Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 31S/85/2018 z 23. 4. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 23. apríla 2019, sp. zn. 31S/85/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5018200344.1
Krajský súd Žilina | 31S/85/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5018200344.1 | 2019-04-23 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 190 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa7ba2de-b360-46c4-a7dc-ff133f10134f
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5018200344.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/85/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200344
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200344.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: Ervín
Riegel - Autodoprava, 032 34 Liptovská Porúbka 256, IČO: 30 518 491, zastúpený advokátom: JUDr. Jiří
Martaus, Ul. X.. F. XXX/XX, XXX XX E. F., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 2016/32460,
UPS/US1/OK2/KON/2016/68 zo dňa 24.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu   z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.05.2016, doručenou na krajský súd dňa 03.05.2016 domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 2016/32460, UPS/US1/OK2/KON/2016/68 z 24.02.2016,
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš (ďalej
len prvostupňový správny orgán) č. k. LM1/RK/KON/2016/27/13725 zo dňa 21.01.2016. Prvostupňový
správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,00 Eur podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č.
5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 5/2004 Z. z.)
Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Žalobca v žalobe uviedol, že  výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorý potvrdil
druhostupňový správny orgán o uložení pokuty 2.000,00 Eur vykazuje formálne nedostatky, a to jednak
v právnej kvalifikácii, ako aj v skutkovej vete. Vo výroku rozhodnutia sa uvádza, že kontrolovanému
subjektu bola uložená sankcia za porušenie zákazu  nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona
č. 82/2005 Z. z. však odkazuje na § 2 ods. 2 a 3 tohto zákona, pričom v § 2 ods. 2 sa pod písm. a)
až c) uvádza viacero konaní, ktoré sú považované za nelegálne zamestnávanie. Z výroku rozhodnutia
teda nie je zrejmé, zákaz ktorého nelegálneho zamestnávania z právneho hľadiska kontrolovaný subjekt
porušil. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo skutkovej vety rozhodnutia. Teda tiež nie je uvedený zákonným
spôsobom, t. j. tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom, čo je okrem iného významné aj z hľadiska
posúdenia prekážky rozhodnutej veci.
Žalobca v žalobe ďalej namietal, že účelom a cieľom zákona o nelegálnej práci vychádzajúc z
dôvodovej správy k predmetnému zákonu je chrániť spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym
zamestnávaním, ako aj fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu. Z dôvodovej
správy vyplýva, že zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní má zase odhaliť také prípady,



keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje pracovnoprávny vzťah založený pracovnou
zmluvou alebo dohodou a zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do sociálnej poisťovne, aby sa tak
vyhol plateniu poistného. V čase začatia kontroly mal žalobca s M. U. uzatvorenú dohodu o pracovnej
činnosti a k prihláseniu zamestnanca do sociálnej poisťovne došlo len v krátkom časovom úseku od
začatia výkonu jeho činnosti, aj to len v dôsledku nečakaných okolností. Správne trestanie, ktorým
je konanie pred správnym orgánom sa v zmysle právnej teórie, ako aj ustálenej judikatúry súdov
Slovenskej republiky riadi zásadami platnými v trestnom práve. Z uvedeného potom vyplýva, že pri
sledovaní formálnych znakov správneho deliktu je nevyhnutné brať do úvahy aj splnenie materiálneho
znaku príslušného správneho deliktu, pričom materiálny znak charakterizujúce konanie porušujúce
alebo ohrozujúce spoločenský záujem.  Preto je možné dospieť k záveru, že v prípade ak materiálny znak
správneho deliktu chýba, hoci formálne znaky sú splnené, nejde o správny delikt. Ústavne konformná
aplikácia a výklad zákona sú podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.
Z článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne
záväzných predpisov musí byť v súlade s ústavou. Prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny.
Výklad zákonného pojmu nelegálne zamestnávanie musí byť pre prijatie záveru, či žalobca nelegálne
zamestnával M. U., v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Liptovský Mikuláš uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,00 Eur podľa § 68a ods. 1 písm. b)
zákona o službách zamestnanosti za zavinené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa §
3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,
ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 24.11.2015 v čase od 11:15 hod. na svojej prevádzkarni v
„Penzión RADOVICA“ na adrese Liptovská Porúbka 487 nelegálne zamestnával jednu osobu M. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XX. V čase výkonu kontroly na kontrolovanej prevádzkarni dňa 24.11.2015 v
čase o 11:15 hod. U. M. nebola prihlásená kontrolovaným zamestnávateľom do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne. Orgán kontroly subsumoval zistené
porušenie pod § 3 ods. 2 v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní.
Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobca okrem opakovaných námietok k procesu výkonu
kontroly nepredložil orgánu kontroly žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil orgánu kontroly k skutočnosti,
že kontrolovaná osoba U. M. vykonávala dňa 24.11.2015 na kontrolovanej prevádzkarni pre účastníka
konania závislú prácu a nebola najskôr pred začatím výkonu práce (nástupom na pracovnú
smenu dňa 24.11.2015) kontrolovaným  zamestnávateľom prihlásená do registra sociálnej poisťovne.
Subsumovanie uvedených skutočností bolo porušenie § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní kontrolovaným zamestnávateľským subjektom účastníkom konania, vyhodnotil odvolací
orgán ako správne a dôkazne preukázané. Žalobca nespochybňuje, že U. M. nebola v čase výkonu
kontroly dňa 24.11.2015 prihlásená do registra sociálnej poisťovne. Predkladá iba dôvody, pre ktoré
tak urobil až dňa 24.11.2015, čo odvolací orgán nemôže prijať ako dôvody, ktoré by menili rozhodnutie
správneho orgánu. Fyzická osoba mala byť riadne a včas prihlásená kontrolovaným zamestnávateľom,
účastníkom konania v súlade s dikciou § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení do registra
sociálnej poisťovne, čo orgán kontroly nespochybniteľne preukázal bez ohľadu na skutočnosť, či vedúci
kontrolovaného zamestnávateľského subjektu (ne)mal prekážky na svojej strane. Vedúci kontrolovaného
subjektu  mal dostatok priestoru a času vykonať prihlásenie (v čase od 23.11.2015 po podpísaní dohody
o pracovnej činnosti) do nástupu na výkon pracovnej činnosti s rôznymi dostupnými formami.
K námietke žalobcu uplatnenú v odvolaní, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje zmienku o ustanovení
§ 2 ods. 2 písm. b) uviedol, že v rozhodnutí na druhej strane je právny dôkaz na  uvádzané ustanovenie,
ktoré správny orgán konštatuje v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia postup účastníka
konania v rozpore s uvedeným ustanovením zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 21S/76/2016-56 zo dňa 22.02.2017 rozhodnutie žalovaného
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. UPS/US1/OK2/KON/2016/68 zo dňa 24.02.2016
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

4. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej
sťažnosti žalovaný namietal, že v prejednávanej veci bolo nesporne preukázané a uvedené vo



výroku prvostupňového rozhodnutia potvrdenom výrokom druhostupňového rozhodnutia, že Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,00 Eur podľa ust.
§ 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti za zavinené porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 24.11.2015
v čase od 11:15 hod. vo svojej prevádzkarni v Penzión RADOVICA na adrese Liptovská Porúbka 487,
Malužina, nelegálne zamestnával jednu osobu M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX.

5. Mal za to, že obe správne rozhodnutia spĺňajú náležitostí rozhodnutia uvedené v ust. § 47 a § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Rozhodnutia obsahujú výrok, odôvodenie
a poučenie o odvolaní. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutí správne orgány uviedli, ktoré skutočnosti boli
podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, ako sa vyrovnali s návrhmi a
námietkami účastníkov konania, s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V oboch rozhodnutiach
je náležite opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia z uvedených dôkazov a ich
hodnotení, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.

6. Podľa žalovaného obe rozhodnutia správnych orgánov sú preskúmateľné vo vzťahu k výroku aj
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a spĺňajú zákonné požiadavky (formálne aj obsahové) podľa
zákona č. 71/1967 Zb. a nie je zákonný dôvod na ich zrušenie.
Žalovaný taktiež poukázal na publikovanú judikatúru a to rozhodnutie č. 103/2011 zverejnené v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2011, podľa ktorého formálne zopakovanie administratívneho
konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť
rozhodnutie v jeho prospech (uznesenie NS SR z 20.05.2010, sp. zn. 8Sžh 1/2010) ako i rozsudok NS
SR sp. zn. 6Sžo 43/2014 zo dňa 27.05.2015, v ktorom senát NS SR odkázal na rozhodnutie R 103/2011,v
zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre
účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v
jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie je každé porušenie procesného predpisu má za
následok porušenie práv účastníka konania a zároveň poukázal na skutočnosť, že samotný formálny
priebeh konania o rozklade by nepredstavoval pre žalobcu ako účastníka správneho konania reálnu
možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, ako
aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania s poukazom na to, že súd aj správny orgán musia zásadu
zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo
k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad
zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby umožňovalo
účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v
rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ustanovenej v § 3 ods. 3 Správneho poriadku.

