{"guid": "0fb54b52-7c5a-4848-8ad0-dc4a2d6852b4:d4077741-05a1-4499-97ab-0ed0a06274f4", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5011201109.2", "spisova_znacka": "20S/429/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 20S/429/2011 z 16. 4. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 16. apríla 2012, sp. zn. 20S/429/2011, ECLI:SK:KSZA:2012:5011201109.2", "identifikacne_cislo": "5011201109", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Emília Horňáková", "sudca_id": 425, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emilia-hornakova-425", "datum_vydania": "2012-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4077741-05a1-4499-97ab-0ed0a06274f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5011201109.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5011201109.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2012:5011201109.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/429/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011201109
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011201109.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej, členov senátu
JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Márie Urbanovej, v právnej veci žalobcov: v rade A/ MUDr. U. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom F. č. XX, Z., v rade B/ W. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. č. XX, Z., v rade C/ R.
O., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. č. XXX, v rade D/ Ing. P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. X/XX, Žilina,
všetci právne zastúpení JUDr. Milošom Barbušom, advokátom so sídlom X. XX, V., proti žalovanému:
Krajský stavebný úrad v Žiline so sídlom Andreja Kmeťa 17, Žilina, za účasti účastníkov konania: v rade
1/ U. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. č. XXX, Z., v rade 2/ Y. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. č. XXX,
Z., v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/00974/KSÚ Žilina/Pál zo dňa
20. 09. 2011, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobný návrh   z a m i e t a .

Žalobcom a účastníkom konania U. L. a Y. L. súd náhradu trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Mesto Turzovka ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.k. Výst-11-TX1-Tk-356/2009-Jt zo
dňa 28. 04. 2009 povolil stavebníkom U. L. a Y. L. stavbu - rodinný dom č. XX - prístavba a zmena
nebytových priestorov na samostatnú bytovú jednotku na pozemku KN p.č. 330, 331 v kat.úz. Z..
Ide o prístavbu jestvujúceho rodinného domu č. XX vytvorením novej bytovej jednotky, ktorá svojím
stavebno-technickým a funkčným usporiadaním a vybavením bude spĺňa požiadavky na trvalé bývanie,
pôdorysného obdĺžnikového tvaru v rozmeru 6,80 m x 11,60, ktorá bude bez podpivničenia. Strecha
bude pultová s podopretím strednej časti so sklonom 15 stupňov. Vstup do rodinného domu bude z
juhozápadnej strany. Pozemok, na ktorom sa bude stavať, sa nachádza v zastavanom území miesta.
Všetky miestnosti sú orientované na juhozápad, juh a juhovýchodnú stranu. Prestavba jestvujúceho
rodinného domu č. XX spočíva v odstránení poškodených častí objektu a dochádza k danému
dispozičnému riešeniu jestvujúceho objektu. Ďalej boli vo výroku rozhodnutia uvedené technické údaje
stavby a podmienky pre uskutočnenie a umiestnenie stavby podľa § 39a ods. 2 a § 66 ods. 2, 3
Stavebného zákona. Stavebný úrad ďalej v zmysle § 66 ods. 3 písm. f/ Stavebného zákona určil
podrobnosti pre opatrenie na susednom pozemku podľa § 135 Stavebného zákona: uložil vlastníkom
pozemku KN p.č. 327 MUDr. U. B., W. B., Ing. P. B. a R. O., aby strpeli práce spojené s vykonávaním
prác na stavbe povoľovanej týmto rozhodnutím zo svojho pozemku na nevyhnutnú dobu, najviac na 7
kalendárnych dní v čase od siedmej do dvadsiatej hodiny. Opatrenia sa vzťahujú na časť pozemku KN
p.č. 327 v šírke 250 m a v dĺžke 30 m od spoločných hraníc pozemku. Neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozhodnutia je priložená situácia osadenia stavby.

Ďalej správny orgán vyhodnotil námietky účastníkov konania - žalobcov zo dňa 27.03.2009 aj 15.04.
2009. Námietky zo dňa 15.04.2009 obsahovali všetky námietky zo dňa 27.03.2009 a boli rozšírené o



