{"guid": "0fe0a5af-3def-4373-8d74-30b61cd09fb5:eca218b1-786d-4b94-b5c3-951ad2dbb4c6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2315212193.1", "spisova_znacka": "10Co/215/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/215/2017 z 2. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 2. júla 2018, sp. zn. 10Co/215/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2315212193.1", "identifikacne_cislo": "2315212193", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Juričko", "sudca_id": 169, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslav-juricko-169", "datum_vydania": "2018-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-137"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-137"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eca218b1-786d-4b94-b5c3-951ad2dbb4c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2315212193.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2315212193.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2018:2315212193.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/215/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315212193
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2315212193.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:
Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, právnej veci žalobcu: G. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXXX/XXX, R., zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Haládik, so sídlom Clementisove Sady
1616, Galanta, proti žalovanej: H. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, R., zastúpená advokátom:
JUDr. Vladimír Vágó, so sídlom Kpt. Nálepku 724/7, Galanta, o určenie vlastníckeho práva k členskému
podielu v bytovom družstve, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
35C/354/2015-103 zo dňa 23. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

I.  Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

II.  Žalovanej sa   p r i z n á v a  nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku žalobu v celom rozsahu zamietol,
druhým odsekom výroku žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 34, § 38 ods. 1 a 2, § 118 ods. 1, §
119 ods. 1 a 2, § 706 ods. 3, § 714 Občianskeho zákonníka, § 223 ods. 2, § 230 Obchodného zákonníka,
ako i s poukazom na procesné ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že v prejednávanej veci je predmetom konania 1.
určenie, že nebohá T. U. bola ku dňu smrti členkou Stavebného bytového družstva Sládkovičovo a
Galanta, teda vlastníčkou členského podielu v tomto družstve spojeného s členským právom užívať
trojizbový byt alebo 2. určenie, že do dedičstva po T. U., patrí suma 43.000,- Eur, a to v závislosti od
toho ako bude posúdená otázka spôsobilosti poručiteľky na právne úkony, ktoré realizovala v máji 2014.
Súd sa preto v prvom rade zaoberal vyriešením predbežnej otázky týkajúcej sa neplatnosti zmluvy o
prevode členského podielu z dôvodu nedostatku spôsobilosti poručiteľky na takýto úkon. Podmienky
spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony sú upravené v § 8 až 10 Občianskeho zákonníka,
pričom spôsobilosť fyzických osôb na právne úkony podlieha v určitých prípadoch obmedzeniam. Pre
neplatnosť právneho úkonu nie je potrebné, aby konajúca osoba bola v dobe právneho úkonu zbavená
alebo obmedzená v spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu, ale postačí, aby v rozhodnej
dobe bola postihnutá duševnou poruchou, ktorá ju robí na právne úkony neschopnou. Z vykonaného
dokazovania, predovšetkým za predloženej lekárskej dokumentácie a výpovede ošetrujúcej lekárky
mal súd za preukázané, že poručiteľka pred svojou smrťou dňa XX.XX.XXXX trpela Alzheimerovou
chorobou, pričom v čase poslednej neurologickej kontroly dňa 13.11.2013 sa poručiteľka nachádzala v
konečnom štádiu choroby, v ktorom je podľa ošetrujúcej lekárky vylúčené, aby vedela pochopiť dosah



svojich právnych  úkonov, vedela posúdiť vážnosť tohto úkonu a uvedomovala si aké bude mať jej
konanie následky. Následky ochorenia pritom pri súčasnej úrovni medicínskych znalostí nie je možné
zvrátiť či zastaviť a poskytovaná liečba jej len podporná.  Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel
súd k záveru, že T. U. v čase keď uzatvárala zmluvu o prevode užívacích práv k družstevnému bytu zo
14.05.2014 a Dohodu o prevode členských práv a povinností z 19.05.2014, nemala v dôsledku duševnej
poruchy spôsobilosť na právne úkony. Strany v konaní výpoveď svedkyne nespochybnili a nenavrhli ani
vykonanie znaleckého posudku. Ani súd nepovažoval za nevyhnutné za účelom posúdenia zdravotného
stavu poručiteľky nariaďovať znalecké dokazovanie, pričom vchádzal aj zo znenia ust. § 246 Civilného
mimosporového poriadku, v zmysle ktorého v konaniach o spôsobilosti na právne úkony možno od
znaleckého dokazovania upustiť, ak súd na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce
vyslúchnuť ošetrujúceho lekára.

