Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoE/16/2019 z 29. 4. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. apríla 2019, sp. zn. 6CoE/16/2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4607204612.1 Krajský súd Nitra | 6CoE/16/2019 | ECLI:SK:KSNR:2019:4607204612.1 | 2019-04-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc491c16-11c4-410f-ac71-1d31e7ea4387 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4607204612.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/16/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607204612
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4607204612.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinným: 1/ W. X.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C., P. O. S. XXXX/XX, 2/ V. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., K.-H.-Q. B.
XXa, T. republika, 3/ N. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., P. O. S. XXXX/XX, o vymoženie 16,59 eura s
príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany z 28. 11. 2018
č. k. 11Er/396/2007-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 58 ods. 1, § 243b Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), § 88 ods. 1
zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008, § 51, § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení účinnom od 01. 09. 2009, § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,
§ 583 Občianskeho zákonníka, čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) a dôvodil, že poverením zo dňa 04. 05. 2007 číslo XXXX*XXXXXX poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie proti povinným na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 16,59 eura
s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Topoľčanoch -
Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. AA XXXXXX zo dňa 03. 05. 2006. Dňa 02. 07. 2018
bolo súdu prvej inštancie doručené podanie oprávneného, v ktorom oprávnený oznámil súdu, že
existujú dôvody pre zastavenie exekučného konania z dôvodu preklúzie - uplynutia lehoty na vykonanie
exekučného titulu, nakoľko podľa § 88 zákona o priestupkoch uplynula trojročná prekluzívna lehota na
vykonanie rozhodnutia a tým boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie podľa §
57 ods. 1 písm. b) EP. Podanie oprávneného posúdil podľa jeho obsahu podľa § 124 CSP ako návrh
na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie exekučného titulu. Bol toho názoru, že v predmetnom
konaní nedošlo k preklúzii exekučného titulu, a preto nie sú dané dôvody pre zastavenie predmetnej
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP z nižšie uvedených dôvodov. Argumentoval poukazom na
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26. 06. 2013, podľa
ktorého zákon o priestupkoch je vo vzťahu k správnemu poriadku zákonom špeciálnym a z tohto vzťahu
uvedených právnych predpisov vyplýva, že na konanie o priestupku sa prioritne vzťahujú ustanovenia
tohto zákona a jedine v prípadoch absencie určitej právnej úpravy v zákone o priestupkoch sa podporne
použijú ustanovenia Správneho poriadku. V zákone o priestupkoch sa do prijatia novely vykonanej
zákonom č. 298/2008 Z. z. účinnej od 1. septembra 2008 v jeho III. časti pod marginálnou rubrikou
Výkon rozhodnutia nachádzala v ustanovení § 88 ods. 1 právna úprava lehoty, do ktorej bolo potrebné
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok (a ďalšie tam uvedené rozhodnutia) vykonať. Rovnakú
právnu úpravu vo všeobecnej podobe obsahoval aj správny poriadok v jeho piatej časti pod názvom
Výkon rozhodnutí v ustanovení § 71 ods. 3. Novela správneho poriadku vykonaná zákonom č. 527/2003



