Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/37/2012 z 21. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 21. novembra 2012, sp. zn. 6S/37/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7012200227.2 Krajský súd Košice | 6S/37/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7012200227.2 | 2012-11-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4cc6ca1-5d6a-49f0-8044-7bd4a0559ad3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200227.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/37/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200227
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200227.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu A. Š., bývajúceho v X. Č.. XX,
proti žalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice, o žalobách na
preskúmanie rozhodnutí žalovaného z 03.02.2012 č. AA/2012/00234 a z 03.02.2012 č. AA/2012/00235,
takto

r o z h o d o l :

Žaloby z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Krajský súd v Košiciach žalobu z 05.03.2012 na preskúmanie postupu a
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 03.02.2012 č. AA/2012/00234, ako aj rozhodnutia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny X. z 03.11.2011 č. QQ/2011/39326/114041, ktorým žalobcovi nebol
priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného
motorového vozidla. V žalobe žalobca tvrdil, že žalovaný ako odvolací orgán porušil ustanovenia §
59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pretože nepreskúmal
rozhodnutie v celom rozsahu. Účastníci konania môžu v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať
nové skutočnosti a dôkazy a odvolací orgán postupuje pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia
samostatne a nezávisle na zistení a hodnotení a stanovisku orgánu prvého stupňa. Nie je viazaný
skutkovým stavom, ktorý zistil orgán prvého stupňa a môže z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy
a je povinný vlastným hodnotením dospieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci.
Tvrdenie žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že podľa doložených lekárskych nálezov
nemá narušenú mobilitu v takom rozsahu, aby nebol schopný premiestniť sa k prostriedkom verejnej
dopravy osôb a k prostriedkom železničnej dopravy a späť a je schopný nastupovať a vystupovať do
prostriedkov MHD, je v rozpore s citovaným ustanovením, pretože žalovaný rozhodoval iba z konštatácie
prvostupňového orgánu a neuveril si skutočnosti a žalobcovi neumožnil ich preukázanie predložením
nových dôkazov, a ani mu neustanovil lehotu na zdokladovanie týchto skutočností. V prípade, že
žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal potrebu pravidelnej prepravy do zamestnania a späť,
a na zabezpečenie jeho spoločenských potrieb, mal žalovaný ho vyzvať na doplnenie a určiť lehotu
na zdokladovanie týchto potrieb. Žalovaný však tak neurobil a žalobcovi preto bolo odňaté právo a
možnosť na doplnenie a preukázanie skutočností potrebných pre rozhodnutie. Žalobca konštatoval,
že je zamestnaný na polovičný pracovný úväzok na základe pracovnej zmluvy v F. Y. Z. F. W. X.
J. X. so sídlom v X., v obci, ktorá je vzdialená od miesta jeho trvalého bydliska asi 15 km. Denne
tak absolvuje do práce 30 km. Pri používaní prostriedkov verejnej hromadnej dopravy by často-krát
musel prestupovať na ďalší spoj v obci Š., lebo priame spojenie medzi obcami X. a X.J. v každom
čase nie je. Železničné spojenie medzi oboma obcami bolo zrušené. Žalobca je nevyhnutne odkázaný



na dochádzku do práce osobným motorovým vozidlom, pričom mesačné výdavky na cestu do a zo
zamestnania predstavujú minimálne 45,-- eur na pohonné hmoty. Uviedol, že v súčasnosti využíva na
dochádzku vlastné osobné motorové vozidlo, ktoré z finančných dôvodov už nestačí udržiavať a náklady
na pohonné hmoty ho zaťažujú. Žalobca ďalej uviedol, že pri používaní verejnej hromadnej dopravy
jeho nastupovanie a vystupovanie je veľmi problematické a zdravotne náročné s ohľadom na jeho
ťažké zdravotné postihnutie. Do prostriedku hromadnej dopravy nevie nastupovať bez pomoci - osobnej
asistencie iného, a ani vystupovať bez ohrozenia a poškodenia zdravia a zdržovania dopravy. Správny
orgán túto skutočnosť nesprávne vyhodnotil, pretože podľa jeho vyjadrenia na základe lekárskeho
posudku nespĺňa kritériá pre individuálnu prepravu v zmysle ustanovení § 14 ods.6 písm.a), b), c) zákona
č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon“). Žalobca ďalej uviedol,
že priznanie príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného
motorového vozidla je preňho nevyhnutným, z hľadiska ďalšieho možného pracovného uplatnenia,
pretože pracuje v chránenej dielni, ktorá maximálne vyhovuje jeho pracovnému zaradeniu vzhľadom
na zdravotné postihnutie. Tiež potrebuje tento príspevok na realizáciu vlastných spoločenských potrieb,
pretože sa zúčastňuje pravidelne športových a kultúrnych podujatí poriadaných v okolí bydliska. Žalobca
ďalej uviedol, že v komplexnom posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa, je uvedené, že žalobca má mieru funkčnej poruchy stanovenú na 60 %. Hoci
táto skutočnosť je nepravdivá, odvolací orgán ju nepreskúmal. Uviedol, že už v rozhodnutí Sociálnej
poisťovne, ústredie Bratislava z 18.05.2009 bol v súvislosti s priznaním invalidného dôchodku uvedená
miera funkčnej poruchy podľa posudkového lekára Sociálnej poisťovne, X. 75 % a túto má aj v
súčasnosti. Uvedená miera funkčnej poruchy stanovená na 60 % je v rozpore s rozhodnutím Sociálnej
poisťovne.

