Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/274/2012 z 22. 10. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 22. októbra 2012, sp. zn. 13Co/274/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6212200006.1
Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/274/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6212200006.1 | 2012-10-22 | Uznesenie
Citované ustanovenia: OSP, § 146 ods. 1 písm. c) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/455a96b4-cb9d-4b84-a33b-fc2d4cd0dbfd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6212200006.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/274/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212200006
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6212200006.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r.
o., 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou:
Tomáš Kušnír, s. r. o., 851 01 Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: U. G.,
nar. XX. XX. XXXX, na neznámom mieste, zastúpená ustanovenou opatrovníčkou: Eva Pivarčová,
tajomníčka informačného centra Okresného súdu Zvolen, 960 68 Zvolen, Kozáčeka 19, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: OZ právna pomoc spotrebiteľom, 040 13 Košice, Sofijská
13, zast. splnomocneným advokátom: JUDr. Ladislav Mikluš, Advokátska kancelária 040 13 Košice,
Stará Baštova 2, o zaplatenie 632,61 eura s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka zo dňa 27. 07.
2012 proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3C/35/2012-81 zo dňa 20. 07. 2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov
konania, mení tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového
konania v sume 91,60 eura, na účet jeho splnomocneného právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša,
číslo  účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, do troch dní.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 24,23 eura
na účet jeho splnomocneného právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša,  číslo  účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, VS: XXXXXX, do troch dní.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie o zaplatenie 632,61 eura s prísl. zastavil, odporkyni a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov prvostupňového konania. Navrhovateľovi vrátil
zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania prostredníctvom Daňového úradu Bratislava. V
časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania uviedol, že navrhovateľ vzal návrh na začatie konania
späť, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, preto mal znášať trovy konania podľa ust. § 146 ods.
2 prvá veta OSP.  Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznal, pretože jej nevznikli. Vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal trovy konania, rozhodol tak podľa ust. § 150 ods. 1 OSP. Súd zohľadnil, že
odporkyňa nepožiadala združenie o pomoc pri riešení svojho problému, nemala ani vedomosť o vstupe
vedľajšieho účastníka. Ak je cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľa, chrániť svoje záujmy prostredníctvom združenia na ochranu spotrebiteľa, musí sa súd,
ak združenie vystupuje v konaní ako vedľajší účastník, vysporiadať s tým, či trovy konania boli účelne
vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Paušálny vstup do konaní na základe údajov
o prebiehajúcich súdnych konaniach získaných podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v



ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, zbytočne navyšuje trovy konania, najmä, keď sa združenie dalo
zastúpiť advokátom, z čoho vzniká dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale
získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov konania.

Vedľajší účastník vo včas podanom odvolaní namietal uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej
rozhodol o trovách konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V
tejto časti žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania v sume 91,60 eura na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša.
Žiadal tiež priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 45,80 eura.