ďalšie. S nimi sa správny orgán vysporiadal takto: námietka č.1: nesúhlasili s výstavbou z dôvodu, že
na hranici pozemkov KN p.č. 327 a KN p.č. 331 a 330 vybudovali oplotenie z vlastných finančných
zdrojov, z toho vyplýva, že je to ich nehnuteľnosť. Námietka bola zamietnutá. K tejto námietke v
odôvodnení stavebný úrad uviedol, že sa nepredpokladá odstránenie alebo poškodenie jestvujúceho
oplotenia. Námietka č. 2: nesúhlasili s osadením stavby na hranici pozemkov, nakoľko pri výstavbe aj
prípadných rekonštrukčných prácach by musel byť využívaný ich pozemok p.č. 327, bola zamietnutá.
V odôvodnení správny orgán uviedol, že v zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. stavebné
úpravy na jestvujúcom rodinnom dome č. XX sa realizujú na pôvodnom pôdorysnom rozmere bez
zásahu do susedných pozemkov a prístavba je riešená odklonom od jestvujúceho oplotenia 0 až 60 cm.
Vzhľadom k tomu, že jestvujúca stavba č. XX je postavená na hranici pozemku, akékoľvek stavebné
úpravy jej vonkajších stavebných konštrukcií nemôžu byť vykonávané bez toho, aby sa zasiahlo do
susedného pozemku. Námietka č. 3: projektová dokumentácia je nekompletná, pretože v pôvodnej
dielni je studňa a pivnica s kotolňou na pevné palivo, bola zamietnutá. V odôvodnení bolo uvedené, že
pôvodná funkcie diele a kotolne na tuhé palivo zanikne prístavbou novej bytovej jednotky a vykurovanie v
pôvodnej i novej bytovej jednotky je riešené plynové (zemný plyn) z jestvujúceho rodinného domu č. XX.
Námietka č. 4: nie je jasné výškové osadenie, resp. výškový rozdiel pôvodná stavba k novej stavbe, bola
zamietnutá. V odôvodnení bolo uvedené, že bola v súlade s touto námietkou prepracovaná projektová
dokumentácia. Námietka č. 5: nie je uvedené, kde budú umiestnené poistky elektrickej prípojky, keďže
sú tieto na obvodovom múre, kde sú plánované búracie práce, bola zamietnutá. V odôvodnení bolo
uvedené, že nová bytová jednotka bude mať novú zemnú elektrickú prípojku vedenú zo skrinky merania
osadenej v oplotení po vlastnom pozemku podľa pripomienok určených správcom elektrickej siete.
Projektová dokumentácia nerieši rekonštrukciu jestvujúcich elektrických rozvodov v rodinnom dome č.
XX. Námietka č. 6: kade bude odvádzaná dažďová voda z rodinného domu č. XX, bola zamietnutá.
V odôvodnení bolo uvedené, že v rozhodnutí je stanovené, že dažďové vody budú likvidované na
vlastnom pozemku trativodom. Námietka č. 7: žiadajú, aby sa nezasahovalo do ich pozemku, či už
pohybom stavebných robotníkov, dovozom a skladovaním stavebného materiálu a tiež obťažovaním
hlukom, prachom a stavebným odpadom počas výstavby. Námietka bola zamietnutá. V odôvodnení
bolo uvedené, že vzhľadom na to, že sa jedná o prístavbu už jestvujúcej stavby, ktorá je postavená na
hranici spoločných pozemkov, akékoľvek stavebné úpravy vonkajších stavebných konštrukcií nemôžu
byť vykonávané bez toho, aby sa zasiahlo do susedného pozemku. Vzhľadom k tomu stavebný úrad
nariadil vlastníkom susedného pozemku strpieť v nevyhnutej miere výkon týchto prác na svojom
pozemku v zmysle § 135 ods. 1 Stavebného zákona. Zároveň stavebný úrad určil stavebníkom v
podmienkach výrokovej časti, aby sa zdržal všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval
iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon je práv. Námietka č. 8: umiestnením ďalších komínov
budú obťažovaní dymom a spalinami, ako sú aj teraz z kotla na tuhé palivo, bola zamietnutá. V
odôvodnení bolo uvedené, že zo stavby bude odstránený komín na tuhé palivo a bude vybudovaný nový
komín na odvod plynových spalín z plynovej kotolne, z juhozápadnej strany bude vybudovaný komín
o krbu, v ktorom sa počíta iba občasné kúrenie drevom. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 706/2002 Z.z.
požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok pre nové zdroje sú uvedené v prílohe č.
6. Táto príloha v bodoch 1 až 10 vymedzuje základné kritéria pre odvádzanie a zabezpečenie rozptylu
znečisťujúcich látok do ovzdušia, pre projektovanie a realizáciu stavieb ustanovuje podmienky z hľadiska
výšky zariadenia na ich odvádzanie. Ochranu záujmov sledovaných vyššie uvedenými vykonávacími
predpismi zabezpečuje dozorujúci orgán, ktorý v danom prípade vydal súhlas a z jeho obsahu nevyplýva
žiadny rozpor navrhovaného riešenia správnou legislatívou. Obsah jeho záväzného stanoviska je pre
stavebný úrad vždy záväzný. Námietka č. 9: výstavbou dôjde k zatieneniu pozemku aj domu, žiadajú
preto o vypracovanie zatieňovacej štúdie. Námietka bola zamietnutá. V odôvodnení bolo uvedené, že v
zmysle STN 734301 Budovy na bývanie, posudzujú sa na zatienenie alebo časť preslnenia iba obytné
miestnosti v bytových budovách a nie prístavieb na pozemky. Týka sa to najmä stavieb a ich zmien,
ktorých hmotové riešenie je paralelne s rovinou k posudzovanému objektu a preto ako nekonečne dlhá
prekážka môže spôsobovať neprimerané tienenie tohto objektu, t.j. vnútorných priestorov na trvalý pobyt
ľudí. V danom prípade o takéto skutkové okolnosti nejde. Prístavba bude realizovaná zo severozápadnej
strany, čím sa nepredpokladá nadmerné zatienenie pozemku KN p.č. 327 a KN p.č. 326. Okrem toho
stavebný úrad nemôže zaväzovať stavebníkov k vypracovanie akýchkoľvek podkladov pre povolenie
stavby nad rámec prípustným zákonov a vykonávacích vyhlášok a STN. Námietka č. 10: nesúhlasia s
osadením okien z kúpeľne, WC, špajze, žiadajú, aby sa odvetrávanie riešilo iným spôsobom, t.j. bez
okien na ich stranu, bola zamietnutá. V odôvodnení bolo uvedené, že sa jedná o osadenie okien nie
z obytných miestností, ale zo špajze, WC a kúpeľne, a STN 734301 rieši odvetrávanie a osvetlenie
takýchto priestorov prirodzeným spôsobom, len ak toto nie je možné, iným spôsobom. Vzhľadom k tomu,



že odvetranie a osvetlenie týchto priestorov oknami je možné aj v zmysle § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.,
bolo rozhodnuté tak, že námietka bola zamietnutá. Námietka č. 11: nesúhlasia so zateplením domu,
ktorým sa zasiahne cez hranicu susedných pozemkov, námietke sa vyhovelo.

