{"guid": "0fa8381d-6af7-4a24-89fe-97f6ef3f6a7d:2139e199-a791-471d-aaea-1699b351671e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3716202668.1", "spisova_znacka": "5CoP/57/2016", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoP/57/2016 z 11. 10. 2016", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 11. októbra 2016, sp. zn. 5CoP/57/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3716202668.1", "identifikacne_cislo": "3716202668", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2016-10-11", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2139e199-a791-471d-aaea-1699b351671e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3716202668.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3716202668.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3716202668.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/57/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716202668
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3716202668.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci rozvodu manželstva navrhovateľky
G. X., bytom P. V., F. XXXX/XX-X, právne zastúpená LEGAL POINT, s.r.o. so sídlom v Považskej
Bystrici, Nemocničná 979 a druhého manžela U. X., bytom P. V., F. XXXX/XX-X, t.č. ÚVV Žilina,
právne zastúpený advokátkou JUDr. Darinou Kučerovou, so sídlom Považská Bystrica, Železničná
90/12, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom O. a X. X., obe deti narodené
dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, na odvolanie druhého manžela U. X. proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 28.júna 2016, č.k. 3P/24/2016-66, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e .

U. X.     j e   p o v i n n ý     zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania 178,99 eur, k rukám
právnej zástupkyne navrhovateľky LEGAL POINT, s.r.o. so sídlom v Považskej Bystrici, Nemocničná
979, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky G. X. a jej manžela U. X.,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Považskej Bystrici rozviedol, mal. deti X. X. a O. na čas po rozvode zveril do
osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu X. a O. na každú po 100,- eur mesačne,
vždy do 20.dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku o rozvode, zároveň upravil styk maloletých
detí s otcom tak, že otec je oprávnený stretávať sa mal. X. a O. každú sobotu od 14.00 do 18.00 hod., keď
si otec v stanovený čas deti od matky prevezme pred jej bytom a zároveň v stanovený čas jej odovzdá
deti pred jej bytom, pričom matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť. Ďalej vyslovil, že
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona
o rodine, ďalej ust. § 18, § 19 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, §
75 ods. 1 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účelom manželstva je
vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečuje riadne výchovu detí ako
aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si vzájomnú
podporu a pomoc. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené, trvalo rozvrátené a že
manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, súd berie do úvahy hlavne vzájomný vzťah medzi
manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a intenzitu narušenia a rozvratu. Účel manželstva vyplýva z
jeho základných funkcií, biologickej výchovnej a hospodárskej. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že navrhovateľka a jej manžel sú manželmi, pričom manželstvo je trvale a hlboko rozvrátené
a ani do budúcnosti nie je predpoklad ne zlepšenie vzťahov medzi nimi. V konaní bolo preukázané, že U.
X. v nadmernom množstve už roky požíva alkoholické nápoje a voči navrhovateľke sa správa násilne a
agresívne. V tomto súd videl jednoznačne príčinu rozvratu manželstva. Hoci toto popieral priznal sa len k



ostatnému útoku zo dňa 18.05.2016, v súvislosti s ktorým je v súčasnosti vo výkone väzby. Skutočnosti,
ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania potvrdili tvrdenia navrhovateľky. Tak z listinných dôkazov
ako aj z pohovoru s maloletými deťmi vykonaným kolíznym opatrovníkom vyplynulo, že navrhovateľka
dlhodobo trpí ataky svojho manžela, na ktoré v takomto zväzku muža a ženy akým manželstvo je, kde sú
si manželia rovní vo svojich právach a kde si majú rešpektovať dôstojnosť jeden druhého nie je miesto.
V súvislosti s útokmi odchádzala navrhovateľka zo spoločnej domácnosti a momentálne z dôvodu, že U.
X. je vo väzbe, žijú oddelene. Intímne sa nestýkajú rok. Zo strany navrhovateľky city voči U. X. ochladli
a z jej opakovaných vyjadrení na pojednávaní vyplynula jej jednoznačná vôľa ukončiť manželstvo s
ním. U. X. žiadal návrh na rozvod manželstva zamietnuť, avšak podľa názoru súdu vzhľadom k tomu,
že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemožno nútiť navrhovateľku, aby zotrvala vo
zväzku, ktorý je podľa nej neperspektívny. Keďže podľa názoru súdu manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd manželstvo účastníkov
rozviedol, pričom pri svojom rozhodnutí prihliadol aj na záujmy maloletých detí. Tieto boli častokrát
svedkami násilného správania sa ich otca k navrhovateľke matke, čo v žiadnom prípade neprospieva k
ich zdravému psychickému vývinu a zároveň u nich vytvára nesprávny obraz o riadnom fungovaní rodiny.

