{"guid": "0fd418f3-07a2-41d0-9b23-4662f3c306a0:e2299162-751d-460e-adb4-891bc90b5639", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1318205046.1", "spisova_znacka": "20CoP/145/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/145/2018 z 23. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 23. októbra 2018, sp. zn. 20CoP/145/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1318205046.1", "identifikacne_cislo": "1318205046", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Michaela Králová", "sudca_id": 1342, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michaela-kralova-1342", "datum_vydania": "2018-10-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "nazov": "§ 161 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-3", "nazov": "§ 161 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "nazov": "§ 161 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2299162-751d-460e-adb4-891bc90b5639", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1318205046.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1318205046.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1318205046.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/145/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318205046
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318205046.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
Z. L. O., D. W. XX.XX.XXXX, N. H. XX, N., štátnu občianku SR, zastúpenú opatrovníkom: Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, maloleté dieťa rodičov
- matky: U. O., F.. W.D., D. W. XX.XX.XXXX, N. Š. X, N., štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Elenou
Štefančíkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Veternicová 1 a otca: Y. V. O. Y., D. W. XX.XX.XXXX,
V. S. Z. XXXX, U. Y. - Z., Č. F., štátneho občana Č. F., zastúpeného Moreno Vlk & Asociados SK s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Cukrová 14, IČO: 47 235 641, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia,
za konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do
rozvodu, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 13. augusta 2018, č.
k. 37P/211/2018 - 101, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 13. augusta 2018, č. k. 37P/211/2018
- 101,  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III. uznesením zo dňa 13.08.2018, č. k. 37P/211/2018 - 101, konanie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa
08.08.2018 sa otec maloletej domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zmení uznesenie
Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 31.01.2018 č.k. 37P/15/20108-31 tak, že upraví jeho styk  s
maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom od 20.08.2018 od
09:00 hod do 31.08.2018 do 18:00 hod, od 17.09.2018 od 09:00 hod do 28.09.2018 do 18:00 hod, od
22.10.2018 od 09:00 hod do 02.11.2018 do 18:00 hod, od 19.11.2018 od 09:00 hod do 30.11.2018 do
18:00 hod, od 17.12.2018 od 09:00 hod do 28.12.2018 do 18:00 hod, od 14.01.2019 od 09:00 hod do
25.01.2019 do 18:00 hod, od 11.02.2019 od 09:00 hod do 22.02.2019 do 18:00 hod, od 11.03.2019
od 09:00 hod do 22.03.2019 do 18:00 hod, od 08.04.2019 od 09:00 hod do 19.04.2019 do 18:00 hod,
od 06.05.2019 od 09:00 hod do 17.05.2019 do 18:00 hod, od 03.06.2019 od 09:00 hod do 14.06.2019
do 18:00 hod, od 01.07.2019 od 09:00 hod do 12.07.2019 do 18:00 hod, s tým, že matka je povinná
maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska
matky a v určenom čase ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. Otec maloletej návrh odôvodnil
v podstate rovnakými skutočnosťami, ktorými odôvodňoval aj predchádzajúci návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa rovnako domáhal širšieho styku s maloletou, ako styku upraveného
právoplatným súdnym rozhodnutím a skutočnosťami, že podal sťažnosti a snaží sa zabezpečiť maloletej
lekárske vyšetrenia.  Návrh doplnil okrem listín, ktoré boli pripájané aj v predchádzajúcich konaniach
vo veci maloletej, lekárskou správou MUDr. Márie Jursovej, detskej chirurgičky zo dňa 22.06.2018 a
spísanými sťažnosťami, a to sťažnosťou na nedbanlivosť pri zdravotnej starostlivosti poskytovanej JUDr.
Máriou Jursovou zo dňa 10.02.2018 (vrátane dodatku) a sťažnosťou na nedbanlivosť v starostlivosti o



maloletú Ľubicou Hostačnou, riaditeľkou materskej školy HAPPY-TIME zo dňa 16.07.2018 a odpoveďou
adresovanou Národným ústavom detských chorôb zo dňa 31.07.2018 otcovi maloletej.

3. Súd prvej inštancie sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
pripojenými súdnymi spismi vo veci maloletej, ktoré predchádzali tomuto konaniu a dospel k záveru,
že veci predchádza právoplatne skončené konanie, z ktorého dôvodu súd konanie o návrhu otca  na
nariadenie neodkladného opatrenia zastavil.

4. Súd prvej inštancie zistil, že aj návrhom doručeným súdu dňa 20.04.2018 sa otec maloletého dieťaťa
domáhal  nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd  zmení uznesenie Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 31.01.2018 č.k. 37P/15/20108-31 tak, že upraví jeho styk  s maloletým dieťaťom tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom od 23.04.2018 od 09:00 hod do 04.05.2018 do
18:00 hod, od 21.05.2018 od 09:00 hod do 01.06.2018 do 18:00 hod, od 18.06.2018 od 09:00 hod do
29.06.2018 do 18:00 hod, od 23.07.2018 od 09:00 hod do 03.08.2018 do 18:00 hod, od 20.08.2018 od
09:00 hod do 31.08.2018 do 18:00 hod, od 17.09.2018 od 09:00 hod do 28.09.2018 do 18:00 hod, od
22.10.2018 od 09:00 hod do 02.11.2018 do 18:00 hod, od 19.11.2018 od 09:00 hod do 30.11.2018 do
18:00 hod, od 17.12.2018 od 09:00 hod do 28.12.2018 do 18:00 hod s tým, že matka je povinná maloletú
na styk s otcom riadne pripraviť a otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a v
určenom čase ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. Eventuálne sa otec maloletého dieťaťa domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví jeho styk s maloletým dieťaťom tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom od 23.04.2018 od 09:00 hod do 27.04.2018 do 18:00 hod,
od 30.04.2018 od 09:00 hod do 04.05.2018 do 18:00 hod, od 21.05.2018 od 09:00 hod do 25.05.2018
do 18:00 hod, od 28.05.2018 od 09:00 hod do 01.06.2018 do 18:00 hod, od 18.06.2018 od 09:00 hod
do 22.06.2018 do 18:00 hod, od 25.06.2018 od 09:00 hod do 29.06.2018 do 18:00 hod, od 23.07.2018
od 09:00 hod do 27.07.2018 do 18:00 hod, od 30.07.2018 od 09:00 hod do 03.08.2018 do 18:00 hod,
od 20.08.2018 od 09:00 hod do 24.08.2018 do 18:00 hod, od 27.08.2018 od 09:00 hod do 31.08.2018
do 18:00 hod, od 17.09.2018 od 09:00 hod do 21.09.2018 do 18:00 hod, od 24.09.2018 od 09:00 hod
do 28.09.2018 do 18:00 hod, od 22.10.2018 od 09:00 hod do 26.10.2018 do 18:00 hod, od 29.10.2018
od 09:00 hod do 02.11.2018 do 18:00 hod, od 19.11.2018 od 09:00 hod do 23.11.2018 do 18:00 hod, od
26.11.2018 od 09:00 hod do 30.11.2018 do 18:00 hod, od 17.12.2018 od 09:00 hod do 21.12.2018 do
18:00 hod, od 24.12.2018 od 09:00 hod do 28.12.2018 do 18:00 hod s tým, matka je povinná maloletú
na styk s otcom riadne pripraviť a otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a v
určenom čase ju odovzdá matke v mieste jej bydliska.

5. Súd prvej inštancie návrh otca zo dňa 20.04.2018 na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol
uznesením Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25.04.2018 č.k. 37P/109/2018-51, keď mal
preukázané, že Okresný súd Bratislava III.  na návrh matky maloletej  uznesením zo dňa 31.01.2018
č.k. 37P/15/2018-31 upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým
dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod. do  18:00  hod.
a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo  štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod. s tým,
že si maloletú prevezme a odovzdá v párnom týždni v mieste bydliska matky a v nepárnom týždni si
maloletú prevezme v mieste predškolského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje a v určenom čase ju
odovzdá matke v mieste jej bydliska, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.
Týmto bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 11.01.2017 č.k. 51P/345/2016-22
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.04.2017 sp. zn. 11 CoP/124/2017,
ktorým bol upravený styk otca s maloletou  tak, že otec je oprávnený stretávať sa  s maloletou bez
prítomnosti matky každý párny týždeň v kalendárnom roku od pondelka do piatku denne od 09.00
hod. do 18.00 hod. s tým, že otec je povinný maloletú prevziať v čase určenom v mieste bydliska
matky a maloletú odovzdať matke v čase určenom v mieste jej bydliska a matka je povinná dieťa na
styk riadne pripraviť,  čím vyhovel odvolaniu matky a zmenil rozsah styku otca s maloletou určený
uznesením Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 11.01.2017 č.k. 51P/345/2016-22, ktorý určil styk
otca s maloletou od nedele nepárneho týždňa od 18.00 hod. do nasledujúceho piatku párneho týždňa
do 18.00 hod. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 31.01.2018 č.k. 37P/15/2018-31 bolo
právnemu zástupcovi otca doručené dňa 12.02.2018 a dňa 16.02.2018 sa stalo vykonateľným. Otec
maloletej proti rozhodnutiu odvolanie nepodal. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2018.
Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zmeny úpravy styku otca s maloletou
odôvodnila skutočnosťou, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.04.2017 sp. zn. 11
CoP/124/2017 bol upravený styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa stýkať s maloletou bez



