{"guid": "0fd9e961-d815-48a3-b976-305af5696a69:42efeb0d-3a31-4ff6-a67f-81e2486550d2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8712010578.1", "spisova_znacka": "1To/1/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/1/2014 z 28. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. januára 2014, sp. zn. 1To/1/2014, ECLI:SK:KSPO:2014:8712010578.1", "identifikacne_cislo": "8712010578", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 1022, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-1022", "datum_vydania": "2014-01-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300", "nazov": "TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 172 ods. 1 písm. d) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 172 ods. 2 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-172.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "nazov": "§ 138 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-138", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-172", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42efeb0d-3a31-4ff6-a67f-81e2486550d2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8712010578.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8712010578.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2014:8712010578.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712010578
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712010578.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.01.2014, v trestnej veci
proti obžalovanému Y. Q. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods.
2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. j/ Tr. zák. o odvolaní okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 156/2012 zo dňa 23.10.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por.    z r u š u j e   napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému Y.  Q.,  nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom W., Q. č. XXX/XX, toho času v ÚVV a ÚVTOS
V. od 15.06.2012

u k l a d á

Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. n/ Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 10
(desiatich) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu                z a r a ď u j e    do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného Y. Q. vinným z obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172  ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
j/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
od presne nezisteného dňa do 07.06.2012 neoprávnene kupoval od doposiaľ nestotožnenej osoby pod
menom P. v okrese W. psychotropnú látku /pervitín/, ktorú prechovával u seba, v mieste trvalého bydliska
v meste W. a v blízkosti okolí mesta W. do doby, kým ju neodpredal ďalším konzumentom, pričom osobe
B. B. predal dňa 07.06.2012 na štrkovisku medzi W. a O. 1 ks zatavenej plastovej striekačky o celkovej
dĺžke 6,5 cm s objemom 2,5 ml s obsahom metamfetamínu a piracetamu o celkovej hmotnosti 0,16 g /160
mg/, s priemerným 52,3 % obsahom metamfetamínu, pričom z uvedeného množstva by bolo možné
pripraviť od 2 do 8 obvykle jednorazových dávok drogy a takto zadovážený pervitín ďalej v uvedenom
období odpredával aj ďalším osobám a to minimálne Y. O. a Y. W., pričom v prípade metamfetamínu
ide o omamnú látku, ktorá je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o



omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkov v znení neskorších predpisov zaradená do II.
skupiny omamných látok.

Za to mu podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr.
zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu zároveň uložil ochranný dohľad v trvaní 1 roka.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. mu uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou
formou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor odvolanie v neprospech
obžalovaného, ale len proti výroku o treste. V dôvodoch odvolania uvádzal, že sa nestotožňuje s
odôvodnením súdu, ktorý v danom prípade pri ukladaní trestu aplikoval ust. § 39 Tr. zák. Má za to,
že skutočnosti súdom uvádzané nie sú dôvodné pre použitie § 39 Tr. zák. a v uvedenom prípade je
použitie trestnej sadzby v zmysle § 172 ods. 2 Tr. zák. primerané a zákonné a to najmä vzhľadom na
fakt, že z výpovedí svedkov vyplynulo, že obžalovaný sa dopúšťal drogovej trestnej činnosti dlhodobo,
pričom z výpovede svedka Y. W. plynie, že už aj v roku 2010, teda len rok po uplynutí skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia stanoveného mu rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 3T
60/2005. Potrebné je prihliadnuť aj na charakter skutku ako takého. Bolo preukázané, že obžalovaný
predával pervitín s obsahom metamfetamínu a piracetamu, nešlo teda o drogovú trestnú činnosť s
omamnými látkami zaradenými do I. skupiny tzv. ľahkých drog, ale do II. skupiny omamných látok,
ktoré majú pre organizmus človeka škodlivejší následok. V odpise registra trestov má obžalovaný 2
záznamy a aj keď v oboch prípadoch sa naňho hľadí, akoby odsúdený nebol, zdôrazňuje, že v oboch
prípadoch bol súdený za drogovú trestnú činnosť, ide teda o špeciálneho recidivistu. Nemôže sa stotožniť
s tvrdením súdu, že trest uložený Y. Q. bude súčasne pôsobiť nielen na obžalovaného, ale aj na
ostatných členov spoločnosti. Naopak, má za to, že použitie § 39 Tr. zák. pri ukladaní trestu v spojení
s faktom, že obžalovaný je opakovane trestaný za drogovú trestnú činnosť, môže vyvolať v radoch
jeho známych dojem, že v prípade špeciálnej recidívy pri drogovej trestnej činnosti, ktorej závažnosť
a nebezpečnosť je nepochybne vysoká, konajúce súdy pravidelne aplikujú pri výmere trestu ust. §
39 Tr. zák. a ukladajú tresty pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby a z toho dôvodu
by nebola funkcia generálnej prevencie dostatočne zaručená. Nad rámec uvedeného zdôrazňuje,
že zákonodarca pri koncipovaní skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi v zmysle
§ 172 ods. 2 Tr. zák. stanovil tam uvedenú trestnú sadzbu už pri preukázaní osobitného kvalifikačného
znaku - závažnejšieho spôsobu konania a to aj v zmysle § 138 písm. j/ Tr. zák. v spojení s § 127 ods.
12 Tr. zák., a preto je odôvodnenie súdu o preukázaní predaja drog len 3 osobám pre použitie ust. §
39 Tr. zák. irelevantné. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3
Tr. zák. nahradil výrok prvostupňového súdu vlastným výrokom a uložil obžalovanému nepodmienečný
trest odňatia slobody za použitia príslušných poľahčujúcich okolností na dolnej hranici upravenej trestnej
sadzby bez použitia ust. § 39 Tr. zák.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Krajský súd v predmetnej veci nezistil také odvolaním nevytýkané chyby, ktoré by zakladali niektorý z
dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a preto preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda
výrok o treste, pričom dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je potrebné považovať za
dôvodné.



