Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13S/24/2016 z 7. 2. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 7. februára 2017, sp. zn. 13S/24/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3016200575.1
Krajský súd Trenčín | 13S/24/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3016200575.1 | 2017-02-07 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba78ffbe-0654-4257-8fe3-77f4bfca43e4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3016200575.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/24/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200575
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200575.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov
JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Milana Straku, v právnej veci žalobcu: T. P., s miestom podnikania
Zakvašov 1552/64, Považská Bystrica, IČO: 31 091 326, právne zastúpený JUDr. Annou Žedényiovou,
advokátkou, so sídlom Palackého 85/5, Trenčín proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
103163402/2016 zo dňa 17. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu   z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 17.5.2016, ktorým žalovaný
potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102511776/2016 zo dňa 8.2.2016, ktorým bol žalobcovi
určený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 6249 eur,
pričom nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie v sume 5692,93 eur a
bola mu vyrubená daň v sume 556,07 eur. Správne orgány neuznali žalobcovi odpočet z dodávateľskej
faktúry č. 311140403 zo dňa 29.4.2014 od dodávateľa - spoločnosti WAND, s.r.o., Liptovský Mikuláš,
ktorej predmetom bolo vyúčtovanie stavebných prác na rekonštrukcii kravína PD Jasenica.

2. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas podanou žalobou, v ktorej namietal, že správca dane
ho vyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia v zmysle
faktúry č. 311140403 zo dňa 29.4.2014, a to najmä zoznam pracovníkov, ktorí reálne vykonali práce
na rekonštrukcii kravína z dôvodu ich vypočutia. Zdôraznil, že účelom daňového konania je zistenie,
či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči
štátnemu rozpočtu. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, poukázal na to, že daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencii alebo
záznamov ním vedených, avšak nie je od neho možné požadovať preukázanie skutočností, na ktorých
sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že
daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp. zn.
3Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011 v ktorom je venovaná pozornosť otázke rozloženia dôkazného bremena.
Dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového
subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Mal za to, že
žalovaný, ako aj správca dane rozhodujúcich časť dôvodov svojich rozhodnutí vydaných v jej neprospech
podložili skutkovými zisteniami, ktoré sa bezprostredne nedotýkajú dodávky tovaru medzi dodávateľom



a jeho osobou, ale dodávok medzi dodávateľom a jeho dodávateľmi, na vyvrátenie ktorých nemá žalobca
vplyv, resp. nemá možnosť predložiť dôkazy.

3. Trval na tom, že v danom prípade došlo k riadnemu zdaniteľnému plneniu, teda aj k vzniku daňovej
povinnosti vo vzťahu k DPH a k vzniku práva žalobcu na uplatnenie odpočtu DPH. Žalovaný, ako aj k
správca dane dospeli k záveru o neexistencii zdaniteľného plnenia za situácie, keď na základe existencie
dôkazov svedčiacich nepochybne v jeho prospech a dôkazov s neutrálnou výpovednou lehotou v rozpore
s princípom logiky ustálili skutkový stav výlučne v jeho neprospech. Poukázal aj na rozhodovaciu činnosť
Súdneho dvora EÚ, ktorá podľa jeho názoru nebola na vec riadne aplikovaná.

