Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/144/2012 z 20. 8. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. augusta 2012, sp. zn. 11CoP/144/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1211214545.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/144/2012 | ECLI:SK:KSBA:2012:1211214545.1 | 2012-08-20 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7d8c6e9f-3658-4467-bb83-9c7421e7c8ca Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1211214545.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/144/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211214545
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1211214545.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletú R. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: otec - B.. A. D., bytom R.Á. R., U. XX, zast. JUDr.
Helenou Dobosovou, advokátkou, AK Bratislava, Ružová dolina 10, a matka - B.. G. D., bytom R., N.
X, zast. JUDr. Evou Kubaskou, advokátkou, AK Bratislava, Miletičova 3/A, o zníženie výživného, na
odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 27P 257/2011-104 zo dňa 18.01.2012,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že sa návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej R.,
nar. XX.XX.XXXX, zo sumy XXX € na XXX € mesačne, od 01.06.2011. Týmto zmenil výrok rozsudku
Okresného Bratislava II č.k. 21C 61/2009-80 zo dňa 10.03.2010 v časti o výške výživného. Vo zvyšku
návrh otca zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1
Zák. o rodine. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že v danom prípade
sú splnené podmienky na primerané zníženie výživného, pretože od predošlej úpravy výživného sa
pomery otca podstatne zmenili. Hoci nezamestnaný bol aj v čase predošlej úpravy výživného, nemá
už nárok na podporu, vyčerpal aj prostriedky vyplatené ako odmenu po skončení pracovného pomeru
vo H. K..E.., pričom mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. S ohľadom na jeho vek, zdravotný
stav a vysokoškolskú odbornú kvalifikáciu je potrebné sa stotožniť so stanoviskom Okresného súdu v
Banskej Bystrici, ktorý rozhodoval o jeho ďalšej vyživovacej povinnosti a vychádzať z predpokladu, že
aj pri súčasnej rastúcej nezamestnanosti je schopný dosiahnuť príjem vo výške priemerného zárobku
zamestnanca národného hospodárstva na E., z ktorého bude schopný plniť výživné na maloletú R. vo
výživného XXX € mesačne. O znížení výživného rozhodol súd prvého stupňa od júna XXXX, s ohľadom
na narodenie ďalšieho dieťaťa otca v predošlom mesiaci. O trovách konaniach rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..



Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletej. Poukázala na skutočnosť, že otec dosahuje
príjmy, pričom spochybnila skutočnosť, že otec je bez prímov, keď je konateľom spoločnosti G. N..O..O..
so sídlom v V., ktorá poskytuje ubytovanie, má vedomosť o tom, že mal príjem z predaja nehnuteľnosti
bytu v R. R. a od bývalého zamestnávateľa dostal odchodné XX.XXX €. Naposledy určená vyživovacia
povinnosť bola na základe rodičovskej dohody v čase, keď matka zarábala XXX €, otec bol už v tom čase
nezamestnaný, zarábal u posledného zamestnávateľa v priemere X.XXX €. Maloletá Barbora navštevuje
predškolské zariadenie, ktoré je súkromné s poplatkom XXX € mesačne, pričom takéto zariadenie
považuje za nevyhnutné, vzhľadom na zdravotný stav maloletej. Bývalý zamestnávateľ otca mu vo
februári XXXX vyplatil mzdu za polovicu januára a odmenu v celkovej výške XX.XXX €, od 16.01.2010
do 16.07.2010 mu sociálna poisťovňa vyplatila dávky v nezamestnanosti v celkovej výške X.XXX,XX €,
počas zamestnania v spoločnosti L. E..A..O.., od 16.07.2010 do 31.03.2011 otec dosahoval príjem XXX
€. Pracovný pomer skončil z dôvodu organizačných zmien.

11CoP 144/2012-163

Od 01.04.2011 nepracuje, na úrade práce evidovaný nie je, zamestnanie si hľadá sám. So závermi súdu
prvého stupňa nesúhlasila, uviedla, že v rozhodnom období otec dosahoval vyšší príjem než je mesačná
mzda pracovníka v národnom hospodárstve. Súd prvého stupňa nebral do úvahy skutočnosť, že otec
maloletej sa dobrovoľne vzdal zamestnania, v ktorom dosahoval nadštandardný príjem. Zmluvu ktorú
predložil považuje za fiktívnu, pretože bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce
jeho kvalifikácii. Súd prvého stupňa neskúmal, či sa otec zúčastňuje pohovorov a nepreskúmal spôsob
hľadania práce. Súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom vykonal dokazovanie, pričom má za to, že
vzhľadom na jeho schopnosti, možnosti, dosiahnuté vzdelanie a doposiaľ vykonávanú prax, zdravotný
stav, je plne spôsobilý zabezpečovať vyživovaciu povinnosť minimálne v rovnakej miere ako matka
maloletej, ktorá v celom rozsahu znáša náklady na bývanie, stravu, zdravotnú opateru a o maloletú sa
dennodenne stará. Žiadala zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Otec navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa, keď súd prvého stupňa vykonal všetko potrebné
dokazovanie, a toto aj správne vyhodnotil. Súd prvého stupňa dostatočne zistil jeho príjmy, skutočnosť,
že penzión v V. je pripravený na predaj neznamená, že má prostriedky na poskytovanie výživného.
Je irelevantné, či prostriedky na výživné uhrádza jeho matka, pretože vyživovacia povinnosť je
predovšetkým prioritnou povinnosťou každého rodiča a nie starého rodiča. Neobstojí tvrdenie, že sa
vzdal dobrovoľne zamestnania, keď k uvedeným skutočnostiam mohol súd dôjsť jedine preto, lebo boli
vystavené dva pracovné posudky. Ak uviedol, že si hľadá prácu sám a nie je evidovaný na úrade práce,
nebolo potrebné zisťovať akým spôsobom si prácu hľadá.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu matky
je potrebné vyhovieť.

