Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/64/2018 z 15. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. októbra 2018, sp. zn. 4Co/64/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8117215883.1 Krajský súd Prešov | 4Co/64/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8117215883.1 | 2018-10-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1a62e49-03b6-4aaa-9635-f98602197f0b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117215883.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/64/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117215883
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117215883.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, vo spore žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: T. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom k O. D. X, XXX XX M. o zaplatenie 5.618,39 eura s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. 32Csp/39/2017-104 zo dňa 22.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky, v zamietavom výroku a vo výroku o trovách
konania.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.112,16
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 2,50 eura a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
92,68 eura od 26.05.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 92,68 eura od 21.06.2017 do zaplatenia, 5%
ročne zo sumy 92,68 eura od 21.07. 2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 92,68 eura od 21.08.2017
do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 92,68 eura od 21.09.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 92,68
eura od 21.10.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 92,68 eura od 21.11.2017 do zaplatenia, 5 %
ročne zo sumy 92,68 eura od 21.12.2017 do zaplatenia, 5 % ročne zo sumy 92,68 eura od 21.01.2018 do
zaplatenia, poplatky za poistenie vo výške 4,54 eura a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po
50,- eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkom
straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej splátky. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko žalovaného,
obsah pripojených listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 1 ods. 2, ods. 8, § 2 písm. a), b),
d), § 7 ods. 1, 2, 15, 16 písm. b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, t. j. k 27.11.2015 (ďalej len zákona č. 129/2010
Z. z.), ďalej ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka a uviedol, že na základe
výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 27.11.2015 bola uzavretá medzi stranami
sporu zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 6.100 eur. Žalovaný uhradil 1.329,30 eura, z ktorej sumy bola započítaná suma 815,91
eura na úrok, suma 481,61 na istinu a suma 31,78 eura na poistné. Súd prvej inštancie zmluvu
považoval za spotrebiteľskú, lebo žalobca je bankovým subjektom, pričom jedným z jeho predmetov
podnikania je poskytovanie úverov. Žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej obchodnej podnikateľskej činnosti. Žalobca v konaní tvrdil, že z dôvodu



