Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sa/24/2018 z 9. 12. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 9. decembra 2019, sp. zn. 5Sa/24/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7018200660.1 Krajský súd Košice | 5Sa/24/2018 | ECLI:SK:KSKE:2019:7018200660.1 | 2019-12-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 71 zákona č. 461/2003 Z. z., § 70 zákona č. 461/2003 Z. z., § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/516602e6-a97c-4dea-9a3a-26809d8c2a37 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7018200660.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sa/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200660
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200660.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: H. W., bytom
N., N. XXX/XX, prechodne bytom XX O. Z., L., L., S. N., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 04. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 04. 05. 2018 č. XXX XXX XXXX X žalovaný podľa ustanovenia § 218 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o
sociálnom poistení"), zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 25. 01. 2018, vo veci odňatia invalidného dôchodku.

2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 25. 01. 2018 podľa ustanovenia § 70, § 71 a § 112 zákona o sociálnom poistení odo
dňa 06. 03. 2018 žalobcovi odňal invalidný dôchodok z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov zo dňa 02. 01. 2018 menovaný už nie je
invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože od uvedeného dátumu miera
poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť už nie 45 %, ale je 30 %, t. j. od uvedeného
dátumu pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti citovanému rozhodnutiu podal žalobca v
zákonom stanovenej lehote odvolanie namietajúc, že nebol poučený o svojich právach a možnostiach.
Uviedol, že nemá zabezpečené právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pri nespôsobilosti
na prácu, pri strate živiteľa a v hmotnej núdzi, čo je absolútne ignorované Sociálnou poisťovňou a
Najvyšším súdom Slovenskej republiky spolu s jeho rozsudkom. Ďalej uviedol, že bol produktívny
na trhu práce 33 rokov. Vykonával funkciu staničného dispečera a výpravcu v mimotriednej stanici v
Čiernej nad Tisou, kde boli prísne protialkoholické opatrenia. Od roku 2001 do roku 2011 sa podrobil
minimálne šiestim opakovaným lekárskym vyšetreniam a s alkoholom nemal žiadne problémy. V roku
2001 anonymne navštívil psychiatrickú ambulanciu z dôvodu pocitu depresie, syndrómu vyhorenia a
krátky čas užíval alkohol v neprimeranej miere. Po niekoľkých sedeniach bol preliečený a vo veľmi
dobrom psychickom stave bol až do roku 2011. Problémy s pamäťou u neho nastali až po silnom údere
do hlavy, ktorý bol spôsobený záchvatom, a pre ktorý bol hospitalizovaný. Menovaný tiež nesúhlasil s
tvrdením W. ktorý ignoroval podrobné vyšetrenia O.. C.H. zo dňa 01. 01. 2012, O.. Č.Š.P. zo dňa 22. 03.
2013 a A.. Z. - klinického psychológa zo dňa 24. 01. 2013, potvrdzujúce jeho demenciu. Menovaný v



odvolaní žiadal o preverenie reálnych zdravotných výsledkov, pričom k odvolaniu žiadne lekárske správy
nepripojil.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že na základe neformálnej žiadosti žalobcu
o prehodnotenie zdravotného stavu a zvýšenie sumy invalidného dôchodku, spísanej 28. 09. 2013, bol
dňa 12. 11. 2013 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov
posúdený jeho zdravotný stav. V odbornom posudku o invalidite z uvedeného dňa posudkový lekár
uviedol, že žalobca je naďalej invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tento posudok o invalidite
bol záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 12. 2013, ktorým bola
podľa ustanovenia § 73 a § 112 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov zamietnutá žiadosť žalobcu
o zvýšenie invalidného dôchodku. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav menovaného
opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov
11. 02. 2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v
Košiciach 31. 03. 2014, ktorí v odborných posudkoch zhodne uviedli, že zdravotný stav menovaného je
naďalej dlhodobo nepriaznivý s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 45%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti citovanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 8Sd/24/2014-65 zo dňa 17.
09. 2014 rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 12. 2013 potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9So/11/2015 zo dňa 28. 09. 2016 rozsudok KS
zmenil tak, že rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 20. 12. 2013 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na
ďalšie konanie. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie
bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a Sociálnej poisťovni uložil doplniť
dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu účastníka konania znalcami z odboru neurológie a
psychiatrie, ktorí posúdia percentuálnu mieru poklesu schopnosti menovaného vykonávať zárobkovú
činnosť v súlade s § 71 ods. 3 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov v spojení s
prílohou č. 4 k tomuto zákonu a podrobne odôvodnia, či a v ktorom období išlo u účastníka konania o
epilepsiu a či a od kedy je účastníkovi konania diagnostikovaná Alzheimerova choroba, aká je jej liečba
a vývoj, tiež či poruchy psychiky a správania sú u menovaného spôsobené užívaním alkoholu alebo z
iných príčin. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 25. 01. 2018 bol realizovaný rozsudok
NS SR.

4. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov 13. marca 2018, ktorý nevyhovel odvolaniu
a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie so sídlom v Košiciach. V odvolacom konaní bol zdravotný stav účastníka konania v zmysle
odôvodnenia rozsudku NS SR opätovne posúdený znalcami z odboru neurológie a psychiatrie.

5. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 26.
4. 2018 a v závere posudku konštatoval, že účastník konania bol uznaný invalidným od marca 2012
s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre rozhodujúce zdravotné
postihnutie, a to epileptické záchvaty, stredne ťažkú formu s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 40 %, so zvýšením podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona
č. 310/2006 Z. z. 5 % pre úzkostnú poruchu, organický psychosyndróm a syndróm závislosti od
alkoholu. Na základe realizácie vyššie uvedeného rozsudku NS SR bol zdravotný stav účastníka konania
opakovane posúdený. Súdno-znalecký posudok z odboru neurológie bol vyhotovený 06. 06. 2017 so
záverom, že u účastníka konania boli skutočne objektivizované generalizované poruchy vedomia -
epileptické celkovo dvakrát a to 03. 5. 2011, kedy po páde v záchvate bol hospitalizovaný na chirurgickom
oddelení a 02. 12. 2011, kedy k nemu bola privolaná LSPP. Všetky ostatné subjektívne udávané záchvaty
v júni 2011, v novembri 2011, v októbri 2012, kedy mal záchvat po vynechaní liekov a v decembri 2014
- nie sú podložené objektívnou anamnézou a teda môžeme, ale nemusíme o nich pochybovať. Ani
v jedinom EEG grafe sa nevyskytli žiadne ložiskové patologické prejavy, či epileptické grafoelementy.
Objektívny neurologický nález bol a aj je bez topickej lézie CNS, je v norme. NMR mozgu vylúčilo
ložiskové poškodenie mozgu, dokázalo len ľahkú atrofiu kôry mozgu. Je preto isté, že pri posudzovaní
zdravotného stavu účastníka konania v marci 2012 O.. M. O., neboli splnené podmienky na priznanie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z neurologického hľadiska podľa kapitoly VI,



oddielu A, položky 4, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
40 % (ale len položka 4, písmeno a). Nešlo v tom čase o stredne ťažkú formu generalizovaných
záchvatov minimálne 1 x do mesiaca a nešlo tak ani po tomto posúdení v priebehu ďalších rokov až
dodnes. Išlo len o sporadický výskyt generalizovaných porúch vedomia, či už objektivizovaných alebo
nie, ktoré pri liečbe antiepileptikami a úprave životosprávy vymizli a prakticky od decembra 2014 účastník
konania žiaden epileptický záchvat nemal, čo aj sám verbalizuje. Subjektívne nemá žiadne závažnejšie
ťažkosti. Objektívny neurologický nález je v norme. Poukázal aj na obsah znaleckého posudku zo 17.
júla 2017, vypracovaného spoločnosťou FORENZA, znalecká organizácia psychiatrická, spol. s r. o.,
doc. MUDr. Ivanom Dócim, PhD., znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria
(liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), z ktorého vyplýva, že u účastníka konania sa
nejedná a nikdy nejednalo o demenciu Alzheimerovho typu. Jeho psychický zdravotný stav v júli 2017
je takmer identický s jeho psychickým zdravotným stavom v decembri 2014 - podľa MKCH dg.: 10
F06.8 - iná psychická porucha, zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou.
Bližšie psychiatrické určenie poruchy - ľahké organické zmeny (prípadne iným pomenovaním ľahká
kognitívna porucha, resp. ľahký organický psychosyndróm - vysvetlenie terminológie v časti rozbor v
tomto posudku) majú u účastníka konania viac príčin. Jedná sa o príčiny cievne, (vaskulárne, poúrazové,
poepileptické) a o dlhodobý účinok alkoholu. Podiel týchto jednotlivých príčin na celkovom zdravotnom
stave účastníka konania sa nedá presne vyčísliť, určiť, aj keď na základe klinickej skúsenosti
znalca a kompletného zhodnotenia zdravotného stavu účastníka konania je vysoko pravdepodobné, že
užívanie alkoholu v minulosti má na súčasnom jeho zdravotnom stave významný podiel. Uvedenému
zdravotnému stavu účastníka konania zodpovedá rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania:
ľahké organické zmeny, resp. ľahký organický psychosyndróm, bez demencie typu Alzheimerovej
choroby, bez výskytu epileptických záchvatov, zaradené do kapitoly Vl - choroby nervového systému,
odd. A - choroby mozgu, položky 1 - poruchy osobnosti, poruchy správania a poruchy intelektu vyvolané
ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu (encefalopatia, demencie cievnej etiológie, ložiskové
ischémie mozgu, krvácanie do mozgu), písmena a) - ľahká forma, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 30
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo je horná hranica zákonného percentuálneho rozpätia od
20 % do 30 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je
naďalej 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

6. Z uvedeného žalovaný vyvodil záver, že účastník konania v odvolacom konaní predloženými listinnými
dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje
zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Zistenia posudkových lekárov sociálneho poistenia neboli spochybnené ani v odvolacom
konaní. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sa v konaní vysporiadali so všetkými
lekárskymi nálezmi, ktoré účastník konania predložil v predmetnej veci. Ich odborné posudky sú zhodné,
bez diskrepancií, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich
záveroch sa zhodujú. Nie je rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom. Nebol preto daný
dôvod na ďalšie dokazovanie. Vzhľadom na to, že účastník konania pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou, nie je invalidný, a teda nespĺňa podmienky stanovené v §70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nárok na invalidný dôchodok mu zanikol, pretože z
dôvodu zmeny jeho zdravotného stavu došlo k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na 30 %, oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola
určená na 45 %, čo bolo preukázané odborným posudkom z 26. apríla 2018. Preto napadnutým
rozhodnutím bolo rozhodnuté správne a v súlade s citovanou právnou úpravou. Zistenia posudkových
lekárov sociálneho poistenia neboli spochybnené ani v odvolacom konaní. Účastník konania nepredložil
relevantné dôkazy, ktorými by preukázal nesprávnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného
rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.

7. Námietku účastníka konania, že nesúhlasí s tvrdením súdneho znalca Doc. MUDr. Ivana Dóciho,
PhD., ktorý ignoroval jeho lekárske vyšetrenia, týkajúce sa epilepsie a demenciálnej choroby, je
nedôvodná, nakoľko zo znaleckého posudku zo 17. 07. 2017 vyplýva, že znalec sa podrobne oboznámil
s odbornými vyšetreniami a lekárskymi nálezmi účastníka konania z odvetvia psychiatrie. Jeho
pochybnosti o tom, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený, sú nedôvodné, vyvolané len jeho
subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov
prijatých v konaní. Právomoc vykonávať lekársku posudkovú činnosť a určovať pokles schopnosti