Žalobca podal toho istého dňa žalobu na preskúmanie zákonnosti postupu a zákonnosti rozhodnutia
žalovaného 03.02.2012 č. AA/2012/00235, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny X. z 03.11.2011 č. QQ/2011/39325/114083, ktorým nebol žalobcovi priznaný peňažný
príspevok na kúpu osobného motorového vozidla podľa § 34 ods.1 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení
neskorších predpisov.

Aj v tejto žalobe žalobca tvrdil, že žalovaný porušil ustanovenie § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov, pretože vychádzal iba z konštatácie prvostupňového orgánu,
pričom si skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie jeho nároku neoveril a neumožnil žalobcovi ich
preukázanie predložením nových dôkazov, ani mu nestanovil lehotu na dokladovanie týchto skutočností.
V žalobe konštatoval, že je zamestnaný na polovičný úväzok v obci X. vzdialenej asi 15 km a mesačné
výdavky na cestu do zamestnania a späť predstavujú 45,-- eur. Pracuje v chránenej dielni a práca
vyhovuje jeho zdravotnému postihnutiu. Žalobca ďalej konštatoval, že správne orgány, ktoré vo veci
rozhodovali, mali vedomosť o tom, že má ťažké zdravotné postihnutie - ťažká monoparéza ľavej hornej
končatiny ako najťažšia diagnóza popri ďalších zdravotných obmedzeniach súvisiacich s poškodením
dolnej končatiny, a hlavne chrbtice po operácii. Uviedol, že pri chôdzi používa francúzsku barlu a
je odkázaný na sprievodcu, a v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je odkázaný na prepravu
osobným motorovým vozidlom. Napriek týmto skutočnostiam mu žiadosť o priznanie príspevku na
zakúpenie motorového vozidla bola zamietnutá. Ďalej aj v tejto žalobe žalobca nesúhlasí so stanovením
miery funkčnej poruchy 60 %, pretože podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v
súvislosti s priznaním nároku na invalidný dôchodok bola stanovená miera funkčnej poruchy zdravotného
postihnutia 75 % a túto má doteraz. Navrhol preto, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. zrušil z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.a), b), c)
Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil tiež
náhradu trov konania.

Odporca sa k žalobám písomne nevyjadril. Na pojednávaní zástupca odporcu navrhol obe žaloby
zamietnuť. Tvrdil, že skutkový stav bol zistený riadne a úplne. V odvolacom konaní posudkový lekár
predložil žalobcu a vyšetril ho, vychádzal tiež z lekárskych nálezov, ktoré žalobca predložil spolu so
žiadosťou o peňažné príspevky a v lekárskom posudku uviedol, že nesúhlasí so záverom lekárskeho
posudku posudkového lekára prvoposudzovateľa, ktorý nesprávne vyhodnotil zdravotné poškodenie
žalobcu podľa kritérií ustanovenia § 14 ods.6 zákona. Žalobca podľa záveru posudkového lekára za



pomoci sprievodcu, ktorý mu je pridelený, môže nastúpiť a vystúpiť z prostriedkov hromadnej dopravy,
kde má aj vyhradené miesto. Konštatoval, že žalobcovi nebolo bránené, aby predložil nové aktuálne
lekárske správy, prípadne ďalšie dôkazy na rozhodnutie. Ďalej uviedol, že odvolací orgán preskúmal
napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a na všetky jeho námietky a otázky uvedené v
odvolací bolo v rozhodnutí odpovedané. Poukázal na to, že komplexný posudok, ktorý bol podkladom pre
vydanie rozhodnutia, bol vyhotovený na základe nového lekárskeho posudku a výsledku rozhovoru, ktorý
uskutočnila sociálna pracovníčka žalovaného so žalobcom. V komplexnom posudku sa konštatuje, že
žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu, čo je základnou podmienkou pre priznanie peňažného
príspevku na prevádzku motorového vozidla a peňažného príspevku na kúpu osobného motorového
vozidla.