Na hodine vstupu na pozemok je možné sa dohodnúť v takom rozsahu a čase, aby bolo možné práce
na zateplení a omietke vykonať v stanovenej lehote, pretože je preukázané, že uvedené práce na
stavbe nemožno uskutočniť z pozemku stavebníkov vzhľadom k tomu, že jestvujúci rodinný dom č. XX
je umiestnený na spoločnej hranici pozemkov a prístavba bude umiestnená 0,0 m - 0,60 m od hranice
pozemku KN p.č. 327. Ak tým vznikne škoda na susednom pozemku alebo stavbe, je ten, kto škodu
spôsobil, povinný ju nahradiť.

Voči uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia ako odvolatelia. Ako odvolacie dôvody uviedli,
že vo vydanom stavebnom povolení absentuje súlad s územno-plánovacou dokumentáciou Mesta
Turzovka, priložená projektová dokumentácia nerieši odstupy stavieb podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002
Z.z., navrhovaná stavba bude negatívnym vplývať na životné prostredie tak, že dôjde k zatieneniu
pozemku KN p.č. 326, aj k zatieneniu rodinného domu č. XX na pozemku KN p.č. 327 a žiadali o
vypracovanie zatieňovacej štúdie, nie je riadne špecifikovaný priestor, v ktorom má dôjsť k stavebným
prácam zo strany stavebníkov, v stavebnej dokumentácii nie je graficky vyznačený a nie je zrejmé,
ktorú časť pozemku KN p.č. 327 má stavebný úrad na mysli. S umiestnením stavby a jej užívaním
nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru. Vydaním stavebného povolenia bola porušená ústavná
ochrana vlastníckeho práva odvolateľov k rodinnému domu č. XX a parcele KN 327, ktorú nebudú môcť
využívať na určený účel a došlo tiež k porušeniu základného práva pred neoprávneným zasahovaním
do súkromného a rodinného života.

Vo veci rozhodoval druhostupňový správny orgán a to Krajský stavebný úrad v Žiline rozhodnutím
č.k. A/2011/00974/KSÚ Žilina/Pál zo dňa 20. 09. 2011, ktorý spoločné odvolanie odvolateľov MUDr.
U. B., W. B., R. O. a Ing. P. B. zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol,
že vydané rozhodnutie je v súlade s územným plánom Mesta Turzovka. Táto skutočnosť jednoznačne
vyplýva z charakteru stavbu, nakoľko predmetom stavebného konania bola prístavba rodinného domu
č. XX a zmena nebytových priestorov na samostatnú bytovú jednotku, t.j. rozšírenie funkcií bývania
v jestvujúcom rodinnom dome. Čo sa týka odstupov, nie je možné aplikovať § 6 ods. 3 vyhlášky č.
532/2002 Z.z., pretože nejde o prípad, kedy sa posudzujú vzájomné odstupy stavieb, ktorých obvodové
steny sú navzájom protiľahlé a súčasne veľkosť pozemkov umožňuje ich vzájomné umiestnenie vo
vzdialenosti 7 m. Predmetom konania nebolo rozhodnutie o umiestnení novej stavby, pri ktorej by bolo
možné aplikovať citované ustanovenie, ale predmetom konania bolo povolenie stavebných zmien na
už existujúcej stavbe rodinného domu a hospodárskej stavbe naň nadväzujúcej, to znamená stavieb,
ktoré sú už umiestnené. Vonkajší povrch obvodovej steny na oboch stavbách prebieha v súčasnosti
pozdĺž spoločnej hranice. Vzdialenosť obvodovej steny navrhovanej prístavby od spoločnej hranice s
pozemkom odvolateľov sa bude oproti súčasnému stavu postupne od rodinného domu zväčšovať na
vzdialenosť 0,6 m. Strecha prístavby je navrhnutá ako pultová so spádom do dvora stavebníka. Preto
bolo postupované primerane podľa § 6 ods. 1 a 2 citovanej vyhlášky. Čo sa týka zatienenia pozemku
a rodinného domu odvolateľov, žalovaný uviedol, že jediným možným negatívnym vplyvom na životné
prostredie je vzhľadom na charakter povoľovanej stavby znečisťovanie ovzdušia. Mesto Turzovka ako
príslušný orgán štátnej správy o ochrane ovzdušia vydal súhlas podľa zákona o ovzduší na vydanie
rozhodnutia o povolení stavby nového zdroja znečistenia ovzdušia. Bolo teda preukázané, že nedôjde
k znečisťovaniu životného prostredia nad ráme limitov. Samotné zatienenie ich pozemku a taktiež ich
rodinného domu nevyplýva zo vzájomnej polohy rodinného domu odvolateľov a povoľovanej prístavby
stavebníkov, keď navrhovaná stavby nie je protiľahlou k stavbe rodinného domu odvolateľov, ako aj
vzhľadom na ich orientácie na svetové strany nemôže dôjsť k zníženiu preslnenia alebo presvetlenia
vnútorných priestorov rodinného domu odvolateľov. Príslušné STN neriešia posúdenie zatienenia
nezastavaných pozemkov. Pokiaľ požadovali odvolatelia vypracovať posúdenie projektovanej stavby na
životné prostredie, tejto požiadavke nie je možné vyhovieť. Hodnotenie vplyvov na životné prostredie
upravuje zákon č. 24/2006 Z.z.. V prílohe č. 8 tohto zákona je uvedený zoznam navrhovaných činností
podliehajúcich posudzovanie ich vplyvu na životné prostredie. Prístavba rodinného domu nespadá do
navrhovaných činností. Čo sa týka námietky, že stavebný úrad nariadil vlastníkom pozemku KN p.č. 327
strpieť práce spojené s realizáciou povolenej stavby, uviedol, že toto opatrenie má charakter časovo
obmedzeného vecného bremena a možno ho uložiť v tých prípadoch, keď uvedené stavebné práce