prítomnosti matky každý párny týždeň v kalendárnom roku od pondelka do piatku denne od 09.00 hod.
do 18.00 hod. s tým, že otec je povinný maloletú prevziať v čase určenom v mieste bydliska matky a
maloletú odovzdať matke v čase určenom v mieste jej bydliska, čím vyhovel odvolaniu matky a zmenil
rozsah styku otca s maloletou určený uznesením Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 11.01.2017
č.k. 51P/345/2016-22, ktorý určil styk otca s maloletou v neprimeranom rozsahu od nedele nepárneho
týždňa od 18.00 hod. do nasledujúceho piatku párneho týždňa do 18.00 hod., t.j. s prespaním u otca
a v rozsahu pripomínajúcom striedavú osobnú starostlivosť. Matka poukázala na to, že odvolací súd
pri tomto určení zohľadnil prvoradý záujem maloletej, jej vek aj potreby, no konštatoval, že úprava
styku určená rozhodnutím odvolacieho súdu nevychádzala zo zdravotného stavu maloletej. Matka
uviedla, že u maloletej sa prejavujú problémy s vyprázdňovaním, čo je skutočnosťou, na ktorú matka
upozorňovala otca už počas roka 2016, odkedy dňa 28.02.2016 bola nútená s maloletým dieťaťom
prvýkrát navštíviť detskú pohotovosť, z dôvodu bolestivého vyprázdňovania dieťaťa po tom, ako otec
dieťa vrátil matke po realizácii styku. Hoci sa dieťa pravidelne vyprázdňovalo v domácom prostredí u
matky 1 - 2x denne, cyklus tohto vyprázdňovania sa menil z pravidelného 1 - 2x denne, na 1x za 2 - 3
dni vždy pri realizovaní styku s otcom, a to postupne aj s očividnými ťažkosťami a bolesťami. Matka sa
tak vždy pri odovzdávaní dieťaťa pýtala otca, koľko tekutín dieťa počas dňa vypilo, akú stravu počas dňa
zjedlo, či malo stolicu, a to aby v rámci večere mohla následne dieťaťu podať prípadné chýbajúce zložky
podporujúce vyprázdnenie. Touto formou sa matke darilo tieto nepravidelnosti vo vyprázdňovaní dieťaťa
v roku 2016 normalizovať. V marci roku 2017 (po viac ako mesiaci realizovania striedavej starostlivosti v
zmysle uznesenia okresného súdu) však došlo k zásadnej zmene na strane maloletého dieťaťa, dieťa pri
realizovaní styku s otcom začalo cielene zadržiavať vyprázdňovanie a stolicu. Otec predmetnú situáciu
riešil bez akejkoľvek konzultácie s matkou, tým, že zobral dieťa na Kliniku Donauspital vo Viedni a nechal
dieťaťu vykonať klystír. Takéto konanie sa zopakovalo vždy počas realizácie styku otca s dieťaťom,
maloletej bol v priebehu necelých 2 mesiacov vykonaný 2x klystír, 1x sonografia, a to napriek výslovnému
nesúhlasu matky a rovnako napriek vyjadreniu pediatričky maloletého dieťaťa o nevhodnosti tohto
invazívneho postupu. Následne maloleté dieťa začalo pri vykonávaní potreby krížiť nožičky a aktívne
sa brániť samotnému vykonávaniu potreby. Matka otca opakovane upozorňovala, že liečebný postup
zdravotných potiaží dieťaťa bol nastavený v DFNsP Bratislave, tento je v záujme maloletej potrebné
dodržiavať oboma rodičmi a akékoľvek ďalšie konanie otca na Klinike Donauspital v podobe dvojitých
„kontrolných“ vyšetrení je kontraproduktívne a má na dieťa negatívny vplyv. Otec však naďalej konal a
koná podľa vlastného uváženia, nesúhlas matky nerešpektuje, a to napriek tomu, že je mu zo samotných
lekárskych vyšetrení, ktoré v DFNsP i na Klinike Donauspital s dieťaťom absolvoval známe, že maloletú
návštevy u lekára stresujú, pri vyšetrení nespolupracuje, preukázateľne sa vyšetreniu bráni, dokonca
per rectum nie je vyšetriteľná doteraz. Všetci ošetrujúci lekári maloletej Z. (pediatrička maloletej Z. L.
odborní lekári v DFNsP) sa zhodli na tom, že problém s vedomým zadržiavaním stolice je s najväčšou
pravdepodobnosťou dôsledkom psychickej nepohody dieťaťa, čo následne spôsobuje neutíchajúce
problémy. Skutočnosť, že dieťa skutočne trpí psychickým blokom sa dokonca uvádza aj v lekárskej
správe Kliniky Donauspital zo dňa 06. 11. 2017, ktorú matka získala až v januári 2018 a kde sa dokonca
uvádza, že tento post traumatický stresový syndróm bol spôsobený realizovaním predchádzajúcich
klystírov. Maloletá je aj pod dohľadom detského psychológa Mgr. Márie Tóthovej Šimčákovej, nakoľko
aj podľa názoru detského psychológa, v prípade maloletej a jej porúch s vyprázdňovaním, či výskytu
opätovného pomočovania, ide o psychosomatické ťažkosti, ktorými dieťa vyjadruje úzkosť, nepohodu,
či stres spôsobenú konfliktmi medzi rodičmi, ktoré otec neváha riešiť nevhodným spôsobom dokonca
aj pred dieťaťom. Takmer rok sa nedarilo problémy dieťaťa s vyprázdňovaním stabilizovať, fekalómy
a skybalá sa neustále v nepravidelných intervaloch vracali. Ošetrujúca odborná lekárka v DFNsP
MUDr. Jursová, i gastroenterologička MUDr. Čierna, rovnako aj pediatrička maloletej MUDr. Miškejeová
a detská psychologička Mgr. Tóthová Šimčáková na jeseň 2017 odporučili, aby dieťa skúsilo začať
navštevovať materskú školu s tým, že je možné, že práve v kolektíve rovesníkov dôjde u maloletého
dieťaťa k skoršiemu prelomeniu zjavného psychického bloku. Najvhodnejšie sa javila materská škola
s menším počtom detí tak, aby mal pedagóg dostatok času sa venovať aj individuálnym potrebám
konkrétneho dieťaťa. Matka vopred oboznámila vybratú materskú školu s potrebou individuálneho a
špecializovaného prístupu k maloletej. Následne začala maloletá od 01.10.2017 navštevovať materskú
školu Šťastná škôlka/Happy-Time, so sídlom Levárska 11, Bratislava, prevádzka: Šumavská ulica 34,
812 08 Bratislava, a to vždy len v čase, kedy otec nerealizuje styk s dieťaťom. Už po prvých pár
týždňoch v materskej škole pedagógovia konštatovali u maloletej pokrok vo veci vyprázdňovania a
zadržiavania stolice s tým, že kým v prvých dňoch navštevovania materskej školy sa dieťa v prípade
nevyhnutnosti vyprázdňovalo výlučne do plienky, po pár týždňoch už malú potrebu dieťa vykonávalo
s pomocou učiteliek do toalety, resp. na nočník a snažilo sa aj v prípade stolice. Odborné názory a



