{"guid": "0fc1bda2-416a-4e7f-a161-9f030600fcf4:b7993d7e-fc0d-4789-a0fd-c7e4f9141066", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212220323.2", "spisova_znacka": "1Co/52/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1Co/52/2015 z 23. 11. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Nitra z 23. novembra 2015, sp. zn. 1Co/52/2015, ECLI:SK:KSNR:2015:4212220323.2", "identifikacne_cislo": "4212220323", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Eugen Palášthy", "sudca_id": 375, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eugen-palasthy-375", "datum_vydania": "2015-11-23", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "nazov": "§ 224 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7993d7e-fc0d-4789-a0fd-c7e4f9141066", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220323.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220323.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220323.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra\nSpisová značka: 1Co/52/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4212220323\nDátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant\nECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220323.2\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu\nJUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Jána Bernáta, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom\nBratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave,\nGrösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom\nspravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej\nujmy, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/566/2012-31 zo\ndňa 13. novembra 2014 a uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/566/2012-51 zo dňa 15.\ndecembra 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/566/2012-31                       zo dňa 13.\nnovembra 2014   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.\n\nOdvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/566/2012-51                 zo dňa 15.\ndecembra 2014  p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov\nkonania. Konštatoval, že žalobca sa žalobou zo dňa 27.09.2012 domáhal od žalovaného zaplatenia\nsumy 453,23 eur titulom nemajetkovej ujmy a majetkovej škody v sume 2.266,14 eur, a to z toho dôvodu,\nže Okresný súd Komárno ako exekučný súd nerozhodol o návrhu na udelenie poverenia pre súdneho\nexekútora, ale zamietol žiadosť o udelenie poverenia, pričom toto uznesenie o zamietnutí žiadosti súd\nvyhotovil až po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Rozhodnutie\nodôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17\nods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\na o zmene niektorých zákonov, § 41 ods. 1, 2 písm. c), d), § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, §\n142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca ako oprávnený\nprostredníctvom súdneho exekútora podal na Okresný súd Komárno dňa 17.05.2011 žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie v konaní sp.zn. 8Er/585/2011 proti povinnej N. E., pričom návrh na\nvykonanie exekúcie doručil súdnemu exekútorovi dňa 11.04.2011. Zároveň zaslal exekučnému súdu\nrozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., ktoré rozhodnutie\nbolo exekučným titulom. Exekučný súd uznesením zo dňa 08.06.2011 zamietol žiadosť súdneho\nexekútora o udelenie poverenia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.06.2011. Súdny\nexekútor si neuplatnil náhradu trov exekučného konania, súd uznesením z 05.04.2012 exekučné konanie\nzastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť\n19.04.2012. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nKonštatoval, že žaloba bola podaná v zmysle § 42 a nasledujúce OSP, bol riadne špecifikovaný žalobný\nnárok, účastníci konania a žaloba obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré OSP pre podanie\n\ndaného typu vyžaduje, teda súd nemohol predmetnú žalobu odmietnuť pre nedostatok jej formy. To,\nže žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktorými odôvodňoval svoje tvrdenia, nie je dôvodom na\nodmietnutie žaloby, ale dôvodom, pre ktorý súd žalobu môže zamietnuť z dôvodu neunesenia dôkazného\nbremena zo strany žalobcu. Ďalej zastal názor, že v prípade, ak by návrh na vykonanie exekúcie,\nexekučný titul, ako aj žiadosť o udelenie poverenia boli v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného\nporiadku, súd by bol povinný v 15 dňovej lehote vydať poverenie pre súdneho exekútora, ktorým by\nho poveril, aby vykonal exekúciu. Ak však súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného\ntitulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. V tomto prípade\nsúd zamietol žiadosť exekútora na udelenie poverenia, ale oprávnený nepodal proti tomuto uzneseniu\nodvolanie, nevyužil možnosť na zrušenie ani na zmenu podľa jeho názoru nezákonného rozhodnutia\nsúdu. Navyše žalobca výšku škody, ktorú si uplatňoval, nijakým spôsobom nešpecifikoval, teda z jeho\npodania nebolo zrejmé na základe akých skutočností si uplatňuje majetkovú škodu práve vo výške\n2.266,14 eur, nakoľko v pôvodnom exekučnom konaní si uplatňoval sumu 729,33,- eur s príslušenstvom,\nteda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal výšku ním požadovaného nároku ani príčinnú\nsúvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Taktiež okolnosť, že exekučný súd vykonával\ndokazovanie, ktoré bolo podľa žalobcu nadbytočné a nezaoberal sa len návrhom žalobcu, nepredstavuje\nsamo o sebe nesprávny úradný postup orgánu štátu. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva\nnemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, pretože nedodržanie zákonnej lehoty automaticky\nnezakladá nárok na náhradu škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by bol počas tejto doby v neistote\na hrozila by mu akákoľvek škoda, otázka je, či aj k škode došlo a aká je výška tejto škody. V konaní už\nbolo konštatované, že majetková ujma spôsobená žalobcovi nebola preukázaná a nemajetková ujma\nnezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, ale\naj od okolností, ktoré v tejto veci záviseli od súdneho exekútora a samotného žalobcu a na základe\nktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Záverom uviedol, že\nnebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V\nprvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky žalobca\nnejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie\npoverenia, nakoľko v tomto prípade poverenie vydané nebolo, teda možno konštatovať, že rozhodnutie\nbolo vydané v zákonnej lehote, primeranej na preskúmanie zákonnosti exekučného titulu. O trovách\nkonania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, nepriznal\nnáhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie. Odôvodnil ho\ntým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa\nnesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Namietal, že súd rozhodol v merite veci\nna základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003\nZ.z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval\nhmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu\npomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a\npo tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na\ntakejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti\nsúdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1\nzákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať\ntoto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia  § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č.\n412/2012 Z.z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.\nSúd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota\nexistuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca\nvytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd\nvšak ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej\nneistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces\nneakceptovateľné. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím\nnemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť\nodstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného.\nSúdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať\nplatné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom\nnemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a\nstabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu\nochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na\n\nprerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za\nprieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne\nfaktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny\nporiadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie\nveci v primeranej lehote.\nĎalej namietal, že súdu prvého stupňa predložil Znalecký posudok č. 1/2014 o výške vzniknutej\nškody, pričom súd nevykonal dostatočné dokazovanie jeho oboznámením. Zo znaleckého posudku\ntotiž jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou\na vedením pohľadávky. K predloženiu znaleckého posudku uviedol, že jeho vypracovanie bolo veľmi\nzložité, pričom jeho vypracovanie žalobca zadal ešte dňa 01.03.2012. Skutočnosť, že vypracovanie tohto\nposudku trvalo viac ako rok žalobca nevedel ovplyvniť, teda mal za to, že ide o objektívne dôvody. Podľa\nnázoru žalobcu boli preukázané všetky podmienky pre vznik nároku na náhradu škody.\nZáverom namietal, že žalobca pred pojednávaním v danej veci podal návrh na prerušenie konania z\ndôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na\nzákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde\nSR. Teda súd prvého stupňa bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu\nosobitne rozhodnúť.\nS poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nŽalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.\n\nNapadnutým uznesením č.k. 4C/566/2012-51 zo dňa 15. decembra 2014 súd prvého stupňa uložil\nžalobcovi povinnosť v lehote desiatich dní od doručenia uznesenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie\nv sume 20,- eur, podľa položky č. 7a podané so zaručeným elektronickým podpisom v sume 3,- eurá\npodľa položky č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov. Zároveň žalobcu poučil, že ak sa poplatok v určenej\nlehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.\n\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým,\nže neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Podľa položky\nč. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako\nvyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu\nškody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod.\nŽalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh\núkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho\npoplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím\nvšeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  z 29. marca 2007, sp. zn.\n4 Cdo 39/2007. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková\npovinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi bola v rozpore s citovaným\nzákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu\npredstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1  a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky. Zároveň zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho\npoplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia          § 18ca Zákona\no súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do           30. septembra 2012\nsa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30.