Uviedol, že súd mal na danú vec aplikovať ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Vedľajší účastník
je oprávnený vstúpiť do konania bez osobitného súhlasu spotrebiteľa, bez preukazovania právneho
záujmu na výsledku konania. Súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s otázkou, či vyjadrenie k
návrhu bolo spôsobilé pozitívne v prospech spotrebiteľa ovplyvniť rozhodnutie súdu. Vedľajší účastník
vzniesol námietku premlčania a táto mala pre odporcu podstatný význam. Rozhodnutie súdu sa
nemôže zakladať na dojmoch a pocitoch. Nedôvodne okresný súd postupoval podľa ust. § 150 ods.
1 OSP. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu výnimočne zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania. Nie je možné zo strany súdu, vzhľadom na konkrétne okolnosti
prípadu zmierňovať dôsledky špekulatívneho prístupu navrhovateľa, keď sám v nedobrej viere a
vedome rozhodol vziať na seba riziko prípadného neúspechu v konaní podaním premlčacieho nároku
zneužívajúc stav nízkeho právneho vedomia priemerných spotrebiteľov a vyslovene skúša, ktorý súd
mu plnenie (aj z neprijateľných zmluvných podmienok) prizná. Pri aplikácii ust. § 150 je súd povinný mať
vždy na zreteli účel súdneho konania, teda poskytovanie súdnej ochrany právam účastníkov. Činnosť
vedľajšieho účastníka bola v súlade s účelom súdneho konania. Ak na jednej strane navrhovateľovi
v prípade úspechu sú priznané trovy konania aj trovy právneho zastúpenia, a na druhej strane tým
istým súdom, v tej istej veci vedľajšiemu účastníkovi v prípade úspechu trovy právneho zastúpenia
nie sú priznané, takýto diametrálne odlišný stav a náhľad súdu na účelnosť trov právneho zastúpenia
by znamenal ľubovôľu súdu v rozhodovaní. Trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelné
aj s prihliadnutím na charakter sporového procesu, v ktorom vznikli a ktorý sa vyznačuje prvkami
kontradiktórnosti. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka nebolo iba formálnym uplatnením jeho procesného
práva bez náležitej starostlivosti a opodstatnenosti. Právny zástupca vedľajšieho účastníka podal
vyjadrenie k návrhu až potom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom návrhu, jeho príloh, prípadne
vyjadrení odporcu. Nie je správne tvrdiť, že združenie (združenie tvoria jeho členovia) má mať vo svojej
podstate skúsenosť a odborné znalosti, aby hájilo práva spotrebiteľov bez právneho zástupcu. Aj tu
treba zohľadniť konkrétne okolnosti prípadu. Dôsledkom takéhoto názoru je, že vytvoriť združenie a
byť jeho členom, nemôžu byť osoby s neprávnickým vzdelaním. Takýto záver by popieral Ústavou
zaručené právo každého slobodne sa združovať s inými osobami do občianskeho združenia takéhoto
charakteru. Vyžadovať, aby členom tohto združenia bola aj osoba s odbornými právnymi znalosťami,
je neustálym zásahom do práva každého slobodne sa združovať. Odmena advokáta je vždy nákladom
potrebným k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva. Súd pri rozhodovaní o trovách konania mal
vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že navrhovateľ si uplatnil premlčaný nárok, ale zároveň vo viacerých
konaniach sústavne a vedome uplatňuje aj rôzne neprijateľné zmluvné podmienky. V rámci princípu
rovnosti zbraní nie je spravodlivé požadovať, aby proti navrhovateľovi zastúpenom silnou advokátskou
kanceláriou vystupoval vedľajší účastník bez právneho zastúpenia. Vedľajší účastník má v občianskom
súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane ktorého stojí. Zákonodarca v tomto
ustanovení implementoval v Smernici o ochrane spotrebiteľa 93/13 EHS pred nekalými zmluvnými
podmienkami v článku 7 stanovenú povinnosť členských štátov umožniť, aby organizácie na ochranu
spotrebiteľov mali adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv.  Týmto účinným
prostriedkom je vstup občianskeho združenia do konania na strane spotrebiteľa a jeho postavenie
vedľajšieho účastníka s plnými procesnými právami umožniť na jednej strane občianskemu združeniu
vstúpiť do konania, ale nepriznať mu ak je v konaní úspešný apriori právo na náhradu trov konania, je
nesprávnym výkladom článku 7 Smernice č. 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach.

Vedľajší účastník v podanom odvolaní uviedol, ak sa súd nestotožní s jeho argumentáciou, navrhuje,
aby súd podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP konanie prerušil a obrátil sa na Súdny Dvor Európskej
Únie s prejudiciálnymi otázkami.



Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdiť. Uviedol, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka. Právny zástupca
vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, to znamená, že poskytol
právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť
samotné združenie bez právneho zastúpenia. Z aktívnej činnosti združenia je zrejmé, že disponuje
rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami k danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá, a je
inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Poukázal na rozhodnutia
odvolacích súdov v danej problematike. Vyjadrenia vedľajšieho účastníka sú zhodné s vyjadreniami
v iných konaniach. Uviedol, že ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z
predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by  sa združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali
nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali
priamo právnické osoby.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, to znamená
neposkytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo
uskutočňovať samotné združenie bez právneho zastúpenia. Navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov
odvolacieho konania v sume 34,06 eura.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
uznesenie okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 220 OSP zmenil z týchto dôvodov.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

Z ust. § 93 ods. 1 OSP vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ust. § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi  alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

Podľa ust. § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaných ustanovení potom vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu  OZ právna
pomoc spotrebiteľom má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane
odporkyne (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože ako už
bolo vyššie uvedené, možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa)
mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 OSP.

Ustanovenie § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva
a povinnosti ako účastník. Z toho potom je možné vyvodiť záver, že vedľajší účastník má, rovnako
ako každý hlavný účastník, právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo podľa
čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V rámci civilného súdneho konania sa toto právo realizuje
aj možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom -
advokátom a potom má právo aj na náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná
náhrada trov konania, teda aj náhrada právneho zastúpenia v prípade, ak právo na náhradu trov konania
vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

V súdenej veci súd konanie zastavil, pretože navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu
späť.



Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa ust. § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť
nahradiť trovy konania, takáto možnosť nastáva vtedy, ak sú splnené podmienky ust. § 146 ods. 2
OSP, to znamená, je uložená povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo
byť zastavené. Zavinenie je možné ale posudzovať len z procesného hľadiska. Potom v zásade platí,
že ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť, je povinný nahradiť odporcovi trovy konania.
Navrhovateľ v súdenej veci vzal návrh na začatie konania späť po tom, čo vedľajší účastník vzniesol
námietku premlčania. K späťvzatiu návrhu došlo v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa. Potom
navrhovateľovi podľa ust. § 146 ods. 2 OSP vznikla povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne trovy konania, ktorých súčasťou sú trovy právneho zastúpenia.