Vzhľadom na to, že obidve veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov, súd na
pojednávaní dňa 22.11.2012 podľa § 112 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku spojil ich na spoločné
konanie, ktoré sa vedie pod č. 6S/37/2012.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby,
oboznámil sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k
záveru, že žalobcove žaloby nie sú dôvodné.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X. rozhodnutím z 03.11.2011 č. QQ/2011/39326/114041 podľa
§ 38 ods.1 písm.b) bod 2 zákona nevyhovel žalobcovej žiadosti, ktorú podal dňa 10.08.2011 a
nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že rozhodol na
základe komplexného posudku vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X. dňa 25.10.2011
č. QQ/2011/39375/1102/ZKA, v ktorom sa uvádza, že miera funkčnej poruchy žalobcu je 60 %, a preto
sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobcovi z ťažkého zdravotného
postihnutia vyplývajú v oblasti mobility a orientácie tieto sociálne dôsledky: má obmedzenú pohybovú
schopnosť, pre ťažkú monoparézu ľavej hornej končatiny a pre poruchy chrbtice, stav po operácii
- pohybuje sa pomocou francúzskej barly, mimo domáceho prostredia je odkázaný na sprievod inej
osoby. Podľa vyjadrenia posudkového lekára nezvláda dlhšiu chôdzu a státie, prekonávanie výškových
prekážok v exteriéri a interiéri a cestovanie vo vozidlách hromadnej dopravy osôb a v prostriedkoch
železničnej dopravy. Preto je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V
rozhodnutí sa konštatuje zhodne s komplexným posudkom, že žalobca spĺňa podmienky podľa § 14
ods.6 zákona, ale t.č. žalobca nepreukázal reálne výdavky na pohonné látky a potrebu pravidelnej
prepravy, pretože je práceneschopný. Z toho dôvodu žalobcovi nebol navrhnutý peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla.

Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí, pretože
má výdavky na benzín spojené s chodením do práce a častých návštev lekárov a podobne.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny X. rozhodnutím z 03.11.2011 č. QQ/2011/39325/114083 podľa §
34 ods.1 zákona nevyhovel žalobcovej žiadosti zo dňa 09.08.2011 a nepriznal mu peňažný príspevok
na kúpu osobného motorového vozidla. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na komplexný posudok
z 25.10.2011 č. QQ/2011/39375/110702/ZKA, v ktorom sa uvádza, že navrhovateľ nie je odkázaný na
kúpu osobného motorového vozidla vzhľadom na sociálne dôsledky, ktoré vyplývajú z jeho ťažkého
zdravotného postihnutia. Toto rozhodnutie odôvodnil aj tým, že navrhovateľ nepreukázal reálne výdavky
na pohonné látky a potrebu pravidelnej prepravy, pretože bol v tom čase práceneschopný.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí, pretože
je zamestnaný na 20 hodín týždenne, auto potrebuje na cestovanie do zamestnania a späť. Uviedol, že
je síce momentálne práceneschopný, ale pracovnú zmluvu má uzavretú na dva roky a predpokladá že
sa asi po mesiaci do zamestnania vráti. Z toho dôvodu žiadal prehodnotenie rozhodnutia.



V odvolacom konaní bol zdravotný stav posudzovaný posudkovým lekárom žalovaného, ktorý po
vyšetrení žalobcu a vyhodnotení odborných nálezov z neurologického a neurochirurgického vyšetrenia
uviedol, že žalobca sa lieči pre ochrnutie ľavej hornej končatiny a poruchy chrbtice, miera funkčnej
poruchy je podľa prílohy č. 3 zákona 60 % a je určená pre ochrnutie ľavej hornej končatiny. Ide o
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ale podľa lekárskej dokumentácie žalobca nie je
odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože nespĺňa podmienky § 14
ods.6. So žalobcom bol vykonaný tiež osobný pohovor so sociálnou pracovníčkou žalovaného, z obsahu
ktorého vyplýva, že žalobca cestuje autom k lekárom do X. a 3 x týždenne do práce, tiež kultúrne a
športové podujatia. Oddelenie posudkových činností žalobcu vyhotovilo nový komplexný posudok zo
dňa 30.01.2012 č. AA/2012/00262, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutí žalovaného, ktoré boli
napadnuté žalobcom. V komplexnom posudku sa konštatuje, že podľa posudkového lekára odvolacieho
orgánu je žalobca schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku
železničnej dopravy a späť, je schopný nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a
do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej
hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy, je schopný zvládnuť inú situáciu vo
vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy. Z orientáciou nemá
problémy. V zmysle § 14 ods.6 zákona žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, a preto sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobcu žalovaný
nenavrhuje riešiť poskytnutím peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. V oblasti
zvýšených výdavkov žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Z toho dôvodu sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobca nenavrhuje kompenzovať
peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla. Žalobca okrem iného je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia
odkázaný na sprievodcu.