\nseptembri 2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo\npred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z. a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať\nprávny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Na základe vyššie uvedených dôvodov\nžiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.\n\nKrajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a napadnuté\nuznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle §\n212 ods. 1 OSP a vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s\n\nverejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru,\nže odvolania žalobcu nie sú dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj napadnuté\nuznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keďže súd prvého\nstupňa správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.\n\nPodľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.\n\nPodľa  § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 213 odsek 1 OSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého\nstupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.\n\nPrieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.\nOdvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,\nale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o\nodvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi\npodaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ\nv podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody\npreskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy\nodvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu\npodaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady\nkonania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale\nktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.\n\nVzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní\npredmetnej veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu\nprvého stupňa, ktorý predchádzal napadnutému rozhodnutiu.\n\nK nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán\nnerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj\nnevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných\nlehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu\nalebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu\nna prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (článok 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky).\n\nO vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla\nv dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorej platí,\nže ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Vzťah príčinnej súvislosti\nmedzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,\nbezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba\nv dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje\nskutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.\nZodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná\nako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné\npreukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla)\nje výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Uvedená zodpovednosť je v ústave zakotvená v čl. 46\nods. 3.\n\nSúd prvého stupňa v predmetnej veci správne skúmal naplnenie predpokladov zodpovednosti štátu\nza škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, konkrétne či došlo v konaní k\nnesprávnemu úradnému postupu, vzniku škody a následne príčinnej súvislosti medzi nimi. Súd prvého\nstupňa po preskúmaní uvedených podmienok potrebných k vzniku zodpovednosti štátu za škodu nezistil\nnaplnenie ani jednej z nich, ktoré by vo vzájomnej súvislosti pri naplnení spôsobili zodpovednosť štátu\nza škodu.\n\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi realizáciu\ntých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (6Cdo 119/2013).\n\nŽalobca namietal, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,\nktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny\nporiadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä\nvtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Žalobca však nešpecifikoval žiadne skutočnosti,\nna základe ktorých malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, pričom ani odvolací súd žiaden\ntakýto dôvod nevzhliadol. Navyše hoci podľa § 120 odsek 1, veta prvá OSP účastníci sú povinní\noznačiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, podľa vety druhej citovaného ustanovenia, súd (teda nie\núčastníci) rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Preto ani nevykonanie navrhovaných dôkazov\nnemôže mať za následok odňatie možnosti konať pred súdom.\nNavyše k žalobcom namietanému nevykonaniu dokazovania oboznámením sa s predloženým\nznaleckým posudkom č. 1/2014 o výške vzniknutej škody odvolací súd konštatuje, že žalobca súdu tento\nznalecký posudok nepredložil, nie je súčasťou spisu a preto sa s ním súd prvého stupňa ako aj odvolací\nsúd ani nemal možnosť oboznámiť. Zároveň je potrebné dodať, že ani prípadné nevykonanie, respektíve\nnevyhodnotenie znaleckého posudku podľa predstáv žalobcu nemožno považovať za odňatie možnosti\nkonať pred súdom.\n\nPrávom a zároveň povinnosťou účastníka konania je zúčastniť sa nariadeného pojednávania.\nPojednávanie môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu. V predmetnej veci sa však žalobca a\njeho právny zástupca pojednávania nezúčastnil z vlastného rozhodnutia, pričom predvolanie im bolo\ndoručené v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním, so zachovaním zákonnej päťdňovej\nlehoty. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť však ospravedlnil mailom doručeným súdu\ndňa 13.11.2014, teda v deň konania pojednávania. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď\nna základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.