Odvolací súd ešte poznamenáva, že vedľajší účastník - v danom prípade združenie založené na ochranu
spotrebiteľov sa môže dať v konaní zastúpiť advokátom. Združenie môže v konaní vystupovať buď
samostatne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorým môže byť advokát. Ak zákon
garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, potom pochybnosť navrhovateľa o účelnosti
vynaloženia trovy konania, je v rozpore so zákonnou garanciou na právne zastúpenie.

Okresný súd vec právne odôvodnil ust. § 150 ods. 1 OSP.

Podľa ust. § 150 ods. 1 OSP platí, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril;
to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Toto ustanovenie možno
aplikovať vtedy, ak sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ale súd dospeje
k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo
sčasti neprizná. Musí ísť ale o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť spočíva v okolnostiach danej
veci ale aj v okolnostiach účastníkov konania.

Pokiaľ ide o osobné, majetkové a zárobkové pomery, nie je možné v súdenej veci tieto zohľadniť
v prospech navrhovateľa, pretože nie sú dané žiadne dôvody a v tomto smere navrhovateľ ani
neargumentoval.

Je nepochybné, že vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania. Urobil tak podaním zo dňa 24. 05.
2012 (č. l. 55-58 spisu). Navrhovateľ žaloval premlčanú pohľadávku, v ďalšom zobral návrh na začatie
konania späť. Pravdepodobne predpokladal, že odporca v dôsledku neznalosti neznesie námietku
premlčania. Potom táto okolnosť je jednou z tých, ktorá vylučuje aplikáciu, ust. § 150 ods. 1 OSP.

Navrhovateľ v konaní namietal, že trovy konania vedľajšieho účastníka, ktorý splnomocnil na konanie
právneho zástupcu advokáta, nie je možné považovať za účelne vynaložené  na uplatnenie alebo
bránenie práva. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo
orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom (čl. 47 ods.
2 Ústavy SR). Potom, tak ako navrhovateľ má právo splnomocniť v konaní na zastupovanie právneho
zástupcu a teda nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, tak aj každý iný účastník súdneho konania
môže toto právo garantované Ústavou využiť za rovnakých podmienok, ktoré sú bližšie upravené v OSP.



Odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal právo na náhradu trov konania tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy prvostupňového konania v sume 57,26 eura. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a to za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhl. č. 655/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov); za jeden úkon právnej služby v sume 38,17 eura. Právny zástupca
má tiež právo na paušálnu náhradu nákladov 2 x 7,63, potom spolu trovy prvostupňového konania v
sume 91,60 eura (38,17 + 38,17 + 7,63 + 7,63 = 91,60). Uvedenú sumu je povinný navrhovateľ zaplatiť
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka do troch dní od doručenia uznesenia.

Odvolací súd uložil navrhovateľovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania. Vedľajší
účastník mal v odvolacom konaní úspech (§ 142 ods. 1 OSP), žiadal priznať náhradu trov konania,
tieto vyčíslil (§ 151 ods. 1 OSP). Trovami odvolacieho konania vedľajšieho účastníka je odmena za
jeden úkon právnej služby - podanie odvolania v sume 16,60 eura (z tarifnej hodnoty 91,60 eura), plus
paušálna náhrada nákladov 7,63 eura. Spolu trovy odvolacieho konania v sume 24,23 eura (16,60 +
7,63). Uvedenú sumu je povinný zaplatiť navrhovateľ na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka
do troch dní.

Odvolací súd nerozhodoval o návrhu na prerušenie konania, pretože tento návrh vedľajší účastník
podmienil na prípad, že sa odvolací súd nestotožní s jeho argumentáciou v časti o náhrade trov konania.
Odvolací súd ale vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania, potom nebol dôvod rozhodovať
o návrhu na prerušenie konania z dôvodu postupu podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ OSP.

Odvolací súd ešte dodáva k námietke vedľajšieho účastníka, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu
„vydala neoprávnená osoba, súdny tajomník Beáta Tomová ...“ že táto námietka nie je dôvodná. Podľa
ust. § 374 ods. 1 OSP Ministerstvo spravodlivosti sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzným právnym
predpisom spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorý podrobnejšie upraví pre vybavovanie
občianskoprávnych vecí organizáciu práce a úlohy zamestnancov pri výkone súdnictva vrátane postupu
notára pri vykonávaní úkonov v konaní o dedičstve, postup súdov pri výkone rozhodnutí, náležitosti
doručenky a kancelárske práce na súdoch vrátane správnej agendy. Podmienky pre rozhodovanie
vyšším súdnym úradníkom alebo tajomníkom sú upravené v zákone č. 549/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov, prípadne tiež v zákone č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 2 ods. 2
zák. č. 549/2003 Z. z. súdnymi úradníkmi sú vyšší súdny úradníci, súdny úradníci, probační a mediační
úradníci. Podľa ust. § 10 ods. 3 písm. l/ súdny tajomník môže v občianskom súdnom konaní zastaviť
konanie na  základe späťvzatia návrhu pred prvým pojednávaním.

Navrhovateľ nemal v odvolacom konaní úspech, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.