nemožno vykonať z vlastného pozemku. Takýto postup stavebného úradu je plne v súlade s § 135
ods. 1 Stavebného zákona. Vzhľadom na to, že stavebný úrad určil pás dlhý 30 m, je zrejmé, že
ide o časť pozemku priamo susediaceho s rodinným domom plus tej časti, ktorá bude susediaca s
navrhovanou prístavbou. Tým, že bol na stavebné práce určený pás o šírke 2,5 m, nedôjde k úplnému
zamedzeniu prechodu k rodinnému domu navrhovateľov. K námietke, že umiestnením stavby a jej
užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru, jedná sa len o všeobecné tvrdenie a tento
dôvod bol zamietnutý práve pre jeho všeobecnosť. Čo sa týka námietky, že správny orgán je povinný dať
účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť
k podkladu i spôsobu jeho zistenia, odvolací orgán zistil, že postup stavebného úradu bol procesne
správny. Ten v oznámení o spojení územného konania so stavebným konaním doručovanom účastníkom
konania ich podrobne informoval o podanom návrhu, dal im možnosť nahliadnuť do pokladov pred
samotným ústnym pojednávaním a upozornil ich, že svoje námietky si môžu uplatniť najneskôr na
pojednávaní, v opačnom prípade sa na ne nebude prihliadať. Čo sa týka námietky, že bola porušená
ústavná ochrana ich vlastníckeho práva k rodinnému domu č. XX parcely KN p.č. 327, odvolací orgán mal
zato, že umiestnením stavby pri spoločnej hranici nedôjde k trvalému obmedzeniu užívania pozemkov
odvolateľov, ako aj ich rodinného domu na určený účel. Pozemok p.č. 327 o výmere 235 m2 je podľa
LV vedený ako zastavané plochy a nádvoria a nie ako záhrada. Časť tohto pozemku pozdĺž rodinného
domu stavebníkov odvolatelia užívajú ako prístup k ich rodinnému domu. Na takéto užívanie tohto
pozemku upozorňovali odvolatelia sami vo svojom odvolaní. Aj podľa fotodokumentácie, ktorú mal KSÚ
pri posúdení odvolania k dispozícii, je zrejmé, že na tejto časti pozemku nemajú žalobcovia založené
žiadne zeleninové a kvetinové záhony tak, ak to tvrdia vo svojom odvolaní, pretože tento pozemok nie je
podľa právneho stavu určený pre účely pestovania plodín, ani podľa skutkového stavu na takéto účely
nie je užívaný. Takéto domáhanie sa ochrany práva považuje odvolací orgán za nedôvodné. Taktiež
námietku porušenia ich základného práva na súkromie a rodinný život považoval odvolací orgán za
nedôvodnú. Podľa § 135 ods. 2 Stavebného zákona je ten, v prospech ktorého stavebný úrad uložil
opatrenie podľa ods. 1 cit. ust. povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo
stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli vlastníkovi pozemku alebo stavby škody. Preto sa plne
stotožnil s rozhodnutím stavebného úradu o námietkach vznesených v stavebnom konaní účastníčkou
konania MUDr. U. B. a odôvodnenie považuje za dostatočné.

