Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/295/2011 z 6. 11. 2011
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 6. novembra 2011, sp. zn. 17Co/295/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3111212829.1
Krajský súd Trenčín | 17Co/295/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3111212829.1 | 2011-11-06 | Uznesenie
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5a5a5bd-dba2-4bb7-85e8-0bcec810d884
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3111212829.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/295/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111212829
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3111212829.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa Z. A. N., Z. so sídlom v H., G. XXXX, zastúpeného
M. P., advokátom so sídlom v H. H., O.. S. XX, proti odporcovi B. O., bytom H., N. XX, o predbežné
opatrenie, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. júla 2011,
č.k. 22C/124/2011-37, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu    p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa mieni návrhom vo veci samej  domáhať uloženia obsahovo
totožnej povinnosti, i keď s použitím iného slovného vyjadrenia, ako v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia. Nariadením predbežného opatrenia  tohto obsahu by teda súd predbiehal rozhodnutie vo
veci samej, pretože by prejudikoval konečné riešenie a nariadenie predbežného opatrenia tohto obsahu
by sa vymykalo povahe a účelu predbežných opatrení. Nepovažoval tak za splnené podmienky pre
jeho nariadenie. V závere uviedol, že navrhovateľ nepreukázal naliehavosť predbežnej úpravy vzťahov
účastníkov, keď potreba dočasnej úpravy pomerov ako predpoklad nariadenia predbežného opatrenia
je daná len v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právam a záujmom dotknutého
účastníka. Z predložených listinných dôkazov však vyplynulo, že súčasný stav, t.j. odmietavý postoj
odporcu k jeho výzvam na splnenie si povinností vyplývajúcich zo zákonnej normy trvá minimálne od
25. 11. 2009, z ktorého dňa pochádza najskoršia  výzva navrhovateľa adresovaná odporcovi predložená
súdu. Za takýchto okolností preto nepovažoval za preukázanú podmienku nariadenia predbežného
opatrenia, a to bezprostrednosť hroziacej ujmy.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že návrhu na vydanie predbežného opatrenia bude v celom
rozsahu vyhovené. Vyslovil názor, že petit návrhu na vydanie predbežného opatrenia a návrhu vo
veci samej nie je totožný, a to nielen pokiaľ ide o slovné vyjadrenie, ale i obsah oboch návrhov. V
návrhu na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľ sa domáha, aby boli uložené odporcovi len tie
presne špecifikované povinnosti, ktorých splnenie  je predpokladom pre vykonanie najnevyhnutnejších,
najdôležitejších a najpotrebnejších činností navrhovateľom a to za účelom predchádzania vzniku škôd na
tepelných zariadeniach, ktoré môžu nastať napríklad tým, že v dôsledku poškodenia rozvodu tepla, resp.
tepelných zariadení nachádzajúcich sa na pozemkoch odporcu, môže dôjsť k poškodeniu radiátorov
vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ďalej predchádzania stavu núdze, ohrozenia majetku, života
a zdravia osôb, ku ktorému môže dôjsť najmä tým, že v dôsledku poškodenia tepelných zariadení
nachádzajúcich sa na pozemkoch odporcu bude musieť byť odstavená dodávka tepla do domácností,
čo môže mať najmä v zime závažné následky. Petit návrhu vo veci samej je však formulovaný čo do
rozsahu povinnosti odporcu širšie a zahŕňa povinnosť strpenia aj ďalších činností ako vchádzanie s
mechanizmami, vstupovanie na pozemky v súvislosti s prevádzkou, obsluhou, odpočtami, spôsobom
nevyhnutným na výkon povolenej činnosti tak, aby mohol navrhovateľ vykonávať a plniť všetky povinnosti



vyplývajúce mu zo zákona 657/2004 Z.z. ako i vyhlášky č. 151/2005 Z.z., prípadne ostatných platných
právnych predpisov ako i vykonávať ďalšie činnosti v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon
povolenej činnosti. V prípade teoretickej totožnosti petitu návrhu vo veci samej s petitom návrhu na
vydanie predbežného opatrenia však podľa jeho názoru nemožno bezvýnimočne uplatňovať stanovisko,
že obsah predbežného opatrenia nemôže byť totožný s obsahom rozhodnutia vo veci samej a je
potrebné každú vec posudzovať individuálne. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Krajského súdu
Trenčín ako aj Najvyššieho súdu SR.