Z. z. účinná od 1. januára 2004 zmenila toto ustanovenie tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť
najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Z uvedeného
je teda zrejmé, že právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene
vymáhať, sa nachádzala v správnom poriadku aj v zákone o priestupkoch, a že po prijatí novely
správneho poriadku, nekorešpondovala úplne s právnou úpravou v zákone o priestupkoch. Účelom
novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods.
1 formou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu v zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou
v Správnom poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že vypustením § 88 ods. 1 zo Zákona o priestupkoch sa
sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie
vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku.
Argumentoval, že pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú
nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa
starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví
výnimky. Pokiaľ ide o lehoty platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď
novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak
by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase. Z exekučného titulu -
rozhodnutia Obvodného oddelenia PZ v Topoľčanoch - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. AA
XXXXXX zo dňa 03. 05. 2006 vyplýva, že exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 19. 05. 2006. Ide o
exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie
§ 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení do 31. 08. 2008. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto
veci by začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008 plynúť od uplynutia
lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti, t.j. od 19. 05. 2009. Trojročná lehota, v ktorej by bolo
možné rozhodnutie vykonať podľa § 88 zákona o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008, by sa potom
skončila dňa 11. 06. 2009. Z uvedeného je zrejmé, že 3 - ročná lehota podľa § 88 Zákona o priestupkoch
v znení platnom a účinnom do 31. 08. 2008, sa v deň účinnosti novely Zákona o priestupkoch vykonanej
zákonom č. 298/2008 Z. z. neskončila. Na základe zistených a uvedených skutočností dospel k záveru,
že k preklúzii predmetného exekučného titulu nedošlo a nie sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP v znení platnom a účinnom do 31. 10. 2013, preto návrh oprávneného na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP ako nedôvodný zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený domáhajúc sa jeho zmeny
a zastavenia exekučného konania. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. h/
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Namietal, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť v
čase účinnosti ustanovenia § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, ktorý mu priznal trojročnú lehotu na
jeho výkon. Prijatie opačného záveru, resp. nekonštatovanie uplynutia prekluzívnej lehoty by znamenalo
spätné zrušenie nadobudnutej vlastnosti exekučného titulu, čo by bolo v rozpore s ústavnoprávnymi
zásadami zákazu priamej retroaktivity, zásady legitímneho očakávania a zásady právnej istoty. Ak sa
právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový
právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje vo
svojich prechodných ustanoveniach, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za
následok neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania upravenej v článku 50 ods.
6 Ústavy SR. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Sžo 147/2008 uviedol, že ak správne
delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl.6 ods.1 prvá veta dohovoru, treba, aby aj súd
prihliadol k zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti bez ohľadu na skutočnosť, či zánik
zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
alebo v podanom odolaní proti prvostupňovému rozsudku žalobca namietal. V tomto prípade zákon č.
298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 01. 09. 2008 zrušený ods. 1 §-u 88 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto sa prekluzívna
lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa nej aj dokončiť. Aj napriek tomu,
že v Zákone o priestupkoch chýbajú prechodné ustanovenia k problematike zrušeného § 88 ods.1,
nemožno na vzťahy vzniknuté do 31. 08. 2008 aplikovať novú právnu normu, nakoľko by bol porušený
ústavný princíp zákazu retroaktivity a je potrebné aplikovať na spomenuté vzťahy zrušenú právnu úpravu
s poukazom aj na to, že preklúzia je inštitút hmotného práva a nemožno v danom prípade aplikovať
zásady typické pre právo procesné akými sú princíp okamžitej aplikability procesným noriem dopĺňaný
pravidlom zachovania účinkov procesných úkonov, nazývaný tiež princíp justifikácie účinkov procesných
úkonov. Okrem vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma (§71 ods. 3 Správneho poriadku), ktorej
účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty (nakoľko dovtedy platná právna úprava
účinná do 31. 08. 2008 vylučovala použitie § 71 ods.3 Správneho poriadku z dôvodu špeciality, čiže



jej účinnosť na konania o výkon rozhodnutí mohla nastať najskôr až 01. 09. 2008), obsahuje právnu
úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať
ustanovenie § 88 ods.1 zákona o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008.

4. Povinní ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
aj ako CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§
362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca oprávneného - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Nitre, sa svojim návrhom doručeným súdnemu exekútorovi RNDr. Mgr. Jozefovi Podmanickému,
so sídlom Exekútorského úradu v Topoľčanoch, Bernolákova 1546/32, dňa 03. 05. 2007 domáhal
vymoženia sumy 16,59 eura s príslušenstvom od právnej predchodkyne povinných. Za exekučný titul
označil blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. P vydaný Okresným riaditeľstvom Policajného zboru,
Obvodné oddelenie PZ v Topoľčanoch dňa 03. 05. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 05.
2006 a vykonateľnosť dňa 19. 05. 2006. Vyššie označený súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie
dňa 03. 05. 2007 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Následne ho súd prvej inštancie dňa 04. 05. 2007 poveril vykonaním
predmetnej exekúcie. Dňa 02. 07. 2018 súdu prvej inštancie oprávnený svojím podaním oznámil, že
existujú dôvody pre zastavenie exekučného konania z dôvodu preklúzie - uplynutia lehoty na vykonanie
exekučného titulu, nakoľko podľa § 88 Zákona o priestupkoch z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej
lehoty na vykonanie rozhodnutia, čím boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017. Súd prvej inštancie
preskúmavaným uznesením návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá



pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa
predpisov účinných po 1. apríli 2017.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
do 31. 03. 2017 (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom
na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

14. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31. 08. 2008, rozhodnutie o
uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do
3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

15. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom od 01. 09. 2008, rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
aj predajom hnuteľných vecí dlžníka.