Za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.,
pre ktoré bol obž. Y. Q. uznaný vinným, stanovuje zákon vo svojej osobitnej časti trestnú sadzbu vo
výmere od 10 do 15 rokov.

Okresný súd, keďže obžalovanému priznal poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr.
zák., pričom nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností, uvedenú trestnú sadzbu, resp. jej hornú hranicu
vzhľadom na ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. znížil o jednu tretinu, čo pri postupe uvedenom v    § 38 ods. 8
Tr. zák., teda pri výpočte z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby znamená zníženie
hornej hranice trestnej sadzby o 1 rok a 8 mesiacov, teda na 13 rokov a 4 mesiace.

Z dôvodov napadnutého rozsudku plynie, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal prvostupňový
súd do úvahy všetky všeobecné i individuálne zásady platné pre ukladanie trestov, prihliadal na to, aby
uložený trest zabezpečil ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne aby
uložený trest iných odradil od páchania trestných činov, predovšetkým drogového charakteru a aby
vyjadril aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. U obžalovaného zohľadnil aj spôsob spáchania činu,
jeho následok, formu zavinenia, pohnútku, samotnú osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť
nápravy.

Vo vzťahu k samotnej osobe obžalovaného poukázal na fakt, že bol v minulosti 2 krát trestaný pre
drogovú trestnú činnosť, obe odsúdenia sú však zahladené, takže sa naňho hľadí, akoby odsúdený
nebol, poukázal na jeho hodnotenie z miesta bydliska, ktoré neuvádza žiadne podstatnejšie a
konkrétnejšie skutočnosti, pozitívne hodnotenie od zamestnávateľa, záznamy v evidencii priestupkov,
ktorých má 5 a všetky sú pre priestupky v doprave. Žiadnu z priťažujúcich okolností uvedených v § 37
Tr. zák. u obžalovaného nezistil, s čím sa stotožňuje aj krajský súd.

Krajský súd sa však nestotožňuje s poľahčujúcimi okolnosťami, ktoré obžalovanému prvostupňový súd
priznal. Stotožniť sa je možné s priznaním poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. n/ Tr. zák.,
teda že napomáhal označením osôb, ktorým drogy poskytoval, resp. predával pri objasňovaní trestnej
činnosti. Krajský súd sa však nestotožňuje s priznaním poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm.
l/ Tr. zák., ktorú je možné páchateľovi priznať vtedy, ak sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval. Sám okresný súd totiž v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádza, že v konaní pred
súdom okrem toho, že obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku kladeného mu obžalobou
za vinu, poprel, že by bol predával drogy aj Y. W. (vo vzťahu k nemu uvádzal, že mu drogu predal asi pred
10 rokmi, teda nie v období pre ktoré je stíhaný v prejednávanom prípade), čo znamená, že obžalovaný
vlastne popiera okolnosti, ktoré by mali zakladať právnu kvalifikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty
súdeného trestného činu.

Mimo uvedeného sa však krajský súd nestotožňuje ani so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že
v danom prípade sú splnené podmienky uvedené v § 39 ods. 1 Tr. zák. pre mimoriadne zníženie trestu.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanovenej týmto zákonom.

Aj keď je potrebné súhlasiť s námietkou obhajoby, že terajší trestný zákon na rozdiel od predtým
účinného Trestného zákona, teda zák. č. 140/1961 Zb. (§ 40 ods. 1) mimoriadne okolnosti prípadu alebo
mimoriadne pomery páchateľa, už vzhľadom na nadpis ust. § 39 Tr. zák., ktoré hovorí o mimoriadnom
znížení trestu, je zrejmé, že či už okolnosti prípadu alebo pomery na strane páchateľa nemôžu byť
takého charakteru, aké sa bežne vyskytujú aj v ostatných stíhaných prípadoch.