4. Vzhľadom na uvedené vyriešenie predbežnej otázky bola druhá časť petitu ako nedôvodná zamietnutá
a súd sa ďalej zaoberal len jej prvou časťou, t.j. určením, že nebohá T. U. bola ku dňu smrti členkou
Stavebného bytového družstva Sládkovičovo a Galanta, teda vlastníčkou členského podielu v tomto
družstve spojeného s členským právom užívať trojizbový byt. Z týchto dôvodov súd ani nevykonal
dokazovanie navrhnutým oboznámením sa s výpisom z účtu a informáciou od O. X., a.s., keďže sa ním
nemali zabezpečiť informácie potrebné pre rozhodnutie vo veci. Pojem členský, ktorý používa Občiansky
zákonník, vyjadruje členstvo v bytovom družstve a práva a povinnosti člena v družstve vrátane nájmu
ako aj majetkový podiel. Členský podiel je zakotvený v Obchodnom zákonníku. Žaloba podaná na súd
v prejednávanej veci je žalobou určovacou, pri ktorej základným predpokladom úspechu je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd sa musí zaoberať tým, či požadované
určenie môže založiť právne významný následok pre právne pomery strán. Určovacia žaloba nie je
opodstatnená, ak ňou požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu,
či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená
úplné vyriešenie spornosti danosti právneho vzťahu alebo práva. Žalobca naliehavý právny záujem
odôvodnil tým, že v prípade úspechu v konaní môže byť v dedičskom konaní po poručiteľke vyporiadaný
členský podiel k družstevnému bytu. Súd sa s týmto názorom nestotožnil. V konaní bolo preukázané, že
družstevný byt, ktorého nájomníčkou bola poručiteľka v období od 05.12.2002 do 19.05.2014, nadobudla
podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX zmluvou o prevode bytu do vlastníctva Mgr. N. Z.. Vzhľadom na
toto vlastníctvo by sa ani v prípade úspechu nedosiahol žalobným návrhom sledovaný cieľ - nadobudnúť
spätné právo nájmu predmetného bytu a s tým spojené členské práva a povinnosti člena bytového
družstva - resp. prejednanie členského podielu v rámci dedičského konania po poručiteľke. Pojem
členský podiel, ktorý používa Občiansky zákonník, vyjadruje členstvo v bytovom družstve a práva
a povinnosti člena v družstve, vrátane práva nájmu, ako aj majetkový podiel. Členský podiel nie je
vecou, ale ide o majetok nehmotnej povahy, inú majetkovú hodnotu. Ak poručiteľ bol členom družstva
a nájomcom družstevného bytu, predmetom dedičstva je členský podiel a nie peňažné prostriedky
vyjadrujúce jeho trhovú hodnotu. Aj v prípade, ak by súd žalobe žalobcu vyhovel, po vyriešení predbežnej
otázky neplatnosti zmluvy o prevode členského podielu v jeho prospech, a následne určil, že nebohá
T. U. bola v čase smrti členskou SBD a nájomníčkou bytu, výsledok tohto konania by nemal žiadny
vplyv na vlastníctvo p. Z. k bytu a neznamenal by napr. obnovu nájomného vzťahu k predmetnému bytu
a členstva v bytovom družstve. Súd uvádza, že žalobcovi nič nebránilo žalovať o určenie neplatnosti
zmluvy o prevode bytu do vlastníctva p. Z., ktorá bola uzavretá medzi ňou o bytovým družstvom, pričom
v rámci tejto žaloby by súd ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti, resp. neplatnosti právneho
úkonu - zmluvy o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu medzi p. U. a p. Z.. Nakoľko
podanou určovacou žalobou nie je možné založiť právne významný následok pre právne pomery strán
a vyriešiť spornosť existencie právneho vzťahu a práva, súd žalobu pre nedostatok naliehavého záujmu
aj v prvej časti petitu zamietol. Žalovanej ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech vzniklo právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.  O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom advokáta, navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v prvej časti petitu, žalobcovi priznať náhradu trov konania.
Odvolateľ argumentoval tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnutý rozsudok
je nespravodlivý. Súd ako predbežnú otázku konštatoval neplatnosť zmluvy o prevode členského
podielu zo dňa 19.05.2014, preto je nepochopiteľné, prečo súd nevyhovel prvej časti petitu. Skutočnosť,
že predmetný družstevný byt následne nadobudla do vlastníctva Mgr. N. Z., je irelevantná. Pokiaľ