odporúčania ošetrujúcej lekárky, ako aj detskej psychologičky týkajúce sa navštevovania materskej
školy sa v súvislosti so zdravotným stavom maloletej potvrdili. Ako vyplýva aj zo samotných lekárskych
správ ošetrujúcej odbornej lekárky v DFNsP z 18.10.2017, 24.11.2017 a z 05.01.2018, potom, ako
maloletá začala navštevovať materskú školu, neboli u dieťaťa zistené fekalómy ani skybalá, t.j. prvýkrát
za posledný rok sa podarilo u dieťaťa udržať fyzický stav bez fekalómov a skybál po dlhší interval.
Je tak možné konštatovať, že návšteva materskej školy maloletej evidentne napomáha pri stabilizácii
jej zdravotného stavu.  K uvedenému napomohlo to, keď otec dobrovoľne nerealizoval právo styku s
maloletou v termíne od 20.11. do 08.12.2017, kedy tak maloletá mohla navštevovať materskú školu
v súvislom období 5 týždňov po sebe. V danom čase sa jej podarilo čiastočne uvoľniť psychický blok
natoľko, že sama sa spontánne 2-3x v týždni vyprázdnila do toalety, resp. na nočník a nie do plienky, o
čom bol aj otec informovaný priamo materskou školou písomne dňa 19.12.2017. Ide síce o malý krôčik
vpred, ale je zjavný a neprehliadnuteľný, na základe čoho boli dávky predpísaného lieku Movicol po
odporúčaní ošetrujúcou lekárkou MUDr. Jursovou znížené z 2-0-1 na 1-0-1. Následne však, takmer
ihneď potom, ako opätovne došlo k realizácii styku otca s maloletou, sa maloletá opäť snažila stolicu
zadržiavať. Túto skutočnosť potvrdil matke aj sám otec, že v prvých dňoch realizácie styku od 18.12.2017
sa maloletá u neho buď vyprázdňuje málo alebo vôbec nemáva stolicu alebo má nafúknuté brucho. Preto
po opätovnej konzultácii s ošetrujúcou lekárkou MUDr. Jursovou bolo dávkovanie predpísaného lieku
opäť nastavené na 2-0-1. Pri aktuálnom zdravotnom stave vychádzajúc z lekárskych správ to znamená,
že u maloletej sa stolica síce tvorí, ale dieťa stolicu v prostredí u otca vedome zadržiava. Rozbiehajúci sa
cyklus pokrokov dosiahnutých v materskej škole bol tak opäť narušený a zvrátený späť. Za súčasného
stavu, kedy sa preukázal jednoznačný prínos navštevovania materskej školy pri stabilizácii maloletej a
odstraňovania problému s vyprázdňovaním, je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby sa v tomto
trende pokračovalo. Aktuálne určenie styku otca s maloletou v zmysle však uvedené neumožňuje, preto
aktuálne nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa sa v rámci aktuálneho
určenia styku s otcom vo svojej podstate v pravidelných intervaloch zmieta medzi dvomi svetmi a to
svetom materskej školy, kde zjavne a preukázateľne pociťuje pokoj, bezpečie a dokáže sa psychicky
uvoľniť natoľko, že sa dokáže vyprázdniť (aj do toalety, resp. na nočník) a svetom počas realizácie
styku s otcom, kde pociťuje napätie a úzkosť, čo sa prejavuje vedomým zadržiavaním stolice. Podľa
názoru matky je v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa rodičia aktuálne prispôsobili režimu, ktorý je
najviac prospešný samotnému dieťaťu a má evidentne pozitívny vplyv na dieťa. Tým sa aktuálne javí
pokračovanie v návšteve materskej školy. Nakoľko akákoľvek dohoda s otcom maloletej nie je možná,
dieťa je bez okamžitého zásahu súdu v začarovanom bludnom kruhu, v situácii, ktorá sa neprijateľne
opakuje každý týždeň a má zjavný negatívny dopad na zdravotný a psychický stav maloletého dieťaťa.

6. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia zo dňa 25.04.2018, ktorým zamietol
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že v prebiehajúcom konaní nie je sporné, že
rodičia nie sú schopní vzájomne komunikovať, a to ani v záujme dieťaťa. Uvedené bolo nespochybniteľne
preukázané v znaleckom posudku č. 2/2016 zo dňa 11.03.2016, ktorý vypracoval súdom ustanovený
znalec Mgr. Gabriel Hrustič, znalec z odboru klinická psychológia, v spolupráci s PhDr. Máriou
Balážovou, detskou psychologičkou ako pribraným konzultantom, v ktorom sa konštatuje, že otec
pociťuje voči matke nenávistné postoje, ktoré majú enormný a nezvratný charakter a bránia mu
konštruktívne komunikovať s matkou, Otec dáva matke explicitne najavo, že ňou pohŕda. Tieto postoje
mu bránia akceptovať iný pohľad na vec. A každé jej správanie voči nemu si vysvetľuje vzťahovačne.
Táto situácia sa vyhrocuje z mesiaca na mesiac a uprostred stojí maloleté dieťa. Ako uviedla aj
ošetrujúca odborná lekárka DFNsP MUDr. Jursová, konflikty rodičov sú nesporné, no majú zjavný a
výrazný negatívny vplyv na maloleté dieťa. Podľa ošetrujúcej lekárky je vysoko neštandardné, aby sa
dieťa s uvedeným problémom vyprázdňovania nedalo vyšetriť per rectum ani po takmer roku intenzívnej
liečby, čo zjavne preukazuje psychický blok, ktorý sa žiaľ ešte nepodarilo odstrániť, aj v dôsledku
konfliktov rodičov dieťaťa. Napriek tomu otec opakovane a bez akejkoľvek dôkaznej podpory tvrdí,
že celý problém je spôsobený nesprávnym stravovaním dieťaťa a tento spôsobila matka, rovnako
bez akejkoľvek dôkaznej podpory tvrdí,  že matka maloletému dieťaťu neaplikuje lieky tak, ako boli
predpísané MUDr. Jursovou, a to napriek tomu, že sama ošetrujúca odborná lekárka nemá absolútne
žiadne podozrenie, že by dieťaťu neboli predpísané lieky podávané. Pri poslednej návšteve odbornej
ambulancie dňa 05.01.2018 MUDr. Jursová otcovi uviedla, že za celú svoju dlhodobú odbornú prax sa
s takýmto prípadom nevyšetriteľnosti dieťaťa nestretla a uviedla, že je to nezvyčajné aj z toho hľadiska,
že maloleté dieťa už lekárku pozná, keďže je v jej intenzívnej starostlivosti už viac ako 8 mesiacov.
Snažila sa otcovi vysvetliť, že dôvodom problémov maloletej nebude zlé stravovanie ako sa domnieva
otec, ale konflikty rodičov, ktoré maloletá vidí a vníma každý druhý pracovný týždeň a tieto nevie v sebe



