Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Cob/20/2011 z 12. 9. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. septembra 2011, sp. zn. 1Cob/20/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8809204273.1
Krajský súd Prešov | 1Cob/20/2011 | ECLI:SK:KSPO:2011:8809204273.1 | 2011-09-12 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/83aa7034-1050-4fee-9740-8a15497afb06
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8809204273.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/20/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809204273
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8809204273.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.
Romana Tótha a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Mgr. K. X., s miestom podnikania
R. č. XXX, IČO: XXXXXXXX, občan SR, proti žalovanej: S. L., s miestom podnikania L. nad B. XXX
XX, X. XXX, IČO: XXXXXXXX, občianka SR, právne zastúpenej splnomocneným zástupcom J. L., nar.
X.X.XXXX, bytom L. V. B., X. ul. č. XXX/XX, o zaplatenie 669,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 10Cb 103/2009-30 zo dňa 4.11.2010,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok súdu prvého stupňa.

Z a v ä z u j e   žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 58,86 eur do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový   súd  napadnutým  rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 669,97
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 170,68 eur od 28.4.2004 do 24.10.2007,
vo výške 15 % ročne zo sumy 170,68 eur od 2.6.2004 do 24.10.2007, vo výške 15 % ročne zo sumy
170,68 eur od 30.6.2004 do 24.10.2007, vo výške 15 % ročne zo sumy 106,04 eur od 21.7.2004 do
24.10.2007, vo výške 15 % ročne zo sumy 170,68 eur od 31.7.2004 do 24.10.2007, vo výške 15 %
ročne zo sumy 131,38 eur od 3.9.2004 do 24.10.2007, vo výške  15 % ročne zo sumy 11,37 eur od
9.9.2004 do 24.10.2007,

vo výške 15 % ročne zo sumy 669,97 eur od 1.1.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že zmluvou o nájme nebytových priestorov zo
dňa 14.1.2002 uzavretej medzi žalovanou ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, žalobca
prenechal žalovanej do užívania nebytové priestory nachádzajúce sa na Y. ul. XX, vo L. V. B. o celkovej
výmere 45,5 m2 na dobu neurčitú, od 1.3.2002 s dohodnutou výškou nájomného vo výške 3.000,-- Sk
plus 10 % DPH mesačne. V bode V. zmluvy si dohodli úhradu služieb spojených s nájmom vo výške
2.700,-- Sk (89,62 eur ročne) s tým, že rozdiel medzi mesačnými zálohovými platbami a skutočnými
nákladmi navzájom vyúčtujú na základe vyúčtovania týchto nákladov. Dňa 24.10.2007 účastníci uzavreli
dohodu o úhrade dlžnej sumy, kde žalovaná pohľadávku vo výške 40.184,70 sk (1.333,89 eur) žalobcu
uznala čo do dôvodovej výšky a zaviazala sa ju uhradiť postupne v splátkach vo výške 3.000,-- Sk
(99,58 eur) mesačne počnúc mesiacom november 2007 vždy ku 20. dňu v mesiaci. Zároveň si dohodli
stratu výhody splátok. Ku dňu vydania uznesenia č. k . 9Cb/48/2008 zo dňa 29.4.2009, ktorým súd



zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 614,13 eur, žalobca evidoval voči žalovanej pohľadávku vo
výške 669,97 eur, ktorá suma pozostáva z neuhradených faktúr vymenovaných v odôvodnení rozsudku.
Žalovaná ako nájomca si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, nezaplatila dohodnuté
nájomné za obdobie jednotlivých mesiacov roku 2003 až 2004, ako aj z dohody o uznaní dlhu v celkovej
výške 669,97 eur. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede zástupcu žalovanej, že dlžnú sumu žalobcovi
uhradil potom, čo žalovaná podpísala uznanie dlhu dňa 24.10.2007, avšak po odpočítaní sumy 25.000,--
Sk, ktorú uhradil zástupca žalovanej po začatí nájmu ako dlh na nájomnom za predchádzajúcich
nájomcov. Aj keby súd pripustil možnosť, že zástupca žalovanej uhradil žalobcovi sumu 25.000,-- Sk dlh
na nájomnom, resp. službách na nehnuteľnosti za jej užívanie predošlými nájomcami, súd by nemohol
túto skutočnosť považovať za úhradu dlžného nájomného zo strany žalovanej žalobcovi, resp. túto
sumu započítať na úhradu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Zástupca žalobcu uviedol,
že sumu 25.000,-- Sk uhradil on sám. Za túto sumu žalobca mal jemu dohodnúť zákazku. Túto svoju
pohľadávku na žalovanú nepostúpil. Preto spor ohľadne zaplatenia sumy 25.000,-- Sk je sporom a
vzťahom medzi žalobcom a manželom žalovanej. Preto dokazovanie súd v tejto namietanej časti
nevykonáva. O danom svedčí aj skutočnosť, že zástupca žalovanej podnikal na vlastné obchodné meno
pod vlastným identifikačným číslom a so žalobcom mal podľa jeho tvrdenia uzatvoriť ústnu dohodu o
tom, že uhradí sumu 25.000,-- Sk za predchádzajúce prevádzky a žalobca mu dohodí nejakú zákazku,
aby sa tieto sumy  vyrovnali. Nesplnením svojho záväzku v lehote splatnosti sa žalovaná dostala do
omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 15 %. Súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania z jednotlivých dlžných súm splatných v tom-ktorom mesiaci, a to odo dňa nasledujúceho po
dátume splatnosti do dňa uzavretia dohody o uhradení dlhu a úrok z omeškania z celej dlžnej sumy vo
výške 669,97 eur odo dňa nasledujúceho po uhradení poslednej splátky žalovanou, t. j. od 1.1.2009.

