{"guid": "0fa6318c-7c24-4e83-97f8-cd2bebf16adc:4af5f185-71e1-4b50-a61b-3e387c2cd0a7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8410207209.1", "spisova_znacka": "17Co/42/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/42/2013 z 13. 3. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 13. marca 2013, sp. zn. 17Co/42/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8410207209.1", "identifikacne_cislo": "8410207209", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Jana Burešová", "sudca_id": 1313, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-buresova-1313", "datum_vydania": "2013-03-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4af5f185-71e1-4b50-a61b-3e387c2cd0a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8410207209.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8410207209.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2013:8410207209.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/42/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410207209
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8410207209.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Ing. C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX
G. - E., zast. JUDr. Margitou Budzíkovou, advokátkou so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad proti
žalovanej MUDr. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, XXX XX T., zast. Mgr. Marcelom Pélim, advokátom
so sídlom Centrum 5/9, 017 01 Považská Bystrica o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok č. k. 8C/242/2010-74 zo dňa 18.12.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í    uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že náhradu trov konania
žalovanej nepriznáva.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd konanie zastavil.

Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 363,58 Eur v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Prvostupňový súd vychádzal zo žaloby, ktorou žalobca žiadal vydať od žalovanej 9 špecifikovaných
obrazov. Dňa 30.11.2012 vzal žalobca žalobu v plnom rozsahu späť. Späťvzatie odôvodnil celkovým
postojom žalovanej, ktorá popiera odňatie a držbu predmetných obrazov, pričom preukázanie uvedenej
skutočnosti nie je možné, iba svedeckými výpoveďami detí oboch účastníkov konania. Žalobca sa
rozhodol v spore nepokračovať sledujúc tým cieľ, a to ušetriť deti od výpovede v neprospech rodiča a
usvedčenia nepravdivosti tvrdeného. Žalobca si trovy konania neuplatnil a navrhol, aby žalovanej nebola
priznaná náhrada trov konania.

Prvostupňový súd aplikujúc ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s. p. konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p., pričom vychádzal z procesnej zodpovednosti
účastníka za zastavenie konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku
späťvzatia žaloby samotným žalobcom. Späťvzatím žaloby žalobca reagoval na skutočnosť, že chce
ušetriť deti výsluchu v neprospech rodiča a iba tie môžu potvrdiť jeho tvrdenia. Tým, že žalobca vzal
podanú žalobu späť s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je preukázané, že žaloba bola
podaná dôvodne. K takémuto záveru by mohlo dôjsť len v prípade meritórneho prejednania veci. Taktiež
nebolo preukázané žalobcom, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním žalovanej. Nebolo
možné nájsť súvislosť a ani procesné zavinenie medzi jej správaním vo vzťahu k procesnej požiadavke.
Prvostupňový súd tvrdil, že právny zástupca žalovanej si uplatnil trovy konania vo výške 463,07 Eur,



ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške
363,57 Eur. Prvostupňový súd zistil, že súdny poplatok nebol zaplatený a trovy právneho zastúpenia
ustálil na 363,58 Eur, ktoré trovy považoval za účelne vynaložené v súvislosti s prejednávanou vecou.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal rozhodnutie
súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, pretože prvostupňový súd nesprávne vec skutkovo
a právne posúdil. Prvostupňový súd mal aplikovať ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Žaloba bola
podaná dôvodne a späťvzatím žaloby sa len vzdal svojho nároku. Pred pojednávaním sa snažil vec riešiť
zmierom, dokonca aj prvostupňový súd vyjadril svoj právny názor podľa § 100 O. s. p., že nateraz sa
mu javí podanie žaloby ako nedôvodné, a preto musel pristúpiť k návrhu na vypočutie detí ako svedkov,
ktoré mohli potvrdiť žalobcom tvrdené skutočnosti v žalobe. Následne však zvážil situáciu a v úmysle
deti do takejto nepríjemnej traumy nezaťahovať, rozhodol sa, že zoberie návrh na začatie konania späť,
čím sa deťom zjavne uľavilo, že nemusia v tejto kauze vypovedať. Nikdy by si nedovolil podať návrh na
súd, pokiaľ by nebol presvedčený o tom, že žalovaná obrazy odniesla a klame.

Ďalej namietal výšku priznaných trov právneho zastúpenia, keď náhrada cestovného by mala byť
priznaná len do výšky cestovného lístka, pretože G. J. je na hlavnej železničnej trase.

Žiadal, aby odvolací súd zmenil prvostupňové uznesenie tak, že trovy konania odporkyni neprizná.

