{"guid": "0fa356fa-226d-482b-89e4-b124bcafc126:93cf32db-8ffd-4855-828b-946bfc02e42e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1016200315.3", "spisova_znacka": "1S/38/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/38/2016 z 22. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. augusta 2018, sp. zn. 1S/38/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1016200315.3", "identifikacne_cislo": "1016200315", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Mališová", "sudca_id": 1382, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-malisova-1382", "datum_vydania": "2018-08-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/93cf32db-8ffd-4855-828b-946bfc02e42e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016200315.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1016200315.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1016200315.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/38/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200315
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200315.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek
senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: N. Y., B. XX,
XXX XX D. H., V.: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Jozef Madej, advokát, Laurinská 3, 811 01 Bratislava
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 58845/2016 zo dňa 20.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného  Finančného riaditeľstva SR č.
58845/2016 zo dňa 20.01.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava č.
1482644/2015/9104406 zo dňa 29.09.2015  zrušuje podľa  § 191 ods. 1  písm. e/ SSP a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.Daňový úrad Bratislava vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty N. Y., kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2008, január - marec 2009, máj - júl 2009, február
2010, máj 2010, september 2010, február a november 2011.

2. Daňový úrad Bratislava pri výkone kontroly, ktorá bola začatá podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009
Z.z. preveril predložené doklady a evidenciu dane z pridanej hodnoty na podané daňové priznanie dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008. Kontrolou týchto dokladov správca dane zistil, že
daňový subjekt odpočítal daň z pridanej hodnoty z prijatých faktúr č.  8000369, č. 8000370, č. 8000385,
č. 8000387, č. 8000388, č. 8000389, č. 8000445, č. 8000446 za nákup bravčového mäsa (bravčové
polky s hlavou, bravčové karé) od dodávateľa J. G. (do 04.04.2013 J. sC.o) F. XX, I., V.: XX XXX XXX,
celkom v sume základ dane : X XXX XXX,XX Sk, daň 19%: XXX XXX,XX Sk.
3. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 1482644/2015/9104406 zo dňa 29.09.2015 vyrubil žalobcovi
rozdiel dane v sume X XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008.
Správca dane na základe zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že žalobca v kontrolovanom
období marec 2008 nenadobudol tovar od družstva J., G. v hodnote X XXX XXX,XX Sk z toho DPH
XXX XXX,XX Sk.  Nespochybnil existenciu predmetného tovaru, ale spochybnil, že tovar bravčové mäso
bolo kontrolovanému daňovému subjektu dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach t.j. družstvom



J. G. Správca dane zistil, že spoločnosť H. W., s.r.o. nepreukázala splnenie podmienky § 11 zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004
Z.z.), ktorým je nadobudnutie tovaru z krajiny EÚ - Českej republiky od spoločnosti N. I. Y., spol. s r.o.,
nepreukázala nadobudnutie práva spoločnosti nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom
odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet
do tuzemska z iného členského štátu. Zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach, na ktorých je ako
dodávateľ uvedená spoločnosť H. W., s.r.o. neboli uskutočnené dodávateľom na nich uvedenom.
4. J. sC. v kontrolovanom období deklarovalo nadobudnutie tovaru - mäsa od spoločnosti H. W.,
s.r.o., ktorá v skutočnosti tovar nenadobudla. Všetky účtovné doklady deklarujúce dodanie tovaru od
spoločnosti H. W., s.r.o. pre družstvo J. G.ii boli vystavené na základe fiktívnych obchodov, všetky
účtovné doklady družstva J., G. od 10.03.2008 do 27.03.2008, na ktorých je J., G. uvádzané ako
dodávateľ pre kontrolovaný daňový subjekt, boli vystavené na základe fiktívnych obchodov.
5. Správca dane zdôraznil, že samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt
skutočne nakúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť, alebo naň prešlo vlastnícke právo.
Fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaného na územie
Slovenskej republiky. Bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené osoby
bez akéhokoľvek právneho vedomia a ekonomicko-sociálneho zázemia, tzv. biele kone, vystupujúce
v úlohe odberateľov tovaru z iného členského štátu a dodávateľov tohto tovaru v tuzemsku. Ďalším
článkom tohto umelého mechanizmu boli subjekty, ktoré deklarovali tuzemské nadobudnutie tovaru a
jeho dodanie ďalším slovenským odberateľom. V tomto prípade bolo týmto článkom družstvo J. G.i a jeho
odberateľom žalobca, ktorý bol zapojený do tohto mechanizmu obchodovania za účelom odpočítania
dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku. Keďže v zdaňovacom období marec 2008 nevznikla pri tovare
daňová povinnosť, žalobca porušil ustanovenia § 51 ods. 2, § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004
Z.z., keď si na tento tovar uplatňoval právo na nadmerný odpočet DPH.

