Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/364/2017 z 30. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 30. júla 2018, sp. zn. 19Co/364/2017, ECLI:SK:KSTN:2018:1216205268.2 Krajský súd Trenčín | 19Co/364/2017 | ECLI:SK:KSTN:2018:1216205268.2 | 2018-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/91cbe92d-f4be-44d3-a916-998d14a7d3bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:1216205268.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/364/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216205268
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:1216205268.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu G., zastúpeného I. proti žalovanému
O., zastúpeného advokátom I., o zaplatenie 148,80 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 10Csp/52/2016-55 zo dňa 13. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku III.
o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3 Eur s 5
% ročným úrokom z omeškania od 19.11.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti
napadnutého rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu súd prvej inštancie zamietol a určil, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2
písm. d), g), h), i), j), l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1,
§ 39, § 41, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd prvej
inštancie k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že dňa 16.05.2014 strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 400 Eur, ktoré sa
zaviazal splácať v mesačných splátkach po 66 Eur po dobu 12 mesiacov vždy do 19. dňa
v mesiaci od 19.06.2014. Zmluvný úrok predstavoval 39,15 % ročne, RPMN 98 %
a priemerná hodnota RPMN 45,02 %. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná dňa 19.05.2015. Na
splatenie úveru poukázal sumu 397 Eur, čo je zrejmé zo splátkového kalendára založeného v spise na
č.l. 48. V článku 07. Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru bola medzi zmluvnými
stranami dojednaná zmluvná pokuta v sume 33 Eur pre prípad, že žalovaný nezaplatí celkovú čiastku
úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere a poplatok v sume 10 Eur za
každú zaslanú upomienku. Žalovanému bol poskytnutý úver v sume 400 Eur, na splatenie
ktorého zaplatil sumu 397 Eur. Zostatok nesplateného úveru, ktorý je povinný splatiť, predstavuje sumu
3 Eur. Dojednanie odplaty v sume 235,40 Eur z poskytnutého úveru v sume 400 Eur,
ktorá predstavuje viac ako 58,85 % z hodnoty úverovej istiny, súd prvej inštancie považoval za neplatné
podľa ust. § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi zakotvenými v § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Celkové náklady žalovaného, k zaplateniu ktorých sa spolu s úverom zaviazal,
súd považoval za úžeru, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Je v rozpore s účelom poskytovania
úverov a so zásadami poctivého obchodného styku žiadať od dlžníka, ktorým je
spotrebiteľ, náklady spojené s úverom dosahujúce viac ako 58,85 % výšky poskytnutého úveru. Takéto
správanie veriteľa je potrebné jednoznačne vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá nemôže



