Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/2/2018 z 1. 10. 2018
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. októbra 2018, sp. zn. 4Sžk/2/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1016201365.1
Najvyšší súd | 4Sžk/2/2018 | ECLI:SK:NSSR:2018:1016201365.1 | 2018-10-01 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: SSP, § 461 SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/63197d86-1c11-4eaa-b358-bceff065ab16
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201365.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžk/2/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201365
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1016201365.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.
a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobkyne: V., proti
žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, právne zastúpeného:
JUDr. Evou Bušovou, advokátkou, AK Tobrucká č. 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 38/5/2016 zo dňa 6. mája 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/158/2016-35 zo dňa 21. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 2S/158/2016-35 zo dňa 21. júna 2017  z a m i e t a.

Kasačnej sťažovateľke nárok na náhradu trov kasačného konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa § 190 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa
domáhala preskúmania uznesenia žalovaného č. 38/5/2016 zo dňa 06.05.2016, ktorým ju predsedníctvo
Slovenskej advokátskej komory podľa § 71 ods. 2 písm. b/ a § 3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii (ďalej len „zákon o advokácii“), nezapísalo do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou
advokátskou komorou. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.

1.2 Dôvodom nezapísania žalobkyne do zoznamu advokátov bolo nepreukázanie splnenia podmienky
povinnej päťročnej praxe advokátskeho koncipienta v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii,
alebo praxe právneho čakateľa komerčného právnika (§ 77 ods. 4 zákona o advokácii). Z odôvodnenia
rozsudku krajského súdu vyplýva, že konanie žalovaného a rozhodnutie o nezapísaní žalobkyne do
zoznamu advokátov považoval za súladné so zákonom o advokácii. Námietku žalobkyne, že žalovaný
s poukazom na prijatú právnu úpravu svojím rozhodnutím zaviedol nepravú retroaktivitu a zasiahol tak
do práv garantovaných čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd považoval krajský súd za neopodstatnenú, pretože podľa § 77 ods. 1 zákona o advokácii, iba
komerčný právnik, ktorý bol zapísaný do zoznamu komerčných právnikov, sa stal advokátom podľa
tohto zákona. Krajský súd uviedol, že aj keď žalobkyňa splnila podmienky na zápis do zoznamu
komerčných právnikov, nikdy v ňom nebola zapísaná. Uvedené neznamená, že bez ďalšieho splnila
všetky obligatórne podmienky aj na zápis do zoznamu advokátov, preto sa nemožno zápisu z jej strany
domáhať ako legálne nadobudnutého práva.



1.3 Krajský súd sa pri posúdení veci zaoberal právnou otázkou, či prax vykonaná podľa zákona o
komerčných právnikoch a ktorá bola podmienkou na zápis komerčného právnika do zoznamu vedeného
komorou komerčných právnikov je aj praxou, ktorú možno uznať ako prax podľa § 3 ods. 1 písm. c/
zákona o advokácii. S poukazom na ust. § 3 ods. 1 zákona o advokácii krajský súd uviedol, že jedným
zo zákonných predpokladov zápisu do zoznamu advokátov je získanie najmenej päťročnej praxe ako
advokátsky koncipient s minimálnymi obsahovými nárokmi podľa § 62a s tým, že priebeh praxe sa
preukazuje jej výkazom. Advokátsky koncipient tak vykonáva pod vedením a dohľadom advokáta právnu
prax v oblasti zastupovania mandantov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi
subjektmi. Predovšetkým sa pripravuje a vykonáva aj obhajobu klienta v predprípravnom a v prípravnom
trestnom konaní podľa osobitných právnych noriem.

1.4 Krajský súd na základe listinných dôkazov skonštatoval, že žalobkyňa nevykonávala právnu prax,
ktorá by bola praxou advokátskeho koncipienta, ani praxou sudcu, justičného čakateľa, prokurátora,
právneho čakateľa prokuratúry, ani notársku prax podľa § 6 ods. 2, veta prvá zákona o advokácii. Prax
podnikového právnika, spolu s praxou vedúcej právneho oddelenia ústredného orgánu štátnej správy
bolo možné započítať v rozsahu najviac 6 mesiacov podľa Uznesenia predsedníctva SAK č. 25/10/2011
z 10.11.2011, o podmienkach započítania inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta, a to iba
na základe doručenej žiadosti, najneskôr do 31.12.2012. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 335/2012
Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon o advokácii už nebolo možné, s výnimkou taxatívne vymenovanej
právnej praxe v § 6 ods. 2 zákona započítať do praxe advokátskeho koncipienta inú právnu prax.

