Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/136/2016 z 9. 11. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 9. novembra 2016, sp. zn. 5CoE/136/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8413203417.1 Krajský súd Prešov | 5CoE/136/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8413203417.1 | 2016-11-09 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/85ac9103-6749-4419-89e7-883a00c33622 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8413203417.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/136/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413203417
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8413203417.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, zastúpeného: Sociálna poisťovňa,
pobočka Poprad, so sídlom Ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30 807 484 proti povinnému: E.
C., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania 8. mája XX, XXX XX P., IČO: 37240871 pre vymoženie
pohľadávky vo výške 3.020,95 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresnému súdu Kežmarok č.k. 8Er/332/2013- 22 zo dňa 11.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. exekúciu vedená súdnym exekútorom C.. C.. G. T. pod
sp. zn.: EX XXX/XXXX zastavil. II. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v
celkovej výške 55,67 Eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Tretím
výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ust.§ 57 ods.1 písm.h/ a § 58 ods.1 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len EP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z predloženého exekučného spisu a podania povereného súdneho
exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že jeho majetkové pomery
nevytvárajú v súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných
spôsobov. Povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v rámci Slovenskej republiky. V evidencii
motorových vozidiel povinný taktiež nie je vedený ako držiteľ resp. vlastník motorových vozidiel. Povinný
nie je zamestnaný, ani poberateľom dávky v nezamestnanosti, dôchodku či nemocenskej dávky.

4. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k
záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný.
Šetrením nebol zistený žiadny majetok povinného, a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné
a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle
uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I.
tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

5. Zároveň konštatoval, že v tejto súvislosti prihliadol i na judikatúru Ústavného súdu SR (napríklad I. ÚS
398/2012, III. ÚS 185/2012 a aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1CoE/52/2013).
Čo do odmeny exekútora aplikoval ust.§ 200 ods.1a 5 a § 203 ods.1 veta prvá EP. Oprávnený je povinný
nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie a to trovy exekútora vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 59,65
Eur. V zmysle predloženého vyúčtovania súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie



spočívajúce v odmene súdneho exekútora vo výške 33,19 Eur, hotové výdavky vo výške 13,20 Eur a 20
% DPH vo výške 9,28 Eur, teda trovy exekúcie v celkovej výške 55,67 Eur.

6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučné konanie sa začalo
na základe jeho návrhu zo dňa 08.04.2013. Dňa 23.07.2014 predložil súdny exekútor súdu podnet
na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti a zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 59,66
Eur. Oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani
na náhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného,
pričom u fyzických osôb treba prihliadať aj k príjmom, ktoré by pri obvyklom priebehu udalosti mali
nadobudnúť v budúcnosti. Aj napriek minimálnej pravdepodobnosti sa celkom nedá vylúčiť zmena
majetkových pomerov povinného. Je preto možné aj vzhľadom k veku povinného dôvodne predpokladať
do budúcnosti, že sa stane poberateľom príjmu zo zamestnania a rovnako očakávať, že z doby
dôchodkového poistenia na území Slovenskej republiky mu vznikne nárok na starobný dôchodok. Preto
oprávnený navrhol uznesenie zrušiť.

7. Odvolací súd na základe včas podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (ďalej C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 ods.1 C.s.p. (a
contrario) s použitím ust.§ 470 ods.2 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (C.s.p. nadobudol účinnosti
dňom 01.07.2016 a odvolanie oprávneného bolo podané pred týmto dátumom) a zistil, že odvolanie
oprávneného je dôvodné.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že exekúcia v danej veci sa začala dňom 11.04.2013, keď oprávnený
doručil súdnemu exekútorovi návrh na vydanie exekúcie podľa ust.§ 36 a nasl. zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov. Jednalo sa o
vymoženie pohľadávky vo výške 3.020,95 Eur priznanej právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami
oprávneného č. 700-3011042410-GC04/10 z 18.10.2010, č. 700-3010195310-GC04/1G zo 04.03.2010,
č. 700- 3011155509-GC04/09 zo 16.10.2009, č. 700-3010322909-GC04/09 z 12.05.2009 a č. 700-
3010555508-GC04/08 z 24.10.2008. 18.04.2013 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti. Poverený súdny
exekútor doručil súdu 23.07.2014 podnet na zastavenie exekúcie a to z dôvodu nemajetnosti povinného.
Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 59,65 Eur.

9. Z predloženého exekučného spisu a podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením
majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe
reálny podklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov. Povinný nie je
vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v rámci Slovenskej republiky. V evidencii motorových vozidiel povinný
taktiež nie je vedený ako držiteľ resp. vlastník motorových vozidiel. Povinný nie je zamestnaný, ani
poberateľom dávky v nezamestnanosti, dôchodku či nemocenskej dávky.

10. Súdny exekútor vykonával zisťovanie majetku povinného v roku 2013. Medzi posledným zisťovaním
majetku, ktoré adresoval Obci Ľubica, kde žiadal o poskytnutie súčinnosti pri výkone exekúcie zo dňa
18.10.2013 a rozhodnutím súdu prvej inštancie zo dňa 11.02.2016 je časový odstup necelé tri roky.
Odvolací súd má preto za to, že do jeho času rozhodovania vo veci, keď už uplynula doba viac ako tri roky
od posledného zisťovania majetku povinného zo strany súdneho exekútora, mohol povinný nadobudnúť
majetok, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného v danom exekučnom konaní.

11. Preto odvolací súd postupom podľa ust.§ 389 ods.1 písm.c/ v spojení s ust.§ 391 C.s.p. zrušil
uznesenie a vec vrátil na ďalšie konanie.

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude riadne zistiť, či v súčasnosti neexistuje majetok povinného, ktorý
by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného vzhľadom na časový odstup od posledného
zisťovania majetku povinného. Zároveň sa súd prvej inštancie vyrovná s otázkou možného nadobudnutia
majetku zo strany povinného. V prípade, že súd prvej inštancie rozhodne znova o zastavení exekúcie,
znova rozhodne i o trovách exekúcie.

13. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).