{"guid": "0fc48fd8-fba4-4ac6-ad69-c07e1ea38144:dfecc008-8de0-4a7c-b7d5-86887a8eb1ce", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3617010096.1", "spisova_znacka": "3To/10/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/10/2018 z 22. 4. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 22. apríla 2018, sp. zn. 3To/10/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3617010096.1", "identifikacne_cislo": "3617010096", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Roman Hargaš", "sudca_id": 1355, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-hargas-1355", "datum_vydania": "2018-04-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dfecc008-8de0-4a7c-b7d5-86887a8eb1ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3617010096.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3617010096.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3617010096.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/10/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010096
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617010096.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému C. Y., nar. XX.XX.XXXX v G.,
trvale bytom G., L. č. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, trestne stíhaného pre
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) v spojení s § 139 ods. 1 písm. a) Tr.zák. v štádiu prípravy
podľa 13 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. apríla 2018, prejednal odvolanie
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 2. októbra 2017, sp. zn. 2T/37/2017 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 2. októbra 2017, sp. zn. 2T/37/2017, bol obžalovaný
C. Y. uznaný vinným zo spáchania zločinu zločin  znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. b) v spojení s
§ 139 ods. 1 písm. a) Tr.zák. v štádiu prípravy podľa 13 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, že

dňa 21.07.2016 v čase okolo 12.48 h v lesnom poraste pri skale X., nachádzajúcom sa vedľa rieky L.
a mestskej časti B. v G., pod vplyvom  toluénu začal bežať za maloletými  L.P., nar. XX.XX.XXXX, J.B.
nar. XX.XX.XXXX a B.H., nar. XX.XX.XXXX, ktoré dobehol a na otázku maloletej poškodenej  L. P. čo
od nich chce, uviedol  vulgárnym spôsobom, že chce mať pohlavný styk, následne keď sa poškodená
L.P. chcela od obžalovaného vzdialiť, obžalovaný  k nej pristúpil a chytil maloletú L.P. zozadu oboma
rukami v oblasti bedier a zadku, na čo maloletá L.P. obžalovaného pravou nohou kopla medzi jeho nohy,
v dôsledku čoho obžalovaný spadol na zem, maloletá poškodená spadla tiež a následne z miesta činu
ušla preč spolu s kamarátkami, následne v obave z ďalšieho konania maloletá L.P. telefonicky privolala
políciu, pričom obžalovaný ešte chvíľu bežal za  maloletými, ktoré sa následne stretli s policajtmi, ktorí
prišli na miesto činu na základe predchádzajúceho telefonického privolania maloletou poškodenou L.P.
počas  konfliktu s obžalovaným.

Za to bol odsúdený podľa § 199  ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5  Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. a/ Tr.
zák.  na  trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. b/  Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so  stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote prokurátor
písomne podal odvolanie proti výrokom o uloženom treste odňatia slobody. V úvode písomných dôvodov
odvolania prokurátor poukázal na to, že vo veci podal obžalobu, okresný súd o nej rozhodol napadnutým
rozsudkom, na to že prokurátor podal proti nemu odvolanie a na podstatu odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Výrok o treste predmetného rozhodnutia považujem za nesprávny, nakol'ko uložený trest je neprimeraný
a nízky a je v rozpore so zásadami ukladania trestov.