1.5 Krajský súd uviedol, že osvedčením č. j. 325/1992, vydaným Komorou komerčných právnikov
dňa 30.10.1992, žalobkyňa preukázala vykonanie odbornej skúšky komerčného právnika, ktorá sa
považuje za advokátsku skúšku podľa § 77 ods. 3 zákona o advokácii. S poukazom na § 77 ods. 4
zákona o advokácii, podľa ktorého prax právneho čakateľa komerčného právnika sa považuje za právnu
prax advokátskeho koncipienta podľa zákona o advokácii, krajský súd dospel k záveru, že žalobkyňa
nepreukázala, že vykonávala prax právneho čakateľa komerčného právnika, ktorá by sa jej mohla
započítať ako prax advokátskeho koncipienta.

1.6 Krajský súd poukázal na skutočnosť, že zákon o advokácii osobitne upravuje podmienky uznávania
odbornej skúšky a právnej praxe. Komora uznáva odbornú justičnú skúšku, notársku skúšku alebo
prokurátorskú skúšku vykonanú na území Slovenskej republiky za advokátsku skúšku. Komora môže
za advokátsku skúšku uznať aj inú právnu skúšku vykonanú na území Slovenskej republiky. Advokátska
skúška zložená podľa doterajších predpisov a odborná skúška komerčného právnika zložená podľa
doterajších predpisov sa považuje za advokátsku skúšku podľa zákona o advokácii (§ 6 ods. 1 a § 77
ods. 3 zákona).

1.7 Podľa názoru krajského súdu uznanie inej odbornej skúšky za advokátsku skúšku však automaticky
nezakladá právny nárok na uznanie inej právnej praxe, ktorá tejto skúške predchádzala za prax
advokátskeho koncipienta. Krajský súd mal za to, že ide o dve samostatné obligatórne podmienky na
zápis do zoznamu advokátov, pričom splnenie jednej podmienky, v danom prípade odbornej skúšky
komerčného právnika a jej uznanie zákonom o advokácii nespôsobuje automatické splnenie podmienky,
ktorou je v čase vydania napadnutého rozhodnutia vyžadovaná najmenej päťročná prax žiadateľa ako
advokátskeho koncipienta.

1.8 Krajský súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/38/2013 zo dňa 20.03.2014,
v ktorom najvyšší súd v obdobnej veci konštatoval, že „pokiaľ § 77 ods. 4 zákona o advokácii výslovne
považuje za prax advokátskeho koncipienta len prax právneho čakateľa komerčného právnika, je
potrebné uviesť, že žalobkyňa sa nedomáhala ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia, ale
dotvárania práva nad rámec jazykového znenia textu zákona a jeho účelu, keďže zákonodarca ponechal
v kompetencii žalovanej, či bude uznávať aj právnickú prax podľa § 5 písm. c/ zrušeného zákona č.
129/1991 Zb. o komerčných právnikoch. Vychádzajúc z princípu trojdelenia moci, súdom v zásade
neprináleží dotvárať text právneho predpisu v záujme odstraňovania tvrdosti zákona v konkrétnych
prípadoch, čo nepochybne môže byť zo strany žalobkyne vnímané ako individuálna nespravodlivosť.“

1.9 K námietke žalobkyne, že postupom žalovaného bola ukrátená na práve vykonávať právnickú
profesiu advokáta, čím došlo k porušeniu jej práva na výkon povolania a podnikania garantovaného



Ústavou SR, krajský súd uviedol, že žalobkyňa nesplnením jednej z obligatórnych hmotno-právnych
podmienok na zápis do zoznamu advokátov, nemohla byť zapísaná do tohto zoznamu. Požiadavky
stanovené v § 3 ods. 1 zákona o advokácii predstavujú samostatné obligatórne  podmienky, pričom
až ich kumulatívne splnenie žiadateľom o zápis do zoznamu advokátov vedeného komorou, zaväzuje
komoru žiadosti vyhovieť.

