Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoE/118/2013 z 29. 8. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. augusta 2013, sp. zn. 9CoE/118/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4609201212.1 Krajský súd Nitra | 9CoE/118/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4609201212.1 | 2013-08-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 58 ods. 1 EP, § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 38 ods. 1 EP, § 38 ods. 2 EP, § 37 ods. 1 EP, § 37 ods. 3 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee5b7045-1cb3-4b9d-9fdb-e876d5f17ae1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4609201212.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/118/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609201212
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4609201212.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s. so sídlom Bratislava
1, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX, o
vymoženie sumy 431,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 21. marca 2013, č. k. 4Er/130/2009-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň
zamietol žiadosť súdneho exekútora zo dňa 28. 06. 2012 o opravu poverenia na vykonanie exekúcie
a o trovách exekúcie a trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 38 ods. 1, 2,
§ 37 ods. 1, 3 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len Exekučný poriadok), § 164
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a konštatoval, že právny predchodca oprávneného
(Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre) podal u súdneho exekútora návrh
na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Topoľčanoch, č. p. ORP-P-462/DI-SK-2008 zo dňa 14. 07.
2008 pre vymoženie pokuty v sume 431,52 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Uviedol,
že v návrhu na vykonanie exekúcie a v následne aj žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bol za povinného označený X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., J. F. XXXX/.XX, ktorý sa mal zdržiavať
na adrese K., Dr. T. XXXX/B.. Zistil, že v registri obyvateľov Slovenskej republiky je evidovaný X. Q., nar.
XX. XX. XXXX, bytom X. XXX (oprávneným označený povinný) a aj X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.
XXX (povinná osoba z exekučného titulu). Konštatoval, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný proti
X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., P. XXXX/. (v súčasnej dobe už X. XXX), ktorý však nie je povinnou
osobou z exekučného titulu. Tou je síce X. Q., bytom K., J. F. XXXX/XX (v súčasnej dobe už X. XXX), ale
nar. XX. XX. XXXX, pričom nejde o prípad uvedený v § 37 ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, teda
nedošlo k prechodu povinnosti z exekučného titulu. Potvrdzuje to aj podanie pôvodného oprávneného
zo dňa 27. 04. 2012, ktorým opravil označenie povinného v návrhu. Bol toho názoru, že exekúcia
vedená proti povinnému, ktorý nie je povinnou osobou z exekučného titulu a ani na neho neprešlo právo
z exekučného titulu je nezákonná. Vzhľadom k tomu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Ďalej
uviedol, že zistený rozpor návrhu na vykonanie exekúcie aj žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v osobe povinného a povinnej osoby z exekučného titulu nemožno odstrániť vykonaním opravy
poverenia udeleného vo veci súdnemu exekútorovi. Mal za to, že aj keď pri písaní návrhu došlo zrejme
k chybe v označení povinného, nejde o takú chybu alebo zrejmú nesprávnosť, ktorú možno odstrániť
postupom podľa § 164 OSP. Chybou totiž došlo k vedeniu exekučného konania proti úplne inej osobe,
ako ktorá bola zaviazaná exekučným titulom plniť, teda k zámene osôb. Pri zistení, že exekúcia sa
vedie proti osobe, ktorá nie je povinnou osobou z exekučného titulu a ani na ňu neprešla povinnosť



z exekučného titulu, nie je možné postupovať tak, že sa opraví návrh, žiadosť o udelenie poverenia,
a napokon aj samotné poverenie na vykonanie exekúcie, a v exekúcii sa pokračuje ďalej s novým
povinným. Vzhľadom na to žiadosť súdneho exekútora o opravu poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil, poukazujúc na ustanovenie § 39 ods. 1 veta druhá Exekučného
poriadku v znení ku dňu začatia exekúcie tým, že v zmysle uvedeného ustanovenia je uvedenie
dátumu narodenia fyzickej osoby fakultatívnou náležitosťou návrhu na vykonanie exekúcie a nie je
povinným údajom. Mal za to, že neuvedenie dátumu narodenia, a teda ani nesprávny dátum narodenia
v návrhu na vykonanie exekúcie nezakladá neúplnosť návrhu a nie je dôvodom na vyhlásenie exekúcie
za neprípustnú a jej zastavenie. Uviedol, že návrh ako podnet na začatie exekučného konania
možno doplniť alebo opraviť a táto procesná podmienka patrí medzi odstrániteľné prekážky postupu
v exekučnom konaní. Súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie, z čoho vyplýva, že
preskúmal žiadosť exekútora, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a chybu v písaní dátumu
narodenia povinného nepovažoval za dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, ani na opravu
chyby v písaní. Záverom uviedol, že sa domnieva, že v danom prípade sú splnené podmienky na vydanie
opravného uznesenia.

Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadril tak, že odvolaniu oprávneného
nemieni vyhovieť, nakoľko sa stotožnil s napadnutým uznesením v celom rozsahu a vec predložil na
rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel
k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom dňa 11. 02. 2009 požiadal súdneho exekútora
Bc. Imricha Majercsika o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 431,52 eura spolu
s trovami exekúcie. Za exekučný titul označil Rozhodnutie o priestupku, č. p. ORP-P-462/DI-SK-2008
zo dňa 14. 07. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 07. 2008 a vykonateľnosť dňa 30. 07.
2008. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 06. 03. 2009 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 13. 03. 2009 súd prvého stupňa poveril Bc. Imricha Majercsika
vykonaním exekúcie. Podaním zo dňa 24. 10. 2011 súdny exekútor navrhol pripustenie zmeny účastníka
konania na strane oprávneného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, o ktorej súd prvého stupňa
rozhodol uznesením č. k. 4Er/130/2009-15 zo dňa 07. 11. 2011. Dňa 04. 05. 2012 došlo súdu prvého
stupňa podanie označené ako oprava návrhu na vykonanie exekúcie, o ktorom rozhodol súd prvého
stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný
poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak
má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovené.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo
na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený").



Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný,
alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu,
len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú
skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto
skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod
práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť
v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia
návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení
v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vec správne posúdil po právnej stránke a svoje
rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje a na tieto podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z Exekučného
poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup musia byť splnené zákonom stanovené
podmienky, a to jednak procesného charakteru, ako i hmotnoprávne. Procesnými podmienkami exekúcie
sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený
tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi
hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného
konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie.

Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k
návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak
po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

Rovnako ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd je toho názoru, že exekučný titul je materiálne
vykonateľný len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu
oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym normám. Je potrebné
uviesť, že jedinou požiadavkou vo vzťahu k označeniu účastníkov konania v rozhodnutí súdu je, aby
boli označení „presne“, t. j. nezameniteľne s iným subjektom (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3
Cdo 91/2012 zo dňa 28. júna 2012).

Pokiaľ ide o označenie povinného podľa § 79 ods. 1 veta druhá OSP návrh má
okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 ) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum
narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve,
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a
musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Označenie povinného v návrhu na vykonanie exekúcie síce obsahovalo meno, priezvisko, rodné číslo a
bydlisko povinného, avšak dátum jeho narodenia vyplývajúci z rodného čísla sa nezhodoval s dátumom
narodenia povinného z exekučného titulu. Podaným návrhom sa teda oprávnený domáhal vymoženia



exekučným titulom uloženej povinnosti od osoby, ktorá nie je povinným z exekučného titulu.
V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 91/2012 zo dňa 28. júna 2012, ak súd označí
v rozhodnutí účastníkov spôsobom nezodpovedajúcim tomu, ako sa účastníci v občianskom súdnom
konaní presne označujú (§ 79 ods. 1 veta druhá OSP), nie je to na ujmu vykonateľnosti, ak
je možné z neho bez pochybností vyvodiť, komu bola uložená povinnosť. V našom prípade sa však tak
nestalo, pretože aj keď z exekučného titulu bolo možné vyvodiť, komu bola exekučným titulom uložená
povinnosť, exekučné konanie nebolo vedené voči povinnému z exekučného titulu, ale voči inej osobe
(na tom nič nemení ani skutočnosť, že táto osoba sa rovnako volala a bola len v iný deň narodená),
preto je exekúcia proti tejto osobe neprípustná a pochybenie pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
nebolo možné spôsobom, ako navrhoval oprávnený doplniť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za
neopodstatnené a zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že exekúcia vedená proti povinnému,
ktorý nie je povinnou osobou z exekučného titulu a ani na neho neprešlo právo z exekučného titulu, je
nezákonná. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle
§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.