vykonávať zárobkovú činnosť zákon zveril v zmysle § 153 ods. 5 č. 461/2003 Z. z výlučne do právomoci
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí svoju činnosť vykonávajú na
vysokej profesionálnej a odbornej úrovni, ktorú nadobudli získaním osobitnej špecializácie v odbore
posudkové lekárstvo v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. Posudkový lekár sociálneho poistenia hodnotí
zdravotný stav podľa funkčnej poruchy a jej aktuálnej závažnosti pri jednotlivých orgánových systémoch
v súlade s prílohou č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, kde sú zreteľne
a jasne stanovené podmienky hodnotenia zdravotného stavu a prípadného percentuálneho zvýšenia
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaný zdôraznil, že posudkový lekár
sociálneho poistenia hodnotí aktuálny zdravotný stav ku dňu jeho posudzovania a v prípade zhoršenia
akéhokoľvek ochorenia v budúcnosti má účastník konania možnosť opätovne požiadať o prehodnotenie
zdravotného stavu. Posudkoví lekári nemajú záujem poškodiť účastníka konania. Sú povinní posúdiť
zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú
rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo
v neprospech účastníka konania. Ich posudky majú charakter odborných posudkov a sú jedným z
dôkazných prostriedkov v zmysle § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Skutočnosti rozhodujúce
na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia je povinný preukázať poberateľ dávky.
S poukazom na uvedené napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe správne vyhodnoteného
skutkového stavu veci platného v čase rozhodovania o nároku na invalidný dôchodok. Žalovaný § 196
ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti
a dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.

8. Včas podanou žalobou zo dňa 20. 06. 2018, ktorej dôvody korešpondujú s dôvodmi odvolania
podaného proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, sa žalobca domáhal preskúmania
a zrušenia napadnutého rozhodnutia. Namietal neprofesionálny a arogantný prístup posudkového
lekára, ako aj to, že posudkoví lekári sa nevedia dohodnúť na diagnóze a ignorujú reálne výsledky
neurologických vyšetrení žalobcu. Poukázal na to, že vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav
bol nútený presťahovať sa k dcéram do Anglicka, pretože jeho manželka to s ním sama nezvládala a
nemohla sa preto zamestnať. Takto je zo strany jeho najbližších zabezpečený neustály dohľad nad ním.
Uviedol, že mu bola dvakrát potvrdená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45
% a tretíkrát len na 30 %, čomu nerozumie, keďže lekári tvrdia, že jeho zdravotný stav sa nezmenil.

9. V písomnom vyjadrení zo dňa 03. 08. 2018 k správnej žalobe žalovaný zhodne ako v napadnutom
rozhodnutí popísal zistený skutkový stav veci a zotrval aj na právnych dôvodoch v ňom obsiahnutých.
Konštatoval, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu bolo
lekárskymi správami a vlastným objektívnym vyšetrením posudkovými lekármi sociálneho poistenia
organizačných zložiek Sociálnej poisťovne preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu
žalobcu - choroby nervového systému, postihnutie mozgu, poruchy osobnosti, poruchy správania a
poruchy intelektu vyvolané ochorením, poškodení alebo disfunkciou mozgu (encefalopatia, demencia
cievnej etiológie, ložiskové ischémie mozgu, krvácanie do mozgu), ľahká forma podľa kapitoly VI, odd. A,
pol. 1, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu, zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou z rozpätia 20 % až 30 %. Iné zdravotné postihnutie žalobcu
pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne neuviedol. Posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia žalovanej
na podklade lekárskych správ, znaleckých posudkov a vlastného objektívneho vyšetrenia žalobcu o
odbornom posudku o invalidite z 26. 04. 2018 potvrdil v rámci odvolacieho konania predchádzajúce
posudkové závery posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky žalovanej, a to, že žalobca nie
je podľa § 71 ods. 1 zákona invalidný, lebo nemá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Žalovaný má zároveň za to, že
námietky, ktoré žalobca uvádza v žalobe nie sú dôvodné, sú len jeho subjektívnym presvedčením, čo
nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovými
lekármi sociálneho poistenia. Žalobca v odvolacom konaní nepreukázal žiadne také nové skutočnosti,
ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho
poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov
sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu
žalobcu bol objektívne zistený, neboli diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a ich posúdením
posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobcu



posudkoví lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v zdravotnom stave žalobcu, ktorá by
odôvodňovala zmenu pôvodných posudkov a spochybnila na ich základe posúdený nárok žalobcu
na invalidný dôchodok. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil také dôkazné prostriedky, ktorými
by spochybnil alebo doplnil dôkazné prostriedky obsiahnuté v administratívnom spise do vydania
rozhodnutia žalovanej a z toho dôvodu treba považovať rozhodnutie za správne a vydané na základe
spoľahlivo zisteného skutkového stavu v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení.

10. V replike zo dňa 27. 08. 2018 žalobca zotrval na rovnakých dôvodoch, ktoré uviedol aj vo svojej
žalobe. Podľa jeho názoru trpí Alzheimerovou chorobou minimálne stredne ťažkého stupňa, okrem toho
trpí aj arteriálnou hypertenziou a chronickou prostatitídou. Naďalej trval na vrátení invalidného dôchodku
ako aj na uhradení škôd, ktoré mu SP spôsobila od roku 2012.

11. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku (ďalej len "SSP"), preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil
sa s obsahom podanej správnej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, obsahom pripojených
administratívnych spisov a v konaní bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok
podľa ustanovenia § 107 v nadväznosti na § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP dospel k
záveru, že správna žalobcu zo dňa 20. 06. 2018 dôvodná nie je.

12. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 23. 03. 2013 č. XXX XXX
XXXX bol žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 08. 03. 2012 priznaný invalidný dôchodok odo
dňa 01. 03. 2012 vychádzajúc z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Trebišov zo dňa 08. 03. 2012, ktorým bol uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení s mierou poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, určenou pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - zradník,
začlenené v kapitole VI, odd. A, pod pol. 4b prílohy č. 4 zákona o sociálnom postení (40 %) so
zohľadnením ďalších zdravotných postihnutí - poruchy nálad, iné špecifikované psychické poruchy
zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a poruchy psychiky a správania pri nadmernom užívaní
alkoholu. Zo záveru citovaného posudku vyplýva, že menovaný bol v poslednom roku liečený pre
epilepsiu typu Grand mall s frekvenciou záchvatov cca 1x mesačne. Podľa psychologického vyšetrenia
boli u posudzovaného prítomné diskrétne organické zmeny CNS, CT mozgu potvrdilo atrofiu mozgovej
kôry. Navštevoval aj psychiatrickú ambulanciu pre zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu, poruchy
psychiky a správania zapríčinené nadmerným užívaním alkoholu, ako aj pre iné špecifikované psychické
poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu. V máji 2011 bol hospitalizovaný na chirurgickom
oddelení pre otras mozgu, pohmoždenie hlavy, počas hospitalizácie mal opakovane epileptický záchvat
typu Grand mall. Pre toto ochorenie mal žalobca priznanú 40 % mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť s navýšením o 5 % pre ďalšie vyššie uvedené diagnózy. Dátum vzniku invalidity
bol stanovený dňom ukončenia podporného obdobia - 01. 03. 2012. Zároveň bola stanovená kontrolná
lekárska prehliadka na marec 2014.

13. Žiadosťou zo dňa 28. 08. 2013, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava dňa 06. 09. 2013,
požiadal o prehodnotenie jeho zdravotného stavu a zvýšenie sumy invalidného dôchodku v dôsledku
jeho zhoršenia. Na základe tejto žiadosti bol dňa 12. 11. 2013 posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov posúdený jeho zdravotný stav. V odbornom posudku o invalidite
z uvedeného dňa posudkový lekár uviedol, že žalobca je naďalej invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým,
že nedošlo k podstatnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Dňa 20. 12. 2013 pod č. XXX XXX XXXX
X vydala Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava rozhodnutie, ktorým bola podľa § 73 a § 112 ods. 4
zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Na základe
žalobcom podaného opravného prostriedku bol jeho zdravotný stav opätovne preskúmaný posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trebišov 11. 02. 2014 a posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach 31. 03. 2014, ktorí v
odborných posudkoch zhodne uviedli, že zdravotný stav menovaného je naďalej dlhodobo nepriaznivý s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 8Sd/24/2014-65 zo dňa 17. 09. 2014 rozhodnutie



Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. 12. 2013 ako vecne správne a zákonné
potvrdil. O odvolaní žalobcu podanom proti citovanému rozsudku krajského súdu rozhodol Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9So/11/2015 zo dňa 28. 09. 2016, ktorým rozsudok KS
zmenil tak, že rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 20. 12. 2013 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na
ďalšie konanie. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie
bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho Sociálnej poisťovni
uložil doplniť dokazovanie o nové posúdenie zdravotného stavu účastníka konania znalcami z odboru
neurológie a psychiatrie, ktorí posúdia percentuálnu mieru poklesu schopnosti menovaného vykonávať
zárobkovú činnosť v súlade s § 71 ods. 3 až 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov
v spojení s prílohou č. 4 k tomuto zákonu a podrobne odôvodnia, či a v ktorom období išlo u účastníka
konania o epilepsiu a či a od kedy je účastníkovi konania diagnostikovaná Alzheimerova choroba, aká je
jej liečba a vývoj, tiež či poruchy psychiky a správania sú u menovaného spôsobené užívaním alkoholu
alebo z iných príčin.

14. Následne po doplnení dokazovania dňa 25. 01. 2018 vydala Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým realizovala citovaný rozsudok NS SR. Týmto rozhodnutím
bol žalobcovi od 06. 03. 2018 podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odňatý invalidný
dôchodok. Podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov zo dňa 02. 01. 2018, v zmysle ktorého žalobca nie
je od 02. 01. 2018 invalidný podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje od 02. 01. 2018 iba
30 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli u neho určené choroby nervovej sústavy, pričom toto
postihnutie bolo zaradené do kap. VI, odd. A, pol. 1, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.
z. a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. U menovaného
bola zistená aj iná psychická porucha zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou
chorobou, ako aj ľahký organický psychosyndróm. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že ide o 55-
ročného posudzovaného so stredoškolským vzdelaním, ktorý bol uznaný za invalidného od 01. 03.
2012 so 45 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z toho 40 % pre epilepsiu
typu grand mall s frekvenciou záchvatov cca 1x mesačne s prítomnými organickými zmenami CNS
a s 5 % navýšením pre zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu, poruchy psychiky a správania
zapríčinené nadmerným užívaním alkoholu, ako aj pre iné špecifikované psychické poruchy zapríčinené
poškodením a dysfunkciou mozgu. Dňa 12. 11. 2013 na žiadosť menovaného o zvýšenie sumy
invalidného dôchodku bol posúdený jeho zdravotný stav. Na základe doložených vyšetrení posudzujúci
lekár konštatoval, že je naďalej v starostlivosti neurológa, posledný epileptický záchvat mal pred rokom
- 10/2012 a je evidovaný na psychiatrickej ambulancii pre poruchy psychiky a správania zapríčinené
užívaním alkoholu s ľahkými organickými poruchami CSN, psychomotorické tempo primerané, bez
psychotických príznakov. Pretože nedošlo k podstatnému zhoršeniu zdravotného stavu, takýto stav
naďalej podmieňoval 45% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z dôvodu nesúhlasu
s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri posudzovaní zo dňa 12. 11.
2013 menovaný podal opravný prostriedok zo dňa 10. 02. 2014 proti rozhodnutiu SP, ústredie zo dňa
20. 12. 2013. Dňa 31. 03. 2014 bolo vykonané posúdenie invalidity na základe konania o opravnom
prostriedku. Počas zasadnutia pri zhodnotení zdravotného stavu udával, že žije u svojej dcéry v
Anglicku, nové lekárske nálezy nedoložil. Vzhľadom na väčší odstup kontrolných lekárskych nálezov,
ktoré zhodnocovali zdravotný stav menovaného a vykonané vyšetrenie bola ponechaná pôvodná
KLP na november 2014 s tým, že po komplexnom doplnení zdravotného stavu novými lekárskymi
nálezmi bude opätovne zhodnotený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov. Dňa
09. 07. 2014 na dožiadanie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. 04. 2014 o doplnenie posudku
vo veci opravného prostriedku z dôvodu nesúhlasu so zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť na základe kontrolnej lekárskej prehliadky opätovným zhodnotením zdravotného
stavu bolo konštatované, že pôvodné zhodnotenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 31. 03. 2014 bolo správne,
a nebol dôvod ho meniť ani po pripomienkovaní k jednotlivým tvrdeniam účastníka konania. Dňa
16. 11. 2016 oddelenie opravných prostriedkov a žalôb SP ústredie v rámci realizácie rozsudku NS
SR zo dňa 28. 09. 2016 požiadalo Sociálnu poisťovňu, pobočka Trebišov o zabezpečenie posúdenia
zdravotného stavu menovaného znalcami z odboru neurológie a psychiatrie - vypracovaním znaleckého
posudku a následným posúdením zdravotného stavu posudkovým lekárom pobočky. Neurológ vo
svojom znaleckom posudku uviedol, že objektivizované generalizované poruchy vedomia - epileptické