7. Kasačný súd v odôvodnení uviedol, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia dospel k záveru, že v
danom prípade boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky na naplnenie skutkovej podstaty iného
správneho deliktu ustanoveného v § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti žalobca
porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, pričom mu za toto porušenie bola uložená pokuta vo výške
2.000,00 Eur, pretože bolo zistené, že sa jednalo o jeho prvé takéto pochybenie ako zamestnávateľa a
zamestnaná bola jedna fyzická osoba.
S uvedeným sa stotožnil aj kasačný súd, pričom poukázal na skutkové okolnosti daného prípadu, ktoré
jednoznačne preukazujú porušenie žalobcovej povinnosti vyplývajúcej mu z ust. § 231 ods. 1 písm. b)
zákona o sociálnom poistení.
Dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného zo strany krajského súdu bola nedostatočná špecifikácia
skutkovej podstaty správneho deliktu v rozhodnutiach správnych orgánov, ktorá zapríčinila ich
nepreskúmateľnosť a uvedené vyhodnotil ako podstatnú vadu v konaní.

8. Kasačný súd v odôvodení ďalej uviedol, že napriek vyššie uvedenému má za to, že nedostatočná
špecifikácia skutkovej podstaty správneho deliktu, kedy správne orgány opomenuli uviesť vo výroku v
nadväznosti na ktoré ustanovenie zákona č. 82/2005 Z. z. došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákazu
nelegálneho zamestnávania, je len formálnou vadou, ktorá sama o sebe nemala vplyv na zákonnosť
rozhodnutia žalovaného. Táto vada nespôsobuje taká nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia, ktorá by
mala za následok jeho nepreskúmateľnosť.



Vzhľadom na uvedené považoval kasačný súd kasačné námietky žalovaného za dôvodné, a preto s
poukazom na ust. § 462 ods. 1 SSP rozhodol tak, že rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní postupovať v súlade s právnym názorom kasačného súdu
vyjadreným v odôvodnení tohto rozhodnutia.

9. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu, po preskúmaní postupov oboch správnych orgánov v zmysle záverov Najvyššieho súdu SR
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a žalobu je preto potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP.

10. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

12. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

13. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ústredia a úrad uložia
pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa
osobitného predpisu od výšky 2.000,00 Eur do 200.000,00 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie
dvoch a viacerých fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,00 Eur.

15. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická
osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.
Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

16. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnaní,
nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného
predpisu - § 231 zákona č. 461/2003 Z. z..

17. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zamestnávateľ je
povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
podľa § 4 ods. 1 na nemocenského poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti
a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o
brigádnickej práci alebo študentov podľa § 227a na dôchodkové poistenie, pred vznikom týchto poistení,
najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr deň nasledujúci
po zániku týchto poistení, okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených
v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

18. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súdu zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Liptovský Mikuláš (prvostupňový správny orgán) vykonal dňa 24.11.2015 v čase od 11:15 hod.
kontrolu dodržiavania zákona č. 82/2005 Z. z.  v kontrolovanom subjekte Ervín Riegel - Autodoprava,
Liptovská Porúbka č. 256, na prevádzke žalobcu - Penzión RADOVICA, Liptovská Porúbka 487, za
kontrolované obdobie od 01.01.2015 do 24.11.2015. Výsledkom inšpekcie práce bol protokol o výsledku
kontroly podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z.  o kontrole v štátnej správe v znení neskorších
predpisov. V bode preukázaného kontrolného zistenia je uvedené, že dňa 24.11.2015 v čase o 11:15
hod. bola v kontrolovanom subjekte vykonaná kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
V mieste výkonu kontroly boli skontrolované dve osoby nachádzajúce sa na pracovisku. Zamestnanec
V. A., vykonával prácu pre zamestnávateľa ako kuchár v penzióne na základe pracovnej zmluvy zo



dňa 28.08.2015 a bol riadne prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia v sociálnej poisťovni, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca v zmysle §
231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zamestnankyňa M. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX vykonávala prácu pre zamestnávateľa pri obsluhovaní a inkasovaní
zákazníkov na základe dohody o pracovnej činnosti zo dňa 23.11.2015, pričom prácu v zmysle dohody
začala vykonávať dňa 23.11.2015 a nebola v čase výkonu kontroly prihlásená do registra poistencov
a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v sociálnej poisťovni, najneskôr pred začatím výkonu
činnosti zamestnanca v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Zamestnávateľ zamestnankyňu prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia v sociálnej poisťovni elektronickou prihláškou počas výkonu kontroly, t. j. 24.11.2015 o
11:36 hod. s dátumom vzniku poistenia 25.11.2015. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. LM1/
RK/2016/27/13725 zo dňa 20.01.2016 rozhodol tak, že účastníkovi konania Ervín Riegel - Autodoprava,
Liptovská Porúba č. 256, IČO: 30 518 491 uložil na základe § 68a ods. 1 písm. b)  zákona č. 5/2004 Z.
z. za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne
zamestnávanie jednej osoby - M. U., s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah a oznamovaciu
povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení voči sociálnej
poisťovni si splnil až následne počas vykonávania kontroly dňa 24.11.2015 o 11:36 hod.

19. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný
rozhodnutím č. k. 2016/32460, UPS/US1/OK2/KON/2016/68 zo dňa 24.02.2016, ktorý potvrdil
prvostupňové rozhodnutie a odvolanie účastníka zamietol. Stotožnil sa s názorom prvostupňového
správneho orgánu, že bolo jednoznačne preukázané, že účastník konania využíval závislú prácu  na
základe dohody o pracovnej činnosti. Osoba nebola prihlásená do sociálnej poisťovne k začatiu výkonu
činnosti, do sociálnej poisťovne bola žalobcom prihlásená až dňa 24.11.2015 o 11:36 hod..
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že postup správneho orgánu pri výkone kontroly a
následnom správnom konaní bol správny, v súlade so zákonom o službách v zamestnanosti, zákonom
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v súlade so zákonom o kontrole a zákonom o správnom
konaní. Účastník konania nepredložil odvolacím orgánom žiadny dôkaz, ktorým by dokázal nezákonný
postup úradu, obmedzovanie jeho práv a záujmov účinne sa brániť.

20. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní má
odhaliť také prípady, keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje pracovný vzťah založený
pracovnou zmluvou alebo dohodou a zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do sociálnej poisťovne,
aby sa vyhol plateniu poistného. Žalobca mal so zamestnankyňou M. U. uzatvorenú dohodu o pracovnej
činnosti a k prihláseniu zamestnanca do sociálnej poisťovne došlo len v krátkom časovom úseku od
začatia výkonu jej činnosti z dôvodu rodinných problémov na strane žalobcu. Poukazuje na to, že v
danom prípade zo strany žalobcu ide o objektívnu zodpovednosť. V teórií hmotného práva prevažuje
vymedzenie, podľa ktorého správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej
osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciou ustanovenú normu
správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú aj všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré okrem
iného patrí aj sankcia. To znamená, že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu -
trest. Aj keď hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho
trestu, že správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené
právom, zákon v niektorých prípadoch limituje úvahou správneho orgánu o výške pokuty ustanovením
jej dolnej hranice. V prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 2.000,00 Eur na dolnej
hranici zákonom stanovenej sadzby, nakoľko bolo preukázané, že išlo o nelegálne zamestnávanie
jednej fyzickej osoby, preto neostalo ani súdu nič len opätovne konštatovať, že rozhodnutie ako
aj postup prvostupňového správneho orgánu a žalovaného boli v súlade so zákonom. A ďalej je
potrebné poznamenať, že tzv. zmiešané správne delikty fyzických osôb - podnikateľov sa v zmysle
teórie správneho práva neviažu na zavinenie. Podnikajúca fyzická osoba je za tento delikt objektívne
zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočnej
zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecno-liberačné dôvody. Z uvedeného vyplýva
záver, že fyzická osoba - podnikateľ zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na
zavinenie. Súd preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

21. Správny súd konštatuje, že v danom prípade boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky na
naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu ustanovené v § 68a ods. 1 písm. b) zákona
o službách zamestnanosti. Žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, pričom mu za toto



porušenie bolo možné uložiť pokutu od 2.000,00 Eur do 200.000,00 Eur. V danom prípade bola žalobcovi
uložená pokuta 2.000,00 Eur, pretože bolo zistené, že sa jednalo o jeho prvé takéto pochybenie, ako
zamestnávateľa a zamestnaná bola jedna fyzická osoba.

22. Vo vzťahu k namietanej nedostatočnej špecifikácii skutkovej podstaty správneho deliktu, kedy
správne orgány opomenuli uviesť vo výroku v nadväznosti na ktoré ustanovenie zákona č. 82/2005
Z. z. došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania správny súd uvádza,
že ide len o formálnu vadu, ktorá sama o sebe nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného.
Táto vada nespôsobuje takú nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia, ktorá by mala za následok jeho
nepreskúmateľnosť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie R 122/2003, podľa ktorého
sa rozhodnutie nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu
privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žaloba bola vyhodnotená ako nedôvodná a správny súd žalobu
zamietol podľa ust. § 190 SSP.

24. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 168 SSP tak, že žalovanému právo na
úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú trovy konania prvostupňového
správneho orgánu a kasačné trovy nepriznal z dôvodu, že nebola splnená podmienka výnimočnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.