6. Rozhodnutím č. 58845/2016 zo dňa 20.01.2016 žalovaný potvrdil odvolaním žalobcu napadnuté
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 1482644/2015/9104406 zo dňa 29.09.2015, ktorým správca
dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume X.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie marec 2008.
7. Žalovaný odôvodnil rozhodnutie tým, že daň na dokladoch môže byť odpočítateľná, ak bola uplatnená
platiteľom, ktorý dodal tovar uvedený na faktúre. Avšak výsledky kontrolných zistení jednoznačne
preukazovali, že tovar spoločnosťami H. W., s.r.o. a J. G. nebol žalobcovi dodaný, len boli na tieto
spoločnosti fiktívne vystavené faktúry. Žalovaný neakceptoval názor žalobcu, že tým, že má faktúry,
platby a tovar, tak splnil podmienky na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Žalobcom
predložené doklady majú povahu listinných dôkazov a samotné bez ďalšieho nepreukazujú realizáciu
fakturovaných zdaniteľných obchodov. Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných
obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu zdaniteľných
obchodov skutočne prišlo, pretože dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania je na
jeho strane. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti,
pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom,
či bol predmetný tovar dodaný, nie je povinný dokazovať jeho nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť
preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na predložených faktúrach, pokiaľ si
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúr. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno,
nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Žalovaný dospel k názoru, že žalobca
vedel o daňovom podvode a priamo sa ho zúčastňoval, preto žiadal o vylúčenie spoločnosti J. G.i z
obchodného reťazca. Po odmietavom stanovisku V.. Z. H., konateľa spoločnosti N. I. Y. v danom čase,
žalobca ukončil spoluprácu v rámci predmetného dodávateľského reťazca. Ako vyplynulo zo všetkých
zistených skutočností, podnikateľské aktivity žalobcu vo vzťahu k spoločnosti J. G.i, H. W., s.r.o., a
českej spoločnosti N. I. Y., spol. s.r.o. neboli štandardnými obchodmi. Fakturačný tok tovaru sa v danom
prípade nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie SR. Tovar bol
reálne dodávaný spoločnosťou N. I. Y., spol. s.r.o., ale fakturačne išiel fiktívne cez BS. ktoré získalo
daňovú výhodu. Samotná preprava tovaru vykonávaná českým dodávateľom priamo žalobcovi nebola
dôvodom na neuznanie odpočítania dane. Dôvodom bolo neuskutočnenie zdaniteľných obchodov
spoločnosťami H. W., s.r.o. a J. G., ktoré v podvodnom reťazci vystavili faktúry, z ktorých si žalobca
uplatňoval odpočítanie dane. Na základe výsledkov všetkých preverovaní a zistení správca dane dospel
k záveru, že podnikateľské aktivity žalobcu neboli štandardnými obchodmi, nakoľko bolo preukázané,
že fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie



Slovenskej republiky, bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania za účelom odpočítania dane z
tovaru nadobudnutého v tuzemsku a jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody.

II.
Žaloba

8. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.02.2016 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 58845/2016 zo dňa 20.01.2016, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Bratislava č. 1482644/2015/9104406 zo dňa 29.09.2015, ktorým bol žalobcovi
vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2008 vo výške X XXX,XX
eura.
9. Žalobca v bode a) žaloby namietal, že daňová kontrola bola začatá nezákonne, s čím sa žiadny
konajúci orgán dostatočne nevysporiadal. Obhájenia zákonnosti začatia daňovej kontroly sa dotkol až
žalovaný vo svojom poslednom rozhodnutí č. 58845/2016 zo dňa 20.01.2016, v ktorom po prvýkrát
otvorene uvádzal, že daňová kontrola bola vykonaná na základe žiadosti Prezídia PZ o súčinnosť a
výkon daňových kontrol. Ani toto odôvodnenie však dostatočne neobjasňuje skutočnosti, ktoré v tejto
súvislosti od počiatku namietal.
10. Pod písmenom b) nezákonné odmietnutie podania, žalobca uviedol, že správca dane sa odmietol
zaoberať jeho písomným podaním zo dňa 04.03.2014 z dôvodu, že toto podanie nebolo urobené v
súlade s § 14 daňového poriadku.