2.

2.1 Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (kasačná sťažovateľka) v zákonnej
lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhla, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. 38/5/2016
zo dňa 06.05.2016.

2.2 Žalobkyňa namietala právny záver žalovaného a krajského súdu, že pred nadobudnutím účinnosti
zákona o advokácii sa mohla zapísať do komory komerčných právnikov, ale toto oprávnenie nevyužila.
Mala za to, že požiadanie, resp. nepožiadanie zápisu do komory komerčných právnikov komerčných
právnikov nemá na posúdenie prípadu žiadny vplyv a nepožiadaním o zápis jej nemôže byť odňaté
nadobudnuté právo.

2.3 Žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa nevyjadril k námietke uvádzanej v žalobe, ako aj na pojednávaní,
aby preukázal, v ktorých prípadoch povolil vykonanie advokátskej skúšky bez preukázania odbornej
praxe, a s touto námietkou sa nevysporiadal ani súd. Argumentácia o nesplnení praxe advokátskej
praxe a praxe právneho čakateľa komerčného právnika podľa žalobkyne postráda akýkoľvek logický
výklad a je zásahom do jej ústavných práv. Mala za to, že na preukázanie odbornej praxe ako jednej
z obligatórnych podmienok vyžadovaných zákonom by žalovaný mohol trvať len v prípade, ak by
koncipient aj pred vykonaním povinnej praxe mohol absolvovať odbornú skúšku a žalovaný by mohol mať
pochybnosti o splnení podmienok na zápis do zoznamu advokátov i v prípade, ak by sa preukázalo, že
roky nevykonávala právnickú prax. Žalovaný i súd poukázali na to, že splnenie jednej zákon stanovenej
obligatórnej podmienky (vykonanie skúšky) nespôsobuje automatické splnenie ďalšej podmienky a to
najmenej päťročnej praxe, pričom opomínajú skutočnosť, že žalovaný bez právnej praxe ešte nikoho
nepripustil a ani nemohol pripustiť k advokátskej skúške.

2.4 Žalobkyňa mala za to, že postupom žalovaného a rozhodnutím súdu sa jej odníma právo, ktoré
legálne nadobudla v súlade s platným právnym stavom, t.j. právo, ktoré jej bolo garantované zákonom
sa odníma s tým, že to už neplatí. Žalovaný s poukazom na prijatú novú právnu úpravu rozhodnutím
zavádza pravú retroaktivitu zasahuje do práv garantovaných čl. 19 ods. 2 Ústavy SR a čl. 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušuje aj čl. 35 ods. 1 ústavy, ktorý garantuje právo
na slobodnú voľbu povolania, ako aj právo podnikať a uskutočňovať zárobkovú činnosť. V závere
žalobkyňa poukázala na právny názor ústavného súdu vyslovený vo veci sp. zn. PL ÚS 38/99, týkajúci
sa retroaktivity právnych noriem.

3.

3.1 Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne písomne nevyjadril.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti v zmysle ust. § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).



4.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že
žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.07.2016 domáhala preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 38/5/2016 zo dňa 06.05.2016.

4.3 Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

4.4 Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

4.5 Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

4.6 Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.

4.7 Podľa § 453 ods. 1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.

4.8 Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

4.9 Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo uznesenie žalovaného  č. 38/5/2016 zo
dňa 06.05.2016, ktorým Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory podľa § 71 ods. 2 písm. b/ a §
3 ods. 1 písm. c/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, nezapísalo žalobkyňu do zoznamu advokátov
vedeného Slovenskou advokátskou komorou.

4.10 Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.
k. 2S/158/2016-35 zo dňa 21.06.2017, ktorým súd zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala
preskúmania rozhodnutia žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä
z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku krajského súdu. Kasačný súd  z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil skutkový
stav tak, ako bol podrobne opísaný v rozsudku krajského súdu a preto naň v celom rozsahu odkazuje.

4.11 Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo
posúdenie, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, ako aj či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,
či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia.