Vyslovil nesúhlas aj s ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa nevydal predbežné opatrenie
a to, že by navrhovateľ nepreukázal naliehavosť predbežnej úpravy vzťahov účastníkov. Zotrval na
stanovisku, že v danom prípade treba prihliadať na súčasný skutkový stav ako i možné riziko ohrozenia
života, zdravia, majetku osôb, ktoré vzniká tým, že navrhovateľ už viac ako 2,5 roka nevykonal údržbu,
kontrolu technologických zariadení, rozvodov tepla na pozemkoch vo vlastníctve odporcu, ale najmä
následky, ktoré môžu vzniknúť poškodením zariadení na pozemku odporcu a to najmä výbuch susednej
kotolne vo vlastníctve navrhovateľa na ul. A. XXXX v dôsledku poškodenia potrubí, resp. zariadení
na pozemkoch odporcu, poškodenie, resp. pretrhnutie radiátorov v bytoch a nebytových priestoroch,
nemožnosť vykurovania bytov a nebytových priestorov v zimnom období v dôsledku možnej poruchy a
podobne. Navrhovateľ za súčasného stavu nemá vedomosť v akom stave sa nachádzajú zariadenia,
rozvody tepla na pozemkoch odporcu, pričom odporca jednoznačne deklaroval, že navrhovateľa nemieni
vpustiť na svoje pozemky. Citoval ust. § 1 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 151/2005 Z.z., ktorou sa
ustanovuje postup pri predchádzaní vzniku a odstraňovaní následkov stavu núdze v tepelnej energetike
a podľa ktorého výrobcovia tepla, dodávatelia tepla, ktorí teplo vyrábajú alebo dodávajú, predchádzajú
vzniku stavu núdze v tepelnej energetike, ktorý môže vzniknúť v dôsledku havárie alebo poruchy
tepelného zariadenia, dlhodobého nedostatku zdrojov tepelnej energie alebo v dôsledku smogovej
situácie tak, že vykonávajú pravidelnú údržbu, obnovu alebo rozvoj sústavy tepelných zariadení na
základe schválených ročných a dlhodobých plánov. Za skutkového a právneho stavu sú preto splnené
podmienky pre vydanie predbežného opatrenia na základe návrhu navrhovateľa a to najmä s poukazom
na povinnosti navrhovateľa vyplývajúce mu z platných právnych predpisov, najmä § 1, § 2 vyhlášky č.
151/2005 Z.z., § 10 a nasl. zák.č. 657/2004 Z.z., odmietavé stanovisko odporcu v otázke umožnenia
prístupu navrhovateľa k pozemkom odporcu, skutočnosť, že navrhovateľ už viac ako 2,5 roka nevykonal
na zariadeniach na pozemkoch odporcu pravidelnú údržbu ako i prípadné opravy, rekonštrukcie a
nebezpečenstvo hroziacej škody ako i ohrozenia života, zdravia, majetku osôb, pričom prípadným
vydaním predbežného opatrenia nebude výrazným spôsobom zasiahnuté do práv odporcu.

Odporca  vo svojom  vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal uznesenie okresného súdu potvrdiť. Vo
vyjadrení poukazoval na to, že už v r. 2008 písomne upozornil navrhovateľa na neplnenie zákona č.
657/2004 Z.z. a to najmä na poskytnutie primeranej náhrady za obmedzenie výkonu vlastníckeho práva,
ktoré vzniklo zriadením ochranného pásma, následne vypovedal zmluvu o dodávke a odbere tepla,
ktorá bola jednostranne výhodná pre navrhovateľa, jeho návrhy na premiestnenie zariadení z pozemku
odporcu. Vyslovil názor, že v prípade uhradenia dlžnej čiastky a následnej vzájomnej dohody je ochotný
umožniť navrhovateľovi vstup na jeho pozemky.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie
okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne.
Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tom, či nariadi alebo nenariadi predbežné opatrenie je aj skúmanie,
či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je
opodstatnený z hľadiska ochrany Ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené,
vylúčené alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia.  Základným zákonným predpokladom
pre nariadenie predbežného opatrenia je existencia právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktoré vyžadujú
dočasnú úpravu.