11. Žalobca v bode c)  žaloby namietal, že prebehlo fiktívne ústne pojednávanie s daňovým subjektom.
Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.08.2012 vyplýva, že na ústnom pojednávaní sa zúčastnil
daňový subjekt, avšak daňový subjekt sa na tomto ústnom pojednávaní nezúčastnil. Zúčastnila sa ho
jeho dcéra, I. Y., ktorá zápisnicu podpísala v jeho mene.

12. Pod písmenom d) žaloby napadol žalobca zaujatosť zamestnancov správcu dane a uviedol, že
niekoľkokrát namietal zaujatosť zamestnancov správcu dane a vedúci zamestnanec správcu dane v
rozpore s uvedeným uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 7. júna 2011 č. k. III. ÚS 257/2011-12
nevylúčil zamestnankyne správcu dane J. T. a V.. I. Q., čím postupoval v rozpore s daňovým poriadkom.

13. Žalobca ďalej napadol nesprávne hodnotenie dôkazov a nesprávne skutkové zistenia. Poukázal na
výsluch V.. Z. H., ktorý výrazne svedčil v prospech žalobcu a jeho svedeckou výpoveďou sa daňový úrad
ani žalovaný vôbec nezaoberal a nijakým spôsobom nezohľadnil v rozhodovaní.

14. Nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že žalobca nevedel, že J. G. nebolo priamym sprostredkovateľom
mäsa zo spoločnosti N. I. Y., spol. s.r.o. a nevedel ani o účasti spoločnosti H. W., s.r.o. v reťazci
obchodníkov.

15. Pod písmenom g) žalobca v žalobe uviedol, že správca dane sa nevysporiadal s návrhmi zástupcu
žalovaného na doplnenie dokazovanie, ktoré boli opätovne vznesené na ústnom pojednávaní dňa
18.09.2015.

16. Vady rozhodnutia videl žalobca v tom, že správca dane nepreukázal skutočnosť, že žalobca nekonal
v dobrej viere, keď vstúpil do obchodnej spolupráce so subjektom J. G. Rovnako nepreukázal správca
dane účasť N. Y. na deklarovanom daňovom podvode, vôbec nepreukázal, že by žalobca vedel o účasti
subjektu H. W., s.r.o. v rámci dodávateľského subjektu ako aj to, že N. Y. vedel o fiktívnej ekonomickej
činnosti v rámci dodávateľského reťazca.

17. Zastával názor, že správca dane nepreukázal, že by žalobca pri vstupe do obchodnej spolupráce so
subjektom J. G. neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že odber tovaru,
ktorý uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na akomkoľvek daňovom podvode.

18. Uviedol, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj v protokole o daňovej
kontrole konštatoval, že všetky formálne podmienky zo strany žalobcu splnené boli, avšak žalobca
nepreukázal, že sa v rámci uplatnenia práva na odpočítanie dane nezúčastnil na daňovom podvode.



19. Konštatoval, že je pravdou, že v rámci daňového konania bremeno tvrdenia nesie daňový subjekt,
avšak v zmysle právnej teórie, ako aj v zmysle justičnej praxe platí tzv. negatívna dôkazná teória, t.j.
pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje.

20. Nesprávne právne posúdenie veci videl žalobca v tom, že správca dane v rámci svojej rozhodovacej
činnosti okrem právnych predpisov Slovenskej republiky je viazaný taktiež právnymi predpismi Európskej
únie, pričom jej právne záväzné akty majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a poukázal na
rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-409/04 zo dňa 27.09.2007, v spojených veciach C-354/03,
C-355/03 a C- 484/03 Optigen, Fulcrum Electronics  zo dňa 12.01.2006, v spojených veciach C-80/11
a C-142/11 Mahagében a Péter Dávid zo dňa 21.06.2012, v spojených veciach C- 439/04 a C-440/04
Axel Kittel zo dňa 06.07.2006.
21. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného
v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

22. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.04.2016, ktoré je v
merite veci zhodné s dôvodmi uvedenými v žalobou napadnutom rozhodnutí.
23. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu uvedenom v žalobe pod písmenom a) žalovaný uviedol, že Daňový
úrad začal daňovú kontrolu podľa ust. § 46 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého je oprávnený
začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o
vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo je dôvodné podozrenie, že
účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V danom prípade daňový
úrad začal kontrolu na základe žiadosti Prezídia Policajného zboru zo dňa 06.02.2012, pretože bolo
dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.  O
začatí daňovej kontroly bola spísaná Daňovým úradom Bratislava zápisnica dňa 22.05.2012 a teda na
základe uvedených skutočností mal za to, že  daňová kontrola bola začatá v súlade so zákonom.
24. Ohľadom žalobného dôvodu uvedeným pod bodom b) nezákonné odmietnutie podania žalovaný
uviedol, že povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5
daňového poriadku vyplýva subjektom uvedeným v ustanovení § 14 daňového poriadku. Ak daňový
subjekt, ktorý má povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami, doručí podanie urobené v
listinnej podobe, toto nezakladá právne účinky a správca dane na takéto podanie neprihliada. Subjekty,
ktoré sú povinné doručovať správcovi dane písomnosti elektronicky, nemôžu doručiť podanie v listinnej
podobe. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 13 daňového poriadku. Správca dane o tejto skutočnosti
oboznámil daňový subjekt na ústnom pojednávaní dňa 20.05.2014.

25. V súvislosti so žalobným dôvodom uvedeným pod písmenom c) žalovaný uviedol, že pojednávanie
dňa 10.08.2012 sa uskutočnilo, ale ako vyplýva z výpovede svedkyne I. Y., zápisnicu podpísala ona.

26. Vo veci podanej námietky zaujatosti zamestnancov správcu dane v žalobe uvedenej pod písmenom
d), žalovaný zotrval na svojom názore prezentovanom vo svojom rozhodnutí, že nemôže akceptovať
tvrdenie daňového subjektu uvedené v odvolaní, že správca dane postupoval v rozpore so zákonom
č. 563/2009 Z. z., keď na základe podaného trestného oznámenia na zamestnancov správcu dane
vykonávajúcich daňovú kontrolu, vedúci zamestnanec týchto zamestnancov nevylúčil. Daňový subjekt
konštatoval zaujatosť zamestnancov správcu dane v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa
04.03.2014 z dôvodu ním podaného trestného oznámenia na Okresnú prokuratúru Bratislava I vo veci
trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Zneužitia právomoci verejného činiteľa sa mali
uvedení zamestnanci dopustiť tým, že ústne pojednávanie dňa 10.08.2012, z ktorého je vyhotovená
zápisnica o ústnom pojednávaní sa s daňovým subjektom neuskutočnilo a podpis daňového subjektu
je sfalšovaný. Uvedenou námietkou sa zaoberala vedúca oddelenia, dôkladne preskúmala spisový
materiál a dospela k záveru, že nebola preukázaná pochybnosť o zaujatosti pracovníčok vykonávajúcich
daňovú kontrolu, pretože nebol preukázaný ich priamy pomer k veci samotnej a ani iný pomer k
daňovému subjektu, čo by nezaručovalo objektívne rozhodovanie vo veci.

27. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane rozhodol v rozpore so zákonom, keď rozhodol o tom, že žalobca
spáchal skutok, ktorý je trestným činom, žalovaný uviedol, že správca dane o tom nerozhodol a ani



žalovanému nie je jasné, na základe akých skutočností k tomuto záveru dospel. Podanie trestného
oznámenia je samostatné konanie mimo daňového konania vedené orgánmi činnými v trestnom konaní,
preto nebol dôvod na prerušenie konania na dobu vyriešenia predbežnej otázky, ktorej predmetom by
bolo spáchanie trestného činu a od ktorej vyriešenia závisí rozhodnutie vo veci samej.

