Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/751/2014 z 30. 3. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 30. marca 2015, sp. zn. 6Co/751/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7212208629.3
Krajský súd Košice | 6Co/751/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7212208629.3 | 2015-03-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4905689-91d5-4aca-ae9b-2364b75c9cf2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7212208629.3

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/751/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212208629
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212208629.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky Timei Eibovej, rodenej Likérovej, bývajúcej v
Košiciach, Jantárová 12, zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, so sídlom Pollova 32,
Košice, proti odporcovi P. A., O. B. S., X. XX, zastúpenému JUDr. Veronikou Kitovou, advokátkou, so
sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice II
pod sp. zn. 41C/169/2009, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa
30. apríla 2014 č.k. 15C/64/2012-131 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie zo dňa 30. apríla 2014.

N e p r i z n á v a  účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd  Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 30. apríla
2014 č.k. 15C/64/2012-131 zamietol návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice II
pod sp. zn. 41C/169/2009. Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania na účet jeho
právnej zástupkyne JUDr. Veroniky Kitovej, vo výške 292,37 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 23. marca
2012 domáhala, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.
zn. 41C/169/2009 a zároveň odložil vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 22.
septembra 2009 č.k. 41C/169/2009-102 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 20.
júna 2011 č.k. 41C/169/2009-130 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.
novembra 2011 č.k. 11Co/249/2011-139, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. januára 2012. Návrh
odôvodnila tým, že v pôvodnom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
len „BSM“) nemohla bez svojej viny použiť dôkazy, o ktorých nevedela, a nemohla ich označiť, a to
Čestné vyhlásenie jej otca J. J. zo dňa 10. mája 2010, obsahom ktorého sú tvrdenia, že svojej dcére
daroval stavebné, murárske, maliarske, remeselnícke práce a materiál (plávajúce podlahy, interiérové
dvere so zárubňou, korpusy na kuchynskú linku) na rekonštrukciu bytu na ulici Jarná 9, bytu na ulici
Stromovej 22 a bytu na ulici Jantárová 12 v Košiciach. Dcére daroval navŕtanie studne, plot, chatku,
altánok, obloženie chatky, izolácie, podlahy, malú linku, elektriku a zariadenie do chatky. Taktiež dcére
daroval  aj  hnuteľné  veci,  a  to  obývačkovu  stenu, jedálenský stôl, stoličky, gauč, televízor, prietokový
ohrievač zn. Wailant, plynový sporák, batérie, keramiku, koberec, luster, kuchyňu, veľkú vstavanú skriňu
na mieru, vešiakovú stenu, dvere so zárubňou, stôl do obývačky, plastové okná, vchodové dvere a
podobne. Rovnako jej daroval aj finančné prostriedky za odstupné pri výmene 2-izbového bytu za 3-
izbový a finančný príspevok na auto Škoda Octavia Combi.

Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvorili prílohu návrhu na obnovu konania  a s obsahom
spisu sp. zn. 41C/169/2009 súd zistil, že okresný súd rozsudkom zo dňa 22. septembra 2010 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 20. júna 2011 rozhodol o tom, ktoré hnuteľné a nehnuteľné veci patria



do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov (výrok označený písm. A,B), určil hodnotu týchto vecí
sumou 87.200,79 €, ďalej určil záväzky patriace do BSM so stavom ku dňu 7.7.2009 spolu vo výške
17.675,28 €, ďalej rozhodol o tom, ktoré z vecí patriacich do BSM sa prikazujú do výlučného vlastníctva
P. A. a ktoré do výlučného vlastníctva I. A.. Prikázal do podielového spoluvlastníctva účastníkov
nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území Kostoľany nad Hornádom, a to chatu a záhradu.
Určil, že obidvaja účastníci preberajú nehnuteľnosť
zodpovednosť za splatenie dlhov (úveru v Slovenskej sporiteľni, úveru v Ge - Money, a.s. a úveru
pôžičkovej karty Quatro), a to každý rovnakým podielom v pomere 1/2 k celku, a I. A. uložil povinnosť
zaplatiť P. A. na  vyrovnanie podielu z BSM sumu 33.255,40 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Nakoniec rozhodol o súdnom poplatku za konanie, ako aj o náhrade trov štátu. Rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 30. novembra 2011 č.k. 11Co/249/2011-139 bol potvrdený rozsudok okresného
súdu v znení opravného uznesenia v napadnutom výroku, ktorým súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi na vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 33.255,40 €
do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. januára 2012.

Súd mal za to, že nie sú naplnené zákonné podmienky pre povolenia obnovy konania, a to z dôvodu, že
tvrdenia navrhovateľky, že o skutočnostiach v čestnom „prehlásení“ zo dňa 10. mája 2010 nevedela a
nemohla ich označiť, (a taktiež že bez svojej viny nemohla použiť dôkazy, o ktorých nevedela a tým ich
nemohla označiť v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41C/169/2009), považoval
za účelové a nepravdivé.