4.12 Podľa § 4 zákona č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch komerčným právnikom je ten, kto
je zapísaný do zoznamu komerčných právnikov (ďalej len "zoznam") vedeného Komorou komerčných
právnikov Slovenskej republiky (ďalej len "komora") zriadenou podľa § 35 ods. 1 <..

4.13 Podľa § 5 zákona o komerčných právnikoch komora zapíše do dvoch mesiacov odo dňa doručenia
písomnej žiadosti do zoznamu toho, kto
a/ je plne spôsobilý na právne úkony,
b/ získal vysokoškolské vzdelanie na právnickej fakulte v Slovenskej republike alebo má uznané
právnické vzdelanie získané na vysokej škole v zahraničí,



c/ vykonával počas aspoň piatich rokov právnickú prax alebo aspoň počas troch rokov právnickú prax
ako právny čakateľ u komerčného právnika (ďalej len "právny čakateľ"),
d/ zložil odbornú skúšku (§ 8 <.),
e/ je bezúhonný,
f/ po splnení podmienok uvedených v písmenách a/ až e/ zložil do rúk predsedu komory tento sľub:
„Sľubujem na svoje svedomie a občiansku česť, že budem zachovávať Ústavu a ostatné zákony, ako aj
iné všeobecne záväzné právne predpisy, svedomite plniť povinnosti komerčného právnika, vystupovať
dôstojne, konať čestne a dodržiavať povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa
dozviem v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci“.

4.14 Podľa § 6 zákona o komerčných právnikoch komora nezapíše do zoznamu toho,
a/ komu bolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu na čas určený v
rozhodnutí o uložení disciplinárneho opatrenia,
b/ kto je v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu s výnimkou pedagogickej,
publicistickej, literárnej, vedeckej a umelej činnosti.

4.15 Podľa § 8 ods. 1 zákona o komerčných právnikoch, odbornú spôsobilosť na výkon činnosti
komerčného právnika a na zápis do zoznamu uchádzač osvedčuje odbornou skúškou.

4.16 Podľa § 10 ods. 1 zákona o komerčných právnikoch, komora umožní vykonať odbornú skúšku
každému, kto sa uchádza o zápis do zoznamu a kto spĺňa podmienky ustanovené v § 5 písm. a/ až c
<./ a písm. e<K. alebo v § 9 <..

4.17 Podľa § 1 ods. 3 zákona o advokácii, právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú
advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b/, <./, <.,
<. a písm. i<. za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Advokáti poskytujú iné služby
v súlade s osobitnými predpismi.

4.18 Podľa § 3 ods. 1 zákona o advokácii, komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť
do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, kto
a/ je plne spôsobilý na právne úkony,
b/ získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte
vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní
druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv
v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v
študijnom odbore právo,
c/ získal najmenej päťročnú prax ako advokátsky koncipient s minimálnymi obsahovými nárokmi podľa
§ 62a; priebeh praxe sa preukazuje výkazom praxe,
d/ absolvoval vzdelávanie v rozsahu a za podmienok určených stavovským predpisom komory,
e/ zložil advokátsku skúšku,
f/ je bezúhonný a spoľahlivý,
g/ nemá právoplatne uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov alebo
disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov (§ 56 ods. 2 písm. e/),
h/ nemá uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu komerčných právnikov, disciplinárne
opatrenie zbavenie notárskeho úradu, disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu exekútorského úradu,
disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie prokurátora alebo disciplinárne opatrenie odvolanie z
funkcie sudcu podľa osobitných predpisov,
i/ nie je v čase zápisu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu okrem pedagogickej,
publikačnej, literárnej, vedeckej, umeleckej alebo športovej činnosti, činnosti člena poradného orgánu
vlády Slovenskej republiky alebo činnosti, ktorá nie je v rozpore s povahou a etickými princípmi
advokátskeho povolania; o rozpore pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu s
povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania rozhoduje komora,
j/ splnil povinnosti podľa § 12 ods. 3 a § 28 ods.1,
k/ zložil sľub podľa odseku 6.