4. Taktiež mal za to, že žalovaný, ako aj Daňový úrad Trenčín v úplne zhodných prípadoch postupovali
rozdielne a dospeli k rozdielnym záverom. U žalobcu faktúru č. 3111140403 neuznali a naproti tomu u
dodávateľa vyslovili, že medzi žalobcom došlo k zdaniteľnému plneniu.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe žiadal túto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trval
na správnosti skutkových a právnych záverov vyslovených v žalobou napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil,
že z rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia nevyplynulo, že by správca dane požadoval od žalobcu
doklady, ktoré by mal on sám zabezpečiť od účastníkov v zistenom obchodnom reťazci. K námietke,
že v rozhodnutí žalovaného je rozhodujúca časť dôvodov podložená skutkovými zisteniami, ktoré sa
bezprostredne nedotýkajú dodávky tovaru medzi dodávateľom a žalobcom, žalovaný poukázal na
zistenia daňovej kontroly, z ktorých vyplynulo, že stavebný denník predložený k spornej faktúre uvádzal
ako dodávateľa spoločnosť B.A.F., s.r.o., pričom stavbyvedúcim bol N.. G. V., konateľ spoločnosti WAND,
s.r.o.. Ako stavbyvedúci N.. V. nepoznal osoby vykonávajúce stavebné práce, nevedel preukázať ako
zabezpečoval ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na uvedenom objekte. Aj z predloženej
zmluvy o dielo zo dňa 15.10.2013, čl. X. bod 10.4 vyplýva, že na stavenisko mohli vstupovať iné
osoby len v sprievode osôb oprávnených pohybovať sa na stavenisku. Subdodávateľské spoločnosti
DOMINOR s.r.o. a ani B.A.F. s.r.o. zanikli ešte v roku 2014 v dôsledku zlúčenia, nástupnícke
spoločnosti sú nekontaktné, žalobkyňa nepredložila na podporu svojich tvrdení o dodaní služieb
uvedeným dodávateľom WAND, s.r.o. relevantné dôkazy, ktoré by osvedčovali reálne plnenie uvedeným
dodávateľom. Uvedené viedlo správcu dane a potom v odvolacom konaní aj žalovaného k prijatiu
záverov tak, ako sú uvedené v napadnutom rozhodnutí.
6. Žalovaný taktiež poukázal na to, že pokiaľ ide o spoločnosť WAND, s.r.o. u ktorej bola vykonaná
daňová kontrola, táto bola v tejto spoločnosti zameraná na oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie
dane zo vstupných faktúr za prijaté plnenia. Z tohto dôvodu odberateľské faktúry vydané spoločnosťou
WAND, s.r.o. vzhľadom k tomu, že boli zaznamenané v záznamoch DPH a nasledovali v nepretržitom
číselnom rade, neboli predmetom kontroly so zameraním na reálne uskutočnenie plnení na výstupe.
V predmetnej veci nebolo vydané rozhodnutie a prebieha vyrubovacie konanie. V protokole z daňovej
kontroly u tohto subjektu bolo konštatované, že daňový subjekt v daňovom priznaní za apríl 2014
vykazoval na riadku 03 a 04 dodanie služieb za stavebné práce, avšak z daňového priznania nevyplýva
konkrétne označenie faktúry.

7. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup
správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná
oprávnenou osobou zastúpenou advokátom, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré môže byť
predmetom súdneho prieskumu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, resp. ich
zástupcov, ako aj s obsahom administratívnych spisov o veci rozhodol, keď dospel jednohlasne k záveru,
že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, žalobné námietky žalobcu sú
nedôvodné a preto žalobu zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

8. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.
bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102511776/2016 zo dňa 8.2.2016, ktorým bol
žalobcovi určený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 6249
eur, pričom nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie  v sume 5692,93 eur
a bola mu vyrubená daň v sume 556,07 eur. Správne orgány neuznali žalobcovi odpočet z dodávateľskej
faktúry č. 311140403 zo dňa 29.4.2014 od dodávateľa - spoločnosti WAND, s.r.o., Liptovský Mikuláš,
ktorej predmetom bolo vyúčtovanie stavebných prác na rekonštrukcii kravína PD Jasenica.



9. Z administratívneho spisu bolo zistené:

10. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2014. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil
Protokol č. 2035874/2015 zo dňa 11.6.2015. Žalobcovi bol tento protokol spolu s výzvou doručený
dňa 16.6.2015. Dňa 6.7.2015 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie žalobcu k protokolu z daňovej
kontroly. Prerokovanie pripomienok k protokolu sa uskutočnilo dňa 29.7.2015. Vo vyrubovacom konaní
bolo na základe návrhov žalobcu doplnené dokazovanie o výsluch svedkov N.. G. V., konateľa
dodávateľskej spoločnosti, ktorý vykonával súčasne aj funkciu stavbyvedúceho a N.. Y. W., ktorý
vykonával stavebný dozor.

