Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/245/2018 z 29. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. mája 2019, sp. zn. 11Co/245/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6616213659.1 Krajský súd Banská Bystrica | 11Co/245/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6616213659.1 | 2019-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/06b34a36-2d17-443c-bd69-108ee36ca476 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6616213659.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/245/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616213659
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6616213659.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Zity Nagypálovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne:
M.. T. O., nar. XX. G. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX Z. H., zastúpená Kováč|Krpčiarová &
partners - advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 253 975, so sídlom M. Bela 2, 984 03 Lučenec, proti
žalovaným: 1/ Mesto Rimavská Sobota, IČO: 00 319 031, so sídlom Svätoplukova 9, 979 01 Rimavská
Sobota, 2/ G.. E. E., nar. X. N. XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX Z. H. a 3/ M.. E. E., rod.
U., nar. X. P. XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX Z. H., žalovaní 2/ a 3/ zastúpení Mgr. Vierou
Kadášovou, advokátkou, so sídlom Železničná 1877, 979 01 Rimavská Sobota, o určenie neplatnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 4C/207/2016-131
zo dňa 19. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu
100%, ktoré im je žalobkyňa povinná zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
4C/207/2016-131 zo dňa 19. januára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu žalobkyne o
určenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy KZ 62-2016 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako
predávajúcim a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi zo dňa 11.05.2016 zamietol (prvá výroková veta). O
nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ a 3/ priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (druhá výroková veta) s tým, že o výške náhrady trov
konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanými 2/ a
3/ ako kupujúcimi, ktorou sa previedlo vlastníctvo pozemku parcely registra C, parc. č. XXXX/XX,
zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. Z. H.. Právny základ uplatneného
nároku žalobkyňa vyvodzovala zo skutočnosti, že je vlastníčkou pozemkov parc. č. XXXX/XX a
XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, chaty súpis. č. XX, postavených na parcele č. XXXX/
XXX v časti U., ktoré nadobudla kúpou od Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Banská
Bystrica a altánku postaveného na parcele č. XXXX/XX a XXXX/XX. Žalobkyňa komentovala, že v
rámci odpredaja pozemkov patriacich žalovanému 1/ bol žalovaným 1/ vyhotovený geometrický plán,
ktorý nebol konzultovaný s vlastníkmi a užívateľmi dotknutých nehnuteľností; v jej prípade je hranica



novovzniknutých pozemkov parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX vedená cez jestvujúci altánok,
ktorý je v jej vlastníctve. Pri rešpektovaní nového geometrického plánu by musela altánok odstrániť,
čím by jej vznikla značná škoda a vyhotovený geometrický plán nerešpektuje doterajší stav v užívaní
pozemkov. Pokiaľ ide o určovaciu žalobu o určení neplatnosti právneho úkonu, túto žalobkyňa podávala
v záujme predídenia ďalších sporov, nevidí inú možnosť ochrany svojho vlastníctva, než podaním
žaloby o zrušenie právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a
žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi. Naliehavý právny záujem žalobkyňa vyvodzovala zo skutočnosti, že
je ohrozené jej právo, resp. jej právo je neisté, pričom konanie žalovaného 1/ je diskriminačné, v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle občiansko-právnych vzťahov, podľa ktorých sa nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných.