bola zmluva o prevode členského podielu neplatným právnym úkonom, nemohla Mgr. N. Z. platne
nadobudnúť byt do vlastníctva od SBD. Pokiaľ súd argumentoval, že žalobca mal žalovať Mgr. N. Z. a
SBD o určenie neplatnosti zmluvy o prevode bytu do vlastníctva Mgr. N. Z.,  žalobca poukázal na to, že
nie je v žiadnom právnom vzťahu s Mgr. N. Z. a ani s SBD, o prevode vlastníctva bytu sa ani nemusel
dozvedieť, resp. menovaná už mohla svoje vlastníctvo previesť na ďalšiu osobu, vzniká preto otázka,
koho a koľko osôb by mal žalobca žalovať.

6. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila prostredníctvom advokáta,
navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd vo veci vykonal dostatočné
dokazovanie a vec správne právne posúdil, keď predpokladom určovacej žaloby je existencia
naliehavého právneho záujmu. Preto je právne irelevantné posúdenie neplatnosti zmluvy o prevode
členského podielu zo dňa 19.05.2014. Súd presne konštatoval právne možnosti žalobcu ohľadne otázky
prípadnej neplatnosti tohto právneho úkonu, ako aj prípadný okruh účastníkov žaloby o neplatnosť
takéhoto právneho úkonu.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len OSP), pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku  účinného od 01.07.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.
1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou,     v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok
súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, rozhodol vecne správne.

10. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom  na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty
než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

11. Odvolací súd v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci
pojednávanie, nakoľko vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovať či doplniť dokazovanie, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie
otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani žiaden dôležitý verejný záujem.



12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s poukazom na odvolacie dôvody sa žiada
dodať iba nasledovné:

13. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním podrobne a vyčerpávajúco zistil rozhodujúce skutkové
okolnosti, z ktorých je zrejmé, že poručiteľka T. U., nar. XX.XX.XXXX bola členkou družstva a
nájomníčkou 3-izbového družstevného bytu č. X s členským podielom k tomu prislúchajúcemu vo
výške 2.430,62 Eur nachádzajúceho sa na ul. W. XXXX v R. od 05.12.2002 do 19.05.2014. Dňa
19.05.2014 v zmysle čl. 10 Stanov Stavebného bytového družstva na základe uzatvorenej Dohody
o prevode členských práv a povinností predloženej SBD poručiteľka ako prevodca previedla členské
práva a povinnosti k predmetnému družstevnému bytu spolu s členstvom a členským podielom vo výške
2.430,62 Eur na nadobúdateľku Mgr. N. Z., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou bola uzatvorená týmto dňom
nájomná zmluva k predmetnému družstevnému bytu (Oznámenie SBD, Dohoda a prehlásenie č.l. 22
- 25 spisu). Zmluvou o prevode užívacích práv k družstevnému bytu zo 14.05.2014 poručiteľka ako
prevodkyňa a členka bytového družstva previedla na nadobúdateľku N. Z. práva k družstevnému bytu
č. X  v R. na ulici W. XXXX/XXX, ktorá prebrala členský podiel k uvedenému bytu. Ku dňu prevzatia bytu
bola podľa čl. I, bod 4 Zmluvy zostatková anuita bytu vo výške 1.750,54 Eur. Podľa čl. I. bod 5. vzhľadom
na to, že družstevné vlastníctvo je špecifické tým, že prevodom práv k družstevnému bytu vzniká novej
nájomníčke zákonné právo na jeho odkúpenie do osobného vlastníctva od vlastníka - bytového družstva,
dohodli sa zmluvné strany na odstupnom, ako cene za prevod užívacích práv k družstevnému bytu a to
podľa čl. II. bod 1. vo výške 44.500,- Eur. Suma 43.000,- Eur mala byť uhradená na účet prevodkyne
a suma 1.500,- Eur ako provízia v prospech sprostredkovateľa. Nadobúdateľka vykonal úhradu sumy
43.000,- Eur prevodmi z účtov vo výške 30.000,- Eur a 13.000,- Eur. (listiny založené v prílohovej obálke
na č.l. 69 spisu).

14. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie R., je ako vlastníčka bytu č. X zapísaná
Mgr. N. Z. na základe Zmluvy o prevode bytu pod V 2583/2014, vklad povolený 17.07.2014. Z
uznesenia Okresného sudu Galanta, sp. zn. 15D/123/2014, Dnot 116/2014 z 30.01.2015 súd zistil, že
dedičské konanie po poručiteľke T. U., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, bolo zastavené a nepatrný majetok
pozostávajúci zo zostatku na účte vo výške 422,94 Eur bol vydaný dcére - žalovanej v tomto konaní.

15. Podstatnou spornou otázkou zostalo a to tvorí aj predmet odvolacieho prieskumu, či žalobca
má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nebohá T. U. bola ku dňu smrti členkou
Stavebného bytového družstva Sládkovičovo a Galanta, teda vlastníčkou členského podielu v tomto
družstve spojeného s členským právom užívať trojizbový byt. Vzhľadom na to, že z odvolania žalobcu
jednoznačne vyplýva, že navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť v prvej časti
petitu, t.j. v časti vyššie uvedeného určenia, v druhej časti petitu, t.j. v časti určenia, že do dedičstva po
T. U., patrí suma 43.000,- Eur, ničím nenamietal správnosť zamietajúceho rozsudku aj v tejto časti, a
teda táto zamietajúca časť žaloby sa nestala predmetom odvolacieho prieskumu.

16. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016, t.j. v čase podania žaloby, návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

17. Podľa citovaného § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj
otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej
žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej
žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je
potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí
byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení,
čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť
právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je
sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu,
ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp.
ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez



tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým.

18. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem
jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací.
Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec
urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia
naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je
teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie,
ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 O.s.p.).

19. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5Cdo 60/1998,
publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a
význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto
neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných
skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho
porušenia právnych povinností iným subjektom.

20. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny
záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit
(to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

21. Určovacia žaloba [§ 80 písm. c) O.s.p.] má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť
ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva
(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) O.s.p.]. V prípade
možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu
žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu
počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia
právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.,
však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže,
že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade
treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou
prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu
môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených
záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí
pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť,
že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých
právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to,
čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu;
záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či
podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť
neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a



prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

22. Podľa ustálenej súdnej judikatúry tiež platí, že ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má
riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe
daný naliehavý právny záujem (porovnaj napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 98/2004). Ten je v
takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí znamenať,
že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom
práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej skutočnosti,
prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom.

23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vzťah medzi posúdením prejudiciálnej otázky a
rozhodnutím o nároku na plnenie. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do
výroku súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá
nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku,
nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne
rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva
alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne
(či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne
rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k
tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to
však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne
rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu
sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie
v týchto prípadoch prípustná. Právoplatný výrok o určení práva či právneho vzťahu tvorí prekážku
právoplatne rozhodnutej veci voči novej žalobe na plnenie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa
vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní, v priestupkovom konaní, či v adhéznom
konaní trestnom (Komentár Občiansky súdny poriadok Števček/Ficová a kolektív). (por. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 44/2011, sp. zn. 5Cdo 115/2012, sp. zn. 3 MCdo 8/2013).