Predložené listiny, ktoré navrhovateľka pripojila k návrhu na obnovu konania, a to Žiadosť o odkúpenie
záhradky zo dňa 5. septembra 1997 podpísaný Q. J., X. XX, S., kúpna zmluva zo dňa 13. októbra 1998
uzatvorená medzi obcou Družstevná pri Hornáde a Q. J., ktorej predmetom sú nehnuteľnosti, pozemky
parcelného č 691 o výmere 17 m2 a parcela č. 692 o výmere 351 m2 katastrálne územie Kostoľany
nad Hornádom sú irelevantné, lebo nemajú vzťah k predmetu tohto konania, a súd na ne neprihliadal,
pretože nemôžu privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie. Ostatné predložené listinné dôkazy, a to
stavebno-technické posúdenie bytu Jarná 9, prízemie zo dňa 6. novembra 1992, oznámenie o zápise
žiadateľa do miestneho zoznamu uchádzačov o pridelenie bytu zo dňa 11. novembra 1992, ohlásenie
stavebných úprav zo dňa 13. novembra 1992, dohoda spísaná dňa 13. novembra 1992 medzi Bytovým
hospodárstvom š. p. OPBH - Staré mesto a Timeou Likérovou, bytom Letná 14, Súhlas Miestneho úradu
mestskej časti Košice-Staré mesto so stavebnými úpravami v byte na ul. Jarnej na vlastné náklady zo
dňa 11. decembra 1992, Stanovisko starostu mestskej časti Košice-staré mesto úpravami v byte na
vlastné náklady na ul. Jarná č. 9, dátumovo svedčia o tom, že existovali v čase rozhodovania okresného
súdu o vyporiadaní BSM, navrhovateľka vedela o nich, nakoľko boli aj adresované (na jej meno), a
preto ich mohla použiť v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 41C/169/2009. Súd konštatoval, že z
obsahu spisu 41C/169/2009 vyplýva, že aj tak učinila, keď skutočnosti ohľadom nebytového priestoru na
Jarnej ul. č. 9, ako aj o investíciách do bytov na Jarnej, Stromovej a Jantárovej ul. v Košiciach, označila
prostredníctvom svojho právneho zástupcu (JUDr. Michala Treščáka - poznámka odvolacieho súdu) v
odvolaní zo 4. novembra 2010 proti pôvodnému rozsudku, a tak súdu označené dôkazy a skutočnosti
boli známe.

Po zhodnotení predložených listín a dôvodov uvedených v návrhu na obnovu konania dospel súd k
záveru, že všetky skutočnosti, uvádzané v návrhu na obnovu konania existovali už v dobe pôvodného
rozhodovania súdu, a navrhovateľka ako účastník pôvodného konania o vyporiadanie BSM ich aj
označila. Navrhovateľka netvrdila, aby jej právny zástupca v pôvodnom konaní akýmkoľvek spôsobom
bránil v tom, aby sama súdu označila  dôkazy, na ktoré poukazuje teraz v návrhu na obnovu konania,
o ktorých navrhovateľka mala vedomosť. Podstata jej tvrdení spočíva v tom, že o skutočnostiach
uvedených v čestnom prehlásení zo dňa 10. mája 2010 nevedela a nemohla ich označiť v pôvodnom
konaní o vyporiadanie BSM. Všetky skutočnosti a dôkazy, na ktoré poukazuje navrhovateľka v návrhu
na obnovu konania nie sú pre ňu nové, neznáme, lebo  existovali už v čase pôvodného konania o
vyporiadanie BSM. O všetkých investíciách (daroch svojho otca pre ňu) dobre vedela, a to už v čase
vloženia týchto investícií do nehnuteľností v jej prospech, inak by nedošlo k platnému darovaniu pre
jej osobu. Len prijatím daru obdarovaným dôjde k platnému darovaniu, t.zn., že navrhovateľka vedela
o všetkých investíciách jej otca (daroch pre ňu) už v čase darovania, a preto mohla túto skutočnosť
nepochybne označiť súdu. Čestné „prehlásenie“ zo dňa 10. mája 2010 je v tomto smere bez právneho
významu, pretože len deklaruje skutočnosti, ktoré sa stali s odstupom niekoľkých rokov už predtým
(darovanie jej otca formou prác, či financií). Niet žiadneho dôvodu a dôkazu o tom, aby navrhovateľka



o existencii uvedených skutočností a dôkazoch nevedela a nemohla ich počas pôvodného konania
označiť.