boli celkovo 2x a to 03. 05. 2011 po páde s následnou hospitalizáciou na chirurgickom oddelení a 02.
11. 2011, kedy bola privolaná LSPP. Všetky ostatné subjektívne uvádzané záchvaty nie sú podložené
objektívnou anamnézou. Zrealizované NMR vyšetrenie mozgu vylúčilo ložiskové poškodenie mozgu,
dokumentuje len ľahkú atrofiu mozgu. V opakovaných EEG grafoch sa ani v jednom prípade nevyskytli
žiadne ložiskové patologické prejavy, alebo epileptické grafoelementy. Objektívny neurologický nález
bol a je bez topickej lézie CNS, čiže v norme. Išlo len o sporadický výskyt generalizovaných porúch
vedomia, ktoré pri liečbe antiepileptikami a úprave životosprávy vymizli. Psychiater na základe priebehu
stavu, ktorý sa za posledného 2,5 roka nezmenil, vylúčil Alzheimerovu chorobu, čiže nejedná sa a
nikdy sa nejednalo o demenciu Alzheimerovho typu. Psychický stav z júla 2017 je takmer identický
s jeho stavom v decembri 2014, kedy mu bola diagnostikovaná choroba: F06.8 - iná psychická
porucha zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou. Bližšie psychiatrické
určenie poruchy - ľahké organické zmeny, prípadne ľahká kognitívna porucha, resp. ľahký organický
psychosyndróm má viac príčin: cievne, poúrazové, poepileptické a dlhodobý účinok alkoholu v minulosti
má na súčasnom zdravotnom stave výrazný podiel. Vzhľadom na ľahké organické zmeny, resp. ľahký
organický psychosyndróm, bez demencie Alzheimerovho typu, bez výskytu generalizovaných porúch
vedomia od roku 2014 zaradený do kapitoly VI, odd. A, pol.1 písm. a) so zmenou miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %. Neuznaný invalidným je od 02. 01. 2018.

15. K zhodnému záveru pokiaľ ide o zánik invalidity i mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť u žalobkyne dospel aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie,
Bratislava, pracovisko Košice vo svojom posudku vypracovanom dňa 26. 04. 2018 na základe odvolania
podaného žalobcom proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 25. 01. 2018. Zdravotný stav žalobcu
charakterizoval diagnostickým záverom: iná psychická porucha zapríčinená poškodením a dysfunkciou
mozgu a somatickou chorobou a ľahký organický psychosyndróm, ku ktorému dospel po zhodnotení
aktuálneho zdravotného stavu žalobcu na základe ním absolvovaných odborných lekárskych vyšetrení,
ako aj na základe výsledkov znaleckého dokazovania - znaleckého posudku znalkyne z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia neurológie MUDr. Mileny Pivoluska Hrehorovskej č. 2/2017 zo dňa
06. 06. 2017 a znaleckého posudku zo dňa 17. 07. 2017, vypracovaného spoločnosťou FORENZA -
znalecká organizácia psychiatrická, spol. s r. o., doc. MUDr. Ivanom Dócim, PhD., znalcom z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) č.
31/2017. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu aj tento posudkový lekár považoval choroby
nervovej sústavy so začlenením do kapitoly VI, odd. A, pol. 1, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení a zodpovedá mu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
rozsahu 30 %. V závere posudku posudkový lekár opísal postup posudkových orgánov pri posudzovaní
zdravotného stavu žalobcu za obdobie od priznania invalidity až doposiaľ a konštatoval, že jeho
zdravotný stav bol opakovane posúdený v rámci realizácie rozsudku NS SR zo dňa 28. 09. 2016
po doplnení dokazovania spôsobom, vyplývajúcim z jeho odôvodnenia. Uviedol, že súdno-znalecký
posudok z odboru neurológie bol vypracovaný dňa 06. 06. 2017 so záverom, že u posudzovaného H.
W.V.U. skutočne objektivizované poruchy vedomia a teda epileptické boli celkovo 2x a síce dňa 03. 05.
2011 - kedy po páde v záchvate bol hospitalizovaný na chirurgickom oddelení a dňa 02. 12. 2011, kedy
k nemu bola privolaná LSPP. Všetky ostatné subjektívne udávané záchvaty - v júni 2011, v novembri
2011, v októbri 2012, kedy mal záchvat po vynechaní liekov a v decembri 2014 - nie sú podložené
objektívnou anamnézou a teda môžeme, ale nemusíme o nich pochybovať. Ani v jedinom EEG grafe sa
nevyskytli žiadne ložiskové patologické prejavy, či epileptické grafoelementy. Objektívny neurologický
nález bol a aj je bez topickej lézie, CNS, je v norme. NMR mozgu vylúčilo ložiskové poškodenie
mozgu, dokázalo len ľahkú atrofiu kôry mozgu. Je preto isté, že pri posudzovaní zdravotného stavu H.
W.V.U. v 03/2012 O.. M. O. neboli splnené podmienky na priznanie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť z neurologického hľadiska podľa kap. VI, odd. A, pol. 4, písm. b) s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % (ale len pol. 4, písm. a) - nešlo v tom čase o stredne ťažkú
formu generalizovaných záchvatov minimálne 1 x do mesiaca a nešlo o ňu ani po tomto posúdení v
priebehu ďalších rokov až dodnes). Išlo len o sporadicky výskyt generalizovaných porúch vedomia, či už
objektivizovaných alebo nie - ktoré pri liečbe antiepileptikami a úprave životosprávy vymizli a prakticky od
decembra 2014 posudzovaný žiaden epileptický záchvat nemal, čo sám aj verbalizuje. Subjektívne nemá
žiadne závažnejšie ťažkosti. Objektívny neurologický nález je v norme. Poukázal aj na súdnoznalecký
posudok z odboru psychiatrie, ktorý bol vypracovaný dňa 17. 07. 2017 so záverom, že u posudzovaného
sa nejedná o nikdy nejednalo o demenciu Alzheimerovho typu - vysvetlenie a podrobné odôvodnenie je
vyššie v časti rozbor. Psychický stav menovaného v 7/2017 je takmer identický s jeho stavom v 12/2014
- dg. podľa MKCH-10 F06.8 - Iná psychická porucha, zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu



a somatickou chorobou. Bližšie vysvetlenie terminológie v súvislosti s psychiatrickým určením poruchy
ľahké organické zmeny (prípadne iným pomenovaním ľahká kognitívna porucha, resp. ľahký organický
psychosyndróm) je uvedené v časti rozbor v tomto posudku. Ľahké organické zmeny CNS majú u p.
W.V.U. viac príčin: jedná sa o príčiny cievné (vaskulárne, poúrazové, poepileptické a o dlhodobý účinok
alkoholu). Podiel týchto jednotlivých príčin na celkovom zdravotnom stave menovaného sa nedá presne
vyčísliť (určiť), aj keď na základe klinickej skúsenosti znalca a kompletného zhodnotenia zdravotného
stavu menovaného je vysoko pravdepodobné, že užívanie alkoholu v minulosti má na jeho súčasnom
zdravotnom stave významný podiel. Za rozhodujúce postihnutia bolo stanovené ochorenie - ľahké
organické zmeny, resp. ľahký organický psychosyndróm, bez demencie typu Alzheimerovej choroby,
bez výskytu epileptických záchvatov so zaradením do kapitoly VI, pol. 1, písm. a) s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % aj naďalej.

16. Súčasťou administratívneho - posudkového spisu sú aj vyššie citované znalecké posudky, závery
ktorých korešpondujú s obsahom vyššie citovaného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, pracovisko Košice zo dňa 26. 04. 2018.

17. Zo znaleckého posudku MUDr. Mileny Pivoluska Hrehorovskej, znalkyne z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvie neurológia č. 2/2017 zo dňa 06. 06. 2017 vypracovaného pre účely správneho
konania na základe zdravotnej dokumentácie žalobcu od obvodného lekára, vlastného neurologického
vyšetrenia žalobcu a spisovej dokumentácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že menovaný s anamnézou
syndrómu závislosti od alkoholu v rokoch 2001 - 2004 bol liečený ambulantnou PAL a následne aj v
roku 2010 prekonal prvý generalizovaný epileptický záchvat 03. 05. 2011 s pádom a otrasom mozgu,
čo bolo dôvodom na jeho hospitalizáciu na chirurgickom oddelení Nemocnice v Kráľovskom Chlmci,
kde objektívny neurologický nález a aj EEG vyšetrenie bolo v norme. Následne MRI mozgu v máji
2011 vylúčilo ložiskové poškodenie mozgu, dokázalo len ľahkú atrofiu kôry mozgu. V júni 2011 bol
na neurologickom vyšetrení, kde udal ďalší záchvat - doma a bez získanej objektívnej anamnézy
bola zahájená liečba Valproátom. Kontrolné EEG nedokázalo prítomnosť epileptickej aktivity. Podobne
pri priebežnej kontrole účastníka konania u neurológa udával znovu záchvat v novembri 2011, a
to doma bez dôkazu, bez objektívnej anamnézy. Dňa 01. 12. 2011 bol ošetrený LSPP doma po
generalizovanom epileptickom záchvate, o čom je dôkaz v zdravotnej dokumentácii. Vtedy došlo aj ku
zmene antiepileptickej liečby neurológom, bol mu vysadený Valproát a doporučený Levetiracetam. Ďalší
záchvat udával v októbri 2012 a v decembri 2014 sám účastník konania u neurológa a znovu bez získania
objektívnej anamnézy. Je objektívne dokumentovaná skutočnosť, že žalobca sa už v roku 2001, t. j.
ako 29 ročný liečil pre chorobu vysokého krvného tlaku, poruchu metabolizmu lipidov, hepatopatiu a
hyperplaziu prostaty. Od roku 2014 žije účastník konania u dcéry v Anglicku, kde je pravidelne sledovaný
pre tieto ochorenia a sú mu predpisované doporučené lieky, vrátane Levetiracetamu v dávke 2xl 000 mg,
ktorý naďalej užíva. Odkedy je v Anglicku cíti sa dobre, neudáva žiadnu poruchu vedomia, nemal žiaden
epileptický záchvat. V súčasnosti je objektívny neurologický nález norme, bez ložiskovej lézie CNS.
EEG je v norme, bez epileptických qrafoelementov, EKG snímané počas EEG je bez dysrytmie. Záver
znaleckého posudku bol premietnutý v závere posudku posudkového lekára odvolacieho správneho
orgánu. Vyplýva z neho aj to, že žalobca subjektívne nemá žiadne závažnejšie ťažkosti, choroba
vysokého krvného tlaku je stabilizovaná pri liečbe, urologický nález je rovnako pri liečbe ustálený. Otázku
jeho psychického stavu a udávaných porúch pamäti či koncentrácie ponechala znalkyňa na hodnotenie
znalca z odvetvia psychiatrie.