Voči uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia žalobu, ktorú odôvodnili nasledovne. Prístavba, ktorá
bola povolená, sa má realizovať k tzv. čiernej stavbe i napriek tomu, že ustanovenie § 88a ods.
1 Stavebného zákona ukladá stavebnému úradu povinnosť z vlastného podnetu začať konanie o
dodatočnom povolení stavby. Ďalej správny orgán v stavebnom povolení konštatuje odstránenie časti
stavby, avšak samotnú otázku odstránenia časti hospodárskej budovy nevyriešil v stavebnom konaní.
Vôbec sa nevysporiadal s otázkou odstránenia časti stavby hospodárskej budovy, na ktorej je podľa §
88 ods. 3 Stavebného zákona potrebné povolenie stavebného úradu. Majú zato, že najskôr malo byť
vydané povolenie o odstránení takejto stavby. Ďalej majú zato, že po odstránení časti hospodárskej
budovy bude jej pôdorysným rozšírením na pozemku umiestnená nová prístavba. Nedochádza teda len k
zmene dispozičného riešenia, ale k odstráneniu časti hospodárskej budovy a k výstavbe novej prístavby
o celkovej výmere 80,09 m2. Hospodárska budova je podpivničená, pričom ak dôjde k odstráneniu časti
hospodárskej budovy a následne bude na tomto mieste postavená prístavba, je zrejmé, že táto taktiež
bude podpivničená. Ďalej namietli, že záver žalovaného o tom, že nie je možné posudzovať odstupy
stavieb, nakoľko predmetom konania nie je rozhodnutie o umiestnení stavby, ale povolenie stavebných
zmien stavieb, ktoré sú už umiestnené, nie je v súlade s právnymi predpismi. Nejde o stavebné zmeny
už existujúcej stavby, ale o výstavbu novej prístavby. Ak totiž dôjde k odstráneniu časti hospodárskej
budovy, nie je daný dôvod na to, aby nebola nová prístavba posunutá ďalej od hranice pozemku vo
vlastníctve navrhovateľov. Poukázal zároveň na § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.. Ďalej vzniesli námietku
zatienenia vo vzťahu k pozemkom a rodinnému domu žalobcov. Poukázali na § 47 písm. a/ Stavebného
zákona. Je zrejmé, že stavby sa musia navrhovať, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie, t.j.
nielen na okolité obývané budovy, ale aj na okolité pozemky. Majú zato, že bolo potrebné vyhodnotiť
namietané pochybnosti o umiestnení navrhovanej stavby odborným posúdením svetlo-technických
podmienok. Nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že navrhovaná stavba vzhľadom na orientáciu
stavieb na svetové strany nemôže znížiť preslnenie alebo presvetlenie vnútorných priestorov domu
žalobcu. Majú zato, že samotná hospodárska budova je stavbou protiľahlou k stavbe rodinného domu
a nieto nová prístavba. Mali zato, že v tejto otázke nebol dostatočne zistený skutkový stav. Ďalšou
námietkou bola námietka vplyvu povoľovanej stavby na životné prostredie. Podľa nich nie je pravda,



že jediným možným negatívnym vplyvom na životné prostredie je znečisťovanie ovzdušia. Osobitným
predpisom je totiž aj zákon č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí, na ktorý správne orgány neprihliadli.
Ďalej namietli konštituovanú povinnosť podľa § 135 ods. 2 Stavebného zákona. Majú zato, že vykonanie
stavebných úprav v lehote 7 dní je nereálne. Možno teda dôvodne predpokladať, že navrhovatelia
ako vlastníci pozemku budú obmedzení aj po uplynutí tejto lehoty.  Ďalej vecné bremeno uložené
prvostupňovým orgánom nie je dostatočne špecifikované. Nie je zrejmé, na ktorej časti spoločnej
hranice pozemku sa nachádza pás v šírke 2,50 m, v dĺžke 30 m. Z uvedených dôvodov navrhli zrušiť
prvostupňové i druhostupňové správne rozhodnutie a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 04. 01. 2012. Zotrval na skutkových zisteniach
a právnom posúdení tak, ako ho uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žiadal buď konanie zastaviť z
dôvodu zmeškania lehoty na podanie žaloby, alebo zamietnuť ako nedôvodný a rozhodnutie žalovaného
ponechať v platnosti a potvrdiť tak jeho zákonnosť ako aj postup.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v
zmysle § 247 a nasl. O.s.p., a to v medziach podaných žalobných námietok v zmysle § 249 ods. 2 O.s.p..
Zistil pritom, že napadnuté rozhodnutie je v týchto medziach zákonné a preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z nasledujúcich dôvodov:

Z pripojeného správneho spisu bolo zistené, že oznámením o začatí spojeného konania a pozvania
na ústne pojednávanie zo dňa 16. 03. 2009 boli účastníci konania upovedomení, kedy je nariadené
ústne pojednávanie spojené s miestnym šetrením a tiež boli poučení, že môžu svoje námietky k návrhu
uplatniť najneskoršie na tomto jednaní, v opačnom prípade nebudú vzaté do úvahy. Toto oznámenie
bolo doručené žalobcom v rade A/ až D/. Žalobkyňa v rade A/ v zákonnej lehote podala k návrhu na
vydanie územného a stavebného rozhodnutia námietky zo dňa 26.03.2009. Dňa 27. 03. 2009, kedy bolo
ústne pojednávanie, ich žalobkyňa v rade A/ predložila. Splnomocnený zástupca stavebníkov Ing. E. L.
k námietkam na tomto ústnom pojednávaní uviedol, že „dá do poriadku bod č. 2 a 4 námietok\".