1.2 Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s kúpnou zmluvou zo dňa 11.05.2016, výpisom z
listu vlastníctva č. 1876 pre k.ú. Z. H., oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu,
výsluchom strán sporu, svedkyne M.. U. T., zápisnicou z rokovania zo dňa 29.09.2015, 21.10.2016,
uznesením Mestskej rady Rimavská Sobota zo dňa 08.09.2015, pripojeným spisom Okresného súdu
Lučenec sp.zn. 13C/115/2016, zmluvami o predaji nehnuteľností, delimitačným protokolom a súvisiacimi
písomnosťami. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že žalobkyňa spôsobom
uvedeným v žalobe odkúpila od právneho predchodcu žalovaného 1/, a to Stredoslovenskej vodárenskej
spoločnosti, a.s. pozemky, chatu a altánok, ktorý postavil ešte právny predchodca žalovaného 1/ na
betónovom základe s drevenou nadstavbou. Legalizácia pozemku pod altánkom nebola uskutočnená
z dôvodu, že medzičasom na základe delimitácie štátneho majetku sa žalovaný 1/ stal vlastníkom
pozemku parc. č. XXXX/X, z ktorého boli vyčlenené parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Pozemky
vyčlenené geometrickým plánom č. 31562388-11/1996, a to parcela č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X
sa stali súčasťou parciel č. XXXX/XX a XXXX/XX. Žalovaný 1/ pritom nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam delimitáciou majetku štátu, delimitačným protokolom od Stredoslovenskej vodárenskej
spoločnosti, a.s., Banská Bystrica, stal sa ich výlučným vlastníkom. Kúpnou zmluvou uzavretou
dňa 11.05.2016, č. KZ 62-2016 žalovaný 1/ odpredal spornú nehnuteľnosť žalovaným 2/ a 3/ do
ich bezpodielového spoluvlastníctva, rešpektujúc zásadu doporučenú mestským zastupiteľstvom, aby
existujúce majetkoprávne hranice boli v zadnej časti pri lese v rovnakej šírke, ako je šírka pozemkov, na
ktorých stoja chaty v prednej časti pozemku. Žalovaný 1/ mal vedomosť, že na spornej nehnuteľnosti sa
nachádza časť altánku vo vlastníctve žalobkyne, v čase odpredaja nehnuteľnosti bol altánok ako drevená
stavba v dezolátnom stave, postavený na betónovej platni, bez stavebného povolenia ako čierna stavba
na cudzom pozemku. V čase predaja nehnuteľnosti už miestne príslušný Okresný súd Rimavská
Sobota uznesením č.k. 7C/65/2016-33 zo dňa 10.03.2016 návrh žalobkyne na zákaz nakladania s
nehnuteľnosťou do právoplatnosti iných súdnych konaní týkajúcich sa sporných nehnuteľností zamietol.

1.3 Vzhľadom na skutočnosť, že podaná žaloba mala charakter určovacej žaloby, okresný súd skúmal
v zmysle § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pričom konštatoval, že určovacia žaloba má
miesto tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom
vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Určovacia žaloba má zároveň miesto
tam, kde určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť nápravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Uviedol, že tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú
s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich
určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Zdôraznil, že ak
súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke.

1.4 Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka konštatoval, že
žalovaný 1/ nekonal v rozpore so zákonom, keďže akceptoval v plnom rozsahu uznesenie Mestskej
rady v Rimavskej Sobote zo dňa 08.09.2015, a to odpredať žalobkyni a žalovaným 2/ a 3/ pozemky v
hranici zarovnanú - predĺženú od existujúcej majetkoprávnej hranice. Žalovaný 1/ mal snahu spor medzi
žalobkyňou a žalovanými 2/ a 3/ riešiť k ich spokojnosti, za ktorým účelom bola zriadená aj mimoriadna
komisia. Žalovaný 1/ v čase odpredaja nehnuteľnosti a uzatvárania kúpnej zmluvy so žalovanými 2/ a
3/ dňa 11.05.2016 disponoval vecou - pozemkom ako absolútny a výlučný vlastník, ktorému prislúcha
právo s vecou disponovať podľa svojho uváženia, najmä ju držať, užívať a nakladať s ňou. Riziko
neperfektného právneho riešenia - kúpy altánku od pôvodného vlastníka musí žalobkyňa znášať sama.



Okresný súd zdôraznil, že nie je možné žiadnym zákonným spôsobom donútiť žalovaného 1/, aby
nenakladal so svojím absolútnym vlastníctvom podľa svojho uváženia, pričom v danom prípade žalovaný
1/ v plnom rozsahu dodržal zákonné predpisy vzťahujúce sa na odpredaj neupotrebiteľného majetku.
Tento postup bol aj v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti strán. Záver požadovaný žalobkyňou, že
určitý právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom, sa musí opierať o rozumný výklad zákonného
ustanovenia; altánok nemôže požívať osobitnú právnu ochranu, aj keď bol postavený na pozemku v
majetku štátu. Nakoľko však išlo o lesný pozemok, bez vyňatia z lesného fondu, nebolo možné na
pozemku postaviť žiadnu stavbu nezávisle na tom, či takáto stavba vyžadovala osobitné stavebné
povolenie alebo len ohlásenie ako drobná stavba.