porušenia povinností žalovaného splácať poskytnutý úver riadne a včas rozhodol o predčasnej splatnosti
úveru dňa 25.05.2017, potom ako opakovaným upozornením zo dňa 22.03.2017 upozornil žalovaného
na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Súd prvej inštancie sa s týmto názorom nestotožnil,
lebo podľa jeho názoru žalobca ako veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle ust. § 7
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., v dôsledku čoho nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného ako
spotrebiteľa jednorázovo splatenie spotrebiteľského úveru. Ďalej súd uviedol, že vyzval žalovaného,
aby súdu preukázal akým spôsobom overoval bonitu, t. j. príjmy a výdavky žalovaného. Žalobca súdu
predložil žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru č. XXXXXX zo dňa 26.11.2015, lustráciu zo Sociálnej
poisťovne a lustráciu SRBI. Zo žiadosti o poskytnutie úveru vyplýva, že žalovaný je slobodný, bez
vyživovacej povinnosti, zamestnaný od 01.06.2013 a jeho čistý príjem v čase žiadosti o úver bol vo
výške 500,- eur mesačne, výdavky - splátky úverov 200,- eur + povolené prečerpanie 550,- eur a
ostatné výdavky. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný bol zamestnaný od 10/2014 s
vymeriavacím základom 540,- eur. Z lustrácie SRBI nevyplývajú žiadne údaje. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa obmedzil len na skúmanie príjmu žalovaného, ktorý bol
v čase uzavretia zmluvy vo výške 500,- eur mesačne. Túto skutočnosť mal žalobca overiť z výplatnej
pásky žalovaného tak, ako vyplynulo z výpovede žalovaného. Podľa názoru súdu, sa nejedná o konanie
s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak si žalobca neoveril výdavky žalovaného, uspokojil sa s jeho
tvrdením v žiadosti, okrem splátok úveru 200,- eur a povoleného prečerpania 550,- eur nemá žiadne iné
výdavky napríklad na stravu, bývanie, cestovanie, hygienu, ošatenie, telefón a zdravotnú starostlivosť.
Žalobca teda zohľadňoval iba príjmovú časť, pričom úplne opomenul zisťovanie výdavkov na strane
žalovaného. Bez zohľadnenia príjmov, ako aj výdavkov žalobca nemohol objektívne posudzovať celkovú
sociálnu a ekonomickú situáciu žalovaného. Súd prvej inštancie vyhodnotil skúmanie bonity žalovaného
zo strany žalobcu ako nedostatočné. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje. Z dôvodu, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle
ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové
splatenie spotrebiteľského úveru. Keďže nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, žalobca
má nárok len na zaplatenie dohodnutých už splatných splátok. V čase rozhodovania súdu bolo splatných
26 splátok (12/2015-1/2018), pričom bolo preukázané, že žalovaný uhradil 14 splátok (12/2015-1/2017).
Žalovaný do dňa rozhodnutiu súdu je v omeškaní so splatením 12-tich splátok splatných od 2/2017
do 1/2018, čo predstavuje dlh vo výške 1.112,16 eura (12 splátok x 92,68 eura). V prevyšujúcej
časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobca má nárok iba na zaplatenie neuhradených
splatných splátok úveru. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4,54 eura
z titulu nezaplateného poistného za 2 mesiace, keďže žalovaný preukázateľne po 1/2017 neuhradil
žiadnu splátku a teda ani poistné. Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 517 ods. 1 veta prvá
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a uviedol, že zároveň priznal žalobcovi aj
úroky z omeškania v zákonnej výške z jednotlivých splátok a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
tej ktorej splátky až do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáhal zaplatenia úrokov z
omeškania vo výške 5% ročne až od 26.05.2017, súd prvej inštancie túto skutočnosť zohľadnil. Priznal
žalobcovi úroky z omeškania kapitalizované vo výške 2,50 eura, ktoré boli vypočítané do 25.05.2017
z dlžných súm jednotlivých splátok. Stanovil lehotu na plnenie v zmysle ust. § 232 ods. 3 Civilného
sporového poriadku tak, že povolil žalovanému uhradiť istinu s príslušenstvom v splátkach po 50,- eur
mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku pod následkom straty výhody
splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej splátky. Na strane žalovaného zohľadnil jeho súčasnú
majetkovú situáciu, t. j., že je nezamestnaný, jeho príjem tvoria dávky v hmotnej núdzi 180,- eur mesačne
a príspevok na bývanie 80,- eur mesačne. Žalovaný prejavil snahu dlh splácať. Povolenie splátok je
vzhľadom na sociálnu a majetkovú situáciu žalovaného v súlade so zásadou spravodlivosti vyplývajúcou
z čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle ust. §
262 v spojení s § 255 Civilného sporového poriadku tak, že vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu
trov konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobcu. Namietal zamietavý výrok
a výrok o splatnosti pohľadávky z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. K overeniu bonity
žalovaného uviedol, že len v prípade hrubého porušenia povinností v zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z. sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Za takéto hrubé porušenie
povinností sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o
príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy
údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácať úver. Podľa názoru žalobcu,



podmienka hrubého porušenia týchto povinností nebola v konaní naplnená, pretože žalobca v žiadnom
prípade neposudzoval schopnosť žalovaného splácať úver ani bez akýchkoľvek údajov o jeho príjmoch,
výdavkoch, či rodinnom stave. Vo vzťahu k splatnosti pohľadávky poukázal na to, že výkon práva, ktorý
motivuje k neplneniu si zmluvných povinností nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv
zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov týkajúce
sa obdobnej veci s tým, že zdôraznil, že splatenie priznanej istiny bude trvať neprimerane dlho. Navrhol
zmeniť napadnuté rozhodnutie v zamietavom výroku, žalobe vyhovieť a uložiť žalovanému lehotu 3 dní
na plnenie od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania, ako aj trov odvolacieho
konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.