\n\nAko vyplýva z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 8Er/585/2011, exekučné\nkonanie v predmetnej veci začalo dňa 11.04.2011, kedy bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie pred\nsúdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla\nOkresnému súdu Komárno dňa 17.05.2011. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského\nsúdu zo dňa 14.02.2011, č. SR 14712/10. O žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd rozhodol\nuznesením č.k. 8Er/585/2011-10 zo dňa 08.06.2011, ktorým žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa\nKrutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\ndňa 29.06.2011. Následne exekučný súd uznesením č.k. 8Er/585/2011-22 zo dňa 05.04.2012 exekučné\nkonanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo v zastavujúcej časti právoplatnosť dňa 19.04.2012.\n\nPodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor\nžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo\nexekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal\nexekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor\nžiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.\n\nNa základe citovaného ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia\npredmetnej exekúcie je potrebné konštatovať, že hoci predmetné ustanovenie  stanovuje 15 dňovú\nlehotu, o ktorej žalobca tvrdí, že nebola súdom dodržaná, táto lehota sa vzťahuje iba na rozhodnutie\nsúdu, ktorým udelí poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Zákonodarca mal pri\nzohľadnení jazykového-gramatického, logického a systematického výkladu na mysli predovšetkým\nrozhodnutia súdu, ktorými tento „poveril“ súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V opačnom prípade\nby aj v prípade naplnenia podmienok pre rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žiadosť o udelenie\npoverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, druhá veta) uviedol, že súd je povinný/súd rozhodne v\nurčitej konkrétnej lehote. Neuvedením konkrétnej lehoty zákonodarca jasne prejavil svoju vôľu, že súd\nv prípade, ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, nie je povinný\nrozhodnúť v tak krátkej lehote, ako v prípade „poverenia“, pretože pri zamietnutí žiadosti o udelenie\npoverenia sa jedná o náročnejšie rozhodnutie, pri ktorom súd podrobuje žiadosť, návrh a exekučný titul\nvlastnému skúmaniu. Navyše je potrebné poznamenať, že v tomto prípade sa jednalo o exekučný titul\n\nv zmysle § 41 odsek 2 písmeno d) Exekučného poriadku, preto lehota 15 dní sa ani na prípad ak by\nsúd rozhodol o „poverení“ nevzťahovala. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v prípade ustanovenia\n§ 44 odsek 2 Exekučného poriadku zákonodarca nestanovil lehotu 15 dní na vydanie rozhodnutia, ale\niba na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (to neplatí v prípade, ak ide o\nexekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) ).\n\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd môže len konštatovať, že nedošlo k porušeniu povinnosti\nrozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote, respektíve v primeranej lehote,\na teda k stavu právnej neistoty a k prieťahom v konaní namietaných žalobcom ani nemohlo dôjsť.\n\nNavyše v predmetnej veci bolo exekučné konanie právoplatne zastavené, preto v tomto prípade ani\nnemohlo dôjsť k vzniku škody. Exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, neexistoval od\nzačiatku, nakoľko išlo o paakt, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca zavinil celé konanie.\n\nK žalobcom namietanej skutočnosti, že súd prvého stupňa nerozhodol o prerušení predmetného konania\nz dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, čím malo podľa žalobcu dôjsť k odňatiu možnosti\nkonať pred súdom, odvolací súd uvádza, že takýto odvolací dôvod nevzhliadol, nakoľko z obsahu celého\nspisu nevyplýva, že by žalobca v priebehu konania predmetný návrh podal. Vzhľadom k tomu je potrebné\nkonštatovať, že súd prvého stupňa namietaným postupom tým, že vydal napadnuté rozhodnutie neodňal\nžalobcovi možnosť konať pred súdom.\n\nK námietke žalobcu, že súd rozhodoval na základe inšpirácie novou právnou úpravou je potrebné\npoznamenať, že čo sa týka použitia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, súd prvého stupňa toto citoval v správnom znení (teda v znení\núčinnom do 01.01.2013), pričom ho na daný skutkový stav aj správne aplikoval. Uvedené preto nemá\nžiaden vplyv na nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a preto je aj táto námietka nedôvodná.\nZároveň odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k § 9 ods. 2 zákona č. 412/2012 Z.z. z ktorej\nvyplýva, že súdne konanie nie je kompetentný preskúmať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona\nč. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ\nby konajúci súd o náhradu škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie prieťahov,\nznamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov,\npričom by to mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Konštatovať prieťahy v\nsúdnom konaní je oprávnený len Ústavný súd Slovenskej republiky. Taktiež aj novela § 9 ods. 2, 3 presne\nupravila prieťahy v konaní.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené konštatovania odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nenaplnil ani\njednu z podmienok zodpovednostného právneho vzťahu vymedzených zákonom č. 514/2003 Z.z., ako\nani nepreukázal, že by mu vznikla akákoľvek majetková škoda, resp. nemajetková ujma v príčinnej\nsúvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.\n\nPredmetom odvolacieho konania bolo i odvolaním napadnuté uznesenie, ktorým bola žalobcovi uložená\npovinnosť v lehote desiatich dní od doručenia uznesenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume\n20,- eur, podľa položky č. 7a podané so zaručeným elektronickým podpisom v sume 3,- eurá podľa\npoložky č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov. Zároveň žalobcu poučil, že ak sa poplatok v určenej\nlehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.