11. Správca dane zistil, že žalobca podal riadne daňové priznanie za kontrolované obdobie, v ktorom
mu vznikol nadmerný odpočet vo výške 5692,93 eur, a to predovšetkým z dôvodu uplatnenia práva
na odpočítanie dane zo stavebných prác na rekonštrukcii kravína PD Jasenica, ktoré mali byť
vykonané spoločnosťou WAND, s.r.o., Liptovský Mikuláš. Bolo pritom zistené, že hlavným predmetom
činnosti žalobcu je poskytovanie ubytovacích služieb v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním
pohostinských činností v týchto zariadeniach a činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka. Žalobca
v rámci ústneho pojednávania pred správcom dane uviedol, že na základe výzvy Ministerstva
poľnohospodárstva SR bola vyhlásená výzva na modernizáciu fariem, pričom jednou z podmienok bol
výber dodávateľa prostredníctvom verejného obstarávania. Pre žalobcu toto obstarávanie zabezpečila
N.. O. P.. Víťaznou spoločnosťou sa stala spoločnosť WAND, s.r.o., ktorá sa prihlásila ako jediná. Na
základe uvedeného sa stala dodávateľskou firmou a práce, ktoré vykonala boli vyúčtované spornou
faktúrou č. 311140403 zo dňa 29.4.2014. Predmetom fakturácie bola aj dodávka materiálu. Podľa
vyjadrenia žalobcu práce začali v novembri 2013 a predpokladaný termín ukončenia bol november 2014.
Žalobca sa nevedel vyjadriť k tomu, či práce boli vykonávané subdodávateľsky, kto konkrétne práce
vykonával a taktiež nemal k dispozícii zoznam pracovníkov, ktorý mali rekonštrukciu vykonávať. Žalobca
taktiež uviedol, že kravín, ktorý bol predmetom rekonštrukcie a modernizácie, sa nachádza v areáli, kde
sa nachádzajú  hospodárske budovy, v ktorých sú umiestnené hospodárske zvieratá.

12. Zamestnanci správcu dane vykonali dňa 17.9.2014 zisťovanie na mieste samom pri ktorom zistili,
že v priestoroch farmy v Jasenici sa nachádzajú hospodárske budovy, v ktorých sú umiestnené
hospodárske zvieratá. Predmetom rekonštrukcie, ktorá bola predmetom preverovania bola úplná
rekonštrukcia kravína, keď z pôvodnej budovy zostala len kovová konštrukcia. Správca dane dospel
k záveru, že práce na budove kravína boli realizované v takom rozsahu, ako uviedol žalobca. V čase
zisťovania neboli vykonávané žiadne stavebné práce a rekonštrukcia nebola dokončená.

13. Súčasne správca dane prostredníctvom dožiadaného správcu dane preveroval uskutočnenie
zdaniteľného obchodu v zmysle spornej faktúry, pričom bol vypočutý N.. G. V., konateľ, dodávateľskej
spoločnosti. Konateľ dodávateľa taktiež uviedol, že spoločnosť práce vykonávala subdodávateľsky. Zo
zisťovania dožiadaného správcu dane bolo taktiež zistené, že spoločnosť má sídlo v mieste bydliska
konateľa, okrem konateľa má iba dvoch zamestnancov, a to finančného riaditeľa a rozpočtára, nevlastní
žiadne stavebné stroje, materiál neskladuje, nakupuje ho priamo na konkrétnu zákazku. V súvislosti s
preverovaným plnením konateľ dodávateľskej spoločnosti predložil zmluvu o dielo, doklady z verejnej
súťaže, stavebný denník, faktúru č. 311140403 zo dňa 29.4.2014 a súpis vykonaných prác. N.. G. V.
nevedel uviesť zoznam pracovníkov, ktorý stavebné práce u žalobcu realizovali. Podľa jeho vyjadrenia
boli práce vykonávané prostredníctvom dodávateľov DOMINOR s.r.o. Bratislava, DOPRAVOSPOL spol.
s r.o., KAMON s.r.o.. Podľa kontrolného výkazu uskutočnili predmetné dodávky prác pre spoločnosť
WAND, s.r.o. v období apríl 2014 spoločnosti DOMINOR s.r.o. v hodnote 66 868,50 eur, DOPRAVOSPOL
spol. s r.o. v hodnote 2432,86 eur a KAMON s.r.o. v hodnote 4327,61 eur. Následne bolo z predloženého
stavebného denníka zistené, že všetky práce na rekonštrukcii kravína PD Jasenica v období apríl 2014
mala vykonať spoločnosť B.A.F., s.r.o.. Preverovaním bolo zistené, že táto spoločnosť podala posledné
daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 a jej konateľom bol v období od 9.2.2012
bezdomovec. Táto spoločnosť bola rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 19.5.2014 zrušená bez
likvidácie a došlo k jej zlúčeniu so spoločnosťou STENDREZ, s.r.o., Dubnica nad Váhom, ktorá bola
následne dňa 9.3.2015 vymazaná z obchodného registra, zanikla bez právneho nástupcu.



14. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly bol predvolaný svedok N. V., ktorý bol konateľom spoločnosti
B.A.F. s.r.o., Bratislava, avšak tento svedok sa výsluchu bez ospravedlnenia nezúčastnil, a to napriek
opakovaným predvolaniam. Bolo zistené, že ide o bezdomovca.

15. Pokiaľ ide o subdodávateľskú spoločnosť DOMINOR, s.r.o. uvedená spoločnosť bola taktiež zrušená,
zanikla s právnym nástupcom. Jej právny nástupca spoločnosť Eurotransfer spol. s r.o. so správcom
dane nekomunikuje, nie je platiteľom dane, nesídli na registrovanej adrese. Správca dane pri tejto
spoločnosti pristúpil k určeniu dane na základe pomôcok. V účtovníctve spoločnosti DOMINOR, s.r.o.
teda nebolo možné preveriť uskutočnenie prác na rekonštrukcii kravína. Bol vypočutý ako svedok
bývalý konateľ tejto spoločnosti L. X., ktorý bol štatutárom spoločnosti v rozhodnom období. Tento
vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov a práce boli vykonávané
subdodávateľsky, pričom nevedel uviesť, ktorá spoločnosť mala tieto práce vykonávať. Rovnako sa
nevedel vyjadriť k tomu, kde sa nachádzajú doklady spoločnosti DOMINOR, s.r.o.. Správca dane zistil,
že spoločnosť DOMINOR, s.r.o. za obdobie január až jún 2014 uviedla v kontrolných výkazoch troch
tuzemských dodávateľov, a to DREVO-UHLIE s.r.o. v objeme 278 230 eur, R-ZET, s.r.o. v objeme 1 061
709 eur a AD-TEMPO s.r.o. v hodnote 600 eur. Z tohto dôvodu boli práce, ktoré mali byť vykonávané
na rekonštrukcii kravína v PD Jasenica, preverované u možných subdodávateľov DREVO-UHLIE s.r.o.
a R-ZET, s.r.o..

16. Pri možnom subdodávateľovi prác spoločnosti DREVO-UHLIE s.r.o. bolo zistené, že spoločnosť
reálne nesídli na adrese uvedenej v obchodnom registri. V tejto nehnuteľnosti bol zastihnutý manžel
bývalej konateľky spoločnosti, ktorá vykonávala funkciu štatutára do 30.4.2014. Tento správcovi dane
oznámil, že budovu vlastní jeho manželka, ktorá bola pôvodne spoločníčkou a konateľkou spoločnosti
DREVO-UHLIE s.r.o.. Obchodný podiel v tejto spoločnosti však predala L. X. z Ilavy. Spoločnosť na
adrese uvedenej v obchodnom registri nemá reálne sídlo. J. W., bývalá konateľka spoločnosti uviedla,
že spoločnosť DOMINOR s.r.o. nepozná a rovnako ani nepozná bývalého konateľa spoločnosti L.
X.. Spoločnosť DREVO-UHLIE s.r.o. vykonávala ekonomickú činnosť zameranú na predaj uhlia a
palivového dreva. Uviedla, že všetky doklady spoločnosti po prevode obchodného podielu odovzdala
L. X.. Tento nový spoločník a konateľ spoločnosti sa však napriek riadne doručenému predvolaniu
na výsluch pred správcom dane nedostavil. V zmysle kontrolného výkazu spoločnosť DREVO-UHLIE
s.r.o. neuskutočnila v období od januára 2014 do júna 2014 žiadne zdaniteľné obchody pre odberateľa
DOMINOR s.r.o., čo nesúhlasí s údajmi odberateľa DOMINOR s.r.o..

17. Pokiaľ ide o ďalšieho možného subdodávateľa, a to spoločnosť R-ZET, s.r.o., táto nemá reálne sídlo.
Konateľ tejto spoločnosti O.. K. uviedol, že spoločnosť DOMINOR, s.r.o. nepozná, neuskutočňoval s ňou
žiadne obchody a neboli pre ňu vystavované žiadne faktúry.