K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že odvolanie sa jej javí ako absolútne
nedôvodné. Žalobca zavinil zastavenie konania tým, že žalobu zobral späť. Naviac, pokiaľ by bola vec
prejednaná, žalovaná by vzniesla námietku premlčania, pretože podľa jej názoru nárok je premlčaný.
Žiadala rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť, pretože prvostupňový súd podľa § 146 ods. 2 O. s. p.
rozhodol správne. Uplatnila si trovy odvolacieho konania, ktoré aj vyčíslila.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý výrok
uznesenia súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v
ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s.
p. a zistil, že pri rozhodovaní o trovách konania prvostupňový súd nepostupoval správne.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. veta prvá platí, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Citované zákonné ustanovenie je ustanovením, ktoré na daný právny vzťah prvostupňový súd aplikoval
s tým, že vyhodnotil, že k zastaveniu konania došlo pre procesné zavinenie žalobcu. Žalobca totiž bez
vážneho dôvodu a bez splnenia požadovanej povinnosti žalovanou zobral žalobu späť v celom rozsahu.
Nie je možné zazlievať žalobcovi, že chcel deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania ochrániť
pred výsluchom pred súdom, avšak na druhej strane je potrebné potvrdiť, že z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania, keď sa požadovanej povinnosti zo žaloby nedomohol a zobral túto žalobu
späť. Ide o procesné zavinenie zastavenia konania, na ktorú situáciu je potrebné aplikovať ust. § 146
ods. 2 O. s. p. a nie ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ktoré ustanovenie je všeobecnou zásadou, ktorá
platí o náhrade trov konania pri zastavení konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. predstavuje v prvej
a druhej vete tohto ustanovenia dve výnimky, ktoré je potrebné vždy aplikovať, ak sú na to zákonom
splnené predpoklady.

Preto odvolacia námietka žalobcu o nedôvodnosti aplikácie ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. nie je
dôvodná.

Odvolací súd však zistil, že prvostupňový súd nepostupoval správne pri rozhodovaní o trovách konania
účastníkov konania, keď opomenul aplikovať ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého o
povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh, spravidla v rozhodnutí,ktorým sa konanie



končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr
do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

V prejdnávavnej veci totiž návrh na začatie konania bol podaný dňa 24.11.2010, podľa ktorého návrhu bol
vydaný dňa 27.12.2010 rozkaz na plnenie. Proti uvedenému rozkazu podala žalovaná odpor, teda prvý
úkon, ktorý jej v tomto prináležal, avšak v odpore návrh na priznanie trov konania nepodala. Ďalší úkon
žalovanej bolo ospravedlnenie na pojednávanie dňa 31.01.2012, kde taktiež nepožiadala o priznanie trov
konania a ani na ďalších pojednávaniach pred prvostupňovým súdom, na ktorých bola osobne prítomná,
resp. prítomný jej právny zástupca si trovy konania neuplatnila. Po pojednávaní dňa 19.10.2012 žalobca
zobral žalobu v celom rozsahu späť. Prvostupňový súd toto späťvzatie žaloby podľa § 96 O. s. p.
nedoručil na vyjadrenie žalovanej, teda žalovaná o späťvzatí žaloby sa dozvedela len telefonickým
rozhovorom asistentky senátu 8C s právnym zástupcom žalovanej, že bolo podané späťvzatie návrhu
a že vzhľadom na hospodárnosť konania bolo pojednávanie určené na 07.12.2012 odročené. Zároveň
asistentka senátu vyzvala právneho zástupcu žalovanej na špecifikáciu trov právneho zastúpenia, ktoré
právny zástupca žalovanej predložil prvostupňovému súdu dňa 11.12.2012, ktorý úkon predstavuje len
špecifikáciu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Teda z uvedeného prehľadu vyplýva, že k základnej podmienke, a to podaniu návrhu na náhradu trov
konania, resp. požiadanie o priznanie trov konania zo strany žalovanej nedošlo. Súd môže priznať
žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi len vtedy, ak žalovaná o náhradu trov konania požiada.
Dôležitá je žiadosť o náhradu trov konania, ktorú treba odlíšiť od vyčíslenia, resp. špecifikácie trov
konania. Ak preto účastník nepožiada o náhradu trov konania, nemôže mu súd náhradu trov konania
priznať, aj keby mu inak podľa zákona patrila a aj keby výška trov vyplývala zo spisu.

Uplatnenie nároku na náhradu trov konania nemusí obsahovať vyčíslenie trov konania a musí byť
uplatnený tento nárok najneskôr do vydania rozhodnutia vo veci samej. Uplatnenie nároku na náhradu
trov konania je predpokladom pre ich priznanie a vyčíslenie trov konania je predpokladom na to, aby boli
účastníkovi priznané všetky trovy, ktoré v konaní účelne vynaložil.

Prvostupňový súd sa však týmto neriadil, riadne nevyhodnotil, či došlo alebo nedošlo k uplatneniu nároku
na náhradu trov konania zo strany žalovanej.

Odvolací súd zo spisu prvostupňového súdu zistil, že k uplatneniu nároku na náhradu trov konania zo
strany žalovanej počas prvostupňového konania nedošlo, preto, aj keď jej svedčí ustanovenie § 146
ods. 1 veta prvá O. s. p., nie je možné jej priznať náhradu trov konania, ktoré neboli uplatnené. V tomto
svetle sa javí ďalšia odvolacia námietka žalobcu ohľadne výšky trov konania už bez právneho významu.

Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že v napadnutom výroku rozhodol, že
náhradu trov konania žalovanej nepriznáva, lebo si ich neuplatnila ( § 220 O. s. p. ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s použitím ust.§ 224
ods. 1 O. s. p. V konaní pred odvolacím súdom aj keď žalobca bol úspešným účastníkom konania, trovy
konania si neuplatnil. Neúspešná žalovaná uplatnila nárok na náhradu trov konania, ale nie je možné
vzhľadom na jej neúspech jej tieto trovy priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/242/2010", "guid": "a2c5ba9e-e9f4-411c-a0d1-8f34f2dfeb34:667ce920-fb53-4f21-a065-e8ee65f8bde8", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}