Základnou charakteristickou črtou predbežných opatrení je ich dočasnosť, t.j. ich pôsobenie len do
budúcnosti s presne zákonom vymedzeným spôsobom a dobou zániku (§ 77 ods. 1 O.s.p.). Dočasnosť
ako predpoklad na nariadenie predbežného opatrenia sa  chápe ako kategória, ktorá okrem toho, že
vylučuje pôsobenie predbežného opatrenia pred jeho nariadením do minulosti, upravuje právne vzťahy
účastníkov len do času definitívnej súdnej ochrany, prípadne do času, keď je isté, že táto ochrana sa
neposkytne, alebo o ňu navrhovateľ nepožiada a vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania
o návrhu na predbežné opatrenie. S dočasnosťou predbežného opatrenia zároveň súvisí aj potrebnosť
dočasnej úpravy, ktorá je obsahom predbežného opatrenia, ktorá vyplýva z potreby, predovšetkým
zabezpečiť účel občianskeho súdneho konania v konkrétnom prípade, t.j. ochranu porušeného alebo
ohrozeného práva, čo spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie  procesných mechanizmov
slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva,
o ochranu ktorého sa žiada.  Potrebnosť môže byť charakterizovaná aj tým, že výrok predbežného
opatrenia zabráni vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa
do tej miery, že  má preňho ešte význam uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Musí byť splnená
požiadavka, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný stav v právnych vzťahoch medzi
účastníkmi.

Predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia tak ako boli vyššie citované nájdu svoj odraz  v takom
prístupe pri rozhodovaní o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, keď súd má prikročiť k nariadeniu
predbežného opatrenia len v prípade, pokiaľ je nevyhnutná rýchla, dočasná úprava vzťahov medzi
účastníkmi, ktorá  neznesie odklad do doby, pokiaľ bude rozhodnuté vo veci samej. V konaní o vydanie
predbežného opatrenia sa totiž spravidla nevykonáva dokazovanie, súd rozhodne na základe tvrdenia
navrhovateľa a pripojených listín, avšak v občianskom súdnom konaní vo veci samej je súd povinný
vykonávať dokazovanie podľa návrhov účastníkov.

Pre naplnenie zákonných predpokladov na vydanie predbežného opatrenia sa teda vyžaduje, aby
navrhovateľ požiadal o takúto súdnu ochranu bezprostredne v čase, keď dôjde k ohrozeniu jeho práva
a zároveň hodlá využiť aj iné prostriedky právnej ochrany a to najmä podanie návrhu na začatie konania
vo veci samej.

V prejednávanej veci je nepochybné aj z obsahu samotného odvolania, že stav, ktorého nápravy
sa domáha navrhovateľ návrhom na vydanie predbežného opatrenia (neumožňovanie vstupu
technologickým zariadeniam navrhovateľa), trvá už po dobu 2,5 roka bez toho, aby navrhovateľ podal
návrh na začatie konania vo veci samej, alebo sa iným spôsobom v súdnom konaní domáhal nápravy.

Návrh na vydanie predbežného opatrenia podal 2. 6. 2011, pričom súd prvého stupňa ho vyzval,
aby upresnil, čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej. Urobil tak len po výzve súdu prvého
stupňa. V podaní zo dňa 27. 6. 2011 uviedol, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať vydania
rozhodnutia, ktorým bude odporcovi uložená povinnosť strpieť a umožniť prístup navrhovateľovi
vchádzať s mechanizmami alebo vstupovať na pozemky vo výlučnom vlastníctve odporcu, zapísané
na LV č. XX k.ú. G., ako i do objektov a zariadení nachádzajúcich sa na vyššie uvedených pozemkoch
a to v súvislosti s prevádzkou, obsluhou, odpočtami, opravami a údržbou sústavy tepelných zariadení
v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti navrhovateľa, ako i v prípade
bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo majetku osôb, ak ide o likvidáciu týchto stavov, ak ide
o stav núdze v tepelnom hospodárstve, pri predchádzaní jeho vzniku a počas odstraňovania poruchy
alebo havárie na zariadeniach sústavy alebo sietí.

Takéto postoje navrhovateľa súd prvého stupňa správne vyhodnotil v otázke naliehavosti predbežnej
úpravy vzťahov medzi účastníkmi (§ 75 ods. 2 O.s.p.).

Nedostatok naliehavosti predbežnej úpravy je dôvodom na zamietnutie návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, a preto bolo uznesenie okresného súdu potvrdené odvolacím súdom z dôvodu nenaplnenia
predpokladov pre jeho vydanie.



Krajský súd preto uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie     n i e     j e      p r í p u s t n é.