Keďže navrhovateľka v konaní vedenom pod sp. zn. 41C/169/2009 zo svojej viny nenavrhla súdu
vykonať dôkaz výsluchom svojho otca Ladislava Likéra a ďalších osôb, ktoré sa podieľali na rekonštrukcii
bytu, je vylúčená aj s dôkazmi, ktoré majú ňou tvrdené skutočnosti preukázať. Tvrdenie navrhovateľky,
že pochybil jej právny zástupca, keď jej povedal, že v konaní pod sp. zn. 41C/169/2009 „zatiaľ nie
je potrebné predvolávať jej otca“, je irelevantné a nie je objektívnym dôvodom, prečo navrhovateľka
dôkaz nenavrhla vykonať. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky na obnovu konania zamietol.
Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. v spojení s § 230
ods. 1 O.s.p.. Pretože bol zamietnutý návrh na obnovu konania, nebol dôvod na nariadenie odkladu
vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (správne malo byť § 142 ods. 1 O.s.p. -
poznámka odvolacieho súdu) a priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 292,37 €,
ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby, a to za 3 úkony v roku 2012
á 58,69 € (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k návrhu, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky),
a 3 x režijný paušál á 7,63 € a 2 úkony v roku 2014 za účasť na pojednávaní 19. februára 2014, ktoré
bolo odročené bez  prejednania veci , t.j. 1/4 z odmeny 61,87 €, t.j. 15,46 € a za účasť na pojednávaní
dňa 30. apríla 2014 odmena 61,87 € a 2 x režijný paušál á 8,04 €.

Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť napadnuté
uznesenie a povoliť obnovu konania alebo zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Vyčítala súdu, že neuviedol z akého právneho dôvodu návrh na obnovu konania
zamietol. Podotkla, že predložila súdu množstvo nových dôkazov, ktoré nemohla bez svojho zavinenia
predložiť v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41C/169/2009. Jej
právny zástupca to neumožnil, a tak bola poškodená a znevýhodnená v samotnom rozhodnutí súdu.
Nové dôkazy boli súdu predložené spolu s návrhom na obnovu konania. Svoj návrh oprela o skutočnosť,
že bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní dôkazy, a to Čestné prehlásenie jej otca (J. J.
zo dňa 10. mája 2010), ako aj následné možné svedecké výpovede svedkov. O dôvodoch na obnovu
konania sa dozvedela okolo „20. marca 2012“, kedy „obdŕžala“ spisový materiál od bývalého jej právneho
zástupcu. Uviedla, že o existencii týchto nových dôkazov nevedela a nemohla ich označiť ani navrhnúť
(vykonať) súdu, aj keď tieto dôkazy počas pôvodného konania už reálne existovali, a tieto dôkazy mohli
a môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie v predmetnej veci. Plne dôverovala svojmu pôvodnému
právnemu zástupcovi, a preto bez jeho súhlasu ani vedomia nevykonala žiadne procesné úkony voči
konajúcemu súdu, lebo jej advokát uviedol, že „zatiaľ nebolo potrebné tieto dôkazy predložiť“, mala na
mysli predvolanie svedka J. J. - otca navrhovateľky. S odporcom mala veľa negatívnych skúseností a
konanie pred súdom ohľadom BSM vnímala ako veľkú traumu, a tak sa spoliehala na svojho právneho
zástupcu. Poukázala na judikatúru R 6/68 a R 55/50, podľa ktorej dôvodom na obnovu konania môžu byť
aj nové skutočnosti a dôkazy, ktorými môže byť podstatne oslabená vierohodnosť znalca alebo účastníka
konania a posilnená vierohodnosť iných osôb vypočutých na dôkaz. Znova zopakovala, že v pôvodnom
konaní nemohla použiť bez svojej viny dôkazy, o ktorých nevedela, a tak ich nemohla označiť. O dôvode
obnovy sa dozvedela samotným predložením a oboznámením sa s obsahom Čestného prehlásenia zo
dňa 10. mája 2010 zo strany jej otca, a to dňa 20. marca 2012, a taktiež oboznámením sa s obsahom
„predmetných“ listín, a to po prevzatí spisu od jej právneho zástupcu dňa 19. marca 2012. Návrh na
obnovu konania podala dňa 23. marca 2012. V ďalšej časti uviedla okolnosti o začatí exekučného
konania zo strany oprávneného P. A. proti nej v konaní vedenom u súdnej exekútorky Mgr. Angeliky
Slopovskej pod sp. zn. Ex 28/12. Za neštandardný postup považovala vydanie poverenia na výkon
exekúcie, t.j. predtým, než uplynula lehota na plnenie podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku.
Poukázala aj na skutočnosť, že na Okresnom súde Košice II prebieha konanie pod sp. zn. 22C/83/2013,
kde sú totožní účastníci konania a navrhovateľka žaluje odporcu o 8.357,15 € s príslušenstvom, kde
súd prerušil konanie na návrh odporcu a vo veci nekoná, aj keď uplatnená pohľadávka nemá súvis s
prejednávanou vecou o obnove konania.