Ako vyplýva z obsahu spisu predmetnom konania je zníženie výživného na maloletú R., nar.
XX.XX.XXXX. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že naposledy bola

určovaná vyživovacia povinnosť v konaní 21C 61/09-80 zo dňa 10.03.2009, v časti vo výške výživného.
V tomto konaní bola uzavretá rodičovská dohoda podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na maloletú
výživným vo výške XXX €. V čase uzavretia rodičovskej dohody ( rozsudok z 10.03.2010 ) bol otec
nezamestnaný, matka mala príjem XXX € mesačne. Podľa údajov otca, ktoré uviedol v návrhu na rozvod
manželstva dosahoval zárobok X.XXX € netto.

Za obdobie po skončení pracovného pomeru bola otcovi vyplatená odmena vo výške XX.XXX €, od
16.01.2010 do 15.07.2010 otec poberal dávky v nezamestnanosti vo výške X.XXX € a od 16.07.2010
do 31.03.2011 zárobok spoločnosti L. E..A..O.. vo výške XXX € mesačne. Ide o obdobie siedmich



mesiacov za ktoré mal otec zarobiť X.XXX €. Z obsahu spisu vyplynulo, že pracovný pomer skončil otec
vo H. 15.01.2010 dohodou, pričom z obsahu pracovných hodnotení otca bolo zistené, že nedosahoval
uspokojivé pracovné výsledky v prípade, že by dohodu nepodpísal, uvažoval zamestnávateľ o
okamžitom skončení pracovného pomeru. Odvolací súd vychádzal ďalej zo samotných tvrdení otca,
z jeho vyjadrenia založenom do spisu 30.09.2011, kde sám uvádza svoje zárobky za obdobie od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej výške XX.XXX €. Udáva za uvedené obdobie výdavky vo výške
XX.XXX €. Skončením pracovného pomeru vo VÚB odôvodňoval otec aj skutočnosťou, že chcel odísť
do miesta, kde má svoju rodinu. Otec je vedený ako direktor spoločnosti G. N..O..O.. v V. republike. V
konaní na Okresnom súdu Banská Bystrica 31P 249/11-71 zo dňa 16.12.2011 bola stanovená otcovi
vyživovacia povinnosť k jeho dieťaťu maloletému A., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou XXX € od
13.10.2011. Z odôvodenia rozhodnutia vyplýva, že súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti
z možného zárobku otca, ako pracovníka v národnom hospodárstve XXX €. Zohľadnil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú R. vo výške XXX € a skonštatoval, že z uvedenej sumy je otec spôsobilý
platiť výživné vo výške XXX € na maloletého A.. Tu je potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že v tom
čase otec s matkou maloletého A. žil v spoločnej domácnosti a svoje náklady uhrádzali na polovicu.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery.

11CoP 144/2012-164

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby mohol súd o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Ide
o takú zmenu pomerov, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich
pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd rozdielne od názoru súdu prvého stupňa vyhodnotil vykonané dokazovanie, keď
má za to, že nenastala zmena pomerov odôvodňujúca zmenu vyživovacej povinnosti. Už v čase
predchádzajúceho rozhodovania bol otec nezamestnaný, matkin príjem sa nezmenil. Skutočnosť, že
otec skončil pracovný pomer, kde dosahoval vysoký zárobok dohodou vyhodnotil odvolací súd ako
vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, keď porušoval pracovnú disciplínu a zamestnávateľ chcel
okamžite skončiť pracovný pomer. Ani tvrdenie otca, že chcel odísť z Bratislavy neobstojí, otcovi odvolací
súd neupiera právo na život v kruhu jeho rodiny, avšak keď má vyživovaciu povinnosť bolo potrebné,
aby si svoje pomery zariadil tak, aby bol spôsobilý i naďalej si túto vyživovaciu povinnosť plniť. Nezmenil
sa ani zdravotný stav maloletej, ktorá vyžaduje náklady tak, ako počas posledného určenia výživného
a s plynutím veku možno konštatovať, že ide aj o náklady vyššie. Odvolací súd neuveril skutočnosti,
že otec nedosahuje žiadny príjem, keď zo samotného jeho vyjadrenia vyplynulo, že do XX.XX.XXXX
mal príjem XX.XXX €. Odvolací súd taktiež neuveril tvrdeniam otca, že nemá žiadnu prácu, keď tento
v priebehu konania nepreukázal, že by si hľadal prácu a pokiaľ je v obchodnom registri zapísaný ako
direktor v spoločnosti G. N..O..O.., je vysoko nepravdepodobné, že by tam pracoval bez akéhokoľvek
príjmu, keď už len má náklady na dopravu do miesta pracoviska. Na toto pracovisko sa otec odvolával aj
v konaní o úpravu styku s maloletou vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 27P 399/2010,
keď na pojednávaní 08.12.2010 uviedol, že za maloletou cestoval

aj z pracoviska v V., dňa XX.XX.XXXX uvádzal, že má sezónnu prácu v V.. S poukazom na zistený
skutkový stav odvolací súd nezistil takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.
Skutočnosť, že sa otcovi narodilo ďalšie dieťa bolo zohľadnené v konaní o určenie výživného k tomuto
dieťaťu, kde ako je vyššie uvedené prvostupňový súd zohľadnil vyživovaciu povinnosť otca vo výške
XXX €.



Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p..

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1
písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.