spracovať. Matka ďalej konštatovala, že za aktuálne určeného rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom,
sa javí kontraproduktívne, keď otec dieťaťa vedomý si zdravotných problémov maloletej, presúva dieťa
v aute v rámci realizovania styku s dcérou do miesta svojho aktuálneho bydliska a následne späť do
miesta bydliska dieťaťa v priemerne 3 hodiny každý deň. Matka považuje uvedené za neprijateľné a
v absolútnom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, nakoľko dieťa v prípade aktuálneho častejšieho
nutkania na potrebu, nemá inú možnosť, ako buď potrebu opätovne zadržiavať alebo vykonať do
plienky, čo však pri snahe matky o odnaučenie dieťaťa od plienok a vykonávaniu potreby pravidelne
na toalete nemôže byť úspešné. Dočasnú zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom matka žiada
výlučne z dôvodu potreby odstrániť čo i len najmenšie nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej
ujmy dieťaťu v podobe zhoršenia po roku dosiahnutého zdravotného stavu maloletého dieťaťa a tiež z
dôvodu úplne odstrániť psychický blok, ktorý je u dieťaťa zjavný a preukázaný. Okresný súd Bratislava
III. v uznesení zo dňa 31.01.2018 č.k. 37P/15/2018-31 zároveň poukázal, že uznesením Okresného
súdu Bratislava III. zo dňa 08.12.2017 č.k. 38P/324/2017-55 bol zamietnutý návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým súd maloletú na čas do rozvodu manželstva zverí do jeho osobnej
starostlivosti a upraví právo styku matky s maloletou a matke uloží povinnosť prispievať na výživu
maloletej. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že mal z pripojeného spisu súdu sp.zn.
51P/263/2015 preukázané, že na súde prvej inštancie prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode a zo spisu sp.zn. 51P/417/2015, že
na súde prvej inštancie prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na
čas do rozvodu.  Zo spisu sp. zn. 51P/263/2015 mal súd preukázané, že maloletá má zdravotné problémy
spojené so zadržiavaním stolice. V lekárskej správe z nemocnice  vo Viedni zo dňa 04.08.2017, ktorú
otec predložil MUDr. Petríkovi sa uvádza u maloletej prítomnosť fekalómy o veľkosti 5 cm a zväčšenie
konečníka na 5 cm. Na kontrolnom vyšetrení u MUDr. Jursovej dňa 11.08.2017 sa u maloletej potvrdila
fekalóma a bola jej predpísaná liečba Movicolom a čipkami. Dňa 16.08.2017 na kontrole u MUDr.
Jursovej, kedy matka uviedla, že dňa 14.08.2017 sa maloletej podarilo vyprázdniť,  lekárka nahmatala u
maloletej ďalšiu fekalómu a bolo zvolené odstránenie fekalómy operačným zákrokom dňa 18.08.2017,
po ktorom bolo potvrdené, že maloletá sa nemohla sama zbaviť fekalómy vyprázdnením prirodzenou
formou, keďže odstránená fekalóma mala veľkosť 8 až 10 cm. Takisto potvrdila, že maloletá má zväčšený
konečník a uviedla, že ak by mali aktuálne zdravotné problémy maloletej pretrvávať naďalej, resp. by
sa aktívne neliečili, mohlo by dôjsť k zápalu hrubého čreva, ako aj k poškodeniu nervových zakončení v
hrubom čreve. Z lekárskej správy MUDr. Jursovej zo dňa 02.10.2017 vyplýva, že maloletá je sledovaná
kvôli zápche, že má stolicu 4-5x denne pastovitej konzistencie a 1x býva väčšia porcia, inokedy
kúskuje, špinenie na plienke a občas pomočovanie, psychoterapeutické sedenia 1 x za týždeň, brucho
bez fekalómu. Lekárka odporučila úpravu stravy maloletej, Movicol, pokračovanie v psychoterapii,
gastroenterologické vyšetrenie u MUDr. Čiernej, s odporučením dať maloletú do škôlky, nakoľko je
možné, že v kolektíve a pod odborným dohľadom dôjde k skoršiemu prelomeniu bloku. Z lekárskej
správy MUDr. Čiernej zo dňa 11.10.2017 vyplýva, že pretrváva funkčná obstipácia, opakované fekalómy
a znečistenia u maloletej s doporučením pre hmatné skybalá a znečistenia jednorazové vyprázdnenie
čreva X-Prep 1ml/kg a komplexný prístup k liečbe chronickej funkčnej obstipácie (zápchy).  Z lekárskej
správy MUDr. Čiernej zo dňa 18.10.2017 vyplýva, že lekárka odporučila pokračovať v doterajšej liečbe,
vysokozvyškovú stravu, zvýšený príjem tekutín, Movicol 2x1 sáčok, psychologické vedenie, zavedenie
kalendára s označovaním vyprázdňovania, posadzovať na toaletu 15-20 minút po jedle, probiotiká a
jednotný postup a prístup zo strany rodičov, vyriešenie tenzie medzi rodičmi, ktorá negatívne vplýva
na maloletú a môže súvisieť s prehlbovaním ťažkosti maloletej. Z lekárskej správy MUDr. Jursovej zo
dňa 18.10.2017 vyplýva, že maloletá pokračuje v zadržiavaní stolice, prekrižuje stále nohy, komunikácia
medzi rodičmi negatívne vplýva na maloletú, na ktorú sa prenášajú negatívne vplyvy komunikácie
rodičov, ktorí nie sú jednotní ani v dodržiavaní odporúčaní. Lekárka odporučila úpravu stravy, Movicol
junior 2x1 sáčok, psychoterapeutické sedenia, denník a kontrolu dňa 24.11.2017. Zo spisu zo správy
opatrovníka maloletej zo dňa 07.09.2017 mal súd preukázané, že opatrovník maloletej prešetril pomery v
domácnosti matky, pričom nezistil žiadne nedostatky a má za to, že maloletá má u matky vytvorené veľmi
dobré podmienky pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletej. Počas pohovoru s maloletou
hravou formou maloletá spomenula otca 1x v spojitosti s hračkou, inak sa o otcovi nechcela rozprávať,
kývala hlavou, že nechce. Zo spisu sp. zn. 51P/412/2015 mal súd preukázané, že uznesením zo dňa
25.11.2015 č.k. 51P/417/2015-17 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne maloletú
zveril do osobnej starostlivosti matky. Ďalej súd uviedol, že mal z obsahu spisu súdu prvej inštancie
sp.zn. 38P/297/2017 preukázané, že otec sa návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 06.11.2017
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mu súd udelí súhlas vycestovať s maloletou  do
Čile v období od 01.12.2017 do 10.01.2018. Otec v tomto konaní v návrhu okrem iného argumentoval aj



tým, že maloletá začala od 01.10.2017 navštevovať škôlku pod psychologickým dohľadom špeciálneho
pedagóga, čo matke odobrila MUDr. Jursová dňa 02.10.2017. V škôlke maloletá trávi osem hodín denne,
škôlka podporuje socializáciu medzi rovesníkmi, čo napomáha jej prirodzenej separácii. Vzhľadom k
tomu, že maloletá je schopná byť značnú časť dňa v úplne cudzom prostredí a v kolektíve neznámych
detí a pedagógov, je podľa otca schopná absolvovať cestu do Čile a stretnúť sa so svojou najbližšou
rodinou. Vychádzal  aj z hodnotiacej správy OZ šťastná škôlka /Happy-Time, ktorá uvádza, že maloletá
prešla adaptačným procesom pomerne hladko a už sú u nej zaznamenávané pokroky napriek tomu, že
zariadenie navštevuje pomerne krátku dobu. Zo správy vyplýva, že pravidelná návšteva predškolského
zariadenia je dôležitá pre ďalší zdravý rozvoj osobnosti dieťaťa. Zmena prostredia a spoznávanie nových
ľudí jednoznačne prospieva k odbúravaniu stereotypu a pozitívne pôsobí i na zdravotný stav maloletej.
Otec maloletej poukázal aj na skutočnosť, že zdravotný stav maloletej sa zlepšuje, na čo poukazuje
správa zo škôlky. Otec tiež uviedol, že má za to, že maloletá má fyzický vek na to, aby si postupne
zvykala byť v cudzom prostredí. Zo Zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich so starostlivosťou o dieťa
zo dňa 29.09.2017 mal súd prvej inštancie preukázané, že matka uzatvorila zmluvu, predmetom ktorej
je odplatné poskytovanie starostlivosti maloletej v súkromnom zariadení OZ šťastná škôlka/Happy-Time
v Bratislave od 29.09.2017. Z hodnotiacej správou OZ šťastná škôlka/Happy-Time vyplýva, že maloletá
navštevuje materskú škôlku od 01.10.2017, na začiatku sa radšej vyprázdňovala do plienky, v súčasnosti
malú potrebu vykonáva do toalety a veľkú sa snaží tiež, nie vždy úspešne, spôsobuje to koexistencia
stolice, ktorá je vždy značne riedka. Jednoznačne bolo doporučená pravidelná návšteva predškolského
zariadenia, keďže je dôležitá pre ďalší zdravý rozvoj osobnosti maloletej. Z potvrdenia o zdravotnom
stave maloletej zo dňa 10.10.2017 MUDr. Miškejeovej, všeobecnej lekárky pre deti a dorast vyplýva,
že lekárka potvrdila, že maloletá je motoricky a psychicky zdravá, nevyžaduje mimoriadnu zdravotnú
starostlivosť, aktuálne netrpí žiadnym závažným ochorením, ktoré by zabraňovalo jej začleneniu do
skupiny iných detí a je zo zdravotného aspektu schopná navštevovať materskú školu a zapájať sa do
všetkých aktivít, ktoré prislúchajú jej vývinovej úrovni, neprejavuje príznaky prenosného ochorenia a
nemá nariadené karanténne opatrenie, nemá diagnostikovanú alergiu, je sledovaná z dôvodu zápchy,
absolvovala všetky povinná očkovania. Z lekárskej správy zo dňa 24.11.2017 MUDr. Jursovej, detskej
chirurgičky mal súd prvej inštancie preukázané, že matka sa dostavila k lekárke na naplánovanú kontrolu
maloletej, ktorej bola diagnostikovaná zápcha. Maloletá užíva Movicole, 2x za ten čas kakala spontánne
na WC, väčšinou ešte do plienky, stolica je pastovitá, maloletá sa 2 - 3x do mesiaca v noci pociká,
tekutiny prijíma dobre, brucho maloletej bez meteorizmu, palpačne priehmatné, bez fekalómu a skybál,
v ľ. kolone hmatná stolica, ale nie tvrdá, v plienke pastovitá stolica. Lekárka odporučila Movicol 2-0-1 a
pri zlepšení konzistencie znížiť dávku, psychologické sedenia, vedenie denníka a kontrolu o 4-5 týždňov.
Súd v danej veci dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia  nie je dôvodný.
Súd mal preukázané, že maloletá je zverená do osobnej starostlivosti matky a otec má upravený styk s
maloletou, maloletá má zdravotné problémy spojené so zadržiavaním stolice, je pod dohľadom lekára,
nakoľko má ťažkosti s vyprázdňovaním, zápchou, tvoria  sa jej fekalómy, skybalá, ktorý stav sa strieda
s riedkou stolicou.  Na posledných kontrolách, ktoré maloletá absolvovala neboli zistené fekalómy a
skybalá a lekárka odporučila pri zlepšení konzistencie stolice znížiť dávky Movicolu. Naďalej má maloletá
odporučené psychologické sedenia, vedenie denníka a kontrolu o 4 - 5 týždňov od poslednej kontroly. Aj
všeobecná lekárka maloletej, aj chirurgička odporučili umiestnenie maloletej do materskej školy s tým, že
podľa chirurgičky je možné, že práve v kolektíve dôjde k skoršiemu prelomeniu bloku maloletej  a podľa
všeobecnej lekárky maloletá netrpí žiadnym závažným ochorením, ktoré by zabraňovalo jej začleneniu
do skupiny iných detí a je zo zdravotného aspektu schopná navštevovať materskú školu a zapájať
sa do všetkých aktivít, ktoré prislúchajú jej vývinovej úrovni. Súd prvej inštancie mal tak aktuálnymi
lekárskymi správami preukázané, že matka sa o maloletú riadne stará, chodí na pravidelné kontroly
s maloletou, ktorej zdravotný stav sa zlepšil.  Zlepšenie stavu mal súd prvej inštancie preukázané aj
hodnotiacou správou OZ šťastná škôlka/Happy-Time, ktorú maloletá navštevuje.  Súd nemal hlásené
žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú ani od opatrovníka maloletej, preto nevzhliadol dôvod
zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu o zverení maloletej a zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca.