4.19 Podľa § 6 ods. 2 zákona o advokácii, komora započíta do praxe advokátskeho koncipienta
prax sudcu, asistenta sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, justičného čakateľa, prokurátora,
právneho čakateľa prokuratúry a notársku prax.



4.20 Podľa § 77 ods. 1 zákona o advokácii, advokát zapísaný do zoznamu advokátov vedeného podľa
doterajších predpisov a komerčný právnik zapísaný do zoznamu komerčných právnikov vedeného podľa
doterajších predpisov je advokátom podľa tohto zákona. Komora ich zapíše do zoznamu advokátov bez
žiadosti. Ich oprávnenie na poskytovanie právnych služieb do okamihu zápisu do zoznamu advokátov
nie je týmto zákonom dotknuté. Ich doterajšia činnosť sa na účely osobitných predpisov považuje za
činnosť advokáta.

4.21 Podľa § 77 ods. 3 zákona o advokácii, advokátska skúška zložená podľa doterajších predpisov a
odborná skúška komerčného právnika zložená podľa doterajších predpisov sa považuje za advokátsku
skúšku podľa tohto zákona.

4.22 Podľa § 77 ods. 4 zákona o advokácii, prax advokátskeho koncipienta vykonávaná podľa
doterajších predpisov a prax právneho čakateľa komerčného právnika vykonávaná podľa doterajších
predpisov sa považuje za právnu prax advokátskeho koncipienta podľa tohto zákona.

4.23 Kasačný súd má z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného
preukázané, že žalovanému bol dňa 14.04.2016 doručený návrh žalobkyne na zápis do zoznamu
advokátov vedeného SAK. Z obsahu príloh pripojených k návrhu kasačný súd zistil, že žalobkyňa po
skončení po skončení vysokoškolského štúdia (Diplom o ukončení štúdia štátnou záverečnou skúškou
na Právnickej fakulte UK v odbore právo zo 06.06.1980, osvedčená fotokópia Diplomu o priznaní
titulu „doktor práv (JUDr.)“ vydaného Univerzitou Komenského v Bratislave z 28.10.1981 č. 2170/1982)
vykonávala právnu prax v rokoch 1980 - 1990 ako podnikový právnik na zlúčenom Poľnohospodárskom
družstve v Sokolciach, v rokoch 1990 - 1997 ako podnikový právnik v štátnom podniku Mäsový priemysel
š. p. Dunajská Streda, ktorý sa následne pretransformoval na akciovú spoločnosť DUMAS, a.s., v rokoch
1997 - 2001 ako právnik v Slovenskej sporiteľni, a.s., Dunajská Streda, od roku 2001 na Ministerstve
financií SR, od roku 2003 doposiaľ na pracovnej pozícii vedúca právneho oddelenia.

4.24 Dňa 30.10.1992 žalobkyňa vykonala odbornú skúšku komerčného právnika podľa § 8 ods. 1, §
10 ods. 1 zákona o komerčných právnikoch (Osvedčenie o vykonaní odbornej skúšky č. 325/1992 zo
dňa 30.10.1992). Žalobkyňa požiadala o vykonanie odbornej skúšky komerčného právnika na základe
vykonávania päťročnej právnickej praxe, nie vykonávania praxe právneho čakateľa u komerčného
právnika. V danej veci je taktiež nesporné, že žalobkyňa nebola zapísaná v zozname komerčných
právnikov.

4.25 Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo preveriť zákonnosť žalobkyňou namietaného
postupu a rozhodnutia žalovaného, keď žalobkyňu nezapísal do zoznamu advokátov z dôvodu
nesplnenia  zákonom stanovenej podmienky absolvovania povinnej päťročnej praxe advokátskeho
koncipienta, resp. praxe právneho čakateľa komerčného právnika, napriek vykonanej skúške (v danom
prípade odbornej skúške komerčného právnika).

4.26 Kasačný súd sa stotožnil s postupom krajského súdu, ktorý považoval za potrebné právne posúdiť,
či prax vykonaná podľa zákona o komerčných právnikoch a ktorá bola podmienkou na zápis komerčného
právnika do zoznamu vedeného komorou komerčných právnikov, je praxou, ktorú možno uznať ako prax
podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii, ktorá je v zmysle zákona nevyhnutná na zápis advokáta
do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou.