Dňa 06. 04. 2009 bolo vydané ďalšie oznámenie o začatí spojeného konania a pozvanie na ústne
pojednávanie, v ktorom bola daná ďalšia lehota na vznesenie námietok k žiadosti a to do 7 dní
odo dňa doručenia tejto výzvy, v opačnom prípade nebudú námietky vzaté do úvahy. Výzva bola
doručovaná aj žalobcom v rade A/ až D/. V tejto lehote žalobkyňa v rade A/ opätovne podala námietky,
ktoré boli oproti pôvodným námietkam rozšírené a týkali sa:  1. vybudovania prístavby na hranici
pozemkov stavebníkov a žalobcov - žiadala odstúpenie prístavby od hranice pozemku minimálne 1
m a to v celej dĺžke prístavby, 2. nesúhlasila s osadením stavby na hranici pozemkov, pretože pri
výstavbe a prípadných rekonštrukčným prácach by musel využívaný ich pozemok p.č. 327, 3. projektová
dokumentácia je nekompletná, pretože v pôvodnej dielni je studňa a pivnica s kotolňou na pevné
palivo, nie je jasné výškové osadenie novej stavby, nie je uvedené, kde budú umiestnené poistky
elektrickej prístavby, žiada o vypracovanie projektovej dokumentácie tak, aby sa nezasahovalo do ich
pozemku, či už pohybom stavebných robotníkov, dovozom a skladovaním stavebného materiálu a tiež
obťažovaním hlukom, prachom a stavebným odpadom počas výstavby, 4. umiestnením ďalších komínov
budú obťažovaní dymom a spalinami, 5. výstavbou dôjde k zatieneniu pozemku aj domu, žiadajú o
vypracovanie zatieňovacej štúdie, 6. nesúhlasia s osadením okien z kúpeľne, WC a špajze, ako sú v
projekte, 7. nesúhlasia so zateplením domu.

Z priloženej situácie osadenia stavby vyplýva, že povoľovaná prístavba k rodinnému domu je situovaná
na KN p.č. 330 a čiastočne na KN p.č. 331. Z kópie katastrálnej mapy kat.úz. Z. bolo zistené, že
susediacom parcelou s parcelami vo vlastníctve stavebníkov p.č. 330 a 331 sú z juhovýchodnej svetovej
strany pozemky p.č. 327, na ktorom je umiestnený rodinný dom podľa nesporných tvrdení stavebníkov a
žalobcov vo vlastníctve žalobcov a p.č. 326 vedená v katastrálnej mape ako záhrada. Medzi účastníkmi
bolo nesporné, že p.č. 327 je v KN vedená ako zastavané plochy a nádvoria.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola
na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.



Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom ku dňu 20. 09. 2011 (deň vydanie
napadnutého rozhodnutia) stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným
konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia
jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že
podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Podľa § 47 písm. a/ Stavebného zákona stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti
v súlade so základnými požiadavkami na stavby so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z
vhodných stavebných výrobkov, pritom aby stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými
architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody, krajiny a pamiatkovej
starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky na stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a
životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru.

Podľa § 66 ods. 3 písm. f/ Stavebného zákona v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa
podľa potreby ďalej určia podrobnosti pre opatrenie na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135.

Podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie
nevyhnutných úprav, udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby a informačných
reklamných a propagačných zariadení môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné
práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo
stavieb.

Podľa § 139b ods. 5 písm. b/ Stavebného zákona zmeny dokončených stavieb sú prístavby, ktorými sa
stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou.

Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov podľa tejto vyhlášky sa
postupuje pri projektovaní alebo schvaľovaní územno-plánovacích podkladov a územno-plánovacej
dokumentácie a pri umiestňovaní, projektovaní, povoľovaní, uskutočňovaní, kolaudovaní, užívaní a
odstraňovaní stavby.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia požiadavky v prvej, druhej a tretej časti sa použijú primerane aj
na zmeny stavby, na stavbu, ktorá je kultúrnou pamiatkou, na udržiavacie práce, na zmeny v užívaní
stavby a na stavbu zariadenia staveniska.

Podľa § 3 ods. 1 citovanej vyhlášky negatívne účinky stavby a jej zariadenia na životné prostredie nesmú
prekročiť limity ustanovené osobitnými predpismi.2)

2) napríklad zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, zákon č. 272/1994
Z.z. o ochrane zdravia ľudí, č. 40/2002 Z.z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami, nariadenie
vlády SR č. 242/1993 Z.z., ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd.

Podľa § 6 ods. 2 citovanej vyhlášky stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak je umiestnením
nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť
medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov
nesmie byť menšia ako 2 m.



Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi
rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných
miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov
podľa ods. 3.

Krajský súd v Žiline vyhodnotil žalobné námietky ako nedôvodné. Konkrétne jednotlivým námietkam súd
uvádza:

Čo sa týka námietky, že bola povolená prístavba k tzv. čiernej stavbe napriek tomu, že stavebný zákon
stavebnému úradu ukladá povinnosť z vlastného podnetu začať konanie o dodatočnom povolení stavby,
súd konštatuje, že táto námietka nebola uplatnená v lehote podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona, a to
ani v námietkach zo dňa 26. 03. 2009, ani v námietkach zo dňa 15. 04. 2009.

V zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. pre súd je záväzný skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Keďže v čase vydania oboch správnych rozhodnutí nebola vznesená táto námietka,
správne orgány sa touto námietkou ani nemohli zaoberať. Preto ani súd nemôže meritórne posúdiť
takúto námietku.

Rovnako je to aj ohľadne žalobnej námietky v otázke odstránenia časti prístavby, keď žalobcovia v
žalobe uvádzajú, že správne orgány sa nevysporiadali s otázkou odstránenia časti stavby hospodárskej
budovy, pričom na odstránenie časti stavby je potrebné povolenie stavebného úradu. Táto námietka
taktiež nebola vznesená v lehote na vznesenie námietok podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona a preto
sa ňou súd nemôže zaoberať.