28. Zastával názor, že správca dane viedol skutočne rozsiahle dokazovanie, presne a úplne zistil
skutkový stav veci tým, že si zaobstaral dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie. Správca dane bol nesporne
oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťaz a zistil, že sa jedná o fakturačné
obchodné transakcie v reťazci dodávateľov a odberateľov, ktorého súčasťou sa na jeho konci stal
kontrolovaný daňový subjekt. Preverovaním získal dostatok dôkazov, na základe ktorých dospel k
záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, preto nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie
v smere požadovanom daňovým subjektom. Policajný zbor poskytol daňovým orgánom potrebnú
súčinnosť v danej veci, preto správca dane a tiež odvolací orgán nepovažoval za nutné a zároveň za
možné žiadať od orgánov činných v trestnom konaní celý obsah vyšetrovacích spisov tak, ako žiadal
v odvolaní daňový subjekt.

29. Žalobca tvrdil, že správca dane nepreukázal, že by on ako daňový subjekt pri vstupe do obchodnej
spolupráce so subjektom J. G. neprijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil,
že odber tovaru, ktorý  uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na akomkoľvek daňovom podvode. Práve
naopak žalobca si preveril svojho dodávateľa, ako aj oprávnenie V. D. za daňový subjekt konať i
registráciu dane z pridanej hodnoty. Žalobca sa kontaktoval s obchodným riaditeľom subjektu N. I. Y.,
spol. s.r.o. V.. Z. H. za účelom dojednania a uzatvorenia priamej obchodnej spolupráce ohľadne dodávok
tovaru s vylúčením subjektu J.  G.  Žalovaný vo vzťahu k vyššie uvedenému tvrdeniu žalobcu uviedol,
že toto je  v priamom rozpore so skutočnosťou, pretože základnou podmienkou spoločnosti N. I. Y. spol.
s. r. o. bola platba v hotovosti pri dodávke tovaru, takže to nemohol byť dôvod vylúčenia J. G.. Skôr to
preukazuje skutočnosť, že žalobca vedel alebo prinajmenšom mohol vedieť, že sa zúčastňuje daňového
podvodu, preto žiadal o vylúčenie spoločnosti J. G. a priamu obchodnú spoluprácu s dodávateľom mäsa
N. I. Y. spol. s. r. o.  Keď bola priama spolupráca odmietnutá, obchodné aktivity s J. G. ukončil.

30. Žalovaný uviedol, že pokiaľ sa žalobca v daňovom konaní alebo v súdnom prieskumnom konaní
odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, jeho dôkazným bremenom bolo preukázať, že skutkový
stav jeho daňovej transakcie, má prvky niektorého z rozsudkov  Súdneho dvora a nielen uvádzať niektoré
právne závery v týchto rozsudkoch uvedené.

31. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú  zamietol.

IV.
Doplnenie žaloby a replika žalobcu

32. Žalobca v podaní zo dňa 15.12.2017 doplnil žalobu o nové skutočnosti vyplývajúce z rozsudku
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/36/2016 zo dňa 10.10.2017, a teda že žalovaný nepreukázal, že
žalobca kontaktoval priamo subjekt N. I. Y., spol. s.r.o., kde sa pokúšal dohodnúť si priamu obchodnú
spoluprácu s vylúčením ostatných subjektov, ktoré sa nachádzali v obchodnom styku medzi  ním a N. I.
Y., spol. s.r.o. Z výpovede p. Z. H., konateľa spoločnosti N. I. Y., spol. s.r.o. vyplýva, že jeho spoločnosť
dodávala tovar vlastnou nákladnou dopravou na základe objednávok odberateľa. Podľa neho spoločnosť
N. I. Y., spol. s.r.o. dodávala tovar priamo žalobcovi.
33. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 18.01.2018 zotrval na tvrdeniach uvedených v
žalobe.
V.
Právne posúdenie krajského súdu

34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13
ods. 1 Správneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutia na nariadenom pojednávaní a
konanie, ktoré im vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

35. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP).



36. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

37. Krajský súd sa v prvom rade zaoberal procesným návrhom žalobcu zo dňa 15.02.2018 na prerušenie
konania až do skončenia trestnej veci vedenej Národnou kriminálnou agentúrou pod ČVS: PPZ-577/
NKA-FP-ST-2012, v ktorom sa rieši skutočnosť, či sa žalobca zapojil do podvodného konania, prípadne
či o ňom vedel.

38. Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania,
ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. V prípadoch špecifikovaných v § 100 SSP
tak správny súd obligatórne, alebo fakultatívne preruší konanie, prípadne urobí iné vhodné opatrenia
na plynulé konanie vo veci.