4.27 V predmetnej veci je nesporné, že navrhovateľka vykonávala právnu prax, ktorá podľa zákona o
advokácii nie je praxou advokátskeho koncipienta, praxou sudcu, asistenta sudcu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, justičného čakateľa, prokurátora, právneho čakateľa prokuratúry a notárskou
praxou podľa  § 6 ods. 2 zákona o advokácii, ktorá sa zo zákona započítava do praxe advokátskeho
koncipienta. Žalobkyňa preukazuje splnenie zákonnej podmienky trvania päťročnej praxe výkonom
praxe v pracovnom pomere podnikového právnika a následne praxou vedúcej právneho oddelenia
ústredného orgánu štátnej správy. Uvedený druh a dĺžka praxe podľa účinného znenia zákona o
advokácii nepostačuje na splnenie podmienky výkonu praxe.



4.28 Avšak ani podľa § 6 písm. b/ zákona o komerčných právnikoch sa nemohla žalobkyňa domáhať
zápisu do zoznamu komerčných právnikov, keďže za účinnosti zákona o komerčných právnikoch bola
v pracovnom pomere.

4.29 Kasačný súd v danom prípade dospel k záveru, že právna prax žalobkyne, ktorá bola hmotno-
právnym predpokladom na to, aby mohla podľa zákona o komerčných právnikoch vykonať odbornú
skúšku komerčného právnika a byť zapísaná do zoznamu komerčných právnikov, čo ako zamestnanec
v pracovnom pomere nemohla využiť, nemožno už ani v zmysle zákona o advokácii započítať do
povinnej praxe advokátskeho koncipienta podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii, z dôvodu
absencie zákonnej úpravy v prechodných ustanoveniach zákona o advokácii. I keď zákon o advokácii
považuje v zmysle § 77 ods. 3 vykonanú skúšku komerčného za advokátsku skúšku podľa zákona
o advokácii, v ustanovení § 77 ods. 4 započítava za právnu prax advokátskeho koncipienta podľa
zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii iba prax advokátskeho koncipienta a prax právneho čakateľa
komerčného právnika vykonávanú podľa doterajších predpisov. Keďže zákon o advokácii explicitne
nerieši uznanie praxe potrebnej na zápis do zoznamu komerčných právnikov v prípade, ak touto praxou
nie je prax právneho čakateľa komerčného právnika vykonávaná podľa doterajších predpisov, nemožno
prax žalobkyne považovať za relevantnú prax ani podľa zákona o advokácii č. 586/2003 Z. z.

4.30 Z ustanovenia § 77 ods. 1 veta prvá zákona o advokácii, podľa ktorého komerčný právnik zapísaný
do zoznamu komerčných právnikov vedeného podľa doterajších predpisov je advokátom podľa tohto
zákona, vyplýva, že u osôb zapísaných do zoznamu komerčných právnikov, zákon o advokácii uvedený
právny stav prevzal, čo znamená, že akceptoval všetky podmienky, ktoré boli potrebné na tento zápis,
t. j. aj podmienky stanovené pre právnu prax, avšak iba za predpokladu, že došlo k samotnému zápisu
komerčného právnika do zoznamu pred nadobudnutím účinnosti zákona o advokácii. I keď zákon o
advokácii umožňuje podľa § 77 ods. 3 uznanie skúšky komerčného právnika za advokátsku skúšku,
nemožno podľa § 77 ods. 4 podľa názoru kasačného súdu dospieť k záveru, že ide aj o automatické
uznanie právnej praxe žalobkyne, ak nebola právnym čakateľom komerčného právnika a ani nebola
zapísaná do zoznamu komerčných právnikov.