Čo sa týka námietky umiestnenia prístavby na spoločnej hranici s pozemkami stavebníkov, súd uvádza,
že právny názor vyslovený žalobcami, že sa jedná o umiestnenie novej prístavby, je nezrozumiteľný,
keďže Stavebný zákon nepozná pojem nová prístavba. Ak mali žalobcovia na mysli, že sa jedná o novú
stavbu, uvedené nebolo preukázané. Bolo preukázané, že sa nejedná o novú stavbu, ale o prístavbu.
Termín prístavba je riešený v § 139b ods. 5 písm. b) Stavebného zákona, podľa ktorého prístavbou
je zmena dokončenej stavby, ktorou sa stavba pôdorysne rozširuje a ktorá je navzájom prevádzkovo
spojená s doterajšou stavbou. Všetky tieto podmienky pri povoľovaní prístavby splnené boli. Jedná sa
teda o zmenu dokončenej stavby a nie o novú stavbu. Tento právny názor je v súlade s právnym názorom
správnych orgánov, keď prvostupňový správny orgán nazval povoľovanú stavbu ako prístavba a zmena
nebytových priestorov na samostatnú bytovú jednotku.

Námietka, že prístavba bude podpivničená, čo nevyplýva z projektovej dokumentácie, ktorá bola
schválená, nebola namietaná v námietkach v lehote podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona a preto z
tohto dôvodu súd ani nemôže na ňu prihliadnuť. Preto ani nemôže skonštatovať, že správnymi orgánmi
nebol zistený dostatočne skutkový stav. Námietka je preto nedôvodná.

Pokiaľ ide o námietku umiestnenia stavby na hranici pozemku stavebníkov a žalobcov, táto námietka
je sčasti dôvodná. Dôvodnosť spočíva v tom, že žalobcovia správne argumentujú, že v zmysle § 2
ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov je potrebné prvú časť tejto vyhlášky
aplikovať primerane aj na zmeny stavby. Ako bolo vyššie uvedené, prístavba v zmysle § 139b ods. 5
písm. b/ Stavebného zákona je zmenou dokončenej stavby. Preto na takúto zmenu stavby je potrebné
aplikovať okrem iného aj § 6 citovanej vyhlášky, ktorý je začlenený do prvej časti vyhlášky. Ak dochádza
k výstavbe prístavby, t.j. zmene už dokončenej stavby, je potrebné odlišovať situáciu, či prístavba bude
umiestnená tak, že vedľa nej nebude iný rodinný dom, t.j. umiestňovaná prístavba a existujúca zástavba
rodinných domov (rodinného domu) nebude vytvárať medzi sebou voľný priestor, alebo či umiestňovaná
prístavba a už umiestnené rodinné domy (rodinný dom) budú vytvárať medzi sebou voľný priestor. Toto
je potrebné odlišovať z dôvodu správnej aplikácie jednotlivých odsekov § 6 citovanej vyhlášky. V prípade,
ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, je potrebné aplikovať i na povoľovanú prístavbu
ust. § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky a ak nebudú vytvárať medzi sebou voľný priestor, nebude potrebné tieto
ustanovenia aplikovať, a naopak, v prípade potreby je možné aplikovať § 6 ods. 2 vyhlášky. V danom



prípade bolo situačným nákresom, ktorý tvorí súčasť prvostupňového rozhodnutia a katastrálnou mapou
riadne preukázané, že povoľovaná prístavba a rodinný dom žalobcov nebudú medzi sebou vytvárať
voľný priestor, pretože dom žalobcov je umiestnený na voľnom priestranstve mimo roviny navrhovanej
prístavby a navrhovaná prístavba je umiestnená vedľa p.č. 327 (č. listu 3 a 21 prvostupňového správneho
spisu). Nie je preto potrebné aplikovať ustanovenia o odstupoch (§ 6 ods. 3, 4 vyhlášky), ale v prípade,
že je splnená podmienka v § 6 ods. 2 o trvalom neobmedzení užívania susedného pozemku na určený
účel, je možné umiestniť stavbu aj na hranici pozemku. V danom prípade mal súd zato, že prístavba
je umiestnená na hranici pozemku, aj keď v najvzdialenejšom bode je vzdialená od hranice 60 cm,
avšak fakticky takéto umiestnenie je vo svojej podstate umiestnením na hranici pozemku. Preto bolo
potrebné skúmať, či bola splnená podmienka § 6 ods. 2 a to, či umiestnením prístavby nebude trvalo
obmedzené užívanie susedného pozemku na susedný účel. Susedným pozemkom, ako bolo uvedené,
je parcela žalobcov p.č. 327. Táto je vedená ako zastavané plochy a nádvoria a aj z vyjadrenia žalobcov
na pojednávaní vyplýva, že sa používa ako prístupová cesta k ich rodinnému domu umiestnenému na
tejto parcele, čo vyplýva i z fotodokumentácie v správnom spise. Prístavba teda žiadnym spôsobom
nenaruší súčasný účel využitia tejto parcely. Preto táto námietka bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Vo vzťahu k námietke zatienenia pozemkov vo vlastníctve žalobcov súd uvádza, že podľa toho,
ako bola táto námietka odôvodnená v žalobe, žalobcovia zrejme nepochopili podstatu odôvodnenia
druhostupňového správneho rozhodnutia, pretože správny orgán neuviedol, že zatienenie sa posudzuje
iba v prípade, ak ide o zatienenie obytných budov, ale  STN 734301, 730580-1 a 730580-2 špecifikujú
požiadavky len na preslnenie a denné osvetlenie obytných miestností budov na bývanie a neriešia
posúdenie zatienenia nezastavaných pozemkov. Aj vo vzťahu k zatieneniu pozemkov, ako aj k stavbe
rodinného domu žalobcov navrhovanou prístavbou druhostupňový správny orgán použil správnu úvahu
o nemožnosti zatienenia prístavbou z dôvodu orientácie svetových strán a to z dôvodu, že navrhovaná
prístavba je orientovaná z pohľadu nehnuteľností žalobcov na severozápad a teda nie je reálne,
aby došlo k tieneniu nehnuteľností žalobcov. Tiež bolo preukázané, že navrhovaná prístavba nebude
protiľahlá k rodinnému domu žalobcov, ale bude sa nachádzať tak, že protiľahlými k nej budú pozemky
p.č. 326 a p.č. 327 v časti, kde sú nezastavané, teda navrhovaná prístavba sa nebude nachádzať
vedľa stojaceho rodinného domu žalobcov. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že prístavba (a aj stará
hospodárska budova) je protiľahlá so stavbou rodinného domu žalobcov ani že správne orgány sa s
námietkou zatienenia pozemku a rodinného domu žalobcov dostatočne nezaoberali. Z toho vyplýva, že
na posúdenie tejto skutkovej okolnosti nebolo potrebné vypracovať svetelnú štúdiu. Skutkový stav bol
teda aj v tejto otázke zistený dostatočne a námietka žalobcov je nedôvodná.