1.5 Okresný súd uzavrel, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe zo strany žalobkyne nie je
daný; žalovaný 1/ konal pri odpredaji spornej nehnuteľnosti v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu
súd nemohol žalobkyni poskytnúť žiadnu právnu ochranu, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.6 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodoval v súlade so zásadou úspechu a vzhľadom
na plný úspech žalovaných 1/, 2/ a 3/, im priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške
100% s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny
úradník.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa včas odvolanie a žiadala, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby
súd prvej inštancie v novom rozhodnutí priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. Uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p. a tvrdila tak, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V konkrétnostiach namietala, že súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením svedkyne M.. U. T. a
snahou žalovaného 1/ vyriešiť spor medzi žalobkyňou a žalovanými 1/, 2/ a 3/, pričom nezdôvodnil, prečo
nezohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa podala žiadosť o legalizáciu užívania pozemku parc. č. XXXX/X na
základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote č. 83./2015-MSZ zo dňa 23.06.2015.
Ak by komisie konali v zmysle uvedeného uznesenia, nedošlo by k sporom a legalizovalo by sa reálne
užívanie pozemkov. Žalovaní 2/ a 3/ predmetný pozemok neužívali, na pozemku bol postavený altánok
vo vlastníctve žalobkyne. Komisie, uvádzané svedkyňou vo výpovedi až po sťažnostiach žalobkyne,
nekonali a nemohli konať nezaujate, ich záujmom bolo obhájiť geometrický plán, ktorý bol vyhotovený v
rozpore s uznesením Mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote č. 83./2015-MSZ zo dňa 23.06.2015.
Svedkyňa neuviedla a súd nezohľadnil ustanovenie z metodického usmernenia pre obce pri nakladaní
s majetkom vo vlastníctve obcí podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktoré v § 9a okrem iného
uvádza, že prevod pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa, vrátane priľahlej plochy,
ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

2.2 Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie, žalobkyňa zdôraznila, že dostatočne preukázala
naliehavý právny záujem. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné vyvodiť záver, v čom súd
prvej inštancie vidí absenciu naliehavého právneho záujmu a tvrdenia súdu prvej inštancie neprípustne
zamieňali meritum veci s naliehavým právnym záujmom. Žalobkyňa pritom poukazovala, že zásada
zmluvnej voľnosti žalovaného 1/ pri predaji pozemkov nie je absolútna, ale zákonom obmedzená.

2.3 Ak súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že altánok nemôže požívať osobitnú ochranu,
žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 31 ods. 1 písm. c) zákona č. 326/2005 Z.z., z ktorého vyplýva,
že neexistuje absolútny zákaz postaviť stavbu na lesnom pozemku bez vyňatia z lesného fondu. Ak
právny predchodca žalobkyne niekedy v minulosti postavil altánok a nikdy neboli vznesené námietky za
nepovolenú stavbu, je nutné domnievať sa, že tak bolo urobené na vyznačenom mieste a so súhlasom
vlastníka alebo správcu lesného pozemku. Je kontraproduktívne zo strany súdu v súčasnosti, bez
akéhokoľvek dôkazu tvrdiť, že Štátne lesy a Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. nekonali v
medziach zákona, hoci ide o štátne spoločnosti.

2.4 Žalobkyňa napokon tvrdila, že súd prvej inštancie postavil právom nechránený záujem žalovaných
2/ a 3/ o odkúpenie pozemku rovnakej šírky v prednej a zadnej časti pozemkov, nad ústavou chráneným
právom žalobkyne vlastniť majetok. Napadnutým rozsudkom tak boli porušené ústavné práva žalobkyne.



3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval napadnutý rozsudok za
spravodlivý. Uviedol, že žalobkyňa v podanom odvolaní nové skutočnosti neuviedla, iba spochybňuje
napadnuté rozhodnutie súdu. Z tohto dôvodu sa k odvolaniu nevyjadril, žiadal, aby odvolací súd
odvolenie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

4. Žalovaní 2/ a 3/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil ako vecne správny; uplatnili
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4.1 V písomnom vyjadrení uviedli, že okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, na
základe vykonaného dokazovania riadne odôvodnil svoje rozhodnutie a jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré
boli vo veci podstatné a právne významné. Žalobkyňa si v rámci práva na spravodlivý súdny proces
nemôže z tohto práva vymedzovať, aby všeobecný súd prijal jej právne názory a predstavy. Z práva na
spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva právo na to, aby súd preberal a riadil sa len
ňou predpokladaným výkladom záväzných predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Okresný súd sa vysporiadal aj s otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu a záver o jeho
nepreukázaní vyplýva z vykonaného dokazovania.

5. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení (replika) zotrvala na podanom odvolaní, ako aj dôvodoch v ňom
uvedených. Zdôraznila, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa vo svojich vyjadreniach nevyjadrili k meritu veci,
nenapadli odvolanie, resp. odvolacie dôvody a neuviedli, v čom vidia rozpor odvolania s platným právom.
Mala tak za to, že na strane žalovaných je nedostatok právnej argumentácie, ako aj dôkazná núdza v
preukázaní svojich tvrdení.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré s prihliadnutím na obsah žaloby
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu,
že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len
námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8.1 Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné.
Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými
úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a
zrozumiteľný. Odvolací súd sa síce nestotožňuje v celom rozsahu s právnymi závermi a argumentáciou
súdu prvej inštancie tak ako sa premietla do napadnutého rozhodnutia; okresný súd však rozhodol
správne, pokiaľ žalobu zamietol. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti
právneho úkonu, kúpnej zmluvy KZ 62-2016 uzavretej dňa 11.05.2019 medzi žalovaným 1/ ako
predávajúcim a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi; neplatnosť zmluvy vyvodzovala zo skutočnosti, že
je vlastníčkou altánku, postaveného sčasti na pozemku, ku ktorému previedol žalobca vlastnícke právo
na žalovaných, do režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

8.2 Vzhľadom na určovaní charakter podanej žaloby a jej obsah tým, že žalobkyňa poukazovala na
existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy, súd prvej inštancie skúmal v
zmysle ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p, existenciu naliehavého právneho záujmu; po zistení, že



naliehavý právny záujem absentuje, žalobu zamietol. Okresný súd však nesprávne existenciu resp.
neexistenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnil predovšetkým s poukazom na skutočnosti, ktoré
mohli byť dôvodmi pre vecné posúdenie veci. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd za potrebné bližšie
poukázať na charakter určovacej žaloby podľa ustanovenia § 137 C.s.p. a na zvýraznenie záverov súdu
prvej inštancie dodáva:

8.3 Základným procesným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je bola podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016 existencia naliehavého, t. j.
kvalifikovaného právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý bol daný tam, kde by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Táto
právna úprava teda rozlišovala medzi určením existencie práva a právneho vzťahu bez toho, aby takéto
odlíšenie malo vecný význam.

8.4 K zmene systému určovacích žalôb došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy Civilného
sporového poriadku, účinnej od 01.07.2016, ktorý už určenie existencie právneho vzťahu výslovne
neuvádza. Jeho § 137 (písm. c/ a písm. d/) rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/), alebo o
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/). Ako uvádza komentár k
Civilnému sporovému poriadku (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 504)
právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje,
alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá
nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba
na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (§ 32 zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo
žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§
55 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa toho istého zdroja sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia,
platnosť či neplatnosť právnymi skutočnosťami. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej
skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). Príkladmi týchto
žalôb sú žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce,
žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, alebo žaloby
vyvolané sporom o dedičské právo (§ 194 C.m.p.).

8.5 Naliehavý právny záujem na požadovanom určení by bol daný tam, kde by bez tohto určenia
bolo právo žalobkyne neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jej právne postavenie
neistým. Právny záujem žalobkyne musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností,
čo pre žalobkyňu znamenalo nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol
žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi:
žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobkyne, teda je
tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno
odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či
určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva (rozhodnutie NS SR sp. zn.
5MCdo 1/2010). Odvolací súd pripomína, že určovacia žaloba má preventívnu povahu - má poskytnúť
ochranu právneho postavenia žalobkyne skôr, ako dôjde k porušeniu práva. Naliehavý právny záujem
na určení v prípade, ak možno žalovať na plnenie môže byť daný, ak sa určovacou žalobou vytvorí
základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa tak ďalším žalobám na plnenie. Tam, kde právo už
porušené bolo, je prostriedkom ochrany žaloba na plnenie.

