Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1CoE/36/2012 z 6. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 6. novembra 2012, sp. zn. 1CoE/36/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7811204555.1 Krajský súd Košice | 1CoE/36/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7811204555.1 | 2012-11-06 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/39789de0-c6d7-48c6-bb9c-55bbed1b40bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7811204555.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoE/36/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811204555
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7811204555.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného H. B. J., J..S..Z.., so sídlom v T., E. Č.. XX, proti
povinnému D. T., bytom v H., A. Č.. XXX, o vymoženie 719,47 euro s prísl., o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, zo dňa 16. 12. 2011, č. k. 12Er/414/2011-16 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
v časti 317,37 euro.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že úverová zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ako taká patrí pod režim spotrebiteľských zmlúv v zmysle
Občianskeho zákonníka. Ďalej vychádzal zo zistenia, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi
v bode 18 Zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, nie je neprijateľnou
podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, keďže táto nenúti spotrebiteľa riešiť spory s dodávateľmi výlučne
v rozhodcovskom konaní, ale umožňuje spotrebiteľovi uplatniť svoje práva žalobou na príslušnom
súde. Nesúhlasil so záverom rozhodcovského súdu, ktorý považoval zmluvnú pokutu za primeranú
povahe a riziku zmluvného vzťahu, ak žiadne ustanovenie zmluvy neposúdil, ako nerovnovážne v
právach a povinnostiach zmluvných strán. Podľa názoru súdu priznaná a vymáhaná zmluvná pokuta
vo výške 317,37 euro bola uplatnená na základe absolútne neplatného ustanovenia spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Poukázal na bod 14 Zmluvných
dojednaní oprávneného, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa tohto bodu dochádza ku kumulatívnemu trestaniu spotrebiteľa
za porušenie jeho povinností v prípade jeho omeškania o viac ako 30 dní sankčným úrokom až vo výške
88 % z dlžnej splátky, s právom dodávateľa domáhať sa kumulatívne aj 50 % z nominálnej hodnoty
úveru. Takto dojednaná zmluvná pokuta predstavuje neprimerané trestanie spotrebiteľa za porušenie
svojich povinností. Predmetná zmluva neobsahuje žiadne obdobné sankcie pre prípad porušenia
povinností dodávateľom. Na absolútnej neplatnosti uvedených ustanovení nič nemení podľa názoru
súdu ani skutočnosť, že oprávnený uplatnil zmluvnú pokutu v nižšej sume ako v zmysle zmluvy mohol.
Z uvedených dôvodov preto súd považoval priznanú zmluvnú pokutu rozhodcovským rozsudkom za
plnenie v rozpore s dobrými mravmi a zákonom.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Je toho názoru, že tvrdenia súdu o
neprijateľnosti ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere, o sankciách - zmluvných pokutách právne
nie je opodstatnené v závislosti od správania povinného. Podľa článku 14.1 zmluvy predpokladom
nároku na zmluvnú pokutu je omeškanie s úhradou splátky, pričom výška pokuty je 0,2 % z výšky
splátky za každý deň omeškania, podľa článku 14.2 zmluvy sa vyžaduje omeškania dlžníka o viac



ako 15 dní, podľa článku 14.3 zmluvy je potrebné omeškanie viac ako 30 dní. Podľa článku 14.4
zmluvy musí dôjsť v dôsledku omeškania dlžníka k okamžitej splatnosti celého úveru a následne k
omeškaniu s úhradou tohto záväzku o viac ako 15 dní. Z uvedeného dôvodu považuje tvrdenia súdu o
neprijateľnosti týchto podmienok zmluvy a o ich neplatnosti za nedôvodné a záver súdu, kedy porovnáva
len výšku sankcií bez zreteľa na vyššie uvedené, vedie nie len k záveru o obsolétnosti zmluvných
pokút, ale rovnako k tomu, že dlhodobé porušovanie povinností zo strany dlžníka je akceptovateľný
stav. Podľa jeho názoru samotná kumulatívnosť zmluvných pokút nespôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmyslom zmluvnej pokuty
je pohrozenie citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z
hlavného záväzkového vzťahu a tiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá by mu mohla
nesplním zabezpečeného záväzku vzniknúť. Súd preto podľa názoru svojim uznesením zavádza z
právneho a skutkového hľadiska neprijateľný stav, kedy legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek
dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému žiadne sankcie za omeškania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu
rozhodnutia.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil
ak vychádzal z právneho názoru, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi v bode 18. zmluvných
dojednaní o revolvingovom úvere nie je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy.

