Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/8/2015 z 28. 1. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 28. januára 2015, sp. zn. 43CoE/8/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6114211443.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/8/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6114211443.1 | 2015-01-28 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a478086d-ebb5-4524-8f3f-188b141a59a8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6114211443.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/8/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114211443
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6114211443.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému D. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXX/XX, Y. XX B. B., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn.
EX 14504/14 o vymoženie pohľadávky vo výške 1.230,42 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1682/2014-17 zo dňa 24. júna 2014 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/1682/2014-17 zo dňa 24. júna 2014 z r u š u j e
a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 11504/14.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 04632/12,
ktorý vydal dňa 03.04.2013 rozhodca JUDr. Miroslav Rác. Podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku bola zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 21.01.2011.
Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou
dňa 21.01.2011. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej zmluvy, ktorá v čl. II
upravuje riešenie sporov.

Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok
je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti
oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah
aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
úvere upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť
ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého predpisu sa zmluva uzavrela. Z predloženej zmluvy
jednoznačne nevyplýva, či povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ alebo ako
podnikateľ, a teda či pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal alebo nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ
s.r.o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Prípadná klauzula
o aplikácii Obchodného zákonníka teda nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ustanovenie § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.



Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má
charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmúv o úvere so
spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z
rozhodcovskej doložky alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania
opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Návrh spotrebiteľskej
zmluvy je v danom prípade pripravený na predtlačenom formulári, do ktorého sa len vpisujú požadované
údaje a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvy, nemôže vyjednávať, môže
len zmluvu prijať alebo odmietnuť ako celok. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom
formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto
dojednania. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi
dojednaná individuálne spočíva na strane dodávateľa. Súd mal za to, že oprávnený v tomto smere
dôkazné bremeno neuniesol. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť
ich obsah. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred
dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových
rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich
vyžiadali spotrebitelia.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje aj informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 6 M Cdo 9/2012).

Skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je uvedená aj alternatíva, umožňujúca riešenie sporov pred
príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 2008 len demonštratívne
menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj
iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust.
§ 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi
prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu
bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná
podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom
je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný
a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať
len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení
neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov)
akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Na individuálne dojednanie je však potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy
ustanovený v Občianskom zákonníku. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje
jednu z nekalých obchodných praktík (klamlivá obchodná praktika; § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď
nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú
pozornosť tejto časti formuláru, zdá sa, sa zneužíva k absurdným záverom o individuálnom vyjednaní
zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky
do všeobecných zmluvných podmienok verzus vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na
samostatnom liste (hárku) papiera.



Súd v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že predmetná rozhodcovská zmluva je v rozpore so
znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť
predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Praktickým
dôsledkom rozhodcovskej zmluvy formulovanej tak, ako je tomu v danom prípade, je že spotrebiteľovi
je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený
podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému zneniu
zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis).

Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej
aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul
bol vydaný orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc a v prípade ak nie, ide o právny akt nulitný,
ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho
akoby neexistoval (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3MCdo/20/2008 zo dňa 22.04.2009). Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012). Keďže právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom
úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so
zákonom, preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako
dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.. V odvolaní tvrdil, že súd prvého
stupňa prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a v jeho
nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem §
44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený
nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis
napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť
exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým
mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje
exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie
zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu
objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však
musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok,
a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto
môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania
o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a
účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, nakoľko
v prejednávanej veci bola podkladom pre rozhodcovské konanie samostatná a individuálne dohodnutá
Rozhodcovská zmluva, ktorá v článku II odsek 2, veta druhá upravila možnosť ktorejkoľvek zmluvnej
strany podať žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu na všeobecný súd. Z uvedeného je zrejmé, že
povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok na všeobecný súd.
K právnemu názoru okresného súdu ohľadne znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie
sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka oprávnený
poukázal na dôvodovú správu, v zmysle ktorej je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť



sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci podľa názoru oprávneného okresný súd konal nad rámec
zákonných ustanovení.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu
súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 15.03.2014 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola okresnému súdu dňa 23.05.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR
04632/12 zo dňa 03.04.2013. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 1.350,42 Eur spolu s prísl., to všetko v mesačných splátkach vo výške
120,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva
splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného
zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky riadne a včas. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o
úvere č. XXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 21.01.2011 a blankozmenka vystavená
dňa 21.01.2011, ktorou si účastníci zabezpečili svoj záväzkovoprávny vzťah. Nakoľko si povinný riadne
neplnil svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, dlh sa stal splatný v celku dňa 28.12.2011. Oprávnený
v zmysle dohody o vyplnení zmenky vyplnil dňa 10.02.2012 zmenku povinného a na základe takto
vyplnenej zmenky si uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní. Okresný súd následne v napadnutom
uznesení zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, z dôvodu, že
právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom
právnom úkone, a že exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom a v rozpore so zákonom.

Podľa článku II. ods. 1 a 2 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 21.01.2011 sa
všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 21.01.2011 vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky
zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa článku I. ods. 1 Rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie
Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava.

V poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy povinný prehlásil, že z uzavretím zmluvy súhlasí a že pred
uzavretím tejto zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.



Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a
to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.
Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená“.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 21.01.2011 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,



jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného
ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete
upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie
druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné.
Okrem už predtým upravených neprijateľných podmienok, medzi ktoré nepatrili tie podmienky, ktoré boli
dohodnuté individuálne, novelou boli rozšírené podmienky o také, ktoré za neprijateľné nepovažovali ani
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné
podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na
tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú
vopred pripravené a obvykle zaradené do textu Všeobecných obchodných podmienok. Nevzťahuje sa
však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť, na samostatnej listine, a teda s každým
spotrebiteľom prejednané individuálne, čo v tejto veci vyplýva z poslednej časti textu Rozhodcovskej
zmluvy, pretože povinný potvrdil podpisom, že bol z účelom tejto Rozhodcovskej zmluvy oboznámený
a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných
podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 21.01.2011
medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou, keďže z nej
nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní zmluvy o úvere
konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený
pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny
vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným)
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade
s právnou úpravou Slovenskej republiky, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu ako zmluvnú podmienku z
hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 21.03.2011. Zo samostatne
uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o úvere je zrejmé, že medzi zmluvnými
stranami bol dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Skutočnosť,
že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom
tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad,
že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi
na zvláštnom liste, a teda individuálne. Povinný pritom v poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy
prehlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bol osobitne
poučený o dôsledkoch jej uzavretia.

Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným
súdom práve z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom
zabezpečuje spotrebiteľovi, rovnako ako veriteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na
všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom,
ktorý výber je dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej vete článku 2, bod 1 Rozhodcovskej zmluvy je
dôkazom o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník-spotrebiteľ, preto takéto
dojedanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky.



Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej
zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda za platný právny úkon. To však nevylučuje, že by
rozhodcovská zmluva mohla byť neplatná aj z iných dôvodov.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu nebola založená na absolútne neplatnom právnom úkone,
nie je oprávneným predložený exekučný titul nulitným právnym aktom, v dôsledku čoho odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2
citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne
rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.