Z písomného vyjadrenia odporcu na odvolanie navrhovateľky vyplýva, že tento navrhol napadnuté
uznesenie potvrdiť. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Navrhovateľka
mala možnosť a dosť priestoru na to, aby predložila alebo označila „ďalšie dôkazy v konaní“ o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V priebehu pôvodného konania (a tiež pred



ukončením dokazovania) samosudkyňa sa spýtala navrhovateľky, či navrhuje vypočuť svojho otca
(na ktoré svedectvo poukazuje navrhovateľka v návrhu na obnovu konania). Návrh na doplnenie
dokazovania nebol predložený.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací na základe podaného odvolania prejednal vec v medziach,
ktorý sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého
stupňa, ktorý bol návrh na obnovu konania zamietnutý, je vecne správne, a preto napadnuté uznesenie
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania,
ak
a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c/ bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia  neboli odstránené priznaným primeraným
zadosťučinením,
e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3-och mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu
navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť (§ 230 ods. 1 O.s.p.).

Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v § 228 ods.
1 písm. a/, v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní
priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,  b/ § 228 ods. 1 písm. a/
alebo b/, ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné
použiť,  c/ § 228 ods. 1 písm. c/, d/, § 228 ods. 1 písm. d/, e/, § 228 ods. 1 písm. e/ (§ 228 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 234 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania  súd uznesením zamietne alebo obnovu konania
povolí.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Navrhovateľkou uvádzané dôvody v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
uznesenia a privodiť priaznivejšie rozhodnutie v jej prospech. Navrhovateľka v podstatnej miere v
odvolaní opakuje skutočnosti, ktoré už uvádzala v návrhu na povolenie obnovy konania a s ktorými sa
súd prvého stupňa správne a náležite vyporiadal.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam navrhovateľky
odvolací súd uvádza toto :

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v
zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom
posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého  návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000.



Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu.  Subjektívna
lehota na podanie tohto návrhu je trojmesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu
navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy, alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na
podanie návrhu na obnovu konania je trojročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí trojročnej lehoty môže byť návrh na obnovu konania
podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p.. Obe lehoty (subjektívna aj objektívna) sú
lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť.

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova
konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne.
Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci.

Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd
v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto
navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1
písm. b/ O.s.p.).

V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená
tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiaden podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli
použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy.

Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom
konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných
na ich označenie a na splnenie dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom
konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že na pojednávaní dňa 22. septembra 2010 boli účastníci
poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., a po tomto poučení účastníci uviedli, „že ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania súdu nepredkladajú“ (viď zápisnicu na č.l. 98 - spisu Okresného súdu Košice II sp. zn.
41C/169/2009.

O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 228 ods. 1 písm.
b/ O.s.p.) ide vtedy, ak účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru.
Nemožnosť použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie
nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaní alebo nemožnosť označiť, či
predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu (viď R 19/1975).

Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto
dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale
súdom (ktorý vykonáva dokazovanie viď § 122 ods. 1 O.s.p.) vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká
objektívna prekážka.

V zmysle vyššie uvedeného je z pohľadu odvolacieho súdu plne opodstatnená argumentácia okresného
súdu akcentujúca to, že navrhovateľka Timea Eibová už v pôvodnom konaní vedela o všetkých
dôkazoch, ktoré tvoria prílohu návrhu na obnovu konania, a ktoré  mohla použiť v pôvodnom konaní.
Navrhovateľka totiž nielenže vedela o existencii týchto dôkazov, ale vedela aj o obsahu týchto listín a nič
jej nebránilo, aby tieto dôkazy uplatnila v pôvodnom konaní. Argumentácia, že sa spoliehala na svojho
právneho zástupcu je nepatričná.

K časti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu treba dodať, že v danom prípade ide o návrh na
obnovu konania, ktorým bol napadnutý aj rozsudok odvolacieho súdu vydaný v sporovom konaní.
Ide o druh civilného procesu, v ktorom zodpovednosť za výsledok konania spočíva predovšetkým na
účastníkoch konania. Ide o zásadu, ktorá sa označuje ako „vigilantibus iura“ („každý nech si stráži
svoje práva“), z ktorého okrem iného vyplýva priama závislosť ochrany práva a oprávnených záujmov
účastníkov konania od ich súčinnosti.



Odvolaciemu súdu sa žiada povedať, že pokiaľ účastník zo svojej viny neuplatnil určitú skutočnosť v
pôvodnom konaní, je vylúčený aj s dôkazmi, ktoré majú túto skutočnosť preukázať (R 72/1954).

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa,
odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení v §
142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol procesne úspešný odporca, vzniklo mu právo na náhradu trov
odvolacieho konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala. Odporca v odvolacom konaní nepodal
návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov odvolacieho konania, a preto mu odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.