8.6 Okresný súd absenciu naliehavého právneho záujmu vyvodil zo skutočnosti, že žalovaný 1/ nekonal
v rozpore so zákonom, pokiaľ nehnuteľnosť previedol na žalovaných 2/ a 3/; ako vlastníkovi mu
prislúchalo s vecou disponovať podľa svojho uváženia; nebolo možné žalovaného 1/ prinútiť, aby so
svojím vlastníctvom nenakladal podľa vlastného uváženia. Ani skutočnosť, že žalobkyňa preukazovala
vlastníctvo k altánku (postavenom na pozemku, ktorý žalovaný 1/ previedol na žalovaných 2/ a 3/
spornou zmluvou) nebola pre okresný súd skutočnosťou, ktorou by žalobkyňa preukázala svoj naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Uvedené závery súdu prvej inštancie svedčia o vecnom



preskúmaní žaloby, avšak nie z hľadísk predpokladaných ustanovením § 137 písm. c) C.s.p.. Odvolací
súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu uvádza, že pre preukázanie naliehavého právneho
záujmu sa vyžaduje, aby právny vzťah medzi stranami sporu bol sporný, existuje ohrozenie práva a toto
ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Pokiaľ ide o právny stav, tento bol na strane
žalobkyne pred a po uzavretí napadnutej zmluvy v zásade totožný, žalobkyni vlastnícke právo k pozemku
nepatrilo (pozemok bol nesporne vo vlastníctve žalovaného 1/). Ani právny stav založený napadnutou
zmluvou právne postavenie žalobkyne ničím nemení; pozemok, na ktorom má sčasti postavený altánok,
nie je v jej vlastníctve, vlastnícke právo k altánku, postavenom na cudzom pozemku, jej nezaniklo. Po
prípadnom určení, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovanými 2/ a 3/ je neplatná by
sa právne postavenie žalobkyne ničím nezmenilo a ostalo totožné, ako bez takéhoto určenia. Navyše,
z kontextu podanej žaloby vyplýva, že cieľom žalobkyne v jej právnom postavení je nadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemku tak, aby nadobudla vlastnícke právo k celému pozemku, na ktorom je
altánok postavený. Žalobkyňa však ani netvrdí, že je vlastníčkou sporného pozemku, resp. že má titul,
ktorým vlastnícke právo nadobudla; zo spisu ani nevyplýva, že by jej patrilo právo, na základe ktorého
by sa mohla domáhať prevodu pozemku na jej osobu. Neplatí ani, že vlastník stavby (tu altánku) má
predkupné právo k pozemku, na ktorom je stavba postavená. Z uvedeného vyplýva, že požadované
určenie by právne postavenie žalobkyne ničím nezmenilo. Táto skutočnosť je dôvodom, pre ktorý
sa odvolací súd priklonil k záveru súdu prvej inštancie, že žalobkyňa na požadovanom určení nemá
naliehavý právny záujem.

8.7 Správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie umocňuje skutočnosť, že zmluvy a iné právne
úkony, ich existencia či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami. Súčasná právna úprava (Civilný sporový
poriadok) pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti iba v prípade, ak to vyplýva z právneho predpisu.
Žalobkyňa v podanej žalobe ani netvrdila, že existuje hmotné právo, podľa ktorého sa žalobou domáha
určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanými
2/ a 3/ ako kupujúcimi. V zmysle uvedeného, posudzujúc uplatnený nárok aj podľa ustanovenia § 137
písm. d/ C.s.p., bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol, vecne správne.

9. Ak súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie založil na nepreukázaní naliehavého právneho
záujmu, nebolo potrebné zaoberať sa aj ostatnými náležitosťami a vecným prejednaním sporu; dôvod
zamietnutia žaloby vylučuje, aby sa súd zaoberal meritom veci. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
sa však prelínajú dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, na čo žalobkyňa reaguje v odvolacej
argumentácii. Z uvedeného aj odvolací súd uvádza, že ani táto argumentácia žalobkyne neobstojí a
nemôže byť dôvodom pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