Ďalším výrokom rozsudku bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume
76,88 eur a právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia v sume 292,50 eur na účet
právneho zástupcu žalobcu, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Tento výrok súd zdôvodnil citáciou § 142 ods. 1 O.s.p. a plným úspechom žalobcu. Priznaná náhrada
trov pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 76,88 eur a z trov právneho zastúpenia vo
výške 257,25 eur vymenovaných v odôvodnení rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že boli doložené dôkazy,
ktoré pravdepodobne neboli zohľadnené. Týmto by sa vyvrátilo, že 25.000,-- Sk boli zaplatené firmou Y.,
a nie firmou L.-E., príjmovými dokladmi slovom firma X., pričom na dvoch príjmových dokladoch neboli
nikde doložené faktúry.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Tvrdenia uvedené v odvolaní o úhradách firmy Y., a nie firmou L.-E. nesúvisia so súdnym
prípadom. Tvrdenia uvedené v odvolaní sú úplne novou skutočnosťou a nevedno, ako majú súvisieť s
teraz prejednávaným prípadom. Ďalšie tvrdenia v odvolaní sú nejasné a preto sa k nim žalobca nedokáže
vyjadriť. Nevie, ako majú súvisieť so súdeným prípadom. Súd správne a úplne zistil skutkový stav veci a
vec aj správne právne posúdil. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z náhrady
odmeny právneho zástupcu za 1 úkon právnej služby v celkovej výške 58,86 eur.

Pretože odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa, urobil tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3,
4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín
verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156
ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného
odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré
boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého
rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené. Prvostupňový súd
v dostatočnom rozsahu preskúmal skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny



záver. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho
správnosti k týmto dôvodom dodáva nasledovné:

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je podstatné, že obaja účastníci boli prvostupňovým súdom riadne
poučení v súlade s § 120 ods. 4 O.s.p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy
a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Takéto neskôr predložené či označené
skutočnosti a dôkazy môžu byť odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p., ktoré
v preskúmavanej veci nie sú splnené.

Žalovaná v podanom odvolaní žiada zamietnuť podanú žalobu v podstate z dôvodu, že to bola jej firma
Y., ktorá uhradila po vzniku nájmu sumu 25.000,-- Sk žalobcovi za predchádzajúcich nájomcov.

Žalovaná po prvýkrát až na pojednávaní 4.11.2010 uviedla ako dôvod pre zamietnutie žaloby existenciu
pohľadávky 25.000,-- Sk. Táto  mala  vzniknúť  jej  manželovi  tým,  že  po

uzavretí nájomnej zmluvy žalovanej so žalobcom zaplatil sumu 25.000,-- Sk dlhujúcu žalobcovi
predchádzajúcimi nájomcami. Zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 4.11.2010 postupne tvrdil, že túto
sumu zaplatil on ešte pred začatím nájmu na základe jeho ústnej dohody so žalobcom. Následne  tvrdil,
že  tento  dlh 25.000,-- Sk predchádzajúcich nájomcov

bol zaplatený po 3-4 mesiacoch po vzniku nájomného pomeru, pričom túto sumu rozúčtoval žalobca
na všetky prevádzky, ktoré boli v objekte na Y. ulici. Zástupca žalovanej pred prvostupňovým súdom
výslovne uviedol, že on sa so žalobcom dohodol, že za týchto 25.000,-- Sk mu žalobca dohodí obchod na
jeho obchodné meno. Nevieryhodnosť takéhoto tvrdenia zástupcu žalovanej vyplýva aj z jeho ďalšieho
tvrdenia, že táto pohľadávka 25.000,-- Sk nie je jeho pohľadávkou, ale že ju nepostúpil žalovanej.

Napriek tomu, že do uvedeného pojednávania trval spor viac, ako 2 a pol roka, žalovaná v celom
jeho priebehu nepredložila a ani neoznačila žiadne dôkazy, ktorými by bolo preukázané tvrdenie
jej zástupcu v podanom odvolaní, že to bola práve ona, ktorá zaplatila žalobcovi sumu 25.000,--
Sk dlhovanú predchádzajúcimi nájomcami. Takéto tvrdenie bolo urobené po prvýkrát až v podanom
odvolaní. V dôsledku toho nie je možné k tvrdeniu tejto skutočnosti v rámci odvolacieho konania
prihliadať. Aj v prípade, že by žalovaná tvrdila túto skutočnosť už v priebehu prvostupňového konania,
toto svoje tvrdenie ani v najmenšom nepreukázala. Nevyplýva ani z písomne uzavretej zmluvy o
nájme nebytových priestorov zo dňa 14.1.2002, ani zo žiadnych písomných dôkazov predložených v
doterajšom priebehu konania účastníkmi. Žalovaná dokonca ani v podanom odvolaní neoznačila žiadne
dôkazy na preukázanie pravdivosti tohto svojho tvrdenia.

Vzhľadom k viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania nebol oprávnený odvolací súd
preskúmavať napadnutý rozsudok z iných dôvodov. Preto bol celý rozsudok súdu prvého stupňa vo
veci samej ako vecne správny potvrdený (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Potvrdený bol aj výrok o náhrade trov
prvostupňového konania. Aj v tejto časti je odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania, ktoré sa
o trovách prvostupňového konania vôbec nezmieňujú.

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. mu
vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobca si uplatnil
len zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia za vykonanie jedného úkonu právnej služby, a to za
napísanie vyjadrenia voči odvolaniu žalovanej jej právnym zástupcom. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty
veci 669,97 eur je výška základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby 51,45 eur. K
tejto odmene sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných
poplatkov, ktorej výška je v roku 2011 je 7,41 eur (§ 9 ods. 1, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.