3. Žalovaný sa k doručenému odvolanie písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov
(ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362
ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného
vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj na internetovej stránke dňa
24.8.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v
zamietavom výroku o splatnosti pohľadávky a súvisiacom výroku o trovách konania nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušne právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, zisteným skutkovým
stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

5. K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne právne posúdenie povinnosti veriteľa v zmysle
ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bolo súdom prvej inštancie posúdené správne. Žalobca v
konaní preukázal, že v rámci skúmania bonity žalovaného - spotrebiteľa skúmal len jeho príjmy. Takéto
plnenie si zákonnej povinnosti týkajúcej sa schopnosti splácať dlh spotrebiteľom nemožno považovať za
náležite splnené z dôvodu, že bolo povinnosťou žalobcu skúmať nielen príjmy žalovaného, ale aj jeho
výdavky. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX (čl. 20-21) spisu zo dňa 27.11.2015
vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver žalobcom vo výške 6.100,- eur ako bezúčelový úver s
výškou splátky 92,68 eura, termínom splatnosti prvej anuitnej splátky k 21.12.2015 v počte splátok
108 so splatnosťou úveru k 20.11.2024. Žalobca tak poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi úver
po predchádzajúcom preskúmaní jeho bonity z ktorého preskúmania vyplynulo, že v čase podania
žiadosti o poskytnutie úveru mal príjem vo výške 500,- eur mesačne, výdavky vo výške 200,- eur z
titulu splátok úveru a z titulu povolených prečerpaní 550,- eur, ako aj ostatné výdavky. Odvolací súd
nesúhlasí s uplatnenou námietkou žalobcu, že takéto preskúmanie schopnosti splácať dlh spotrebiteľa
bolo dostatočné. Preskúmanie bonity spotrebiteľa veriteľom je zákonnou povinnosťou vyplývajúcou
z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá je v súlade s čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho
parlamentu Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS v zmysle ktorej členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú
bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácii získaných, ak je to vhodné od spotrebiteľa a v
prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Súdny dvor v tejto súvislosti posudzoval
dodržiavanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu a
v súvislosti so sankciou spočívajúcou k zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky, v prípade
porušenia povinnosti upravenej v čl. 8 smernice 2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú
bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s
povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku
nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne
odrádzajúcu povahu (C-565/12, body 52 a 53). Žalobca pri poskytovaní úveru zanedbával možnosti



a schopnosti žalovaného spotrebiteľa splácať úver, a preto súd prvej inštancie správne splnenie tejto
zákonnej povinnosti posúdil. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval uplatnenú námietku nesprávneho
právneho posúdenia za dôvodnú.

6. Vo vzťahu k splatnosti pohľadávky odvolací súd uvádza, že aj v tejto časti sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, ktorý správne o stanovení dlhšej lehoty na plnenie rozhodol v zmysle ust. § 232
ods. 3, 4 CSP. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie žalovaný bol nezamestnaný, jeho príjem
predstavoval dávky v hmotnej núdzi vo výške 180,- eur a príspevok na bývanie vo výške 80,- eur.
Navyše na strane žalovaného bolo potrebné zohľadniť aj jeho snahu dlh splácať. Vo vzťahu k uplatnenej
námietke týkajúcej sa neprimeraného dlhého splácania dlhu odvolací súd poukazuje na to, že na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 27.11.2015 uzatvorenej medzi stranami sporu,
žalobca určil výšku anuitnej splátky 92,68 eura so splatnosťou úveru k 20.11.2024. Navyše na strane
žalovaného je potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že okrem povolených splátok vo výške 50,- eur z
titulu priznaných splatných splátok ku dňu rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bude žalovaný povinný
splácať aj splátku vo výške 92,68 eura z titulu poskytnutého úveru. Z tohto dôvodu odvolací súd preto
nepovažoval uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia vo výroku o splatnosti pohľadávky
za opodstatnenú.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zamietavom výroku,
výroku o splatnosti pohľadávky a súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. § 255
ods. 1 CSP. V záujme rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu a v súlade s princípom
hospodárnosti konania ako základnými princípmi Civilného sporového poriadku (čl. 4 ods. 2 v spojení
s čl. 17 CSP) odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo mu
z obsahu spisu nevyplývajú, ani si ich neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej



zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.