Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/81/2011 z 21. 11. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. novembra 2011, sp. zn. 13S/81/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3011200614.1
Krajský súd Trenčín | 13S/81/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3011200614.1 | 2011-11-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb., § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b8435ce-6213-41ad-9859-dea5ad17b564
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3011200614.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/81/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200614
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3011200614.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja
Floroviča a JUDr. Moniky Jankovskej v právnej veci žalobcu: H. R., bytom W. XXX, V. O., právne
zastúpený Mgr. U. B., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom W. X/D, O. proti žalovanému: Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru Trenčín, Jilemnického 1, Trenčín, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. S.-I.-S.-P-XX/XXXX zo dňa 15. júla 2011, jednomyseľne v senáte takto

r o z h o d o l :

Krajský súd  žalobu     z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania     n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č.p. S.-I.-S.-P-XX/XXXX zo dňa 15.
júla 2011 a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nezákonnosti. Zároveň požiadal, aby súd rozhodol o
odklade vykonateľnosti predmetného rozhodnutia.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím na odvolanie žalobcu zmenil rozhodnutie o priestupku Okresného
dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Považská Bystrica (ďalej len správny
orgán prvého stupňa) č.p. R.-P.-W.-XX/XXXX zo dňa 23. mája 2011 tak, že vo výroku rozhodnutia v
časti uložených sankcií pri určení doby zákazu viesť motorové vozidlo znížil sankciu viesť motorové
vozidlo z doby 4 mesiacov na dobu 2 mesiacov. V ostatných bodoch rozhodnutia žalovaný potvrdil
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Správny orgán prvého stupňa  uznal žalobcu vinným
zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch z dôvodu
porušenia povinnosti uvedenej v ust. § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej  premávke na skutkovom
základe, že H. R.  (v tomto konaní žalobca) dňa 10. októbra 2009 v čase o 16.00 hodine viedol
motorové vozidlo zn. E. A., evidenčné číslo: V.-XXXBI po ceste I/XX v R. V., smerom na K., pričom v
km XXX,XXX bol účastníkom dopravnej nehody. Pri objasňovaní veci dopravnej nehody bolo zistené
(na základe odborného vyjadrenia č. 22010 znaleckej organizácie G.), že vodič H. R. sa s motorovým
vozidlom pohyboval v obci rýchlosťou minimálne 76,2 km/h. V mieste stredu vozidiel sa vozidlo zn. E.
A. pohybovalo rýchlosťou 72 km/h   +  1,8% voči konečným polohám. Z doplnku  č. 1 k odbornému
vyjadreniu č. 22010 (vypracovaného na základe vykonaného vyšetrovacieho pokusu) je zrejmé, že
menovaný sa s uvedeným vozidlom pohyboval v obci rýchlosťou minimálne 75 km/h. Menovaný počas
jazdy s uvedeným vozidlom prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci cca o 25 km/h.  Z dôvodu
porušenia vyššie citovanej povinnosti správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi v zmysle § 22 ods.
2 písm. c/ zákona o priestupkoch sankciu, pokutu vo výške XXX Eur a zákaz viesť motorové vozidlá
na dobu 4 mesiacov. Zároveň správny orgán prvého stupňa rozhodol o povinnosti žalobcu uhradiť
trovy konania vo výške XX Eur v zmysle ust. § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. s poukazom na § 1



vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z. a vyhlášky č. 531/2008 Z.z.. Žalovaný
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal a dospel k záveru, že správny
orgán prvého stupňa pred vydaním rozhodnutia, postupoval v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 4, §
32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Spáchanie priestupku bolo dostatočne
zadokumentované a spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti a dôkazy, ktoré boli zistené a
získané zákonným spôsobom. Námietky žalobcu, že rýchlosť jeho vozidla bola len odhadnutá, sú
irelevantné, nakoľko znaleckým dokazovaním bola spracovaná analýza nehodového deja so zameraním
na určenie rýchlosti jazdy vozidiel pred dopravnou nehodou a v okamihu zrážky, posúdenie techniky
jazdy oboch vodičov. Rozbor nehodového deja bol vykonaný pomocou simulačného výpočtu programu
PC-CRASH. K námietke žalobcu, že vozidlo muselo brzdením spomaliť rýchlosť  výraznejšie, žalovaný
uviedol, že vzhľadom k tomu, že neboli zadokumentované brzdové stopy, brzdenie vozidla nebolo
hodnoverne preukázané a v takomto prípade by bola pôvodná rýchlosť žalobcu ešte vyššia. Správny
orgán prvého  stupňa správne kvalifikoval skutok a presne vyšpecifikoval, akého porušenia pravidiel
cestnej  premávky sa žalobca dopustil (vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h). Čo sa
týka uloženej sankcie vo forme pokuty vo výške XXX Eur a zároveň zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá po dobu 4 mesiacov, dospel žalovaný k záveru, že správny orgán prvého stupňa napriek tomu,
že v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje pri výbere druhu a výšky sankcie na zásadu „podobne
v podobných prípadoch“ zastáva názor, že povinnosťou správneho orgánu je aj povinnosť svedomite
a zodpovedne sa zaoberať každou vecou a taktiež podmienka individuálneho prístupu ku každej
prejednávanej veci. V danom prípade žalovaný zohľadnil okrem skutočnosti uvádzaných správnym
orgánom prvého stupňa aj sociálne postavenie žalobcu a sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
z doby             4 mesiacov znížil  na dobu 2 mesiacov.

Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že odborné vyjadrenie, na základe ktorého bola určená rýchlosť
motorového vozidla žalobcu v čase pred zrážkou na 76,2 km/h a v čase zrážky oboch motorových
vozidiel na 72 km/h vykazuje viacero nedostatkov. Je založené výlučne na  domnienkach ohľadne
stanovenia rýchlosti motorového vozidla žalobcu v čase zrážky. Absentuje v ňom správne určenie
základného parametru, akým je Energetická ekvivalentná rýchlosť (ďalej len EES), ktorá je kľúčovou pre
analýzu dopravnej nehody a stanovenie základných parametrov zrážky, akým sú predovšetkým veľkosť
a smer nárazových rýchlostí motorových vozidiel. Žalobca taktiež poukázal na svoju sociálnu situáciu
(vodič z povolania, rozvedený rodič dvoch nezaopatrených detí, nemajetný ...).

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodol v súlade so zákonom a na základe
vykonaného dokazovania. Ohľadne absencie určenia EES v znaleckom posudku žalovaný uviedol, že
určenie EES je iba orientačné a vzhľadom k deformáciám vozidiel po dopravnej  nehode bola braná
výlučne ako interval. Čo sa týka námietky žalobcu, že rýchlosť bola len odhadnutá,  žalovaný uviedol, že
je nepochybné, že  znaleckým dokazovaním bola spracovaná analýza nehodového deja  so zameraním
na určenie rýchlosti  jazdy vozidiel pred dopravnou nehodou a v okamihu zrážky, posúdenie techniky
jazdy oboch vodičov.  Rozbor nehodového deja bol vykonaný pomocou simulačného výpočtového
programu PC-CRASH.  Predmetný počítačový program využíva trojdimenzionálny matematický model
pre tzv. simuláciu dopredným výpočtom.  Vstupné údaje sa menia a zadávajú tak, aby vypočítaná
konečná poloha a vypočítaný pohyb počas nehodového deja čo najviac zodpovedali  skutočnej polohe a
skutočnému pohybu účastníkov počas nehodového deja. Výsledkom simulácie sú také vstupné hodnoty,
ktoré čo najpresnejšie popisujú pohyb účastníkov dopravnej nehody počas nehodového deja. Čo sa týka
brzdenia vozidla žalobcu, žalovaný poukázal na to, že v danom prípade neboli zadokumentované brzdné
stopy, avšak v prípade, že by bola pôvodná rýchlosť žalobcu ešte vyššia ako bola určená znalcom, táto
skutočnosť by musela  byť hodnotená v neprospech účastníka konania.

Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby. Dospel k záveru, že  žaloba bola podaná
v zákonnej lehote a oprávnenou osobou a že rozhodnutie je preskúmateľné súdom a žalobca je riadne
zastúpený advokátom, pričom žalobu ako nedôvodnú zamietol  podľa § 250j ods.  1 O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve  preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.



Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia  a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z podkladov pripojených v administratívnom spise žalobcu súd zistil, že žalobca viedol dňa 10. októbra
2009 motorové vozidlo evidenčné č. V.-XXXBI po ceste I/XX v V. v smere na K., pričom v kilometri141.100
bol účastníkom dopravnej nehody. Žalobca počas jazdy prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci
o 25 km/hod. Druhým účastníkom dopravnej nehody bol vodič X. Z., ktorý viedol osobné motorové
vozidlo evidenčné č. I.-XXXAH. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu spolujazdkyne žalobcu
V. R., (manželka žalobcu), s dobou narušenia obvyklého spôsobu života 6 dní a k ľahkému  zraneniu
ďalšej spolujazdkyne (dcéry žalobcu), ktoré si ale nevyžiadalo žiadnu dobu liečenia, ako aj žiadnu dobu
narušenia obvyklého spôsobu života. Pri dopravnej nehode bola ľahko zranená O. B., spolujazdkyňa
vodiča X. Z., ktoré si nevyžiadalo žiadnu dobu liečby, ako aj  žiadnu dobu narušenia obvyklého
spôsobu života. Alkohol u vodičov nebol zistený. Priebeh dopravnej nehody je zaznamenaný v zázname
dopravnej nehody zo dňa 10. októbra 2009. Záznam je podpísaný účastníkmi dopravnej nehody.
Lekárskymi posudkami a odborným vyjadrením sú zadokumentované  ľahké zranenia účastníkov
dopravnej nehody.  Z odborného vyjadrenia, znalecký úkon č. 22010 zo dňa 21. januára 2010 je zrejmé,
že motorové  vozidlo E. A. (ktoré viedol žalobca) sa v obci pohybovalo rýchlosťou minimálne 76,2 km/
h a v mieste stretu s druhým motorovým vozidlom minimálne 72 km/h + 1,8% voči konečným polohám.
Súdny znalec sa vyjadril k možnostiam zabránenia dopravnej nehody účastníkmi a súčasne sa vyjadril
k výpovedi žalobcu, že pred nehodou brzdil a cítil na brzdovom pedáli funkčnosť systému ABS. Súdny
znalec uviedol, že keďže na mieste dopravnej nehody neboli zistené stopy nie je možné stanoviť,
ako  dlho vozidlo spomaľovalo pred stretom. Zo záverov však jednoznačne vyplýva, že v prípade,
že vozidlo žalobcu brzdilo pred stretom dlhšie ako bolo predpokladané, potom bola jeho rýchlosť na
začiatku reakcie ešte vyššia ako predpokladaných 76,3 km/h. Doplnkom č. 1 k odbornému vyjadreniu
22010 znalecký úkon č. 52011 zo dňa 12. januára 2011 súdny znalec určil spôsob zabránenia vzniku
dopravnej nehody  účastníkmi dopravnej nehody. Zároveň súdny znalec určil rýchlosť jazdy žalobcu
v obci na minimálne 75 km/h a v mieste stretu motorových vozidiel 72 km/4  + 2,4% voči konečným
polohám. Súčasťou znaleckého posudku sú prílohy, a to priebeh dopravnej nehody podľa rekonštrukcie
s protokolmi,  vzájomný pohyb pri rýchlosti vozidla E. 50 km/h na začiatku spozorovania vozidiel       R.
s protokolmi a vzájomný  pohyb  pri rýchlosti vozidla E. 50 km/h na začiatku výhľadu na križovatku
s protokolmi. Súdny znalec použil štandardný počítačový program PC-CRASH, ktorý sa využíva v
činnosti súdneho inžinierstva. V zápisniciach z ústneho pojednávania o priestupku je uvedené tvrdenie
žalobcu, že viedol osobné motorové vozidlo v obci rýchlosťou okolo 50 km/h.  Správny orgán prvého
stupňa rozhodol pod č. R.-P.-W.-XX/XXXX zo dňa 23. mája 2011 a uznal žalobcu vinným zo spáchania
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ o priestupkoch z dôvodu porušenia ustanovenia § 16 ods. 4 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke  (prekročenie povolenej rýchlosti v obci nad 50 km/h) a uložil mu
sankciu pokutu XXX Eur a zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiacov.