18. Správne orgány zistili, že konateľ spoločnosti DOMINOR, s.r.o. L. X. ako obvinený za obzvlášť
závažného zločinu podvodu pred orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedal, že mal finančné
problémy a tak prijal ponuku a prevzal existujúcu firmu, pričom podľa dohody mali prebiehať nejaké
obchody, on mal podpísať len faktúry za odmenu 10 % zo zisku. Uviedol, že nikdy neprišiel do styku
s predchádzajúcim konateľom spoločnosti DOMINOR, s.r.o. a nevedel kto pripravil a vybavoval prevod
obchodného podielu v spoločnosti. On len prišiel v stanovenú hodinu k notárovi podpísať dokumenty.
Nikdy nebol v sídle spoločnosti, iba raz pri vchodových dverách. Výslovne uviedol, že nikdy v spoločnosti
DOMINOR, s.r.o. nedojednával žiaden obchod, žiadnu dopravu tovaru, nikdy nekomunikoval so žiadnou
osobou, ktorá by mu mala dodať tovar. Podpisoval len dokumentáciu, ktorá mu bola predkladaná osobou,
s ktorou sa dojednal na prevzatí firmy. Nepoužíval pečiatku. Spoločnosť ukončila činnosť, keď mu bolo
oznámené, že sa tak má stať. Bol vybavený prevod firmy cez spoločnosť Bankrot, s.r.o. L.. X. uviedol,
že v skutočnosti bol na jeho osobe spáchaný podvod, keď poslúžil ako „biely kôň“.

19. Žalobca predložil správcovi dane Zmluvu o dielo zo dňa 15.10.2013, ktorú uzavrel s dodávateľskou
spoločnosťou WAND, s.r.o.. V zmysle tejto zmluvy bola určená maximálna cena diela. Záväzok
dodávateľa spočíval v realizácii stavby podľa a v rozsahu zadefinovanom projektovou dokumentáciou
spracovanou a vyhotovenou projekčnou kanceláriou N.. O. L.. Zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť a dodať
dielo riadne a včas aj v súlade so stavebným povolením zo dňa 19.9.2013. Bol predložený aj protokol
o odovzdaní staveniska (resp. jeho časť) dodávateľskej firme. Z uvedeného protokolu vyplýva, že
technický popis prác vychádzal z projektovej dokumentácie vypracovanej N.. P. a počítalo s vydaním
stavebného ohlásenia (nie povolenia). V administratívnom spise sa nachádza aj oznámenie stavebného



úradu zo dňa 19.9.2013 o tom, že nemá námietky proti uskutočneniu rekonštrukcie a stavebnej úpravy
kravína. V protokole bolo v časti nazvanej „vstup na pracovisko“ dohodnuté, že dodávateľ spoločnosť
WAND, s.r.o. je zodpovedný za svojich pracovníkov, ktorí sa budú zúčastňovať stavebných prác v rámci
areálu výstavby a títo sa budú hlásiť u stavbyvedúceho prípadne u objednávateľa, a to bude slúžiť ako
oprávnenie vstupu do areálu. Z uvedeného je zrejmé, že v zásade sa pracovníci mali hlásiť u žalobcu
za účelom oprávneného vstupu do areálu.

20. Bolo taktiež zistené, že u dodávateľskej spoločnosti bola vykonávaná daňová kontrola predmetom,
ktorej bola kontrola dane z pridanej hodnoty za obdobie január, apríl až júl 2014. Z protokolu z tejto
kontroly zo dňa 5.10.2015 bolo zistené, že v účtovníctve spoločnosti WAND, s.r.o. okrem faktúr č.
201401003 zo dňa 31.1.2014, fa.č. 2014005 o dňa 31.1.2014, fa.č. 2014006 zo dňa 31.1.2014 neboli
zistené žiadne faktúry vystavené spoločnosťou B.A.F., s.r.o. pre odberateľa WAND, s.r.o., hoci podľa
predložených stavebných denníkov mala práce vykonávať spoločnosť B.A.F., s.r.o. do 19.6.2014. Na
základe uvedeného bol konštatovaný rozdiel medzi fakturáciou a údajmi zistenými zo stavebných
denníkov. Podľa posledného ročného hlásenia závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2013 mala
spoločnosť B.A.F., s.r.o. iba jedného zamestnanca. Správca dane spochybnil reálnosť predmetných
zdaniteľných plnení, ktoré boli vyúčtované spoločnosťou B.A.F., s.r.o.. Rovnako správca spochybnil
reálnosť zdaniteľných plnení, ktoré mali byť poskytnuté spoločnosťou DOMINOR, s.r.o.. Vyrubovacie
konanie nebolo v čase rozhodovania žalovaného skončené.

21. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré
použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať
daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané.

22. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/04 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie
dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,  b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená
v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z
iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska
doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad
potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

23. Podľa § 71 ods. 2 písm. f/, g/ zák. č. 222/04 Z.z. v znení neskorších predpisov faktúra musí
obsahovať: f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane,
jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene.

24. Podľa § 24 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

25. Podľa § 24 ods. 2 zák.č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

26. Správny súd konštatuje, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, či boli, resp. neboli v konaní preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jeho prospech alebo neprospech. Dôkazné bremeno v daňovom konaní
je postavené na zásade, že každý daňový subjekt má povinnosť daň priznať, teda akési bremeno
tvrdenia, ale tiež toto svoje tvrdenie doložiť, t.j. bremeno dôkazné. Toto svoje bremeno plní daňový
subjekt v konaní vedenom správcom dane, pričom je v zmysle ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku
povinný preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uviesť v daňovom priznaní, taktiež vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencii, ktoré je povinný viesť alebo skutočnosti k preukázaniu ktorých bol vyzvaný



správcom dane. Uvedená koncepcia logicky vychádza zo skutočnosti, že je to práve daňový subjekt,
kto má povinnosť podávať daňové priznanie, v ktorom tvrdí určité skutočnosti a preto musí byť daňový
subjekt aj tým, kto preukazuje správnosť týchto tvrdení.

27. V predmetnej právnej veci samotný žalobca predložil správcovi dane za účelom preukázania
zdaniteľného obchodu najmä spornú faktúru vystavenú dodávateľom - spoločnosťou WAND, s.r.o.
a zmluvu o dielo o dňa 15.10.2013. Správca dane nespochybnil existenciu realizácie rekonštrukcie
kravínu v PD Jasenica, spochybnil však, že tieto práce boli realizované dodávateľom. Bolo
zistené, že dodávateľská spoločnosť mala predmet svojho záväzku zo zmluvy o dielo vykonávať
subdodávateľsky, pričom konateľ tejto spoločnosti uviedol, že práce realizovali spoločnosti DOMINOR,
s.r.o., DOPRAVOSPOL spol. s r.o., KAMON s.r.o.. Konateľ tejto spoločnosti bol aj hlavný stavbyvedúci,
viedol stavebný denník. Stavba sa realizovala viac ako jeden rok, a to v podnikateľských priestoroch
žalobcu, ktorý v iných hospodárskych budovách vykonával činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka.
Napriek uvedenému sa ani žalobca a ani konateľ dodávateľskej spoločnosti - stavbyvedúci, nevedeli
žiadnym spôsobom vyjadriť k tomu ktorí pracovníci, od ktorej firmy, v akom počte stavbu realizovali.
Nepoznali ich mená, či boli zaškolení ohľadne BOZP, resp. iné podrobnosti, a to napriek tomu, že viac
ako jeden rok mali pracovať v mieste podnikania žalobcu, zdržiavali sa tam, mali sa pri vstupe hlásiť buď
stavbyvedúcemu alebo žalobcovi. Konateľ dodávateľskej firmy ako stavbyvedúci kontroloval a dohliadal
na ich prácu.
28. Konateľ dodávateľskej spoločnosti WAND, s.r.o. označil ako svoje subdodávateľské spoločnosti
DOMINOR, s.r.o., DOPRAVOSPOL spol. s r.o., KAMON s.r.o.. Podľa stavebného denníka, ktorý sám
viedol, práce vykonávali pracovníci spoločnosti B.A.F., s.r.o. Správca dane zistil, že  táto spoločnosť
podala posledné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec 2014 a jej konateľom bol v
období od 9.2.2012 bezdomovec. Rozhodnutím jediného spoločníka zo dňa 19.5.2014 zrušená bez
likvidácie a došlo k jej zlúčeniu so spoločnosťou STENDREZ, s.r.o., Dubnica nad Váhom, ktorá bola
následne dňa 9.3.2015 vymazaná z obchodného registra, zanikla bez právneho nástupcu. Správcovi
dane sa nepodarilo zistiť, komu táto spoločnosť, ktorá podľa stavebného denníka mala vykonávať
rekonštrukčné práce u žalobcu fakturovala.