24. Vyššie uvedené závery o potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu platia aj za účinnosti
C.s.p., keď podľa § 137 písm. c) a d) C.s.p. účinného od 01.07.2016, t.j. v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

25. V danom prípade preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k jednoznačnému
záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení, že nebohá T. U. bola ku dňu smrti členkou
Stavebného bytového družstva Sládkovičovo a Galanta, teda vlastníčkou členského podielu v tomto
družstve spojeného s členským právom užívať trojizbový byt, z čoho vyplýva nevyhnutnosť zamietnutia
žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal ďalšími skutočnosťami.

26. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že predmetný družstevný byt, ktorého nájomníčkou
bola poručiteľka v období od 05.12.2002 do 19.05.2014, nadobudla podľa čiastočného výpisu z LV č.
XXXX zmluvou o prevode bytu do vlastníctva Mgr. N. Z.. Vzhľadom na toto vlastníctvo by sa ani v prípade
úspechu nedosiahol žalobným návrhom sledovaný cieľ - nadobudnúť spätné právo nájmu predmetného
bytu a s tým spojené členské práva a povinnosti člena bytového družstva - resp. prejednanie členského
podielu v rámci dedičského konania po poručiteľke. Ak poručiteľ bol členom družstva a nájomcom
družstevného bytu, predmetom dedičstva je členský podiel a nie peňažné prostriedky vyjadrujúce jeho
trhovú hodnotu. Aj v prípade, ak by súd žalobe žalobcu vyhovel, po vyriešení predbežnej otázky
neplatnosti zmluvy o prevode členského podielu v jeho prospech, a následne určil, že nebohá T. U.
bola v čase smrti členskou SBD a nájomníčkou bytu, výsledok tohto konania by nemal žiadny vplyv
na vlastníctvo p. Z. k bytu a neznamenal by napr. obnovu nájomného vzťahu k predmetnému bytu a
členstva v bytovom družstve. Vyhovenie žalobe by znamenalo zásah do právneho postavenia aktuálnej
vlastníčky predmetného bytu Mgr. N. Z., ktorá nebola sporovou stranou, a preto takýto postup je v
zásade neprípustný. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobcovi nič nebránilo žalovať
o určenie neplatnosti zmluvy o prevode bytu do vlastníctva p. Z., ktorá bola uzavretá medzi ňou o



bytovým družstvom, pričom v rámci tejto žaloby by súd ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti, resp.
neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode členských práv a povinností k družstevnému bytu medzi
p. U. a p. Z.. Len v takomto konaní by bolo možné dosiahnuť žalobcom sledovaný cieľ. Nie je pritom
nijako rozhodujúce, že žalobca nemá žiaden vzťah ani s SBD a ani s p. Z., ich vecná legitimácia je daná
ich právnym vzťahom k predmetnému bytu. Vychádzajúc aj z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR je potrebné konštatovať nedostatok naliehavého právneho záujmu, keď žalobcom podanou
určovacou žalobou nie je možné založiť právne významný následok pre právne pomery strán a vyriešiť
spornosť existencie právneho vzťahu a práva.

27. Vzhľadom na záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení, že nebohá T. U. bola ku
dňu smrti členkou Stavebného bytového družstva Sládkovičovo a Galanta, teda vlastníčkou členského
podielu v tomto družstve spojeného s členským právom užívať trojizbový byt, neprichádzalo už do úvahy
zaoberať sa skutkovými okolnosťami prevodu členského podielu.

28. S prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie žalobu v
celom rozsahu zamietol, rozhodol vo veci vecne správne, a preto s použitím § 387 ods. 1 CSP rozsudok,
vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého), ako
vecne správny potvrdil.

29. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

30. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalobcu, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.  Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej voči neúspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak



a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).



Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "35C/354/2015", "guid": "8e319341-fe09-45c9-a601-4f59310075f7:60fa52d6-a39c-4a2f-9115-88d5192d3e48", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "db7d508a-3474-4d38-86f5-1cd672bf1986:a9c6a83e-1551-4f9c-b8ac-f8e1bf0e5992", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:5110214034.1", "spisova_znacka": "3MCdo/8/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/8/2013 z 2. 4. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-04-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:5110214034.1"}], "citovane_v": []}