39. V predmetnej veci nie sú podľa názoru správneho súdu splnené podmienky na obligatórne prerušenie
konania upravené v § 100 ods. 1 SSP a ani na fakultatívne prerušenie konania podľa § 100 ods. 2
písm. a/ SSP, tak ako to navrhol žalobca. Trestné konanie, v ktorom sa má riešiť otázka, či žalobca
vedel o zapojení do podvodného konania, nemá na daňové konanie vplyv, skúma sa teda vedomá účasť
žalobcu na daňovom podvode. V daňovom konaní nie je nevyhnutné, aby bolo nado všetku pochybnosť
preukázané, že žalobca vedel, alebo musel vedieť o svojej participácii v konaní, ktoré má všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu tak ako v trestnom konaní. Výsledok trestného konania nie je z tohto
pohľadu pre správny súd relevantný a nepredstavuje dôvod na prerušenie konania, správny súd preto
zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný podľa § 25 SSP v spojení s § 162 ods.
3 Civilného sporového poriadku.

40. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje  jeho dôvody.

41. Správny súd zistil, že na tunajšom súde prebieha viacero súdnych konaní, v ktorých vystupujú ten istý
žalobca a ten istý žalovaný. Predmetom týchto konaní je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí
žalovaného a jemu predchádzajúcich rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, Daňového úradu
Bratislava - vyrubenie rozdielu DPH daňovému subjektu (žalobcu) za  obdobie január až august 2008.
Ako už súd uviedol v bode IV. žaloby, žalobca zaslal súdu na vedomie rozsudok tunajšieho súdu
č. k. 5S/36/2016-117 zo dňa 10.10.2017, v ktorom bolo posudzované zdaňovacie obdobie august
2008, pričom preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov (prvostupňové ako aj druhostupňové) boli
zrušené a vec  vrátená žalovanému na ďalšie konanie.

42. Súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením tunajšieho správneho súdu
uvedeným v rozsudku sp. zn. 5S/36/2016 zo dňa 10.10.2017 a pokladá ho za plne aplikovateľný  na
prejednávanú vec. V bodoch č. 43 - č. 54 tohto rozsudku súd uvádza právne závery z odôvodnenia
rozsudku tunajšieho súdu č. k. 5S/36/2016-117 zo dňa 10.10.2017. Súd ešte poznamenáva, že
predmetný rozsudok č. k. 5S/36/2016-117 zo dňa 10.10.2017 nebol napadnutý kasačnou sťažnosťou.

43. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy ako aj
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že
napadnuté  rozhodnutia bolo potrebné zrušiť, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej
správy, bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

44. Nedostatočne zistený skutkový stav veci súd vidí v tom, že daňový orgán nedostatočne zistil a
nepreukázal, že žalobca nekonal v dobrej viere, keď vstúpil do obchodnej spolupráce so subjektom J., G.
dM. Nepreukázal účasť na deklarovanom daňovom podvode a nepreukázal, že žalobca vedel o fiktívnej
ekonomickej činnosti v rámci dodávateľského reťazca.

45. Daňový úrad vykonal síce rozsiahle dokazovanie, ktoré sa týkalo firiem J. G. a firmy H. W. s.r.o. a
ich prepojenie, ale z uvedeného nevyplýva, že by žalobca mal vedomosť o tomto prepojení.

46. Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Bratislava zo dňa 29.09.2015 (ktoré má 27 strán)
súd zistil, zo strán č. 12,13,14,15, kde sú zhrnuté výpovede žalobcu, že žalobca začal obchodovať s



p. D., ktorý ho v januári 2008 navštívil a predstavil sa ako zástupca družstva J. sC. a prišiel s ponukou
na predaj bravčových polovičiek. Preukázal sa výpisom z obchodného registra a preukázal, že EO. je
platcom dane z pridanej hodnoty. Na základe toho sa dohodli na spolupráci, že žalobca bude nakupovať
od J. G. bravčové polovičky. Na otázku žalobcu odkiaľ pochádza tovar p. D. mu oznámil, že bravčové
polovičky pochádzajú z bitúnku N. I. Y. spol. s.r.o. a tento bude aj tovar rozvážať. Podmienkou p. D. bola,
že platba musí prebehnúť v hotovosti pri prebratí tovaru.
To, že J. nebolo priamym sprostredkovateľom mäsa zo spoločnosti N. I. Y. spol. s.r.o.,  sa žalobca
dozvedel až v januári 2013 na daňovom úrade.
Žalobca v auguste 2008 osobne navštívil spoločnosť N. I. Y. spol. s.r.o., kde požadoval, aby daňový
subjekt - žalobca priamo obchodoval so spoločnosťou N. I. Y. s vylúčením sprostredkovateľa J. G...
Na to mu bolo oznámené, že N. I. Y.  s.r.o. nemôže so žalobcom spolupracovať priamo, pretože má
zastúpenie v družstve J. G.. a teda odoberať tovar môže len prostredníctvom družstva J.. Na základe
tejto informácie žalobca ukončil spoluprácu s družstvom J. G.