29. Taktiež subdodávateľská spoločnosť DOMINOR, s.r.o. bola zrušená, zanikla s právnym nástupcom.
Jej právny nástupca spoločnosť Eurotransfer spol. s r.o. so správcom dane nekomunikuje, nie je
platiteľom dane, nesídli na registrovanej adrese. V účtovníctve spoločnosti DOMINOR, s.r.o. teda
nebolo možné preveriť uskutočnenie prác na rekonštrukcii kravína. Bol vypočutý ako svedok bývalý
konateľ tejto spoločnosti L. X., ktorý bol štatutárom spoločnosti v rozhodnom období. Tento vo svojej
svedeckej výpovedi pred správcom dane uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov a práce boli
vykonávané subdodávateľsky, pričom nevedel uviesť, ktorá spoločnosť mala tieto práce vykonávať.
Rovnako sa nevedel vyjadriť k tomu, kde sa nachádzajú doklady spoločnosti DOMINOR, s.r.o.. V
trestnom konaní potom tento bývalý konateľ spoločnosti uviedol, že bol „bielym koňom“, žiadne obchody
nedohodoval, neobjednával a ani nepreberal žiaden tovar. Podpisoval len doklady, ktoré vypracovala
iná osoba, a to najmä faktúry. Vykonával platby podľa inštrukcii. Správca dane zistil, že spoločnosť
DOMINOR, s.r.o. za obdobie január až jún 2014 uviedla v kontrolných výkazoch troch tuzemských
dodávateľov, a to DREVO-UHLIE s.r.o. v objeme 278 230 eur, R-ZET, s.r.o. v objeme 1 061 709
eur a AD-TEMPO s.r.o. v hodnote 600 eur. Z tohto dôvodu boli práce, ktoré mali byť vykonávané
na rekonštrukcii, preverované aj u možných subdodávateľov DREVO-UHLIE s.r.o. a R-ZET, s.r.o..
Spolupráca a subdodávateľské obchodné vzťahy však neboli vykonaným dokazovaním preukázané.
Osoby, ktoré boli v rozhodnom období štatutármi týchto spoločností popreli akúkoľvek obchodnú
spoluprácu so spoločnosťou DOMINOR, s.r.o., poskytnutie služieb, resp. vystavenie faktúr.

30. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie
nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady
dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),
aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na
odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí
byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre, a jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou priznania nároku na
odpočet DPH, nie sú však postačujúcou podmienkou pre priznanie nároku na odpočet DPH pokiaľ nie



sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akúkoľvek faktúru, akýkoľvek doklad
znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je
technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t.j. predstierať zaplatenie
vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa. Je teda zrejmé, že splnenie formálnej
stránky na priznanie nároku na odpočet DPH vyjadrenej predloženými dokladmi je síce jednou z
podmienok, aby bol na základe týchto dokladov priznaný nárok na odpočet DPH, tieto doklady však
musia byť odrazom reálneho plnenia. Jednoducho povedané, ak daňové doklady (faktúry a doklady
o úhrade) neodrážajú reálne plnenie, nemôžu založiť nárok na odpočet DPH, nakoľko ide o fiktívne
plnenie.

31. Aj s poukazom na uvedené je zrejmé že daňový subjekt nemôže preukazovať svoje tvrdenia
výlučne účtovnými dokladmi, ktoré môžu byť z formálneho hľadiska bezchybné. A to aj napriek tomu,
že preukazovanie nároku na odpočet dane je primárne dokladovou záležitosťou, keďže je potrebné
rešpektovať súlad skutočného stavu so stavom formálno-právnym. To znamená, že ani doklady so
všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť podkladom pre uznanie nároku na odpočet dane
z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo tak, ako je v
dokladoch deklarované, resp. nie sú splnené ďalšie zákonné podmienky pre jeho uplatnenie. Daň, či
nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty totiž nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii
zdaniteľného plnenia ako predmetu dane. Platcov dane z pridanej hodnoty viaže pomerne prísna
povinnosť viesť dôkladne záznamy o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach a evidovať
zvlášť prijaté a vystavené doklady. Zákonný nárok na daň, či jej odpočet je tak podmienený formálnym
vykázaním zdaniteľného plnenia so všetkými náležitosťami, ale nikdy nemôže byť priznaný v prípade
nevyvrátenia pochybností o faktickom uskutočnení plnenia. Iný záver by popieral zmysel a účel zákona.