3. Súd prvej inštancie na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, nakoľko
striedavá osobná starostlivosť neprichádza do úvahy z dôvodu, že ich otec je v súčasnosti vo
výkone väzby a teda z objektívnych dôvodov by nemohol zabezpečovať každodenné uspokojovanie
potrieb detí. Inými dôvodmi sa súd vzhľadom na nesplnenie vyššie uvedenej elementárnej podmienky
nezaoberal. I napriek tomu, že je v súčasnosti otec detí vo väzbe a neprodukuje žiaden príjem, súd určil
vyživovaciu povinnosť na každé z detí po 100,- eur, pričom pri určení výživného vychádzal z majetkových
zárobkových pomerov otca a prihliadol na osobnú starostlivosť matky ako aj na tú skutočnosť, že otec sa
svojim správaním bez dôležitého dôvodu vzdal príjmu. V prípade, že by nebol vo väzbe, bolo by v jeho
možnostiach a schopnostiach platiť výživné na deti v tejto výške. Zároveň so zverením detí do osobnej
starostlivosti matke opravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, pričom zobral do úvahy najmä názor detí, keď po negatívnych zážitkoch, ktoré s otcom zažili
si nežiadajú styk v širšom rozsahu, než na pár hodín. Styk upravený na každú sobotu od 14.00 do 18.00
hod. má potenciál postupne zlepšiť vzťahy medzi otcom a deťmi, ktoré prirodzene dobré vzťahy medzi
dieťaťom a rodičom narušilo správanie otca voči ich matke. Ak otec bude plnohodnotne využívať svoj
čas strávený s deťmi  je vzhľadom na vek detí pravdepodobné, že tieto budú samé od seba vyžadovať
trávenie voľného času s otcom vo väčšom rozsahu, čo vytvára priestor na rozšírenie úpravy styku, či
už dohodou rodičov alebo súdnym rozhodnutím. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 144 O.s.p.
tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie druhý manžel U. X., ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd
odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a návrh zamietol. Uviedol, že súd v odôvodnení
uvádza, že nie je možné nikoho nútiť a zotrvať vo zväzku s manželom a keďže zistil v manželstve trvalý
a hlboký rozvrat návrhu manželky vyhovel. Uviedol, že má za to, že ich manželstvo nie je hlboko a
trvale rozvrátené. Do apríla 2016 si plnil všetky funkcie. Nepoprel, že by medzi nedochádzalo k určitým
nedorozumeniam, avšak vždy sa snažili tieto spoločne vyriešiť. K problémom medzi nimi dochádzalo z
dôvodu, že manželka nastúpila do nového zamestnania a zrejme cez kolegyňu bola ovplyvnená, pretože
pokiaľ nepracovala vždy tvrdili, že je v záujme ich detí, aby spoločne žili a prípadné problémy riešili
spoločne. Nepoprel, že by sa voči manželke nesprával v súlade so zásadami manželstva, avšak sa jej
ospravedlnil a zrejme muselo dôjsť k tomu, že bol obmedzený na osobnej slobode a práve toto obdobie
ho jednoznačne utvrdilo v tom, že mu na manželke a deťoch záleží a nechce o ne prísť. Nikdy manželku
a deti nevydeľoval z finančných prostriedkov, vždy všetko čo zarobil dal do spoločnej domácnosti a bol
presvedčený, že už nikdy sa mu nestane, aby na manželku zaútočil a použil voči nej fyzickú silu. Uviedol,
že sa nechce rozviesť a chce v manželstve žiť aj s ohľadom na záujem detí. Napriek tomu, že je vo
väzbe s manželkou udržuje kontakt, telefonuje jej aj deťom, pričom mu poslala aj potrebné veci. Uviedol,
že chápe, že nemá záujem vo väzbe navštíviť, avšak verí, že ako náhle bude prepustený, dokáže ju
presvedčiť, že jeho sľuby myslí vážne.

5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril opatrovník, ktorý uviedol, že v plnom rozsahu sa stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvej inštancie a doporučuje, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil v celom rozsahu.