47. V závere prvostupňového rozhodnutia správca dane skonštatoval, že bolo preukázané, že žalobca
v kontrolovanom období august 2008 tovar nenadobudol od družstva J. G. a nepreukázal, že by mu
vzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z.z. a že mu bol tovar dodaný.

48. S týmto záverom súd nesúhlasí, nakoľko  z výpovedi žalobcu jeho sestry (správne má byť uvedené
dcéry, poznámka prejednávajúceho súdu),  ako aj z výpovedi V. D. vyplýva, že tovar bol žalobcovi dodaný
a bol fakturovaný p. D.. Žalobca od p. D. vedel len toľko, že mäso je od dodávateľa N. I. Y.. Žalobca si
preveril družstvo J., s ktorým chcel obchodovať a zistil si, odkiaľ tovar pochádza. Snahou žalobcu bolo
preberať tovar priamo od N. I. Y. a keď N. I. Y. oznámili, že oni majú zmluvu na dodávku mäsa s firmou
H. W., žalobca prestal obchodovať  a odoberať mäso od družstva J..

49. Daňový úrad nepreukázal, že žalobca nekonal v dobrej viere a že sa zúčastnil daňového podvodu.
Aj z výpovede svedka Z. H. konateľa spoločnosti N. I. Y. vyplýva, že žalobca mal záujem o priamy odber
mäsa a že tovar bol priamo od nich prevážaný na miesto určenia podľa objednávky, to znamená priamo
žalobcovi.
Žalobca nemohol vedieť a nebolo mu to ani preukázané, že N. I. Y. mal uzatvorenú zmluvu na dodávku
mäsa s firmou H. W., s.r.o.

50. Súd poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-80/11 a C-142/11
zo dňa 21.06.2012, v ktorom sa hovorí, že daňový orgán nie je oprávnený zamietnuť zdaniteľnej osobe
právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty
dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu  sa na tieto služby alebo
jeden z jej poskytovateľov sa dopustil nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal,
že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela, alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce
nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného
predchádzajúceho dodávateľského subjektu.

51. V prvostupňovom rozhodnutí správcu dane zo dňa 29.09.2015 sú uvedené ďalšie subjekty, ktorým
bolo dodávané mäso zo spoločnosti N. I. Y. prostredníctvom J..

52. Súdu zo svojej rozhodovacej činnosti je známe, že niektorým subjektom uvedeným v rozhodnutí bolo
preukázané porušenie ustanovenia § 51 ods. 2, § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z.z., ale to neznamená,
že uvedené ustanovenie porušil automaticky aj žalobca.

53. Čo sa týka ostatných námietok žalobcu uvedených v žalobe a v rozsudku pod bodmi 19 až 22 (v tejto
veci pod bodmi 9 až 12, poznámka prejednávajúceho súdu) súd považuje tieto za irelevantné a súhlasí
s právnym názorom žalovaného uvedeným pod bodmi v rozsudku 28 až 32 (v tejto veci pod bodmi 23
až 26, poznámka prejednávajúceho súdu).

54. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že bolo potrebné
rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. e/ SSP z dôvodov vyššie uvedených.



55. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci
plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho   doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia   byť   spísané   advokátom.   Povinné   zastúpenie   advokátom v kasačnom   konaní
sa   nevyžaduje,   ak   a)   má   sťažovateľ   alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:2bb4fb7b-1c8c-4a1b-b6ad-5263b73e14c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 257/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 257/2011 z 7. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-07", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bb4fb7b-1c8c-4a1b-b6ad-5263b73e14c4"}], "citovane_v": []}