4.31 Kasačný súd sa, rovnako s krajským súdom, stotožnil s právnym názorom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, vyloveným v rozsudku sp. zn. 8Sžo/38/2013 zo dňa 20. marca 2014,
predmetom súdneho prieskumu ktorého bolo rozhodnutie žalovaného (Slovenskej advokátskej komory)
o nezapísaní navrhovateľky do zoznamu advokátov, keď nebolo možné navrhovateľke započítať
inú právnu prax do praxe advokátskeho koncipienta. Podľa názoru najvyššieho súdu: „Skutočnosť,
že navrhovateľka splnila podmienky pre zápis do zoznamu komerčných právnikov, avšak formálne
zapísaná nikdy nebola, neznamená, že bez ďalšieho splnila podmienky pre zápis do zoznamu
advokátov. Navrhovateľka sa pred nadobudnutím účinnosti zákona o advokácii mohla zapísať do komory
komerčných právnikov, toto oprávnenie však nevyužila, preto sa následne nemôže zápisu do zoznamu
advokátov domáhať ako legálne nadobudnutého práva. Zákon o advokácii s účinkami pro futuro upravil
podmienky zápisu do zoznamu advokátov v tom zmysle, že pre zápis do komory bude potrebná prax
advokátskeho koncipienta (právneho čakateľa komerčného právnika), ktorú podmienku navrhovateľka
nespĺňala ani pred nadobudnutím účinnosti zák. o advokácii. Naviac pokiaľ § 77 ods. 4 zákona o
advokácii výslovne považuje za prax advokátskeho koncipienta len prax právneho čakateľa komerčného
právnika, je potrebné uviesť, že navrhovateľka sa nedomáhala ústavne konformného výkladu tohto
ustanovenia, ale dotvárania práva nad rámec jazykového znenia textu zákona a jeho účelu, keďže
zákonodarca ponechal v kompetencii odporkyne, či bude uznávať aj právnickú prax podľa § 5 písm.
c/ zrušeného zák. č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch. Vychádzajúc z princípu trojdelenia moci,
súdom v zásade neprináleží dotvárať text právneho predpisu v záujme odstraňovania tvrdosti zákona
v konkrétnych prípadoch, čo nepochybne môže byť zo strany navrhovateľky vnímané ako individuálna
nespravodlivosť“.

4.32 V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje taktiež na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, prijatý v rozsudku sp. zn. 5Sžo/35/2012 zo dňa 29. októbra 2012, v zmysle ktorého:
„Požiadavky § 3 ods. 1 zákona o advokácii, ako aj určenie rovnocennosti odborných skúšok, či
započítanie odbornej praxe podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o advokácii, predstavujú  súbor kvalifikačných
požiadaviek pre výkon povolania. Vzhľadom na postavenie a rolu advokáta v právnom systéme
Slovenskej republiky, t.j. ako profesie, ktorej úlohou je pomáhať uplatňovať ústavné právo fyzických
osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade



s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi (§ 1 ods. 1 ZoA), sa prísne požiadavky nielen na odbornosť zisťovanú skúškou v
zmysle zákona, ale aj požiadavka špecifickej praxe, javí ako logická, a nemožno ju preto považovať za
diskriminačnú. S výnimkou splnenia požiadaviek § 3 ods. 1 zákona o advokácii totiž pre výkon advokácie
nie sú dané ďalšie podmienky, napríklad vo forme výberového konania na miesto, v ktorom by sa preverili
schopnosti uchádzača vykonávať práve túto profesiu v odbore právo. Požiadavky § 3 ods. 1 zákona o
advokácii predstavujú samostatné podmienky, pričom až ich kumulatívne splnenie žiadateľom o zápis
do zoznamu advokátov vedeného komorou zaväzuje komoru žiadosti žiadateľa vyhovieť“.

4.33 Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení dôvodov, vznesených v kasačnej sťažnosti
žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a
pripojeného administratívneho spisu nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu
vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,
ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný
súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom
a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.

4.34 Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

4.35 Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutočnosti, ktorými žalobkyňa v kasačnej
sťažnosti spochybňovala predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré
namietala i v žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná
sťažnosť žalobkyne neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu a zvrátiť výsledok súdneho prieskumu zákonnosti.

4.36 Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky
žalobkyne vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa
§ 461 SSP zamietol.

5.

5.1 O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a §
175 ods. 1 SSP tak, že kasačnej sťažovateľke nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v
konaní. Žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona vyplýva len v prípade, ak ich náhradu
možno spravodlivo požadovať, čo podľa kasačného súdu v danej veci nebolo splnené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok   n i e   j e   prípustný.