\n\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, súdne\npoplatky (ďalej len \"poplatky\") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú\nna návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len \"poplatkový úkon\") uvedené\nv sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len \"sadzobník\"), ktorý tvorí\nprílohu tohto zákona.\n\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je\npodľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa odseku 4, v odvolacom konaní je poplatníkom\nten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný\nprostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.\n\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania\na dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ\na dovolateľ.\n\nPodľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu\npoplatku (ďalej len \"percentná sadzba\") alebo pevnou sumou. Podľa odseku 2, ak je sadzba poplatku\nustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa\nvyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku\npoplatku ustanoveného v sadzobníku.\n\nPodľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie\nnámietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu\na poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.\n\nPodľa § 18ca citovaného zákona (prechodné ustanovenie k úpravám účinným              od 01. októbra\n2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky\npodľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.\n\nPodľa § 18cc citovaného zákona (prechodné ustanovenie k úpravám účinným              od 01. januára\n2014), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 31. decembra 2013 sa vyberajú poplatky podľa\npredpisov účinných do 31. decembra 2013, i keď sa stanú splatnými po 31. decembri 2013.\n\nOdvolací súd k namietanej absencii odôvodnenia zastal názor, že napadnuté uznesenie spĺňa\npožiadavku dostatočného odôvodnenia rozhodnutia z toho hľadiska, že toto uvádza dôvod uloženej\npovinnosti, ako aj jej výšku a taktiež určuje, podľa akej konkrétnej položky sadzobníka súdnych poplatkov\nbola predmetná povinnosť uložená. Taktiež spĺňa aj podstatné náležitosti, ktoré zákon kladie na tento\ntyp rozhodnutia v zmysle § 169 ods. 1 OSP. Takýto rozsah odôvodnenia, priamo nadväzujúci na jeho\nvýrokovú časť, postačuje na jeho dostatočné zdôvodnenie. Súd zastáva názor, že v prípade takéhoto\nrozhodnutia nie je potrebná ďalšia samostatná časť rozhodnutia s nadpisom Odôvodnenie, naopak,\nďalšie skutočnosti by rozhodnutie mohli zaťažiť zbytočným formalizmom.\n\nPoložka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, časť I., Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní\nznie: zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo\njeho nesprávnym úradným postupom 20,- eur. Predmetná položka bola do zákona vložená novelou -\nzákonom č. 286/2012 od 01.10.2012 a doposiaľ nebola menená.\n\nTaktiež námietka žalobcu že spoplatneniu nepodlieha odvolanie, ale len žaloba, je nedôvodná vzhľadom\nk ustanoveniu § 6 ods. 2 v znení účinnom v čase podania odvolania, podľa ktorého sa poplatok\npodľa rovnakej sadzby vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej, pričom táto podmienka bola v\npredmetnej veci splnená, nakoľko odvolanie bolo podané vo veci samej. Z tohto hľadiska súd posúdil\nvznik poplatkovej povinnosti žalobcu i v zmysle intertemporálneho ustanovenia § 18ca, ktoré je potrebné\nvykladať tak, že ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak konanie začalo pred 30.09.2012, vyberajú\nsa súdne poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012. V predmetnej veci však žalobca podal\nodvolanie po 30.09.2012 (dňa 03.12.2014) a hoci samotné návrhové konanie vo veci samej začalo pred\n30.09.2012, použije sa právny stav podľa zákona účinného po 30.09.2012, (pretože poplatok sa vyrubuje\nza odvolanie ako za konanie na jednom stupni), aby nedošlo k porušeniu princípu zákazu retroaktivity\nvo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým pred 30.09.2012.\nPreto neobstojí ani žalobcova argumentácia rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Cdo 39/2007, keďže súd prvého stupňa svojvoľne nerozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu\nkonaniu, a správne na daný prípad aplikoval ustanovenia účinné v čase podania odvolania, teda v čase\nvzniku poplatkovej povinnosti.\nZ vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa žalobcovi správne\nuložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok, ktorá mu vznikla podaním odvolania, a to v správnej výške 20,-\n€ + 3,- € podľa položky 7a a 20 a sadzobníka súdnych poplatkov.\n\nNa základe vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa\nako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\n\nOdvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 odsek 1, v spojení s § 140 odsek 1, §\n151 odsek 1 veta prvá a § 224 odsek 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov neuplatnil a z obsahu spisu mu vznik týchto\ntrov ani nevyplýva, a teda mu žiadne nevznikli.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/566/2012", "guid": "6dcf4346-cc82-4958-aa1b-bd2f6778fecd:4e3e501d-0c76-4c5d-a7b9-02731570ae8d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "b2d84c72-b4ff-4e4e-988c-b4c4097acece:6465313e-8855-4b07-b1d2-3081ba687cfb", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Er/585/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. 8Er/585/2011 z 4. 1. 2012", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2012-01-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b2d84c72-b4ff-4e4e-988c-b4c4097acece:6465313e-8855-4b07-b1d2-3081ba687cfb"}], "citovane_v": []}