16. Podľa § 51 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
17. Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) účinného do
31.12.2003 rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie
uloženej povinnosti.

18. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku v znení účinnom od 01.01.2004 výkon rozhodnutia možno
nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre plnenie uloženej povinností.

15. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie na riadne zistený skutkový stav aplikoval zhora citované
zákonné ustanovenia a vec i správne právne posúdil. Nakoľko odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu ako presvedčivým a
dávajúcim odpoveď na všetky právne relevantné skutočnosti využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov preskúmavaného rozhodnutia.

16. Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného uznesenia odvolací súd len akcentuje, že oprávnený
svojím písomným podaním podal podnet na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm.
b/ Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení
pokuty za priestupok opierajúc sa o ust. § 88 ods. 1 zák. č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení
účinnom do 31. 08. 2008, ktoré súd prvej inštancie posudzujúc ich podľa obsahu vyhodnotil ako návrh
na zastavenie exekúcie. Keďže súd prvej inštancie postupoval v danom prípade podľa od 01. 09. 2008
novelizovaného znenia § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. zásadnou otázkou, namietanou i oprávneným
v odvolaní bolo, či v konaní sa uplatní znenie staršieho alebo nového právneho predpisu. Odpoveď na
túto otázku poskytol NS SR v rozhodnutí zo dňa 26. 06. 2013 sp. zn. 6MCdo/12/2012, na ktoré poukázal
už súd prvej inštancie. Odvolací súd opätovne zvýrazňuje, že v uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd
konštatoval, že účelom novely Zákona o priestupkoch vykonanej zák. č. 298/2008 Z. z. v súvislosti so
zmenou jeho § 88 ods. 1 bolo dať právnu úpravu v Zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou
v Správnom poriadku, čím sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do
ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej
úpravy Správneho poriadku. Keďže aj v prípade rozhodnutia o pokute za priestupok prichádza do úvahy
aplikácia tohto vzťahu a Zákon o priestupkoch nemá od 01. 09. 2008 takúto právnu úpravu, treba v
konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) podporne použiť ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku.
Opačný výklad by znamenal, že od uvedenej novely Zákona o priestupkoch, by pri výkone rozhodnutia
o pokute za priestupok žiadna lehota neuplatňovala, čo by bolo v rozpore nielen s účelom tejto novely,
ale predovšetkým v rozpore so zásadou „lex specialis derogat legi generalis“ (zákon špeciálny ruší
zákon všeobecný), na ktorej je založený vzťah Zákona o priestupkoch k Správnemu poriadku. Ďalej
uviedol, že pri strete staršej právnej úpravy s novou právnou úpravou vyvolanou prijatím novely zákona
v prípade absencie prechodných ustanovení treba vychádzať zo všeobecných zásad platných pre
konkrétne odvetvie práva. Ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, ktorého sa novela týkala,
bolo systematicky začlenené do jeho III. časti, ktorá upravuje konanie o priestupkoch, t. j. upravuje
procesný postup v takomto konaní, a preto pri absencii prechodných ustanovení bolo potrebné pri riešení



otázky znenie ktorého právneho predpisu (staršieho či novšieho) použiť, vychádzať zo zásad typických
pre procesné právo, pri ktorom vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v
konaniach začatých po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych
predpisov. Pokiaľ ide o lehoty platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tieto lehoty, ktoré sa v deň, keď
novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona a len v prípade,
ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase. Dospel tak k
záveru, že pri strete uvedených právnych úprav je potrebné uplatniť všeobecnú zásadu pre lehoty a teda
použiť znenie nového právneho predpisu.

17. V predmetnej veci exekučný titul, t.j. blok na pokutu za priestupok nadobudol vykonateľnosť dňa 19.
05. 2006. Exekučný titul bol tak vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy a trojročná lehota uvedená
v § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch uplynula dňa 19. 05. 2009. Za situácie, že oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi doručil dňa 03. 05. 2007 a súd prvej inštancie exekúciu nariadil
vydaním poverenia pre súdneho exekútora dňa 04. 05. 2007, výkon rozhodnutia bol nariadený v lehote
do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, avšak predmetné rozhodnutie
v tejto lehote nemusí byť vykonané.

18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).