7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zo dňa 13.08.2018, ktorým zastavil konanie o návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia po právnej stránke odôvodnil § 2 ods.1, § 363 CMP, § 230,
§ 161 ods. 1,2, § 329 ods.2,3 CSP s tým, že v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
konštatoval, že prekážka res iudicata (prekážka právoplatne rozhodnutej veci), ktorá vylučuje, aby
súd vec znova prejednal, je vyslovená v ustanovení § 230 C.s.p. Táto prekážka nastane vtedy, ak
sú súčasne splnené tri podmienky: 1. súd začne opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté, 2. súd začne opätovne konať s tými istými účastníkmi konania, 3. súd začne opätovne



konať o tej istej veci. Za tú istú vec v zmysle § 230 C.s.p.  treba považovať ten istý nárok, o
ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného
skutkového stavu. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež platí, že ak  po
vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôjde k zmene
skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol
zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. V danej veci otec
opätovne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví jeho styk s maloletou o
niečo v širšom rozsahu, ako v rozsahu vyplývajúcom z právoplatného súdneho rozhodnutia Okresného
súdu Bratislava III. zo dňa 31.01.2018 č.k. 37P/15/2018-31, pričom jeho predchádzajúci návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, súd zamietol uznesením zo dňa 25.04.2018 č.k. 37P/109/2018-51,
ktoré rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.06.2018 sp.
zn. 20CoP/75/2018 a nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2018. Otec sa návrhom, podanom po
jednom mesiaci od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia, ktorým bol zamietnutý jeho návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, opätovne domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
súd upraví jeho styk s maloletou v širšom rozsahu, v dvojtýždňových intervaloch, resp. striedavú
osobnú starostlivosť o maloletú. Otec pritom neosvedčil súdu, že došlo k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie. Pretože po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, otec súdu nepreukázal, že by došlo k zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie, súd má za to, že právoplatné súdne rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III. zo
dňa 25.04.2018 č.k. 37P/109/2018-51 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
25.06.2018 sp. zn. 20CoP/75/2018 zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. O návrhu otca už
bolo právoplatne rozhodnuté, súd prvej inštancie toto konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia pre neodstrániteľnú prekážku konania právoplatne rozhodnutej veci podľa § 161 ods. 2 C.s.p.
zastavil.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie otec s odôvodnením, že
dôvodom podania odvolania je najmä skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu, rovnako aj z nesprávneho posúdenia veci a najmä
aplikácie neexistujúcej prekážky vylučujúcej prejednanie veci. Súd prvej inštancie prihliadol na negatívnu
procesnú podmienku (res iudicata), pričom dôvod na uplatnenie zastavenia konania nie je na danú
vec možné aplikovať. Otec má za to, že argumentácia súdu v odôvodnení uznesenia v odseku 12
spočíva v tom, že pretože o návrhu otca už bolo právoplatne rozhodnuté, súd toto konanie o návrhu
otca na nariadenie neodkladné opatrenia pre neodstrániteľnú prekážku konania právoplatne rozhodnutej
veci podľa § 161 ods. 2 Civilný sporový poriadok (ďaľej len „CSP“) zastaví. Súd uvádza, že prekážka
res iudicata vylučuje, aby súd vec prejednal. Ako predpoklad aplikovania tejto prekážky súd uvádza
tri podmienky: 1. Súd začne opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. Súd
začne opätovne konať s tými istými účastníkmi konania, 3. Súd začne opätovne konať v tej istej
veci. Za tú istú vec v zmysle § 230 CSP treba považovať ten istý nárok, o ktorom sa už právoplatne
rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Ak však
dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, súd na prekážku rozhodnutej veci
neprihliadne. Dôvodom, pre ktorý nie je možné použiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci je, že
prekážka res iudicata sa vzťahuje na rozhodnutia vo veci samej, ale uznesenie o neodkladnom opatrení
nie je rozhodnutie vo veci samej. Touto otázkou sa už zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky a v
rozhodnutí sp.zn. 5M Cdo 13/2007 sa vyjadril nasledovne: „Úpravou predbežných opatrení umožňuje
Občiansky súdny poriadok rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
Rozhodnutie, ktorým súd vydá predbežné opatrenie alebo zamietne návrh na jeho vydanie, nie je
rozhodnutím vo veci samej, a zásadne ani neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej. Nie je
preto ani svojou povahou res iudicata, ktorá skutočnosť by bránila opätovnému rozhodnutiu o návrhu
na vydanie predbežného opatrenia, ak sú na jeho vydanie splnené podmienky podľa § 74 a nasl.
O.s.p.“ Z uvedeného teda možno podľa otca konštatovať, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa
v tomto prípade nedá aplikovať a uznesenie o zastavení konania je v rozpore s právom na ochranu
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov podľa čl. 2 ods. 1 CSP. Okrem
neadekvátneho použitia tejto prekážky, horeuvedená argumentácia súdu nie je postavená na pevných
podkladoch, ale využíva prekážku res iudicata pre rýchle a pohodlné zamietnutie veci “pod koberec“.
Zo samotného návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia vyplýva, že nastali nové právne dôvody zo
síce podobného, ale nie identického skutkového stavu. Súd sa pri svojom odôvodnení pre zastavenie
konania o nariadenie neodkladné opatrenia opiera najmä o tieto skutočnosti. Stretávanie sa otca s
maloletou nemá prospešný vplyv na jej zdravie aj vďaka obmedzenému styku sa zdravotný stav maloletej