32. V predmetnej právnej veci síce žalobca predložil správcovi dane základné účtovné dokumenty, ako
je dodávateľská faktúra, zmluvu o dielo zo dňa 15.10.2013, neskôr aj protokol o odovzdaní staveniska
a prevzatí stavby. V danom prípade však boli tieto doklady správcom dane kvalifikovane spochybnené,
keď skutkové okolnosti opísané v ods. 27, 28, 29 tohto rozsudku vo svojom súhrne predstavujú
skutočnosti, ktoré odôvodňujú dôvodné pochybnosti tom, že sporné zdaniteľné plnenie bolo vykonané
dodávateľom uvedeným na spornej faktúre. Správny súd je pritom toho názoru, že správca dane nie
je povinný správnosť týchto dokladov bez akýchkoľvek pochybností preukázať, ale postačuje dôvodná,
kvalifikovaná pochybnosť o ich správnosti, tak ako je tomu v prejednávanej veci. Za tejto situácie
je vecou daňového subjektu, aby predložil dôkazy alebo označil ďalšie dôkazné prostriedky, ktorými
preukáže opodstatnenosť uplatneného nároku na odpočet, resp. odstráni pochybnosti správcu dane,
s ktorými bol zákonným spôsobom pred vydaním rozhodnutia oboznámený. Uvedenou požiadavkou
sa automaticky extenzívnym spôsobom nerozširuje dôkazná povinnosť daňového subjektu. Správny
súd je toho názoru, že je možné od žalobcu za danej situácie požadovať predloženie alebo označenie
iných, ďalších dôkazov, resp. dôkazných prostriedkov, ktorými by preukázal skutočnosť, že predmetné
stavebné práce nevykonal sám, resp. prostredníctvom iného dodávateľa ako je ten, ktorý  uvedený na
spornej faktúre, nakoľko na neho v dôsledku kvalifikovaného spochybnenia predloženej faktúry na neho
prešlo dôkazné bremeno. Správny súd je toho názoru, že od žalobcu ako obozretného podnikateľa
je možné spravodlivo očakávať, že má aspoň čiastočné informácie o pracovníkoch, ktorí sa po dobu
jedného roka pohybovali v areáli, kde vykonáva podnikateľskú činnosť, a to najmä za situácie, že sa
títo v neprítomnosti stavbyvedúceho mali u neho hlásiť. Súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku
žalobcu, že správca dane a žalovaný rozhodovali rozdielne v obdobných veciach (daňová kontrola u
subjektu WAND, s.r.o.), keď daňová kontrola u dodávateľa žalobcu bola jednak zameraná na kontrolu
oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane zo vstupných faktúr za prijaté plnenia a v konečnom
dôsledku nie je známy výsledok vyrubovacieho konania.

33. Za danej situácie súd konštatuje, že vzhľadom na všetky okolnosti veci, najmä výsledky dokazovania,
ktoré vo svojom súhrne predstavuje kvalifikované spochybnenie správnosti údajov uvedených na
spornom daňovom doklade, bolo vecou žalobcu, aby tieto pochybnosti predložením dôkazov, resp.
označením dôkazných prostriedkov odstránil. Za danej skutkovej situácie však nemôže byť jeho dôkazná
povinnosť splnená predložením formálne správneho daňového dokladu. Správny súd zdôrazňuje, že
daňový doklad, ktorý iba simuluje uskutočnenie zdaniteľného plnenia, nie je relevantným dôkazom a jeho
predloženie nemôže viesť k dokázaniu hmotnoprávneho úkonu, t.j. k dôkazu existencie zdaniteľného
plnenia.



34. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správne orgány zistili skutkový stav v
rozsahu, ktorý im umožňoval o veci v súlade so zákonom rozhodnúť. Vec bola správne právne posúdená
a teda rozhodnutie žalovaného je vydané v súlade so zákonom a je vecne správne. Správny súd
konštatuje, že závery, ktoré správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil,
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH. Krajský súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Správny súd je
taktiež toho názoru, že žalovaný sa riadne, jasne a zrozumiteľne vysporiadal s jednotlivými odvolacími
dôvodmi žalobcu a jeho rozhodnutie je riadne odôvodnené. Žalobca bol taktiež riadne zo strany správcu
dane oboznámený s výsledkami dokazovania a pochybnosťami, ktoré vyvstali na základe jednotlivých
dôkazov. Žalobca teda mal vedomosť o tom, čo má správcovi dane preukázať, pričom bolo na ňom
akými dôkaznými prostriedkami uvedené dosiahne. S poukazom na uvedené je zrejmé, že krajský súd
považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd
žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.

35. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila náhrada trov
konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, súd rozhodol o trovách konania,
tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku   j e   m o ž n é   podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi
napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).