Podl'a § 34 ods. 1 Tr. zákona má trest zabezpečiť ochranu pred páchatel'om tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona súd prihliadne
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a pol'ahčujúce
okolnosti a na osobu páchatel'a, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Nesúhlasím s vyššie uvedenými tvrdeniami súdu obsiahnutými v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Napriek tomu, že súd síce vzhľadom na upravenú
kvalifikáciu zákonným spôsobom aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a/ Tr.
zákona, obžalovanému uložil vel'mi mierny trest, v podstate na dolnej hranici trestnej
sadzby, pod ktorú už v zmysle § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona nie je možné uložiť
trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov, V danom prípade
bola upravená sadzba v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zákona 11 rokov až 15 rokov. Pretože
táto trestná sadzba zostala aj po prekvalifikovaní pokusu zločinu znásilnenia podl'a
§ 14 ods. 1 Tr. zákona k § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona na zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1; ods. 2
písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v štádiu
prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zákona súd neprimerane uložil trest odňatia slobody
pod zákonnú sadzbu aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zákona. Som
toho názoru, že súd nebral do úvahy osobné pomery páchateľa a neprihliadol
na jeho doterajšie odsúdenia, pričom bol doteraz 4-krát súdne trestaný a bol
už odsúdený aj za zločin, pričom obžalovanému bola priznaná len priťažujúca
okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona.
Podl'a môjho názoru vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd
obvinenému uložiť minimálne trest odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov a viac,
aby bolo možné tento trest považovať vzhľadom na zistený skutkový stav, dôkaznú
situáciu, ako i okolnosti dôležité pre posúdenie závažnosti konania obvineného
za primeraný, zákonný a spravodlivý.
Z uvedených dôvodov uložený trest nezodpovedá všetkým hľadiskám
rozhodným pre ukladanie trestov, keďže so zreteľom na spôsobom spáchania činu
a jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy sú uložený druh trestu, ako aj jeho výmera príliš mierne. Takýto trest
nemôže pôsobiť na obžalovaného tak, aby v budúcnosti viedol riadny život. .
Uložený trest sa vzhľadom na uvedené ani voči ostatným členom spoločnosti
neprejavuje ako prvok generálnej prevencie. Nie je spôsobilý pôsobiť tak, aby
ostatných členov spoločnosti odradil od páchania trestných činov. Takýto trest
nemôže vyjadrovať ani morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Mám za to, že v prípade obžalovaného bude len prísnejší trest odňatia
slobody spĺňat' kritériá individuálnej a generálnej prevencie a bude dostatočným
vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Z týchto dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčín podľa § 321 ods. 1
písm. d/ Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn.
2T/37/2017-279 zo dňa 02. 10. 2017 čo do výroku o treste u obž. C. Y.
a aby mu v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. poriadku podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona s použitím §
38 ods. 5 Tr. zákona, § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v I. polovici upravenej
trestnej sadzby so zaradením obvineného na výkon trestu do Ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia“.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť podľa §
319 Tr. por., pretože ho považoval za nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním prokurátora napadnutých výrokov o treste uloženom
obžalovanému rozsudkom okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré



neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na
základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátorom
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov
vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu o uloženom treste odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné.

Z podaného odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie bolo podané voči výrokom
napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste obžalovanému. Preto prieskumná povinnosť
odvolacieho súdu sa vzťahovala len na výroky napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom
treste v rozsahu zisťovania vád, ktoré by zakladali dôvod pre obžalovaného nepriaznivejšie rozhodnutie
o uloženom treste. Z obsahu dôvodov podaného odvolania vyplýva, že prokurátor namietal neprimeranú
prísnosť uloženého trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., keď v petite dôvodov odvolania navrhol
aplikovať tie isté ustanovenia, ako okresný súd v napadnutom rozsudku, hoci navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné
tiež zdôrazniť, že v rámci preskúmavania veci bol viazaný obsahom výrokov o vine obžalovaného
(skutkových aj právnych) v napadnutom rozsudku, keďže proti týmto výrokom odvolanie podané nebolo.

S poukazom na uvedené z odvolania prokurátora vyplýva, že namieta neprimeranú prísnosť uloženého
trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a podľa jeho názoru mal byť obžalovanému
na základe aplikácie ustanovení, použitých okresným súdom,  uložený trest v prvej polovici takto určenej
trestnej sadzby.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v časti odôvodnenia
napadnutého rozsudku vo vzťahu k výrokom o uloženom treste, na ktorú časť odôvodnenia napadnutého
rozsudku týmto odvolací súd v celom rozsahu poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého
a druhého stupňa, jasne a zrozumiteľne odôvodnil výmeru uloženého trestu, pričom skutočnosti, z
ktorých vychádzal pri týchto svojich úvahách majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Preto
podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom na okresným súdom správne ustálené skutkové okolnosti,
rozhodné z hľadiska ukladania trestu, trest uložený obžalovanému napadnutým rozsudkom okresného
súdu nevykazuje znaky neprimeranej miernosti trestu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti výrokov napadnutého rozsudku o uloženom treste obžalovanému
odvolací súd nezistil ani chyby odvolaním prokurátora nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,



l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov
odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v
ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2T/37/2017", "guid": "51abcbc8-bce4-443d-8234-591e795ae3ed:202efacb-aa15-4404-93d8-04d279de170f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "0fc48fd8-fba4-4ac6-ad69-c07e1ea38144:dfd58654-bedc-4ca7-bcdd-72140d16592f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3617010096.1", "spisova_znacka": "3To/10/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/10/2018 z 22. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-04-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3617010096.1"}]}