Na základe týchto podkladov žalobca vydal rozhodnutie z 03.02.2012 č. AA/2012/00234 a rozhodnutie
z 03.02.2012 č. AA/2012/00235, ktorým odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovým rozhodnutiam
zamietol a napadnuté rozhodnutia potvrdil. V dôvodoch svojich rozhodnutí žalovaný poukázal na
komplexný posudok vydaný Oddelením posudkových činností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
z 30.01.2012, výsledky pohovoru odporcu so sociálnym pracovníkom žalovaného a lekársky posudok
spracovaný posudkovým lekárom odvolacieho orgánu. Pretože z komplexného posudku, ktorý je
prílohou rozhodnutia odvolacieho orgánu, vyplýva, že žalobca nie je odkázaný na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlo, a preto mu nevznikajú zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla, nebolo mu možné priznať peňažné príspevky na kúpu
osobného motorového vozidla alebo na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou
osobného motorového vozidla.

Podľa § 14 ods.6 zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými
osobami a pri rešpektovaní je prirodzenej dôstojnosti:

a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,

b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy, alebo

c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy, najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasiárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 15 ods.1 zákona na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods.11 a na základe posudkového
záveru podľa § 13 ods.9 príslušný orgán vypracoval komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý
obsahuje:

a) mieru funkčnej poruchy,



b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,

c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,

d) návrhu druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,

e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,

f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, alebo či má praktickú slepotu, alebo úplnú slepotu oboch očí,

g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,

h) odôvodnenie komplexného posudku.

Podľa § 34 ods.1 zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného
posudku vypracovaného podľa § 15 ods.1 odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

Podľa § 38 ods.1 písm.b) bod 2 zákona fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods.1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených
výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla, ak tento zákon neustanovuje inak.

Súd z obsahu napadnutých rozhodnutí žalovaného a administratívneho spisu zistil, že žalovaný v
odvolacom konaní preskúmal rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a
pre svoje rozhodnutie si zabezpečil nové podklady. Bol vyhotovený nový lekársky posudok nielen
z odborných nálezov, ale aj po vyše osobnom vyšetrení žalobcu. V spise sa nachádza záznam z
pohovoru sociálnej pracovníčky žalovaného so žalobcom. Nie je preto dôvodná žalobná námietka, že
žalobcovi bolo odňaté právo na preukázanie skutočností potrebných pre rozhodnutie o jeho žiadostiach
na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou
osobného motorového vozidla a peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla. Podľa
názoru súdu žalobca mal možnosť dokladovať, či už pri osobnom pohovore, alebo lekárskom vyšetrení,
ďalšie nové dôkazy na podporu svojich žiadostí.

Posudkový lekár žalovaného sa nestotožnil so záverom posudkového lekára Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v X., že žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
pretože podľa priloženej lekárskej dokumentácie a vlastného vyšetrenia zistil, že žalobca je schopný
prejsť k prostriedkom hromadnej prepravy, nastúpiť, vystúpiť a zvládnuť inú situáciu v týchto
prostriedkoch, pretože má zachovanú mobilitu s oporou jednej francúzskej barly a ťažké ochrnutie
jednej hornej končatiny neodôvodňuje odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. Žalobca tak nespĺňal podmienky zákona uvedené v § 14 ods.6, čo bolo aj dôvodom
pre zamietnutie jeho žiadosti. Žalovaný vo svojich rozhodnutiach vychádzal z nových komplexných
posudkoch vypracovaných podľa § 15 ods.1 dňa 30.12.2011.

Žalobca na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach uviedol, že od mája tohto roku je nezamestnaný
a evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali
rozhodnutia žalovaného, nepredložil.

Žalobná námietka, že v komplexnom posudku nie je správne stanovená miera funkčnej poruchy 60
%, pretože posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočky v X. ešte v roku 2009 mu určil mieru
funkčnej poruchy zdravotného postihnutia 75 %, ktorú má doteraz, tiež nie je dôvodná. Žalobca toto
svoje tvrdenie dokladoval rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava o priznaní invalidného
dôchodku. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky X. stanovil mieru poklesu
schopností vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení



neskorších predpisov podľa kritérií uvedených v § 71 tohto zákona. Pokles schopností vykonávať
zárobkovú činnosť sa zisťuje pre účely zisťovania podmienok nároku na invalidný dôchodok. Miera
funkčnej poruchy 60 % bola určená posudkovým lekárom žalovaného, a tiež správneho orgánu prvého
stupňa podľa § 12 ods.1 na účely kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia. Miera funkčnej
poruchy sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3 zákona. Miera funkčnej
poruchy a miera poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť nie sú teda totožné, stanovujú sa
podľa rozličných kritérií, a z toho dôvodu nemusia byť ani rovnaké.

Z uvedených dôvodov senát krajského súdu jednomyseľne rozhodol tak, že podľa § 250j ods.1 O.s.p.
žalobu zamietol.

Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250q ods.1
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.