Z dôvodov uvedených v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu je zrejmé, že žalobca nesúhlasil
so závermi odborného vyjadrenia vypracovaného spol. G., ktoré podľa tvrdenia žalobcu neskúmalo
objektívnu príčinu dopravnej nehody a neskúmalo zavinenie  oboch  účastníkov dopravnej nehody,
ale na základe rýchlosti zistenej neovereným spôsobom určilo vinu žalobcovi. Žalobca vo svojom
odvolaní poukázal na porušenie zákona o cestnej  premávke druhým účastníkom dopravnej nehody.
Dokazovanie bolo podľa názoru žalobcu jednostranné, so zameraním sa len na rýchlosť motorového
vozidla žalobcu a nie na porušenia druhého  účastníka dopravnej nehody.  Žalobca bol žalovaným
vyzvaný s poukazom na § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. na upresnenie obsahu odvolania, nakoľko z
podaného odvolania vyplýva, že sa odvoláva voči určeniu príčin dopravnej nehody, pričom zo samotného
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že určené zavinenie je len v rozsahu
prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti a vina za spôsobenie dopravnej nehody žalobcovi nebola
určená. Na výzvu reagoval žalobca len doplnením plnej moci.

Žalovaný na odvolanie žalobcu napadnuté rozhodnutie zmenil len v časti, v ktorej znížil sankciu zákazu
viesť motorové vozidlá uloženú zo  4  mesiacov na 2 mesiace.



Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide
po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1.

Podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom
predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením.

V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalovaný preukázal, že dňa                10. októbra 2009
v čase o 16.00 hod viedol motorové vozidlo značky  E. A.           A.:  V.-XXXBI v obci V. smerom na
K. minimálnou rýchlosťou 76,2 km/h. V prvotnej výpovedi urobenej bezprostredne po dopravnej nehode
zadokumentovanej v zázname dopravnej nehody žalobca priznal, že  jazdil rýchlosťou väčšou ako je
povolená. Zistenie  akou rýchlosťou jazdil žalobca v čase tesne pred zrážkou a aká bola jeho rýchlosť  v
čase zrážky je otázkou znaleckého skúmania. Na objasnenie tejto skutočnosti bola do konania pribratá
znalecká organizácia, ktorá v odbornom vyjadrení, ako aj v jeho doplnku popísala, zdokumentovala a
graficky aj výpočtom preukázala rýchlosť, akou žalobca viedol osobné motorové vozidlo pred zrážkou,
ako aj v čase zrážky.  Súdny znalec použil pri výpočte štandardný počítačový program PC-CRASH,
ktorý sa využíva v činnosti súdneho inžinierstva. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil spôsob výpočtu rýchlosti. Až v súdnej
žalobe uviedol, že znalec mal použiť pri zisťovaní rýchlosti výpočet  EES.

Krajský súd v danom prípade nemal žiadne pochybnosti o správnosti odborného posúdenia rýchlosti,
ktorou žalobca viedol osobné motorové vozidlo pred dopravnou nehodou a v čase stretu motorových
vozidiel. Metóda EES, ktorej sa žalobca domáhal až v žalobe, je len jednou z hodnôt, ktorá sa zisťuje pri
určení zodpovednosti za vzniknutú dopravnú nehodu.  Samotné zistenie EES preto nie je hodnoverným
údajom o rýchlosti vozidla pred nehodou. Vo veci je potrebné uviesť, že súd nemohol prihliadnuť na
dôvody, ktoré žalobca neuviedol v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, pretože žalovaný sa s
nimi nemal možnosť vyporiadať v napadnutom rozhodnutí.

Krajský súd sa pri preskúmaní rozhodnutia žalobcu taktiež zaoberal sankciami, ktoré boli  žalobcovi
uložené. Aj v tomto smere dospel súd k záveru, že pri ich ukladaní žalovaný zohľadnil závažnosť
priestupku, spôsob jeho spáchania, následky, okolnosti za akých bol spáchaný, mieru zavinenia a osobu
páchateľa v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, zabezpečili potrebné
podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny záver, s ktorým sa Krajský súd stotožnil a v
podrobnostiach naň poukazuje.  Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  možno podať odvolanie  do 15  dní  od jeho doručenia,  písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu  na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods.3 a § 205  ods.1  O.s.p.  odvolanie musí mať  tieto  náležitosti:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej  veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané   s  uvedením  dátumu  vyhotovenia    odvolania,    proti     ktorému



rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto

rozhodnutie  alebo  postup  súdu  považuje  za  nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.