Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/291/2018 z 28. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. januára 2019, sp. zn. 27Co/291/2018, ECLI:SK:KSTN:2019:3718200094.1 Krajský súd Trenčín | 27Co/291/2018 | ECLI:SK:KSTN:2019:3718200094.1 | 2019-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/11fd894c-f9ec-4fe6-b2dc-d0c40f30280f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3718200094.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/291/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3718200094
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3718200094.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej žalobcu F. X., o zaplatenie 18.971,25 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20. septembra 2018,
č.k. 3Csp/2/2018-67, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o lehote plnenia
p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 20. septembra 2018, č.k. 3Csp/2/2018-67 súd prvej inštancie uložil žalovaným
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 13.554,23 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 13.556,16 eur od 18.03.2016 do 22.06.2017, a zo sumy 13.554,23 eur od 23.06.2017 do
zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur vždy k poslednému dňu v mesiaci, pričom
prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku
žalobu zamietol. Žalobcovi priznal proti voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 43,46 %, pričom, o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník. V odôvodnení súd
prvej inštancie uviedol, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX uzatvoril žalobca
so žalovanými Zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 21.05.2013, v súlade s ktorou poskytol žalobca
žalovaným medziúver vo výške 15.800,- eur. Finančné prostriedky boli poskytnuté v 4 výplatách, a to
tri výplaty dňa 24.05.2013 a jedna dňa 19.06.2013. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, keďže nesprávne
uvedená hodnota priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver spôsobuje to, akoby
v zmluve údaj o tejto hodnote nebol uvedený, a zároveň údaj o RPMN v zmluve je uvedený v
neprospech spotrebiteľa, je úver poskytnutý žalobcom žalovaným na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 21.05.2013 v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.
účinného v čase uzavretia zmluvy bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní nie sú
povinní platiť žalobcovi úrok z úveru - či už do zosplatnenia alebo po zosplatnení, a tiež aj akékoľvek
poplatky v zmysle sadzobníka. Žalovaní sú povinní žalobcovi vrátiť len sumu 15.610,40 eur, teda sumu,
ktorá im bola aj skutočne zo strany žalobcu poukázaná. To, že žalovaní riadne a včas nesplácali úver,
bolo nesporné, preto žalobca využil svoje oprávnenie a úver ku dňu 17.03.2016 zosplatnil. Sumu vo
výške 2.054,24 eur je odpočítal zo sumy poskytnutého úveru vo výške 15.610,40 eur, nakoľko táto suma
2.054,24 eur predstavuje sumu, ktorú žalovaní na daný úver zaplatili po odpočítaní dôvodne odúčtovanej
sumy. Zároveň zaviazal žalovaných k zaplateniu úrokov z omeškania v najnižšej možnej výške 5% ročne,
keďže tak si to žalobca uplatnil. Vo zvyšku, teda v časti prevyšujúcej sumu 13.554,23 eur a priznaný



úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, a tiež aj čo do uplatneného úroku
z úveru, a poplatkov (aj poplatku za spracovanie úveru vo výške 189,60 eur) súd žalobu zamietol.
Vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaných im v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p.
povolil splácať súdom priznanú sumu žalobcovi po 100,- eur mesačne, a to spoločne a nerozdielne,
za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalovaní požiadali o možnosť splácať
danú sumu v splátkach po 100,- eur. Uviedli, že bývajú v rodinnom dome, ktorý sa bude dňa 08.10.2018
dražiť. Majú dve školopovinné deti vo veku 15 rokov a 7 rokov, ktoré obe navštevujú základnú školu.
Žalovaný 1/ pracuje s príjmom 700,- eur netto ako živnostník, žalovaná 2/ pracuje s minimálnou mzdou
a majú veľa záväzkov.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku o lehote plnenia podal žalobca včas odvolanie. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalovaným 1/ a 2/ uloží zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za náležite neodôvodnený a dal do pozornosti konštantnú judikatúru vo
vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu súdnych rozhodnutí. Vytýkal súdu prvej inštancie, že
nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti uhradiť dlžnú pohľadávku, vôbec sa nezaoberal
majetkovými pomermi žalovaných, ale svoje zistenia obmedzil výlučne na tvrdenia žalovaného 1/, ktoré
dostatočne nepreukázal. Pri určení mesačnej splátky 100,- eur bude splácaná iba istina viac ako 11
rokov. Poukázal na aktuálnu judikatúru konkrétne napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.
11Co/324/2016, Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/22/2015 a Krajského súdu v Nitre sp.zn.
25Co/369/2016.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutej časti podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku len v rozsahu výroku o lehote plnenia (určenie plnenia v
splátkach).

6. Na základe preskúmania rozsudku v napadnutej časti odvolací súd dospel k záveru, že súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o lehote plnenia, dospel k
správnym skutkovým záverom, a napadnutú časť výroku rozsudku správne skutkovo i právne posúdil.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením
lehoty plnenia v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom
rozsahu poukazuje.

7. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozsudku v napnutej časti a záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že boli splnené
zákonné podmienky pre určenie plnenia dlhu v splátkach ako vo výške 100,- eur mesačne.

8. Súd prvej inštancie v súlade s § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. a súdnou praxou (R V/1968, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 116/2012 z 18.03.2013) povolil žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi
dlh v splátkach a určil podmienky ich zročnosti s tým, že zároveň stanovil následok pre prípad omeškania
s plnením ktorejkoľvek splátky v podobe straty výhody splátok, t.j. splatnosť celého dlhu naraz. Správne
zohľadnil nepriaznivé majetkové pomery žalovaných 1/ a 2/ preukázané ich výsluchom ako strán sporu,
ktoré im neumožňujú zaplatiť žalobcovi dlžný úver jednorazovo, nakoľko okrem predmetného úveru
majú množstvo dlhov.

9. Odvolací súd považuje výšku splátky určenú súdom prvej inštancie za správnu a určenú lehotu plnenia
za spravodlivú. Určená výška splátok nebude mať negatívny dopad na majetkovú sféru žalobcu. Aj
podľa zmluvy o úvere bola žalobcom akceptovaná splátka vo výške o veľmi málo vyššej (109,28 Eur
mesačne), pričom táto splátka zahŕňala okrem splátky istiny aj splátku úrokov. Naopak určenie inej
lehoty plnenia by malo negatívny následok na majetkovú a sociálnu sféru žalovaných.



10. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
potvrdiť.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s §
255 ods.1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ boli v odvolacom
konaní úspešní, a preto im v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto
odvolacieho konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaných v
zmysle § 251 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).