Správne postupoval súd prvého stupňa ak skúmal platnosť rozhodcovskej doložky, lebo tým v
exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ako sa nesprávne
domnieva oprávnený, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia §
44 ods. 2 exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, nie
je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci, je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá, alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 v exekučnom poriadku
vyžaduje účel právne úpravy premietajúcej sa v právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, ako spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Oprávneniu súdu prvého stupňa v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského rozsudku v
súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2, alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto zákona.
Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné
subjekty, než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska zásada (princíp) „vigilantibus
iura scripta sunt“ („právo patrí bdelým“, alebo „nech si každý stráži svoje práva“, alebo „zákony sú
písané pre bdelých“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov
rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu
a tým aj právo rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali
svoj zmysel - boli nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura
scripta sunt” v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, to znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužuje možnosť spochybniť existneciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť



tohto exekukčného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vychádzal z právneho názoru, že rozhdodcovská doložka
uvedená v článku 18. zmluvných dojednaní, nie je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy,
keďže táto nenúti spotrebiteľa riešiť spory s dodávateľmi výlučne v rozhodcovskom konaní, ale umožňuje
spotrebiteľovi uplatniť svoje práva žalobou na príslušnom súde.

Podľa článku 18.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere akékoľvek spory, nezrovnalosti,
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o
revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní, alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky
uvedenej v článku 18.2. tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Zmluvy o
revolvingovom úvere spočíva na žalobcovi.

Podľa článku 18.2.1 akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami, či
neplatnosť zmluvy, budú riešené s konečnou platnosťou a rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom
konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: D.. G. S., D.. D. J., D.. E. E. I. E.. E. P..

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zhodné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými by mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluvy sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Ako vyplýva z predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere, rozhodcovská doložka nie je uvedená
priamo v zmluve, ale je uvedená v jej prílohe článku 18. zmluvných dojednaní, v ktorých v bode 1. je
uvedená možnosť pojednávať spory cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo pred rozhodcom
v rozhodcovskom konaní, pričom výber spočíva na žalobcovi, v bode 2. je uvedené, že akékoľvek spory,
nezrovnalosti, alebo nároky vyplývajúce, alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením,
ukončením, či platnosťou zmluvy, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom
rozhodcovskom konaní pred jedným z určených rozhodcov.

Odvolací súd považuje dojednanie uvedené v rozhodcovskej doložke za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5, a to jednak z toho dôvodu, že uvedená zmluvná
podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach inkorporovaná do zmluvy, nebola žalovaným ako
spotrebiteľom individuálne dojednaná a navyše vyžaduje od žalovaného ako spotrebiteľa výlučné
riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. O takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku
ide aj vtedy, podľa ktorej spotrebiteľ by prípadne si mohol vybrať medzi štátnym a rozhodcovským
súdom, ale v prípade, že konanie sa začne na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v



právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, lebo mu neumožňuje samostatne
si zvoliť riešenie, prípadného sporu a ponecháva túto voľbu na výlučne na dodávateľovi, ktorý vybral aj
rozhodcov, ktorí by mali prípadné spory riešiť.

V skutočnosti je týmto dojednaním odopretá spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, ak oprávnený podá návrh na rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka ako bolo
uvedené, nebola ani osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardných zmluvných
dojednaní (článok 18.). Povinný preto ako spotrebiteľ nemá na výber a vzhľadom na splynutie tejto
podmienky s ostatnými podmienkami zmluvy, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť
všetkým obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovia vybratí oprávneným
boli uvedení v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej zmluvy, a preto je nepochybné, že
povinný na ich výber nemal žiaden dosah.

Ak súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru, vec nesprávne právne posúdil, a to v rozpore
s ustáleným názorom odvolacieho súdu vysloveným aj v iných konaniach, napr. vo veci 1CoE/84/2011
a 1CoE/85/2011, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.,).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.