preskúmavaní veci zaoberal
tým, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 11.04.2012, sp. zn. SR 12781/11 (ďalej len
„rozhodcovský rozsudok“) uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie bol vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide v jeho prípade o
rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Exekučný súd mal za preukázané,
že oprávnený a povinný uzavreli dňa 07.02.2011 zmluvu o úvere. V ten istý deň, ako bola medzi
účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu, v
zmysle ktorej sa zmluvné strany v čl. II dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Uzavretú
rozhodcovskú zmluvu exekučný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože samotná má spojitosť
a nadväznosť so zmluvou o úvere, pri uzavieraní ktorej oprávnený vystupoval ako dodávateľ služby,
t.j. poskytovateľ úveru, a povinná ako fyzická osoba, ktorá pri jej uzatváraní a plnení nekonala
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda bola v postavení spotrebiteľa. Mal za to, že
predmetná rozhodcovská zmluva nebola individuálne vyjednaná. Uviedol, že samotnú zmluvu povinná
svojim prejavom vôle nemohla ovplyvniť a mohla jej obsah len prijať alebo ho odmietnuť. Pokiaľ
ide o samotné určenie právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere, založenej podľa čl. 1 a čl. 2 rozhodcovskej zmluvy a posúdenia takého určenia z
hľadiska platnosti alebo neplatnosti exekučný súd uviedol, že úprava ustanovení zmluvy v uvedených
bodoch je značne nerovnovážna a v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Dôvodom pre takýto záver
exekučného súdu bolo, že síce uvedené ustanovenia dávajú v prípade sporu zo zmluvy o úvere na
výber z možností riešenia sporov tej zmluvnej strane, ktorá by bola na strane žalobcu, obrátiť sa buď
na všeobecné súdy alebo na jeden z rozhodcovských súdov, v konečnom dôsledku ale v prípade,
ak by uplatnil svoje nároky oprávnený v postavení veriteľa na rozhodcovskom súde, bol by povinný



ako spotrebiteľ nútený sa rozhodcovskému konaniu podriadiť. Rozhodcovskú zmluvu, ktorá obsahuje
zakotvenie právomoci rozhodcovského súdu tak, ako to vyplýva z jej uvedeného znenia, nemožno
považovať za platne uzavretú, pretože v sporoch, v ktorých by bola voči povinnému uplatnená žaloba,
by sa musel povinný ako spotrebiteľ podriadiť rozhodcovskému konaniu, bez možnosti požiadať o
ochranu všeobecný súd. Uzavrel, že vzhľadom na skutočnosť, že zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného
ako spotrebiteľa tým spôsobom, že svojim obsahom mu sťažujú slobodný výber na určenie spôsobu
riešenia sporov zo zmluvy o úvere a znevýhodňujú jeho postavenie ako zmluvnej strany, exekučný súd
prijal záver, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá platne. Nakoľko je právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný
súd po preskúmaní exekučného titulu a rozhodcovskej zmluvy dospel k názoru, že exekučný titul je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu exekučného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Odvolateľ namietol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Exekučný súd v danej veci podľa názoru odvolateľa prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a zákon č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZRK“). Odvolateľ uviedol, že
súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne preskúmavanie
exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu.
Preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), exekučný súd však nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie výroku
rozhodcovského rozsudku a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahu skutkovo zjavných dôvodov. Podľa názoru odvolateľa postupom súdu v danej veci a jeho
výkladom § 45 ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V ďalšom odvolateľ
namietol neúplné zistenie skutkového stavu, keďže súd namieta skutočnosť, že medzi zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka. Oprávnený uviedol, že exekučný titul
bol vydaný orgánom v konaní vedenom podľa ZRK. Podľa článku 2 odsek 2 rozhodcovskej zmluvy
sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť
obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou na všeobecný súd.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnuté uznesenie podľa § 219 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (platného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy);
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,



ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka; za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice R 93/13 EHS z 05.04.1993; zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je predovšetkým povinný
skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom
v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu
skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade
zistenia, že nie sú dané podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí
na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne reagovať.

Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy bolo preukázané, že povinný si od oprávneného nepožičiaval
finančné prostriedky na podnikateľské účely, pretože úverová zmluva neobsahuje takéto údaje, pričom
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Odvolací súd teda nemal pochybnosť o tom, že zmluva o úvere a ako aj rozhodcovská zmluva uzavreté
medzi oprávneným a povinným dňa 07.02.2011 sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. OZ
aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného a postavenie povinnej.

Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva je zmluvou,
u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým,
že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva
ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky
pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú zmluvu, v
zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na
obsah rozhodcovskej zmluvy, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom (na predtlačenom formulári)
len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Rozhodcovská zmluva na základe ktorej vznikol exekučný
titul umožňujúca výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Dojednanie
rozhodcovskej zmluvy nemožno bez pochybnosti označiť za osobitne vyjednané a dané na výber,
pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Rozhodcovská zmluva bola predložená spolu so zmluvou o úvere v ten istý deň, pričom tieto
zmluvy boli vyhotovené na predtlačenom formulári bez možnosti akejkoľvek zmeny, resp. odstúpenia
od rozhodcovskej zmluvy. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.



Je potrebné ešte uviesť, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne
normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech, bez ohľadu na to, podľa akých zákonov
bola spotrebiteľská zmluva uzavretá. V zmysle vyššie citovaných ustanovení OZ právne nemá význam
skutočnosť, že Zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či
došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. Rovnako by bolo právne irelevantné, že oprávnený si v
rozhodcovskom konaní uplatnil svoju pohľadávku ako pohľadávku zo zmenky vystavenej podľa zák. č.
191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. V takomto prípade ide o rozpor so zákonom, respektíve minimálne
o snahu obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Označenie zmluvy o úvere ako
absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia §
52 a nasl., týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom prvostupňového súdu a s dôvodmi, na ktoré poukázal
ohľadom konštatovania absolútne neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve upravenej
v Občianskom zákonníku. Je v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov potrebné vylúčiť zo
života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného dôvodu posúdenie
rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej, je vecne správne a v súlade s právom. Rozhodcovský rozsudok,
ktorý vzišiel z rozhodcovského konania založeného neplatnou rozhodcovskou zmluvou, nemôže byť
zákonným exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a to ani z časti. Je materiálne nevykonateľný, čo
je neodstrániteľná prekážka brániaca exekúcii a dôvod na nevydanie poverenia v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.