stabilizuje a zlepšuje. V obidvoch prípadoch je táto argumentácia len na úrovni polemiky a dôkazy
ktoré prezentujú inú realitu súd vo veľkej miere ignoruje. Pravda je však taká, že maloletá má neustále
zdravotné problémy a ani škôlka, ani obmedzené stretávanie s otcom ich jej nevyriešili. Toto prehlásenie
vychádza z dôkazmi podložených skutočností, ktoré je však otec maloletej nútený získavať na „vlastnú
päsť“ bez „požehnania“ súdu. Čo je však zarážajúce na celom prípade je fakt, že zo samotného
odôvodnenia uznesenia možno pozorovať náklonnosť súdu voči vyjadreniam matky, ktoré častokrát
cituje, ako holé fakty, pričom dôkazy predkladané otcom ostávajú nepovšimnuté alebo bez adekvátnej
odozvy. Zdravotný stav maloletej sa žiaľ takmer vôbec nezlepšil a hlavne vďaka otcovej iniciatíve je
tento fakt známy. Bezodkladná potreba zmeny úpravy tak vychádza z nutnosti riešiť zdravotný stav
maloletej, ktorý je odsúvaný a ignorovaný zo strany matky. Spomínaná náklonnosť súdu k matke,
ako i citovanie jej vyhlásení ako nesporných faktov možno pozorovať v celom odôvodnení uznesenia.
Takmer pri každej polemike súd používa anekdotálne vyjadrenia matky a opiera o ne svoje postoje
akoby nebolo možné pripustiť chybu aj zo strany matky. Pre názorné upresnenie poukazuje otec na
takéto zaujaté citáty. Na strane 4, 18 riadok: „Matka sa tak vždy pri odovzdávaní dieťaťa pýtala otca,
koľko tekutín dieťa počas dňa vypilo, akú stravu počas dňa zjedlo, či malo stolicu, a to aby v rámci
večere mohla následne dieťaťu podať prípadné chýbajúce zložky podporujúce vyprázdnenie.“ Tento
citát je však absolútnym „bludom“, keď otec maloletej od začiatku sporu pred súdom poukazuje na
fakt, že matka, až na svetlé výnimky, doma nevarí a maloletej podáva stravu vo forme polotovarov,
častokrát zo zložením podporujúcim zápchu (syry, čokoláda, banán) a otcovi jej problémy po dobu
vyše jedného roka zatajovala. Otec na druhej strane od začiatku zdravotných problémov maloletej
bojuje s apatiou matky a laxným prístupom slovenských lekárov. Vyvrcholením tohto boja bol lekársky
zákrok na odstránenie fekalómu, ktorý vykonali síce na Slovensku ale až po nátlaku otca a vyšetreniach
uskutočnených u rakúskych lekárov, ktorí po riadnom vyšetrení sonografie (na rozdiel od vyšetrení
hmatom na Slovensku) odporučili fekalóm evakuovať operačne. Ako je vôbec možné, že súd uvádza v
odôvodnení výroky matky, ktoré nie sú podložené žiadnymi dôkazmi a zohľadňuje ich ako dôveryhodné
informácie, pričom v kontraste, súd sa s otcom doloženými dôkazmi zo samotného návrhu nevysporiadal,
ba dokonca ich odignoroval. Taktiež vystáva otázka, prečo súd neumožní riadne vyšetrenia u rakúskych
špecialistov, ale spolieha sa na vyjadrenia JUDr. Jursovej, ktorá dokázala maloletú vyšetriť iba hmatom
alebo násilným pichnutím prstov do konečníka. Zo správy JUDr. Jursovej možno vyčítať jej úžas nad
vlastnou neschopnosťou vyšetriť maloletú, pričom zo správ Dr. Pokalla je zrejmé, že maloletá vôbec
nemá problém nechať sa vyšetriť. Napriek tomu, súd konštatuje, že neschopnosť JUDr. Jursovej vyšetriť
maloletú je spôsobená otcovou iniciatívou a jeho častými návštevami u lekárov. Maloletá Z. však s
lekármi v Rakúsku nemá žiaden problém, ale z JUDr. Jursovej ma panický strach. Ďalší z mnohých
citátov bez dôkaznej opory, ktorý súd používa vo svojom odôvodnením na strane 6, 17 riadok: „Matka
ďalej konštatovala, že za aktuálne určeného rozsahu styku otca s dieťaťom sa javí kontraproduktívne,
keď otec dieťaťa vedomý si zdravotných problémov maloletej, presúva dieťa v aute v rámci realizovania
styku s dcérou do miesta svojho aktuálneho bydliska a následne späť do miesta bydliska dieťaťa v
priemere 3 h hodiny každý deň. Matka považuje uvedené za neprijateľné a v absolútnom rozpore s
najlepším záujmom dieťaťa, nakoľko dieťa v prípade aktuálneho častejšieho nutkania na potrebu, nemá
inú možnosť, ako buď potrebu opätovne zadržiavať alebo vykonať do plienky, čo však pri snahe matky
o odnaučenie dieťaťa od plienok a vykonávanie potreby pravidelne na toalete nemôže byť úspešné.“
Po prečítaní tohto vyjadrenia je na mieste spýtať sa expertom v akom obore je matka, keď nazýva
stretávanie kontraproduktívnym, aké tabuľky matka používa na výpočet času presunu (GPS navigácia
ukazuje konzervatívny odhad trvania cesty od dverí k dverám menej ako 1 hodinu, pričom na konci
bodu 5. súd uvádza ešte väčšiu absurditu a to, že doba cestovania je minimálne 2 hodiny každým
smerom), akým spôsobom rieši matka nutkanie maloletej na potrebu pri dennom presúvaní medzi
bydliskom a škôlkou, presúvaní k starej matke maloletej a akýmkoľvek iným presúvaním ktoré je nutné
realizovať? Ako je možné, že súd uvádza vyjadrenia matky v odôvodnení, pričom vyjadrenie doktora k
presunom nie sú spomenuté ani raz. Na margo tvrdení o zlepšení zdravotného stavu maloletej sa pri
poslednom sonografickom vyšetrení vo Viedni potvrdilo podozrenia otca o pretrvávajúcich ťažkostiach
a závažnosti zdravotného stavu maloletej. Nebyť tohto vyšetrenia, stanovisko slovenských ošetrujúcich
lekárov je nejednoznačné (keďže maloletú nie sú schopní riadne vyšetriť). Zo samotného vyšetrenia
však vyplýva, že rektum maloletej je stále zväčšený na dvojnásobok normálnej veľkosti a za posledné
mesiace sa takmer vôbec nezmenšil. Vyjadrenia škôlky o absencii plienok u maloletej nesvedčia o
zlepšení zdravotného stavu ale iba stroho opisujú situáciu. Pravda je taká, že maloletá na dennom
poriadku nevedomky špiní svoje spodné prádlo z dôvodu neschopnosti zadržania stolice. Ak je predstava
matky, ošetrujúcej lekárky, či vedenia škôlky stotožnená s takýmto stavom, nemôže byť prekvapivé, ak
otec vehementne bojuje o zdravie svojej dcéry. Holým faktom však ostáva, že zdravotný stav maloletej



je neustále rizikový a aktuálna úprava stretávania medzi otcom a maloletou k jeho zlepšeniu nepomáha.
Správa materskej školy, ktorá je podkladom úsudku pozitívneho vplyvu navštevovania MŠ na zdravie
maloletej je len skresleným popisom veľmi komplikovanej situácie. Ako možno vyčítať z tejto správy,
maloletá jednak vyprázdňovanie vykonáva aj na WC, ale aj do plienok. Tvrdenie, že samotný fakt, že
maloletá miestami plienku nepoužíva je taktiež zavádzajúci, keďže dni keď plienky nepoužíva chodí zo
škôlky zo značne pošpinenou bielizňou, ktorú často krát musí už počas dňa vyzliecť a nahradiť čistou.
Treba taktiež pripomenúť, že správa, z ktorej súd utváral záver nie je aktuálna a doplnenie novou správou
by uviedlo problematiku na pravú mieru, vedenie škôlky však komunikuje s otcom veľmi skromne, až
priam vôbec. Vedenie škôlky taktiež tvrdí, že na odporúčanie lekárov vedie denník o vyprázdňovaní
maloletej, ale ani po opakovanom vyžiadaní otca, či právnym zástupcom otca vedenie škôlky tento
denník doposiaľ nepredložilo. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho uznesenia opiera aj o
domnienky, že stretávanie s otcom a s ním spojené cestovanie nemá dobrý vplyv na zdravie maloletej. V
prvom rade, cestovanie ktoré podstupuje otec s maloletou netrvá ani 4 hodiny denne ani 3 hodiny denne.
Tento fakt bol spomenutý už mnoho násobene, ale súd sa stále pridržiava prehnaných odhadov zo
zdroja otcovi neznámeho a tieto prehnané odhady používa na argumentáciu proti rozšíreniu stretávania.
Pravda je taká, že cesta od dverí k dverám trvá okolo 50 minút, dokonca aj menej v časoch nízkej
premávky (keď otec vozí maloletú). V druhom rade výklad dobrého vplyvu na zdravie maloletej je len
subjektívny pohľad na vec a neodzrkadľuje realitu, ktorá je taká, že zdravotný stav maloletej je zlý už od
konca 2015. Tento fakt je nám známy až po lekárskej kontrole a následnej správe v ktorej matka priznala
JUDr. Jursovej , že maloletá má ťažkosti s vyprázdňovaním už rok a pol. Táto kontrola bola vykonaná
až po upozornení otca a vôbec nie z iniciatívy matky. Otcovi však matka počas celej doby, pred vydaním
tejto správy problémy maloletej zatajovala, dokonca sústavne klamala pri otázkach o vyprázdňovaní.
V januári 2017 súd priznal otcovi rozšírený režim stretávania, na 2x 5 sústavných dní do mesiaca. Až
počas tohto rozšíreného režimu si otec všimol, že maloletá vôbec nemá pravidelnú stolicu, dokonca
trpí zápchou. Na základe tohto pozorovania ju otec vzal k lekárovi v Donauspitall, kde bolo zistené, že
maloletá Sofia má značne zväčšený rektum a tvoria sa jej skýbalá a fekalóm. Z týchto faktov možno
teda usúdiť, že práve v starostlivosti otca boli objavené ťažkosti a z jeho iniciatívy odstránený fekalóm
a v kontraste práve v starostlivosti matky boli tieto problémy ignorované a zanedbané. V uznesení o
zastavení konania na str. 9 má súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preukázané, že „maloletá práve
u otca vedome zadržiava stolicu, k čomu môže prispievať aj niekoľkohodinové cestovania z Bratislavy
do Viedne a tiež psychická nepohoda maloletej“. Otec má za to, že cestovanie nie je niekoľkohodinové,
Dr. Pokall sa vyjadril, že cestovanie pravdepodobne nemá vplyv na zadržiavanie a psychická nepohoda
maloletej možno je príčinou jej problémov, ale odstránenie jej otca zo života túto pohodu určite nenavráti.
Otec je toho názoru, že táto nepohoda pramení najmä z neschopnosti otca a matky dohodnúť sa na
stretávaní. Otec opustil zamestnanie, presťahoval sa do Viedne, prenajal si byt, ktorý je vhodný pre
život maloletej, vyvíja všetko úsilie aby bol dobrým vzorom, edukoval ju tým najlepším spôsobom a
zabezpečuje zdravotnú starostlivosť nad rámec zákonnej poistky. Je snáď niečo na tomto správaní
nevhodné alebo je naozaj v najlepšom záujme maloletej byť v prostredí, ktoré dbá na jej zdravotný stav,
či potreby len v nevyhnutnej miere. Jeden spoločný faktor, na ktorý upozorňujú všetci zainteresovaný
špecialisti je nutnosť inteligentnej komunikácie medzi rodičmi. Pravda je však taká, že matka odmieta
s otcom maloletej komunikovať akýmkoľvek spôsobom, čo sa odzrkadľuje aj na možnosti maloletej Z.
počas dní keď k styku nedochádza vidieť alebo hovoriť so svojim otcom prostredníctvom digitálnych
komunikačných prostriedkov (whatsapp, skype). Otec po opakovaných pokusoch kontaktovať maloletú
prostredníctvom telefónu matky zistil, že je zablokovaný a nie je možné sa spojiť so svojou dcérou.
Matka taktiež odmieta priamu komunikáciu s otcom, aj napriek naliehavej nutnosti riešiť zdravotný
stav maloletej, počas súdom určených dní na stretávanie s otcom. Poslednú dobu začali obaja rodičia
navštevovať mediátora, u ktorého sa však zatiaľ zhodli len na jednej veci a to je alternatíva, že maloletá
Sofia zdravotné problémy naozaj má a je vhodné navštíviť aj iného lekára voči ktorému maloletá
nepociťuje strach. Aj tieto stretnutia sú však sprevádzané neustálymi prekážkami zo strany matky, ktorá
neustále odďaľuje stretnutia. Odôvodnenia súdu v predošlých konaniach, ako i v tomto prípade, pri
ktorých prišlo ku skráteniu styku alebo nepovoleniu rozšírenia medzi otcom a maloletou sa opierali
vo veľkej miere o najlepší záujem maloletej. Ten podľa všetkého, spočíva vo vytlačení otca zo života
maloletej a skrátení ich spoločného času na minimum. Pri zachovaní logiky tejto argumentácie možno
urobiť ďalší absurdný krok a zamedziť stretávaniu úplne. Tu však výstava dôležitá otázka. Je naozaj
v záujme maloletej, aby milujúceho otca vídala len niekoľko hodín do týždňa a svoj voľný čas trávila
v škôlke a u starej mamy, pretože matka je vyťažená prácou? Na základe horeuvedených tvrdení a
skutočností otec navrhuje, aby súd vydal nasledujúce rozhodnutie. Sledujúc najlepší záujem dieťaťa,
ktorý je pri rozhodovaní vo veciach o maloletých deťoch základným a určujúcim hľadiskom, navrhuje,



aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
neodkladné opatrenie nariadi. V zmysle petitu predloženého v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 8.8.2018 žiada súd, aby rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
dieťaťom vždy posledné 2 týždne v mesiaci od pondelka od 9:00 hod do nasledujúceho piatka do 18:00
hod. , t.j. od 20 augusta, 2018 od 09:00 hod. do 31.augusta do 18:00 hod., od 17.septembra, 2018 od
09:00 hod. do 28.septembra, 2018 hod. do 18:00 hod.,od 22.októbra, 2018 od 09:00 hod. do 2.novembra,
2018 do 18:00 hod., od 19.novembra, 2018 od 09:00 hod. do 30.novembra, 2018 do 18:00 hod.,  od
17.decembra, 2018 od 09:00 hod. do 28.decembra, 2018 do 18:00 hod.,od 14. Januára 2019 od 09:00
hod. do 25. Januára 2019 do 18:00 hod., od 11. Februára 2019 od 09:00 hod. do 22. Februára 2019
do 18:00 hod., od 11. Marca 2019 od 09:00 hod. do 22. Marca 2019 do 18:00 hod., od 08. Apríla 2019
od 09:00 hod. do 19. Apríla 2019 do 18:00 hod.,  od 06. Mája 2019 od 09:00 hod. do 17. Mája 2019
do 18:00 hod., od 03. Júna 2019 od 09:00 hod. do 14. Júna 2019 do 18:00 hod., od 01. Júla 2019 od
09:00 hod. do 12. Júla 2019 do 18:00 hod. s tým, že si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska
matky a v určenom čase ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletú na styk s
otcom riadne pripraviť.

9. Matka maloletého ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

10. Krajský súd v Bratislave preskúmal vec, v ktorej nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§
65 a § 66 C.m.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) neboli
splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje
to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvej
inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správne, a keďže sa v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi (skutkovými a právnymi) uznesenia ako správnymi, toto uznesenie už
ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).

11. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
\"procesné podmienky\").

12. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v
konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej
podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 230 Civilného sporového poriadku ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať
a rozhodovať znova.

15. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečenie bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, pričom
neodkladné opatrenie má len dočasný, resp. provizórny charakter. V prípade maloletých detí je
prostriedkom ochrany ich zjavne ohrozených práv do doby nadobudnutia právoplatnosti meritórneho
rozhodnutia. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu
definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí
byť osvedčený.

16. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v
konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej
neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka
nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených
dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.



17. Pokiaľ ide o námietku otca, uvedenú v odvolaní, že dôvodom, pre ktorý nie je možné použiť prekážku
právoplatne rozhodnutej veci je v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení skutočnosť, že prekážka
res iudicata sa vzťahuje na rozhodnutia vo veci samej, ale uznesenie o neodkladnom opatrení nie je
rozhodnutie vo veci samej, pričom touto otázkou sa už zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky
a to v rozhodnutí sp.zn. 5M Cdo 13/2007, odvolací súd udáva, že účelom neodkladného opatrenia
je zabezpečiť predbežnú a nevyhnutnú pomerov účastníkov konania, alebo odstrániť riziko ohrozenia
výkonu súdneho rozhodnutia. Aj keď rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie
je rozhodnutím vo veci samej, má pre osoby dotknuté týmto súdnym rozhodnutím závažné dôsledky.
V záujme ich právnej istoty zákon predchádza tomu, aby v tej istej veci (t.j. o tom istom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, podanom rovnakým účastníkom konania za nezmenených
skutkových okolností) bolo neodkladné opatrenie nariadené niekoľkokrát alebo, aby o tom istom návrhu
boli vydané rozdielne (protichodné) rozhodnutia. Tento účel zabezpečuje Civilný sporový poriadok
negatívnou podmienkou konania t.j. požiadavkou, aby rozhodnutiu nebránila prekážka veci začatej v
zmysle § 159 CSP alebo právoplatne rozhodnutej v zmysle § 230 CSP. Pokiaľ ale po vydaní uznesenia,
ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôjde k zmene skutkových okolností
významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia prekážku veci rozhodnutej veci ( § 329 CSP). Výkladom a contrario
citovaného ustanovenia § 329 CSP teda možno nepochybne ustáliť, že ak nedôjde k zmene skutkových
okolností významných pre rozhodnutie, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku právoplatne rozsúdenej veci (§ 230 CSP).

18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stanovisko č. 25 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011,
v ktorom súd vyslovil, že \"pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie,
ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej
(§ 159 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 167 ods. O. s. p.)\". Je nepochybné, že aplikácia tohto stanoviska
nevyvoláva žiadne aplikačné problémy v prípade, ak účastník v rámci jedného konania opakovane podá
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia potom, ako už súd právoplatne rozhodol o jeho skoršom
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako je to aj v tomto prípade.

19. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) nastáva vtedy, ak sa má v ďalšom konaní
prerokúvať totožná vec, o ktorej už v inom konaní bolo právoplatne
rozhodnuté. O totožnú vec ide vtedy, pokiaľ ide v novom konaní o (i) ten istý nárok alebo stav, o
ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka (ii) rovnakého predmetu  konania a (iii) tých
istých osôb. Rovnaký (totožný) predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený. Pre posúdenie, či je
daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol súdom skutok (skutkový dej),
ktorý bol predmetom  pôvodného konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne
rozhodnutej je  daná i vtedy, ak skutok (skutkový dej) bol doteraz posúdený po právnej stránke
nesprávne  alebo neúplne. O rovnaký (totožný) predmet konania ide tiež vtedy, ak bol rovnaký skutok
v novom konaní právne kvalifikovaný inak než v konaní pôvodnom (porov. uznesenie  Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 3199/2009 z 23. februára 2011).  V širšom ponímaní prekážka
rei iudicatae súvisí s účinkami právoplatnosti  súdneho rozhodnutia. Z formálneho hľadiska nadobúda
právoplatnosť rozhodnutie, ktoré nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom (konečnosť
rozhodnutia). K materiálnym stránkam (účinkom) právoplatnosti rozhodnutia náleží jeho nezmeniteľnosť
(Einmaligkeitswirkung; prejavuje sa ako prekážka rei iudicatae) a jeho záväznosť (Bindungswirkung)
[porov. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Rakúska (Oberster Gerichtshof) sp.zn. 1 Ob 574/95 zo
dňa  17.10.1995; uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 586/2011 z 15. decembra 2011; rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 2890/2009 zo dňa 7.decembra 2009]. Možno
teda prijať záver, že čo sa týka prekážky rei iudicatae a právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov, podľa
ktorej pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností oproti stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania o
predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým
súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej
[pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu zo 16. mája 2011 (Zbierka stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011, stanovisko č. 25); uznesenie



ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 249/2010 z 13. mája 2010, nález ústavného súdu IV. ÚS 256/2012 z 18.
septembra 2012].