Námietka vplyvu povoľovanej prístavby na životné prostredie je tiež nedôvodná. Žalobcovia poukazovali
na § 13b zákona č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí, avšak tento zákon bol zrušený dňom 01. 06.
2006. Druhostupňový správny orgán sa naopak zaoberal aj ďalšími zákonmi v súvislosti s požiadavkou
minimalizovať negatívne účinky stavby na životné prostredie v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002
Z.z. a § 47 písm. a/ Stavebného zákona. Okrem zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia (zákon o
ovzduší), ktorého aplikácia však nebola žalobným dôvodom, žalovaný sa zaoberal aj možnou aplikáciou
zákona č. 24/2006 Z.z., keď uviedol, že v prílohe č. 8 tohto zákona je uvedený zoznam navrhovaných
činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie. Prístavba rodinného domu
nespadá do navrhovaných činností, ktorých vplyv na životné prostredie by bolo potrebné posudzovať.
Krajský súd v Žiline zastáva rovnaký právny názor. V zmysle prílohy 8 citovaného zákona nie je prístavba
rodinného domu uvedená medzi tými činnosťami, objektmi či zariadeniami, ktorých vplyv na životné
prostredie by podliehal osobitnému posudzovaniu. Uvedené vyplýva priamo z tejto prílohy. Nie je teda
pravda, ako to tvrdia žalobcovia, že by správne orgány poukazovali len na zákon č. 478/2002 Z.z. o
ochrane ovzdušia.

Vo vzťahu k žalobnej námietke obmedzenia vlastníckeho práva žalobcov počas výstavby prístavby súd
uvádza, že je nedôvodná z týchto dôvodov. Takáto podmienka uvedená vo výroku prvostupňového
rozhodnutia je v súlade s § 135 Stavebného zákona a preto ako taká nemôže byť nezákonná.
Nezákonnosť nie je možné ani vidieť ani v možnom nedodržaní stanoveného termínu výstavby na
pozemku žalobcov, ktorá lehota bola daná v rozsahu 7 dní. Túto lehotu určil prvostupňový právny
orgán v rámci svojej správnej úvahy a stavebníci sú povinní túto lehotu dodržať. Možné (hypotetické)
nedodržanie tejto lehoty v budúcnosti nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tiež



treba uviesť, že lehota v takomto rozsahu núti stavebníkov efektívne využiť všetok takto stanovený čas
na urýchlené vykonávanie stavebných prác a je teda aj v prospech žalobcov, aby boli obmedzovaní
v čo najmenšom rozsahu. Čo sa týka špecifikácie obmedzenia pásu dlhého 30 m a širokého 2,5 m
od spoločných hraníc na p.č. 327, je podľa názoru súdu dostatočná. Je pravda, že v prvostupňovom
rozhodnutí nie je presne uvedené, kde sa tento pás začína a nie je teda presne zrejmé, kde bude
ukončený. Z povahy vecí však vyplýva, že sa jedná o tú časť pozemku, kde bude vykonávaná prístavba,
a nie o inú časť. Okrem toho začiatok a koniec tohto pásu je potrebné vymerať podľa konkrétnych
technických zariadení, ktoré budú stavebníci na výstavbu prístavby využívať a teda je ho potrebné
prispôsobiť faktickému vykonaniu stavebných prác. Teda aj z dôvodu variability začiatku a ukončenia
tohto pásu bolo správne, keď prvostupňový správny orgán jeho špecifikáciu vykonal len jeho šírkou,
dĺžkou a umiestnením na hranici parcely konkrétneho parcelného čísla.

Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcom podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario.
Žalobcovia neboli v konaní úspešní, preto nemajú právo na náhradu trov konania. Vo vzťahu k
účastníkom konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a contrario v spojení s § 246 ods. 1
prvá veta O.s.p.. Hoci účastníci konania boli v konaní úspešní, pretože žaloba bola zamietnutá, keďže
nepodali návrh na náhradu trov konania, súd im náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v
konaniach podľa § 120 ods. 2), ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}