18. Zo znaleckého posudku spoločnosti FORENZA, znalecká organizácia psychiatrická, spol. s. r.
o., Košice zo dňa 17. 07. 2017, č. 31/2017, znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie
psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), vypracovaného doc. MUDr. Ivanom
Dócim, PhD., okrem skutočností a záverov, ktoré boli premietnuté v závere posudku posudkového
lekára odvolacieho správneho orgánu vyplýva, že tento posudok bol vypracovaný na základe
zdravotnej dokumentácie žalobcu poskytnutej jeho rodinnými príslušníkmi, spisu Sociálnej poisťovne
a psychiatrického vyšetrenia menovaného v marci 2017 na Slovensku a dňa 13. 07. 2017 v Newbury
Park, Londýn. Objektívne je orientovaný osobou a miestom správne - časovo mierne nepresne, poruchy
vnímania sú u neho neprítomné, myslenie je v dynamickej zložke spomalené, v obsahovej zložke
je bez bludov, asociačné myslenie je jednoduché, bez psychotických porúch, nálada je eutýmna,
nebola u neho zistená patologická nálada, intelekt je orientačne podpriemerný, kognitívne funkcie sú
znížené, pamäť je znížená vo všetkých zložkách, znížená je schopnosť čítať, písať, počítať, rozumieť
písanému a počutému slovu, Kognitívna porucha je v hraničnom pásme medzi ľahkou kognitívnou



poruchou a normou. Dg.. iná psychická porucha, zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu a
somatickú chorobu ľahká kognitívna porucha). U menovaného bol zistený syndróm závislosti od
alkoholu, teraz abstinuje (údaj však nie je objektivizovaný). Bola zistená susp. sekundárna epilepsia
pri syndróme závislosti od alkoholu. Psychiatricky sa u neho jedná o ľahkú kognitívnu poruchu - teda
o ľahkú poruchu poznávacích funkcií. V rámci rozboru znalec vysvetľuje pojmy F06.8 - iná psychická
porucha, zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou, bližšie neurčená a
staršieho pojmu "organický psychosyndróm" s tým, že v klinickej praxi pojem organický psychosyndróm
sa používa na označenie rôznych psychických porúch, ktoré súvisia s prechodným, alebo trvalým
poškodením mozgu a nespĺňajú diagnostické kritéria demencie. Označenie organické poruchy sa
vzťahuje na psychické poruchy, ktoré vznikajú na podklade primárneho postihnutia mozgu. Pojem
organický psychosyndróm teda vyjadruje, že mozog ako orgán je poškodený (niečím), že nefunguje
tak, ako by mal. Organický psychosyndróm v svojom názve neobsahuje, čo spôsobilo poškodenie
mozgu. Neurčuje, či je poškodenie mozgu trvalé alebo prechodné. Organický psychosyndróm sa v
bežnej klinickej praxi rozlišuje na ľahký, stredne ťažký a ťažký. Rozlíšenie medzi týmito stupňami je
dosť nepresné, neexistujú presne zmerateľné hranice medzi týmito stavmi. Psychický stav žalobcu
pri znaleckom vyšetrení 13. júla 2017 je takmer identický ako bol 9. decembra 2014 (psychologické
vyšetrenie z 9. decembra 2014, kde sú uvedené ľahké organické zmeny CNS, psychiatrické vyšetrenie
- MMSE v norme). Keďže sa klinický obraz u účastníka konania za posledného dva a pol roka nezmenil,
nemôže sa jednať o demenciu pri Alzheimerovei chorobe. Ak by sa o túto chorobu jednalo, tak za dva
a pol roka by došlo k výraznej progresii ochorenia, čo sa nestalo a to úplne vylučuje možnosť, že by
sa o Alzheimerovu chorobu jednalo. Túto chorobu nepodporuje ani MRI nález (MRI vyšetrenie mozgu)
z Anglicka, kde v psychiatrickom náleze z 13. júla 2016 je uvedené, že "Najnovšie MRI vyšetrenie je v
norme." Na základe uvedeného znalec konštatuje, že záver neurologického vyšetrenia O.. Č. zo dňa 09.
12. 2014, v ktorom udáva dg.: F00.2 - demencia pri Alzheimerovei chorobe, je nesprávny. Príčiny ľahkých
organických zmien u účastníka konania v roku 2014 a aj v júli 2017 môžu byt' viaceré. S najväčšou
pravdepodobnosťou sa na ich vzniku spolupodieľa viac faktorov, ktorými sú - 1. vaskulárna zložka -
poškodenie ciev vysokým krvným tlakom, hyperlipidémiou, preukázané internistickým vyšetrením, 2.
úrazová zložka - zmienka o úraze hlavy v máji 2012 a v prepúšťacej správe z chirurgického oddelenia,
kde bol hospitalizovaný od 3. mája 2011 do 5. mája 2011 s dg. commotio cerebri, contusio capitis reg.
P-01. sin. cum hematomam, stav po epi typu GM, 3. užívanie alkoholu - o čom existujú záznamy: záver
psychiatrického vyšetrenia z 9. decembra 2014 - syndróm závislosti od alkoholu a zmienka o hepatopatii
exotoxickej - laboratórne aktívna. Diagnózu syndróm závislosti od alkoholu podporuje aj diagnóza z
interného oddelenia zo 17, októbra 2012, kde sú uvedené mononeuropatie horných končatín, čo je
poškodenie nervov hornej končatiny - polyneuropatia, ktorá je častým následkom, ktorý je spôsobený
toxickým účinkom alkoholu na nervovú sústavu a 4. epileptické záchvaty, ktoré sa môžu spolupodieľať
na vzniku ľahkých organických zmien mozgu. Na základe výsledkov komplexného posúdenia telesného
a psychického stavu účastníka konania je veľmi pravdepodobné, že epileptické záchvaty u neho boli
sekundárne pri syndróme závislosti od alkoholu. Vysvetlenie nálezu atrofie mozgovej kôry a diskrétnych
zmien CNS - ľahká atrofia mozgovej kôry u účastníka konania môže byt' spôsobená viacerými faktormi,
medzi najvýznamnejší a najpravdepodobnejší faktor znalec považuje pravidelný konzum alkoholu v
minulosti.

19. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov
dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 cit. zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

21. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

22. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú



činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

23. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

24. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 a určuje
sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým,
že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

25. Podľa ustanovenia § 112 ods. 2 a 6 citovaného zákona dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku
alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

26. Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo
obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

27. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. 2 Sžo32/2014).

28. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho
orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a
dospel k záveru, že oba správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj
preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol
dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Rozhodnutia
zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so
všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a
správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.

29. Na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní dospel súd k záveru, že skutkové
okolnosti, týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými
posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili
všetky jeho zdravotné postihnutia na základe záverov odborných lekárskych vyšetrení, ktorým sa
žalobca v priebehu konania podrobil, vrátane odborných lekárskych nálezov z vyšetrení, ktorým sa
žalobca podrobil v zahraničí, ako aj na základe záverov v správnom konaní vykonaného znaleckého
dokazovania znalcami z odvetvia neurológie i psychiatrie. Z výsledkov takto vykonaného dokazovania,
najmä zo znaleckého posudku z odboru neurológie zo dňa 06. 06. 2017, vypracovaného O.. O. A.V.
C. vyplýva, že u žalobcu boli skutočne objektivizované poruchy vedomia (epileptické) celkovo iba 2x,
ostatné ním uvádzané objektívnou anamnézou podložené neboli, pričom ani v jedinom EEG grafe sa
nevyskytli žiadne ložiskové patologické prejavy, či epileptické grafoelementy. Objektívny neurologický
nález bol a aj je bez topickej lézie, CNS, je v norme. NMR mozgu vylúčilo ložiskové poškodenie
mozgu, dokázalo len ľahkú atrofiu kôry mozgu. Znalkyňa vychádzajúc z uvedeného konštatovala, že
pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu v marci 2012 O.. M. O. neboli splnené podmienky na
priznanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z neurologického hľadiska podľa kap.
VI, odd. A, pol. 4, písm. b) 40 %, pretože v tom čase nešlo o stredne ťažkú formu generalizovaných



záchvatov minimálne 1 x do mesiaca a nešlo o ňu ani po tomto posúdení v priebehu ďalších rokov až
do podania znaleckého posudku. Uvedené generalizované poruchy vedomia pri liečbe antiepileptikami
a úprave životosprávy vymizli a od decembra 2014 žalobca žiaden epileptický záchvat nemal, čo sám
potvrdil. Objektívny neurologický nález mal v norme. Zo znaleckého posudku spoločnosti FORENZA,
znalecká organizácia psychiatrická, spol. s. r. o., Košice zo dňa 17. 07. 2017, č. 31/2017, znalca z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria),
vyplynul záver, že u žalobcu sa nejedná o demenciu pri Alzheimerovej chorobe, keďže klinický obraz sa
u neho za posledného dva a pol roka nezmenil. Jeho psychický zdravotný stav v júli 2017 bol takmer
identický s jeho psychickým zdravotným stavom v decembri 2014 - podľa MKCH dg.: 10 F06.8 - iná
psychická porucha, zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu a somatickou chorobou. Ak by sa o
túto chorobu jednalo, tak za dva a pol roka by došlo k výraznej progresii ochorenia, čo sa nestalo a to
úplne vylučuje možnosť, že by sa o Alzheimerovu chorobu jednalo. Túto chorobu nepodporoval ani MRI
nález (MRI vyšetrenie mozgu) z Anglicka, kde v psychiatrickom náleze z 13. júla 2016 bolo uvedené,
že najnovšie MRI vyšetrenie je v norme. Na základe výsledkov komplexného posúdenia telesného
a psychického stavu žalobcu považoval znalec za veľmi pravdepodobné, že epileptické záchvaty u
neho boli sekundárne pri syndróme závislosti od alkoholu. Vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že
záver neurologického vyšetrenia O.. Č. zo dňa 09. 12. 2014, v ktorom udáva dg.: F00.2 - demencia
pri Alzheimerovei chorobe, je nesprávny. Z vykonaných dôkazov teda vyplynul záver, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím u žalobcu je ochorenie - ľahké organické zmeny, resp. ľahký organický
psychosyndróm, bez demencie typu Alzheimerovej choroby, bez výskytu epileptických záchvatov so
zaradením do kapitoly VI, pol. 1, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
30 % tak, ako to konštatovali posudkové orgány vo svojich posudkoch zo dňa 02. 01. 2018 a 26. 04.
2018, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i
žalovaného.

30. Pokiaľ žalobca v replike poukazoval na to, že okrem už uvedeného trpí aj arteriálnou hypertenziou
a chronickou prostatitídou, uvedené vyplýva z jeho zdravotnej dokumentácie, ktorú mali posudkové
orgány pri posudzovaní jeho zdravotného stavu k dispozícii. Tento však v priebehu konania nepredložil
žiaden odborný lekársky nález v tejto súvislosti, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o tom,
že ide o posudkovo významné ochorenie, ktoré by bolo potrebné pri určovaní miery poklesu jeho
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zohľadniť. Navyše aj zo znaleckého posudku O.. O. A.V.
C., vypracovaného na základe osobného vyšetrenia žalobcu okrem už uvedeného vyplýva, že podľa
vyjadrenia žalobcu tento subjektívne nemá žiadne závažnejšie ťažkosti, choroba vysokého krvného tlaku
je stabilizovaná pri liečbe, urologický nález je rovnako pri liečbe ustálený.

31. Vychádzajúc z uvedeného žalobca od 02. 01. 2018 (posúdenie jeho zdravotného stavu posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov pre účely tohto konania) už
medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok nespĺňa. Preto jeho subjektívne presvedčenie,
že mu invalidný dôchodok má byť zvýšený v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu, nie je
odôvodnené. Žalobca v konaní nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými by preukázal nesprávnosť
posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.

32. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami podľa ustanovenia § 190 SSP správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých
účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom
ani sčasti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku
na Krajský súd v Košiciach.



V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť :

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v
konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že :

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku
sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,
že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).