20. Odvolací súd má teda za to, že napriek tomu, že otec v rámci nového návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia požadoval rozšírenie styku aj na obdobie po decembri 2018 t.j. do júla 2019,
napriek uvedenému je možné konštatovať, že aj v tomto prípade (rozšírenie obdobia úpravy styku) ide
o prekážku rei iudicatae. V danom prípade samotná viazanosť zhodným petitom pri posudzovaní oboch
návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia neobstojí, nakoľko pri tomto výklade t.j. už pri rozšírení
styku otca s dcérou o 1 deň, by takpovediac nemuselo ísť o zhodnosť petitov a rei iudicatae by bola
vylúčená. Je však potrebné si uvedomiť, že bez ohľadu na navrhovaný petit otec požaduje úpravu styku
s maloletou dcérou počas aktuálneho obdobia prispôsobeného plynutiu času. Je preto potrebné prijať
záver, že aj keď nepôjde o jednoznačnú zhodu petitu (obdobia úpravy styku sa nebudú zhodovať) je
potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenie posúdiť ako návrh na dočasnú úpravu styku
vo všeobecnosti (bez ohľadu na obdobie) a výlučne posudzovať skutkové okolnosti danej veci a ich
prípadnú zmenu, ktorá je významná pre posúdenie prekážky rei iudicatae. Z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý podal otec približne mesiac po rozhodovaní o jeho predchádzajúcom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd ani súd prvej inštancie nezistil žiadne nové
skutkové okolnosti, ktoré by mohli slúžiť ako podklad pre vydanie nového neodkladného opatrenia.
Inak povedané otec opätovne popísal situáciu, s ktorou sa nestotožňuje (čo je prirodzené), avšak
okrem určitých liečebných postupov pri maloletej, prípadne vývoja udalostí, ktoré prirodzene nastali
po rozhodnutí odvolacieho súdu t. j. v júli a v auguste v roku 2018 otec v rámci svojho nového
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (august 2018) neuviedol ani jednu zmenu skutkových
okolností, ku ktorej by mohol odvolací súd, respektíve súd prvej inštancie prihliadnuť a preskúmať
tak predchádzajúce uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom úpravy styku otca s maloletou. Otec novým návrhom
na nariadenie neodkladného opatrenia požaduje častejšiu úpravu svojho styku s maloletou dcérou,
ako v súčasnosti realizuje (čo je prirodzené), avšak na druhej strane túto častejšiu úpravu styku otca
s maloletou dcérou otec nedosiahne opakovaným podávaním návrhov na nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko je veľmi nepravdepodobné, že jeden mesiac od právoplatnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie v spojení s rozhodnutím krajského súdu, by došlo k zmene skutkových okolností, ktoré
by vyžadovali zmenu neodkladného opatrenia. Je nepochybné, že maloletá má stále rovnaké problémy
v súvislosti s vyprázdňovaním ( bez ohľadu na to, kto na operačný zákrok upozornil), rodičia majú stále
rovnaké konfliktné situácie (vzájomné obviňovanie sa, nerešpektovania role rodiča), a preto uvedené
konanie otca spočívajúce v podávaní opakovaných návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia iba
odďaľuje vec samu a samotné meritórne rozhodnutie, ktoré by s konečnou platnosťou určitým spôsobom
vyriešilo styk otca s maloletou dcérou pravdepodobne vo väčšom rozsahu, ako tomu je v súčasnosti.
Pokiaľ samotná matka bráni otcovi napríklad v komunikácii s maloletou prostredníctvom mobilného
telefónu (ktorá však musí byť primeraná), takého konanie matky bez náležitého vysvetlenia bude súdom
vyhodnotené v neprospech matky. Za týmto účelom je však potrebné vykonať dokazovanie, spočívajúce
v zistení aktuálneho zdravotného stavu maloletej, vo výsluchu maloletej, ako aj vo výsluchu oboch
rodičov, z čoho súd prvej inštancie riadne zistí skutočný stav veci a následne meritórne rozhodne.

21. Pokiaľ ide o námietku otca uvedenú v odvolaní, že v rámci rozhodovania súdu prvej inštancie možno
pozorovať náklonnosť súdu voči vyjadreniam matky, ktoré častokrát cituje, ako holé fakty, pričom dôkazy
predkladané otcom ostávajú nepovšimnuté alebo bez adekvátnej odozvy, v tejto súvislosti odvolací
súd uvádza, že obaja rodičia uvádzajú protichodné tvrdenia vo svojich podaniach a dokazovanie v
tomto smere by svojim rozsahom prekračovalo rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Neodkladné opatrenie ako osobitný procesný inštitút je cielene určené na zabezpečenie
rýchlej úpravy pomerov účastníkov konania. Podmienkou jeho uplatnenia je existencia stavu vyžadujúce
ho si okamžitý zásah zo strany súdu. Pretože v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla
dokazovanie nevykonáva a vychádza sa len z návrhu na jeho nariadenie, a preto je prirodzené, že súd
prvej inštancie si osvojil tvrdenia matky. Súd si vždy v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osvojí tvrdenia jednej procesnej strany, t.j. matky alebo otca. Inak by súd nedokázal
rozhodnúť o nariadení, respektíve o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko
dokazovanie v tomto štádiu konania súd nevykonáva. Preto táto námietka sa odvolaciemu súdu javí byť
ako absurdná, ktorá popiera základný princíp a zmysel rozhodovania o neodkladnom opatrení.



22. Odvolací súd opätovne a nad rámec odvolacieho konania zdôrazňuje, že pôvodné neodkladné
opatrenie o zúžení styku otca s maloletou dcérou nemalo za cieľ obmedziť styk otca s maloletou, z
dôvodov na strane otca, ale bolo nariadené za tým účelom, aby rešpektovalo primárne záujem maloletej
na zlepšení jej zdravotného stavu, jej zdravého psychického a fyzického vývinu, čo by v neposlednom
rade malo byť tiež prvoradým záujmom otca maloletej. Aktuálne nastavený režim zabezpečuje podľa
názoru odvolacieho súdu dostatočný kontakt otca s maloletou na zachovanie a rozvíjanie pozitívnych
rodičovských väzieb, do skončenia konania vo veci o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej. Dočasná úprava má slúžiť jednak rodičom, avšak za daných špecifických okolností má
byť zohľadnený v prvom rade záujem maloletej, ktorej zlepšenie stavu sa odrazí na konci dňa aj na
plnohodnotnejšom prežívaní a trávení spoločného času s otcom. Dočasná úprava nenastoľuje trvalý stav
do budúcna. O konečnej úprave výkonu rodičovských práv bude rozhodnuté až samotným meritórnym
rozhodnutím, ktoré by rodičia svojím konaním nemali oddialovať.

23. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani v odvolaní otec zmenu skutkových okolností
oproti stavu, aký tu bol v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nepreukázal. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto
skutkového stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre preskúmanie nariadeného
neodkladného opatrenia, z dôvodu neodstrániteľnej procesnej prekážky rei iudicate, a preto napadnuté
uznesenie, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 C.s.p).

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37P/211/2018", "guid": "178ab830-a04b-490b-8034-40bfa09e2f53:de17c4c9-ad11-4441-b722-04d493f71057", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7af8c36a-72d5-4921-8757-9bbc419f90f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 256/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 256/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7af8c36a-72d5-4921-8757-9bbc419f90f2"}, {"guid": "ussr:fedf1fb9-151c-4ad8-afa2-f028302f711b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 586/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 586/2011 z 15. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fedf1fb9-151c-4ad8-afa2-f028302f711b"}, {"guid": "ussr:a944ba00-5966-4722-9975-48cad2ab44aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2010 z 13. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-13", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a944ba00-5966-4722-9975-48cad2ab44aa"}, {"guid": "41be8dd0-1083-47ed-bbbf-1bfb35c15a51:5582329e-78b4-49ef-b99b-be403ab537f8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1316219831.1", "spisova_znacka": "11CoP/124/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/124/2017 z 10. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1316219831.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ac2cae0e-cf15-4304-8440-a2ae238dd74f:a5175818-20d4-4dc2-9b4f-fc3d2bac9afc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1319202974.1", "spisova_znacka": "11CoP/303/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/303/2019 z 15. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1319202974.1"}]}