Pod pojmom okolnosti prípadu sa rozumejú také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a
iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu, môžu byť nimi zákonné i znaky skutkovej podstaty,
ak charakterom spáchania vybočujú z obvyklých prípadov. Za okolnosti prípadu, ktoré môžu odôvodniť
aplikáciu ust. § 39 Tr. zák., by bolo možné považovať aj súčasnú existenciu viacerých poľahčujúcich



okolností, ktoré v konkrétnom prípade vo svojom súhrne nadobudnú taký význam, že ich bude možné
ako výnimočné okolnosti prípadu posúdiť.

Pokiaľ ide o pomery páchateľa, tu sa rozumie osobné a osobnostné hodnotenie osoby, ktoré
charakterizuje páchateľa ako objekt trestu a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych
páchateľov rôzne citeľný. V rámci pomerov sa hodnotia jednak osobné pomery páchateľa, ako aj jeho
rodinné pomery a pod.

Ako okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby prvostupňový
súd hodnotil beztrestnosť obžalovaného z hľadiska účinkov zahladenia, napomáhanie orgánov činným
v trestnom konaní v tejto trestnej veci, ale aj pri trestnom stíhaní ďalších osôb, prejavenú snahu podrobiť
sa protitoxikomanickej liečbe, jeho snahu po náprave, či jeho osobné či rodinné zázemie a v rámci
okolností prípadu to, že predaj či zadováženie drogy sa vzťahovalo len k trom osobám, teda počtu
zodpovedajúcemu spodnému limitu pre použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty, pričom u každej z
týchto osôb išlo o užívateľov pervitínu či marihuany a konanie obžalovaného nemalo na život a zdravie
vážnejší následok, ako aj množstvo drogy zaistenej u B. B., čo predstavovalo len 2 až 8 obvykle
jednorazových dávok. Vzhľadom na tieto okolnosti podľa názoru okresného súdu použitie zákonom
stanovenej trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na prevýchovu páchateľa
i zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho trvania, ktorý obžalovanému uložil v
minimálne možnej výmere aj pri mimoriadnom znížení trestu.

S takýmto záverom nie je možné sa stotožniť a okolnosti na ktoré prvostupňový súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukazuje podľa názoru krajského súdu nie sú okolnosťami, ktoré by odôvodňovali použitie
ust. § 39 ods. 1 Tr. zák.

Tou najpodstatnejšou skutočnosťou, ktorá u obžalovaného bráni použitiu ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. je fakt,
že pre takýto druh trestnej činnosti nie je obžalovaný súdený po prvý krát. Už v minulosti, a to dokonca
v dvoch prípadoch, sa totiž obžalovaný pred súdom pre rovnakú trestnú činnosť zodpovedal.

V konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 4T 10/2006 bola rozsudkom zo dňa 10.4.2006
schválená dohoda o vine a treste a obžalovaný bol uznaný za vinného z trestného činu nedovolenej
výroby a držby omamnej psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods.
1 písm. b/, d/ Tr. zák. (ide o zák. č. 140/1961 Zb.) a bol mu za to uložený peňažný trest vo výmere 6.000,-
Sk, ktorý obžalovaný zaplatil. Hľadí sa teda v tomto prípade na neho, akoby odsúdený nebol, to však
neznamená, že trestného činu sa v mesiaci júl 2005 nedopustil.

Rozsudkom Okresného súdu Poprad 3T 60/2005 zo dňa 20.2.2006, ktorý sa stal právoplatným 5.4.2006,
bol uznaný za vinného takisto pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej
látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 187 ods. 1
písm. d/ Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.) a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon
ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov, čo znamená, že skúšobná doba
podmienečného odsúdenia mu plynula do 5.4.2009. Aj keď aj v tomto prípade (vzhľadom na to, že sa má
za to, že sa v skúšobnej dobe osvedčil), sa na neho hľadí, ako keby odsúdený nebol, inštitút zahladenia
odsúdenia nezmazáva fakt, že sa trestnej činnosti, teda konania, ktoré je v rozpore so zákonom, dopustil.

Naviac je potrebné zvýrazniť, že z obsahu výpovede svedka Y. W., ktorý po prvýkrát v prípravnom konaní
vypovedal 15.6.2012 a následne 2.8.2012, plynie, že po prvýkrát mal od obžalovaného kúpiť pervitín v
množstve 1 kubík, čo zodpovedá 7 - 10 dávkam asi pred dvoma rokmi, znamená to teda, že niekedy v
roku 2010, čo je doba veľmi krátka po dobe konca v predošlom rozsudku stanovenej skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia.