požívať právnu ochranu. Dojednanie zmluvných úrokov vo výške 39,15 % ročne v sume 156,60 Eur
súd považoval za neplatné podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka, v rozpore s ust. § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluvné úroky vo výške 39,15 % ročne z hodnoty úveru 400 Eur sú
neadekvátne k výške úveru a predstavujú viac ako tretinu z jeho hodnoty, čo v danej situácii je možné
považovať za plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Dojednaný zmluvný úrok z úverovej zmluvy viac ako o
300 % prevyšuje priemernú úrokovú mieru zo spotrebiteľských úverov pre kategóriu „domácnosti“.
Celkom bol žalovaný podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.05.2014 povinný žalobcovi
zaplatiť sumu 792 Eur, z ktorej suma 392 Eur tvorila súčet odplaty v sume 235,40 Eur a zmluvného
úroku v sume 156,60 Eur, ktoré súd považoval za neplatné dojednania v rozpore s dobrými mravmi.
Takto dohodnuté náklady, k zaplateniu ktorých sa žalovaná zaviazala, vykazujú znaky úžery. Z vyššie
uvedených dôvodov bola žaloba žalobcu v prevyšujúcej časti ako nedôvodná zamietnutá. Žalobcovi
nebola priznaná ani suma 10 Eur za doručovanie upomienok, pretože nepreukázal vypracovanie a
doručenia čo len jednej predžalobnej výzvy žalovanému. Zmluvná pokuta v sume 33 Eur
žalobcovi nebola priznaná, pretože nebola dojednaná v písomnej forme, čo je dôvodom jej
neplatnosti podľa citovaného ust. 41 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie žalobu zamietol
aj v časti uplatnených trov mediačného konania v sume 171,51 Eur, pretože žalobca o ich vynaložení
nepredložil žiadny dôkaz a skutkovo nevymedzil dôvod a účel ich platenia. Omeškanie žalovaného bolo
posúdené podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania bolo rozhodnuté
podľa 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nebol
priznaný, pretože neúspech žalobcu vo veci prevyšoval jeho úspech a žalovaný trovy konania neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku voči výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal,
že uviedol, že so žalovaným uzatvorili dňa 16.05.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 400 Eur a žalovaný sa zaviazal
poskytnutý úver vrátiť spolu s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 392 Eur, čiže celkovo 792 Eur.
V rovnaký deň uzavrel žalobca so žalovaným dohodu o plnení v splátkach na žiadosť žalovaného, ktorý
sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v 12-tich splátkach po 66 Eur vždy k 19. kalendárnemu dňu. Výška
RPMN je v zmluve o úvere uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych
predpisov. Výška RPMN je taktiež v dokumente Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere, s ktorým bol klient oboznámený pred poskytnutím úveru, čo potvrdil aj svojím vlastnoručným
odpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve o úvere. Spoločnosť G., s.r.o. poskytla klientovi pred
podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne a úplné informácie. Zákon v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah
vznikom pred 01.06.2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa
predpisov účinných do 31.05.2014. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada
najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Hlavným predmetom zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi,
pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za
poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, a to až do doby,
kedy boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené žalobcovi. Uplatnený nárok žalobcu je primeraný a v
súlade s dobrými mravmi. Poplatok vo výške 235,40 Eur predstavuje administratívne náklady
za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v
lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 33 Eur. Uviedol, že spotrebiteľ bol s obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia
spotrebiteľského úveru oboznámený a prejavil s ním súhlas podpisom bez akýchkoľvek výhrad.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považuje za správne po právnej aj skutkovej stránke, nakoľko jeho vydaniu
predchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných právnych
predpisov na predmetnú spotrebiteľskú vec. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie a nenachádza žiadne vady ani v rámci odvolaním napadnutého rozsudku. K ročnej
úrokovej sadzbe vo výške 39,15 % uviedol, že je zrejmé prevýšenie priemernej úrokovej miery o vyše



