Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Tos/80/2011 z 14. 12. 2011 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 14. decembra 2011, sp. zn. 4Tos/80/2011, ECLI:SK:KSNR:2011:4311010780.1 Krajský súd Nitra | 4Tos/80/2011 | ECLI:SK:KSNR:2011:4311010780.1 | 2011-12-14 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c8a6b59-ab88-43d7-9de5-4f51c8357743 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4311010780.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/80/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311010780
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2011:4311010780.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov
senátu JUDr. Jána Bernáta a JUDr. Ingrid Kišacovej, Dr., v trestnej veci odsúdeného B. W. , pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 08.11.2011, sp. zn. 1Pp/34/2011, na neverejnom
zasadnutí konanom v Nitre 15. decembra 2011, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného B. W. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice ( ďalej len „súd prvého stupňa“ ) uznesením z 08.11.2011 pod sp. zn. 1Pp/34/2011
podľa § 66 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného B. W. ( ďalej
len „odsúdený“ ) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že odsúdený si nevytvoril podmienky na podmienečné
prepustenie, nakoľko sa tento sa opakovane dopustil trestnej činnosti, pričom predchádzajúce
odsúdenia nemali pozitívny vplyv na jeho prevýchovu, naďalej je potrebné na odsúdeného pôsobiť
výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť, ktorú bližšie písomne
odôvodnil v podstate poukazujúc na kladné hodnotenie z výkonu tohto trestu odňatia slobody a udelené
disciplinárne odmeny bez uloženia akýchkoľvek disciplinárnych trestov. Mal za to, že svojím správaním
dokázal, že má na to, aby viedol riadny život, čo potvrdzuje aj priaznivá prognóza, vyplývajúca zo záverov
hodnotenia ústavu, preto svoju sťažnosť považoval za dostatočne odôvodnenú.

Podľa § 189 odsek 1 Trestného poriadku uznesenie možno napadnúť pre

a/ nesprávnosť niektorého jeho výroku,

b/ zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo

c/ porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť
nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

Podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a / správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a



b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán preskúmal v súlade s ustanovením § 192 odsek 1 písmeno a/,
písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj jemu predchádzajúce
konanie a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj
na predchádzajúci spôsob života odsúdeného a aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest
vykonáva.

V rámci rozhodovania o podmienečnom prepustení je potrebné zisťovať všetky dôležité okolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, najmä jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj ku
spoločenskému poriadku, prostredie, v ktorom odsúdený žil, jeho predchádzajúci život a jeho trestnú
činnosť.

Určujúcimi kritériami pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sú
pritom plnenie povinností a celkové správanie sa odsúdeného v priebehu výkonu trestu odňatia slobody,
ako aj predpoklad, že odsúdený aj po predčasnom ukončení výkonu trestu v budúcnosti povedie riadny
život.

Súčasne je dôležité zistenie, v akom prostredí bude páchateľ po prepustení žiť a prípadne pracovať.

Odsúdený, hoci aj vzorne sa správajúci, nemá automaticky nárok na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody po výkone zákonom ustanovenej časti trestu. Podmienečné prepustenie je totiž
namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie významné okolnosti je odôvodnený predpoklad,
že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, a že pre spoločnosť tu nie je zvýšené riziko recidívy
odsúdeného.

Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej povinnosti zistil, že skutkové zistenia a právne úvahy súdu
prvého stupňa, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého uznesenia, ktorého obsahom je záver o
tom, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie jednej z materiálnych podmienok podmienečného
prepustenia, ktorou podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona je, že sa môže od neho očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život, sú opodstatnené a to z tých istých dôvodov, ktoré vyplývajú z
odôvodnenia napadnutého uznesenia, na ktoré nadriadený súd ako na správne a úplné preto iba
poukazuje a s nimi sa stotožňuje nepovažujúc ich za potrebné doplniť o ďalšie zistenia.

K sťažnostným námietkam odsúdeného, nadriadený súd považuje za potrebné uviesť, že okrem záverov
hodnotenia ústavu je potrebné vziať do úvahy i predchádzajúci spôsob života odsúdeného.



Z aktuálneho odpisu registra trestov jednoznačne vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťa
úmyselných deliktov, pričom evidentne predchádzajúce tresty aj represívneho charakteru nemali na jeho
osobu dostatočný prevýchovný vplyv, preto aj podľa názoru sťažnostného súdu je nevyhnutné, aby
si odsúdený vykonal trest odňatia slobody v celkovej výmere tak, ako mu bol uložený odsudzujúcim
rozsudkom príslušného okresného súdu v spojení s rozhodnutím príslušného krajského súdu.

Za takéhoto stavu potom treba mať za to, že nebola splnená jedna z podstatných materiálnych
podmienok pre podmienečné prepustenie, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného
zákona.

V tejto súvislosti bolo potrebné prihliadnuť i na tú skutočnosť, že odsúdený si trest odňatia slobody
vykonáva v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia ( § 66 odsek 2 Trestného zákona).

S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú v zmysle
ustanovenia § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny

opravný prostriedok.