Naviac pokiaľ okresný súd poukazuje na množstvo zaistenej omamnej látky u svedka B., toto podľa
názoru krajského súdu nie je rozhodujúcim faktom pre posúdenie okolností prípadu, resp. to, do akej
miery naplnil znaky skutkovej podstaty, naviac keď okresný súd opomína obsah výpovedí svedkov a
sčasti aj samotného obžalovaného o tom, aké množstvá drogy im v jednotlivých prípadoch predal, resp.
poskytol a napríklad len podľa výpovede svedka W. malo ísť v priebehu uvedeného obdobia o množstvo,
ktoré by malo zodpovedať 32 - 45 dávkam. Svedkovi O. mal predať drogu viac ako 10 krát a B. asi 4,
resp. 5 krát.



Za takejto situácie v žiadnom prípade nie je možné konštatovať, že by mimoriadne zníženie trestu pod
dolnú hranicu trestnej sadzby mohli odôvodňovať akýmkoľvek spôsobom okolnosti stíhaného prípadu.
Podľa názoru krajského súdu je nepredstaviteľné, aby bol takýto postup aplikovaný u páchateľa, ktorý sa
už v dvoch prípadoch predtým za rovnakú trestnú činnosť zodpovedal a tresty, ktoré mu boli ukladané či
už v podobe peňažného trestu alebo v podobe podmienečného odkladu výkonu trestu, evidentne nemali
na to, aby po ich uložení a vykonaní viedol riadny život, vplyv.

Ani žiadne okolnosti na strane obžalovaného neodôvodňujú postup, ktorý prvostupňový súd zvolil. V
rámci skúmania pomerov obžalovaného neexistujú také skutočnosti, vzhľadom na existenciu ktorých by
mal byť pre trest stanovený v osobitnej časti zákona pre obžalovaného Y. Q. citeľnejší, než pre iných
páchateľov rovnakého druhu trestnej činnosti. Dokonca ani poľahčujúce okolnosti na jeho strane svojim
významom neprevyšujú okolnosti obvyklé. Ako krajský súd vyššie uviedol, obžalovanému je možné
priznať len jednu poľahčujúcu okolnosť a to okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák. Prejavená snaha
po náprave, resp. snaha podrobiť sa ochrannému liečeniu nezakladá okolnosti, na základe ktorých by
bolo možné trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby znížiť, tieto okolnosti je možné posudzovať len pri
výmere trestu v rámci základnej, resp. v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. upravenej trestnej sadzby.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste zrušil a
následne na podklade ust. § 322 ods. 3 Tr. por. (po tom, čo na verejnom zasadnutí dokazovanie doplnil
oboznámením spisov o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného) sám vo veci rozhodol.

S poukazom na vyššie uvedené, majúc teda za to, že v danom prípade neboli zistené žiadne sú okolnosti,
ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., vychádzal teda krajský súd pri ukladaní druhu
a výmery trestu z trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti trestného zákona a upravenej v zmysle §
38 ods. 3 Tr. zák., keďže obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák.
a žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák. nezistil.

Pri rozhodovaní o tom, aký trest v danom prípade splní účel sledovaný trestným zákonom, vychádzal
krajský súd zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy.

Po zhodnotení všetkých uvedených okolností, ktoré sú rozobraté už vyššie, dospel krajský súd k
záveru, že v danom prípade vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré prvostupňový súd hodnotil ako okolnosti
odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu, teda postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, jeho
osobné pomery, prejavenú snahu zbaviť sa závislosti, ľútosť nad spáchaním trestného činu, účel trestu z
hľadiska individuálnej i generálnej prevencie splní aj trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, teda trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov a takýto trest obžalovanému aj uložil.

Pre výkon uloženého trestu, aj keď v zmysle § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. je páchateľa obzvlášť závažného
zločinu potrebné zaradiť do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, krajský súd
obžalovaného na základe ust. § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, majúc za to, že so zreteľom na závažnosť činu i mieru narušenia obžalovaného
bude v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia náprava obžalovaného zaručená lepšie,
prihliadajúc aj na ochranné opatrenia, ktoré boli obžalovanému napadnutým rozsudkom uložené a ktoré
týmto rozsudkom krajského súdu zostali nedotknuté.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku  ďalší  riadny  opravný  prostriedok  nie  je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5T/156/2012", "guid": "5b71b25b-d9db-465b-9303-8d9825de9213:9e6c2174-0b3c-4033-9532-2ed9d1a92ba2", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "0fd9e961-d815-48a3-b976-305af5696a69:8fd56c2b-d4c3-46ca-9284-041e3d07c35d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8712010578.1", "spisova_znacka": "1To/1/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To/1/2014 z 28. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8712010578.1"}], "citovane_v": []}