300 %, čo je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a takéto dojednanie je nevyhnutné považovať
za neplatné práve s poukazom na § 39, § 41, a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca svoju
odplatu 392 Eur rozdelil na úrok vo výške 39,15 % ročne a na administratívny poplatok vo výške
235,40 Eur. Odplata, teda úrok za hlavný predmet plnenia, ktorým je úver, predstavuje 39,15
% ročne a odplata za bližšie nešpecifikované administratívne úkony, t. j. za bližšie neurčenú doplnkovú
službu predstavuje 58,85 % ročne. Tento postup žalobcu je vopred systémovo pripravený, žalobcom
štandardizovaný a bežne používaný, nakoľko číselné údaje boli vpisované do vopred predpripraveného
formulára. Považuje na absolútne neprijateľné, aby náklady na administratívne náklady dodávateľa
predstavovali 58,85 % z hodnoty istiny úveru. Dal do pozornosti rozhodnutie Okresného súdu Bratislava
II., sp. zn. 50C/45/2016 zo dňa 03.03.2017. Taktiež považoval za potrebné poukázať na
to, že žalobca v zmluve o spotrebiteľskom úvere rovnako uvádza RPMN 98 %, čo považuje za zjavné
zavádzanie zákazníka. Nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa má za následok sankciu v
podobe tzv. bezodplatnosti úveru. Skutočná RPMN je vo výške 309,86 %. Žalobca za poskytnutý
úver požaduje od žalovaného zaplatenie odplaty 98 % ročne, avšak môže požadovať maximálne
doplatenie istiny poskytnutého úveru. V súvislosti s nárokom žalobcu na zmluvnú pokutu je odôvodnenie
súdu prvej inštancie správne a pramení z pochopenia danej problematiky, ako aj znalosti praktík žalobcu.
Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil a priznal žalovanému aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že
žalovaný nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať, v čom spočíva nesprávne uvádzanie
RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod, prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu
o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Výška RPMN bola vypočítaná v zmysel prílohy č.
2 zákona č. 129/2010 Z. z., platného a účinného v čase uzavretia zmluvy. K administratívnemu poplatku
uviedol, že slovenská právna úprava v oblasti úverov účtovaniu poplatkov výslovne nebráni. V čase
uzavretia zmluvy úvere ani neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne záväzný predpis, podľa
ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov.
Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Dôkazné
bremeno v otázke primeranosti znáša žalovaný a nie žalobca. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na údaje
výlučne bánk, koná tak v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ako merítko
považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t. j. nielen bankami, ale aj
inými účastníkmi finančného trhu. Žalovaným tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné ani vyvodiť
zo samotného zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo
náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. Účtu alebo jeho zrušenie, nie však
poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto
poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľskom úvere prípustný. Žalobca rázne odmieta, že zmluvná
podmienka, uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, t. j. administratívny poplatok
za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou spojenou, je neprijateľná zmluvná podmienka. Dal do pozornosti jednotlivé
články Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného
vyplýva, že zmluvné dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je celkom jednoznačne
cenovým dojednaním a vzhľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj čl. 4 ods. 2 Smernice
rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie
konanie.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku II., ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a súvisiacom
výroku III. o trovách konania, je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Odvolateľ v podanom odvolaní síce výslovne uviedol, že jeho odvolanie smeruje proti výroku I. (súd
prvej inštancie v tomto výroku žalobe v časti o zaplatenie 3 Eur s prísl. vyhovel), z obsahu jeho odvolania
však vyplýva, že smeruje proti výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol,
a tým i súvisiacemu výroku III. o trovách konania. Odvolací súd, aplikujú ust. § 124 ods. 1 CSP (každé
podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu), výrok I., ktorým bolo žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 3



Eur s prísl. vyhovené, nepreskúmaval, nakoľko v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol
právoplatnosť.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v
odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré odôvodnenie v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

8. V danej veci súd prvej inštancie zmluvný vzťah, uzavretý medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom dňa 16.05.2014 - zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v dôsledku
ktorej sa veriteľ zaviazal pri podpise tejto zmluvy poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský
úver v sume 400 Eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splácať, posúdil vzťah
ako spotrebiteľský v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a následne spotrebiteľskú
zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť
za poskytnutie úveru odplatu v sume 392 Eur. Celkom sa zaviazal zaplatiť sumu 792 Eur, z ktorej jeho
celkové náklady predstavovali sumu 392 Eur, tvoriacu odplatu v sume 235,40 Eur a zmluvný úrok v
sume 156,60 Eur.

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 16.05.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe čoho žalovaný ako spotrebiteľ prijal od žalobcu
bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti v sume 400 Eur. Záver, že sa jedná o spotrebiteľský úver,
nespochybnil odvolaním ani žalobca. Podľa obsahu zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 148,80 Eur
a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 155,16 Eur vyčíslený od 17.05.2014
do 18.11.2015, úrok z omeškania v sume 4,79 Eur vyčíslený od 20.05.2018 do 18.11.2015, poplatok v
sume 235,40 Eur, poplatok za upomienky v sume 34,99 Eur, zmluvnú pokutu v ume 33 Eur, zmluvný
úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 148,80 Eur od 19.11.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 148,80 Eur od 19.11.2015 do zaplatenia. V dohode o plnení v
splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.05.2014 sa zmluvné strany v totožný deň dňa
16.05.2014 dohodli o úhrade celkovej čiastky 792 Eur v 12-tich pravidelných mesačných
splátkach vo výške 66 Eur, vždy k 19. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 19.06.2014.

10. Úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných
prostriedkov spravidla za odplatu, teda úroky na určitú dobu za účelom ekonomického využitia podľa
predstáv dlžníka alebo na dohodnutý účel. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uzavretú
medzi účastníkmi konania, správne súd prvej inštancie posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu a správne
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka potom skúmal, či daná zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje neprijateľné podmienky a neodporuje dobrým mravom a nespôsobuje tak
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. V danom prípade, ako vyplýva zo zmluvy o úvere,
žalobca ako dodávateľ zmluvné podmienky úveru so žalovanou nevyjednával, nemajú teda charakter
individuálnych zmluvných podmienok (zmluva je uzavretá na predtlačenom formulári). Odvolací súd sa
stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, v rámci ktorého sa zaoberal úrokovou sadzbou z úveru,
ktorá je neprimerane vysoká a odporuje dobrým mravom. Neprimeraná výška úrokov je v spoločnosti
neuznávaná a hodnocujúca ako odporujúca dobrým mravom. Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že
neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce
všeobecne uznávaným pravidlám chovania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi
a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu lovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/26/2011, ide o neplatnosť úrokov v
celom rozsahu, ktoré nie je možné modifikovať. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvné
úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle inperatívu dobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Aj podľa názoru odvolacieho súdu zmluvné úroky za poskytnutý
úver v dojednanej zmluve o spotrebiteľskom úvere sú neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi.

11. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je pre spotrebiteľov najdôležitejším indikátorom ceny
úveru. Náklady sú v tomto prípade suma, ktorú musí dlžník zaplatiť za požičanú sumu.
RPMN teda vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru alebo pôžičky, pretože zohľadňuje nielen úrok, ale
aj ostatné poplatky súvisiace s úverom.



12. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že RPMN zohľadňuje všetky náklady, ktoré musel spotrebiteľ vynaložiť
v súvislosti s poskytnutým úverom, ktoré žalobca uviedol v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a ktoré
definoval ako odplatu v sume 392 Eur, a aj úrok, ktorý uviedol žalobca vo výške 39,15 %. Vzhľadom k
uvedenému potom RPMN nemôže byť vo výške 98 %. Navyše jeho výška je i v zjavnom
rozpore s výškou RPMN uvedenou v Dohode o plnení v splátkach, kde je uvedená vo
výške 309,86 %. Je zrejmé, že ročná percentuálna miera nákladov na jednej strane a ročná úroková
sadzba na druhej strane sú dve kategórie, ktoré sa na účely zistenia prípustnej výšky odplaty nemôžu
zmiešavať. Žalobca však evidentne konal v rozpore s odbornou starostlivosťou, ak hranicu prípustnej
odplaty stanovil výškou RPMN bez zohľadnenia úrokovej sadzby.

13. Neprimerane vysoké úroky, dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere, sú všeobecne považované
za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku.
Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i
skutkovú podstatu trestného činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná
pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa ust.
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom
prípade, vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie strany občianskoprávneho
vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského
úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný
úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky
mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby
veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom, je taká výška úrokov o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov. Obmedzujúce kritérium, pokiaľ ide o výšku odplaty za
poskytnutie úveru, obsahuje aktuálne ust. § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého, ak je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Hoci žalobca v danom prípade
je nebankovým subjektom, dojednanie úrokov nemôže výrazne prekračovať úrokové sadzby oproti
bankovým subjektom. Úrok niekoľkonásobne vyšší ako obvyklý podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na
finančných trhoch. Aj zo stránky www.nbs.sk je možné zistiť, aké boli v rozhodnom období
úrokové sadzby v bankách.

14. Aj keď žalovaný podpísal zmluvu o spotrebiteľskom úvere dobrovoľne s podmienkami
v nej uvedenými, resp. výšku príslušného poplatku a úrokov nenamietal, je potrebné prihliadnuť
na to, že tak učinil v čase nižšej bdelosti, keď potreboval finančné prostriedky a bez znalosti veci.

15. Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie, odvolací súd sa stotožnil sa so záverom súdu prvej
inštancie, pokiaľ dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe (odmene) je
právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatná.

16. Na záver odvolateľ poukázal na dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute vo výške 33 Eur v bode
7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, odvolací súd, aplikujúc § 52 ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka, účinného k 16.05.2014, dopĺňa, že tieto Všeobecné podmienky poskytnutia
spotrebiteľského úveru nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia (také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah), keď žalobca ako dodávateľ nepreukázal opak. Dojednaním zmluvnej pokuty vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru nebola dodržaná ani písomná forma
podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa § 40 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

17. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bolo úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal



nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne po
právoplatnosti tohto uznesenia súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).