6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že podľa jej názoru súd
prvej inštancie správne vyhodnotil skutočnosti týkajúce sa odcudzenia účastníkov konania ako aj fakt,



že odmieta zotrvať v manželskom zväzku s jej manželom, nakoľko už k nemu nemá žiaden citový vzťah.
Oboznámila súd s tým, že bola niekoľkokrát fyzicky napadnutá a to spravidla, keď bol jej manžel pod
vplyvom alkoholu. Neskôr ju napádal už aj triezvy pred deťmi aj na verejnosti sa jej vyhrážal zabitím.
Násilnosti z jeho strany neprestávali, naopak gradovali a to aj napriek tomu, že sľuboval tak, ako
vo svojom odvolaní, že viac na ňu nezaútočí. Naposledy na ňu zaútočil dňa 18.05.2016, v dôsledku
čoho je v súčasnosti vo väzbe. Je pravdou, že na deti nikdy fyzicky nezaútočil aj keď im vulgárne
nadával. Deti pri rozhovore s opatrovníkom spontánne poukazovali na negatíva, ktoré pozorovali i počas
manželského spolužitia. Logickým následkom správania sa jej manžela je, že navrhovateľka už voči
nemá žiadnu absolútnu dôveru, necíti voči nemu žiadnu náklonnosť. Samotná tá skutočnosť, že jeden
z partnerov chce naďalej zotrvať v manželskom zväzku automaticky nevytvára predpoklad obnovenia
manželského spolužitia. Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach a zároveň sú
povinní žiť spolu a byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Zo všetkých týchto okolností je zrejmé, že v danom prípade
sa jedná o kvalifikovaný rozvrat manželstva, ktorý svojou dĺžkou a intenzitou narušenia vzájomných
vzťahov možno pokladať za nenapraviteľný, v dôsledku čoho manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský
účel. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že je práve manžel, ktorý prevažnou mierou zapríčinil rozpad
manželstva a podaním odvolania, ktoré navrhovateľka nemôže kvalifikovať inak ako účelové, bola aj
ona nútená požiadať advokátsku kanceláriu o právne zastupovanie vo veci a preto požiadala, aby súd
uložil manželovi zaplatiť jej trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní a to práve na príčinu rozvratu
manželstva. Žiadala v konečnom dôsledku, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil a zaviazal U. X. k náhrade trov odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia
za 2 úkony právnej pomoci po 66,- eur, príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd, 20%
DPh + režijný paušál, spolu 178,99 eur.

7. Druhý manžel U. Vráblik k podanému vyjadreniu, vyjadrenie nepodal.

8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
z nasledovných dôvodov:

9. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudli účinnosť zák.č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len CMP), ktorými bol zrušený zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov s tým, že z prechodného ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
10. Ako vyplýva z vyššie cit. ustanovenia zákona nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp
okamžitej aplikovateľnosti procesných právnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa
použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného
sporového a mimosporového poriadku. Predkladateľ pamätá aj na situácie, keď nová právna úprava
by zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení. V odôvodnených prípadoch sú
stanovené výnimky z tohto základného pravidla.

11. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.

12. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom
rozsahu stotožňuje rozvod manželstva je možný za podmienok, že v prejednávanej veci je tu existencia
vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia
účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia.
Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s
nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ust. § 23 predpokladá objektívnu existenciu rozvratu



vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti si
plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

13. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný a nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí
byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a
nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia
byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody
týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov.

14. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu
manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. Súd pri rozhodovaní
o rozvode musí prihliadať na príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, musí
zisťovať záujem maloletých detí a tiež porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.

15. V prejednávanej veci sa preto odvolací súd plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie v
tom smere, že príčinami rozvratu manželstva na strane účastníkov konania bolo v prvom rade správanie
sa manžela, ktorý fyzicky napádal svoju manželku, pričom v dôsledku posledného napadnutia zo dňa
18.05.2016 sa v súčasnosti nachádza vo väzbe. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že sa nejednalo
o ojedinelý atak zo strany manžela na navrhovateľku, čo bolo preukázané i z hlásenia úrazu zo dňa
24.11.2013, prípadne 20.04.2014, možno potom konštatovať, že rozvrat manželstva je dlhodobý a trvalý.
Pokiaľ ďalej vychádzame zo základného princípu Zákona o rodine, kedy účelom manželstva je vytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, je práve v záujme
oboch maloletých detí, aby bolo manželstvo účastníkov rozvedené, pretože je v záujme maloletého
dieťaťa, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie a aby jeho
výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností.
Pokiaľ boli deti svedkami fyzických útokov zo strany manžela navrhovateľky, ťažko tu možno hovoriť o
harmonickom manželstve a preto je aj odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že
práve rozvod manželstva prispeje k záujmu oboch maloletých detí.

16. Vo vzťahu k § 18 a § 19 Zákona o rodine potom odvolací súd dodáva, že porušenie osobných
povinností manželov, ktoré predstavujú rovnosť manželov, povinnosť žiť spolu, vernosť a dodržiavanie
povinností, vzájomne sa rešpektovať, vzájomne si pomáhať, starať sa spoločne o deti, má potom v
konečnom dôsledku za následok rozvrat manželstva účastníkov. V konečnom dôsledku potom ďalej
odvolací súd dodáva, že samotný rozvod manželstva neznamená, že by manžel prišiel o svoje maloleté
deti, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že rodičovské práva a povinnosti oboch
manželov zostanú aj naďalej voči maloletým deťom zachované.

17. Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodenie súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie na strane
súdu prvej inštancie vo vzťahu k zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ani vo vzťahu
k určeniu vyživovacej povinnosti zo strany otca na obe maloleté deti, ani vo vzťahu k úprave styku
otca s maloletými deťmi. Aj v tomto smere odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvej inštancie.

18. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodované podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
55 CMP v spojení s ust. § 58 CMP, kedy v prípade mimosporových konaní v zásade platí, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň však súd môže náhradu trov konania
priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, pričom o nároku na náhradu aj o výške
trov rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci vzhľadom na odvolanie
sa manžela navrhovateľky a príčiny rozvratu manželstva dospel v konečnom dôsledku odvolací súd
k záveru, že navrhovateľka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si riadne uplatnila
a to s prihliadnutím na vyššie citované odôvodnenie a príčiny rozvratu manželstva účastníkov. Trovy
navrhovateľky spočívali v trovách právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie zastúpenia a písomné
podanie na súd podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z., § 16 ods. 3, režijný paušál 8,58 eur a
§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky DPH. Celkovo takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 178,99 eur,
k náhrade ktorých bol zaviazaný manžel navrhovateľky.



19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    je    p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý
bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť podľa
odseku 1, môže súd preniesť svoju miestnu príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého.
Ak tento súd nesúhlasí s prenesením miestnej príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

Ak nie je miestne príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, nariadi a uskutoční výkon súd,
v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec miestne príslušnému súdu.

Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné
opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie.

Účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a
povinný.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.

Po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo súčasne s vydaním tohto uznesenia môže
súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného,
oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní
vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností
ustanovených v rozhodnutí.

Ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na
dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.

Ak má súd za to, že postup podľa odsekov 1 a 2 by mohol viesť k zmareniu odňatia dieťaťa, súd vykoná
výzvu pred uskutočnením výkonu rozhodnutia na mieste samom.

Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií
o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov.



Ak je to účelné, môže súd pred uskutočnením výkonu rozhodnutia uložiť účastníkom účasť u mediátora
zapísaného v registri mediátorov.

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému
pokutu do 1 000 eur.

Pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti vyplývajúcej z rozhodnutia.

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná a ak to povaha veci pripúšťa,
súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu
a) rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu,
b) prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu.

Ak povinný začal dobrovoľne plniť, súd rozhodne, aby príslušný štátny orgán obnovil výplatu dávok
zastavených podľa odseku 1.

Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd
výkon rozhodnutia uskutoční.

Ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu potrebné, súd uskutoční výkon rozhodnutia aj bez vykonania
úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

Výkon rozhodnutia možno uskutočniť, len čo bolo uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia vydané.
Uskutočneniu výkonu rozhodnutia nebráni, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nebolo
účastníkom doručené.

Súd písomne, elektronickými prostriedkami alebo telefonicky upovedomí oprávneného o mieste a čase
uskutočnenia výkonu rozhodnutia.

Súd povinného o uskutočnení výkonu rozhodnutia upovedomí až na mieste samom. Ak sa povinný
nenachádza pri odňatí maloletého, upovedomí sa o odňatí bezodkladne po ňom.
Súd odníme maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu,
komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým
po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného
maloletého prevziať.

Sudca je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého. Poverený súdny
úradník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto zákona ako sudca.
Súd je oprávnený zabezpečiť vstup do obydlia a vykonať opatrenia na odňatie maloletého.

Každý je povinný poskytnúť súdu súčinnosť a informácie na objasnenie skutočností dôležitých pre výkon
rozhodnutia.

Súd je oprávnený vydávať pokyny orgánom a osobám, ktoré sa zúčastňujú na výkone rozhodnutia.

Ak je to nevyhnutné pre výkon rozhodnutia, sudca je oprávnený každému prikázať, aby
a) v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,
b) na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste.

Tomu, kto nesplní povinnosti podľa odsekov 1 až 3, môže súd uložiť uznesením poriadkovú pokutu do
1 000 eur.

Súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého
výkonom rozhodnutia vážne ohrozený.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3P/24/2016", "guid": "394ad38f-16c7-40b0-8c1d-29f6a34bd5db:34688126-8d29-4941-ac7e-88e61294ca8b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:44d366dc-9046-4736-8053-0e72e74e69d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.121.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/2024 z 28. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.121.2024.1"}, {"guid": "ussr:7a56ec4a-ea81-4558-a984-ed777e02b695", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.318.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 318/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 318/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.318.2021.2"}]}