9.1 Skutočnosť, že žalobkyňa požiadala o legalizáciu užívania pozemku neobstojí. Žalovaný 1/ bol
výlučným vlastníkom nielen pozemku, ktorý previedol na žalovaných 2/ a 3/, ale aj pozemkov, ktoré
previedol na žalobkyňu a na ostatných vlastníkov susediacich pozemkov v rekreačnej oblasti X.X.
Uvedená skutočnosť len potvrdzuje, že žalobkyňa právny titul, na základe ktorého by mala byť
vlastníčkou aj sporného pozemku, nemá, v konečnom dôsledku vlastníckeho práva k pozemku sa
nedomáha; žiada len o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy celkom zrejme len v úmysle, aby bol sporný
pozemok predaný jej. Žiadosť o legalizáciu užívania žalobkyni predkupné (a ani vlastnícke) právo
nezakladá.

9.2 Neobstojí ani argumentácia, že komisie žalovaného boli zaujaté, vedené snahou obhájiť geometrický
plán, ktorý bol vyhotovený v rozpore s uznesením Mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote.
Naopak, zo spisu vyplýva, že došlo k opakovaným rokovaniam s vlastníkmi rekreačných chát za
účelom dosiahnutia dohody o rozdelení pozemkov žalovaného 1/ a ich následného odpredaja vlastníkom
rekreačných chát. Až následne, nakoľko konsenzus dosiahnutý nebol, došlo k rozhodnutiu žalovaného
1/, ktoré akceptovalo existujúci právny stav vychádzajúc z hraníc pozemkov, ktoré už boli vo vlastníctve
vlastníkov rekreačných chát a priľahlých pozemkov; žalovaný 1/ sa nesporne snažil o riešenie, ktoré
bude pre vlastníkov rekreačných chát a priľahlých pozemkov najspravodlivejšie. Princípu spravodlivosti
nezodpovedá také rozdelenie pozemkov, aké požadovala v konkrétnom prípade žalobkyňa, vychádzajúc
len z vlastníctva altánku, postaveného na cudzom pozemku. Altánok nie je stavbou určenou na bývanie;
v konečnom dôsledku v procese predaja pozemkov vo vlastníctve žalovaného 1/ bol vyhodnotený ako
drevená stavba v dezolátnom stave, malej hodnoty, postavený na betónovej platni bez stavebného
povolenia. Vlastníctvo k takejto stavbe predkupné právo žalobkyne nezakladá.



9.3 Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovanému 1/ ako
vlastníkovi pozemku patrilo právo dispozície s vecou, vec držať, užívať ju a s vecou nakladať. V
nakladaní s vecou nebol obmedzený rozhodnutím súdu (návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia v konaní vedenom pod sp.zn. 7C/65/2016 bol zamietnutý) ani existenciou predkupného práva;
v konečnom dôsledku žalobkyňa v spore ani netvrdila, že má postavenie obídeného spoluvlastníka.
Skutočnosť, že žalovaný 1/ s vlastnou vecou nakladal podľa svojho uváženia nemôže byť dôvodom
neplatnosti právneho úkonu, ktorým vlastníctvo k veci previedol na iné osoby. Takýmto dôvodom nemôže
byť ani skutočnosť, že žalobkyňa je s prevodom vlastníckeho práva na žalovaných 2/ a 3/ nespokojná.
Na správnosti záverov súdu prvej inštancie by nič nemenila ani skutočnosť, či altánok vo vlastníctve
žalobkyne predstavuje čiernu stavbu alebo stavbu postavenú v súlade s právnymi predpismi.

9.4 Žalobkyňa napokon namietala, že záujem žalovaných 2/ a 3/ na odkúpení pozemku nemôže
mať prednosť pred ústavou chráneným právom žalobkyne vlastniť majetok. K uvedenému odvolací
súd uvádza, že žalobkyňa opomenula v tomto smere poukázať na vlastnícke právo žalovaného 1/ k
pozemku, požívajúceho rovnakú právnu ochranu, ako jej vlastnícke právo k altánku. Pokiaľ žalobkyňa
relevantne nespochybnila dispozičné právo žalovaného 1/, nemohla byť v spore úspešná.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý zo strany
odvolateľky argumentačne napadnutý nebol. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd správne
prihliadol na pomer úspechu a neúspechu strán sporu.

11. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p..
Nárok na náhradu trov konania priznal žalovaným 1/, 2/ a 3/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní v
celom rozsahu, nakoľko odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie
výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde
prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).