{"guid": "0f9bf3fd-44a6-4913-82e5-c816500c514e:8764a4b6-6ef7-4b83-a6b2-f78d2cbf0e7d", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2016:2709206974.1", "spisova_znacka": "31Cob/18/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 31Cob/18/2015 z 5. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. októbra 2016, sp. zn. 31Cob/18/2015, ECLI:SK:KSTT:2016:2709206974.1", "identifikacne_cislo": "2709206974", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Alexander Mojš", "sudca_id": 540, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alexander-mojs-540", "datum_vydania": "2016-10-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813.odsek-1", "nazov": "§ 813 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-813.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-813"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-813"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8764a4b6-6ef7-4b83-a6b2-f78d2cbf0e7d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2016:2709206974.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2709206974.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2016:2709206974.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/18/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2709206974
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2709206974.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Andrey Vyskočovej, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa
a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému 1. Ladislav
Gavroň, Hviezdoslavova 527, 908 41 Šaštín - Stráže, IČO: 40 202 721, právne zastúpený: JUDr. Edita
Lehocká, advokátka so sídlom Štúrova 1267, 908 41 Šaštín - Stráže, a žalovanému 2. Bc. Lubomír
Kečkeš - EDEN, Vrádištská 1734/31, 908 51 Holíč, IČO: 35 495 928, právne zastúpený: JUDr. Ján Pekar,
advokát so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, o zaplatenie 31 438,72 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného 1. a žalovaného 2. proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k.5Cb/18/2010-316
zo dňa 16.12.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti priznania náhrady trov konania
žalovanému v 2. rade  mení tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 2. rade súdny poplatok
za podaný odpor vo výške 1 886 eur a na trovách právneho zastúpenia 8 460,74 eur k rukám právneho
zástupcu žalovaného v 2. rade , všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej odvolaním napadnutej časti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o
t v r d z u j e.

III. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

IV. Žalovaný v 2. rade  má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 23.12.2009 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému 1. a 2.  povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu  31
438,72 eur s 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 25.12.2008 do zaplatenia a trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 27.12.2007 došlo k poistnej udalosti t.j. zhorela rekreačná chata v Zlatníckej
doline. Predmetná chata bola vo vlastníctve spoločnosti MASARYK spol. s r.o.. Po nahlásení tejto
udalosti poškodeným a doložení potrebných dokladov, žalobca prešetril poistnú udalosť a poškodenému
poskytol plnenie 31 438,72 eur.

2.
Žalobca uviedol, že príčinou požiaru bolo sálavé teplo krbovej vložky, ktoré v dôsledku nedostatkov
v konštrukcii krbového diela spôsobilo požiar. Poškodený si objednal zhotovenie krbového diela u
žalovaného 2. Súčasťou realizácie krbového diela bola aj jeho výstavba. Poškodený a žalovaný 2.



uzavreli ústnu zmluvu o zhotovení diela, s tým, že zhotoviteľ diela môže poveriť vykonaním diela aj
inú osobu, čo sa stalo aj v tomto prípade. Zo správy o príčinách požiaru vyplýva, že krbové dielo malo
vady, ktoré neumožňovali jeho bezpečnú prevádzku a ktoré boli príčinou zničenia chaty poškodeného.
Žalovaní 1. a 2. svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu odmietli a aj napriek výzvam žalobcu jeho
pohľadávku  neuhradili.

3.
Žalovaný 1. poukázal na neurčitosť správy o vzniku požiaru.  Žalobca sa uspokojil s vyjadrením
žalovaného 2., že príčinou požiaru nebola vada krbovej vložky, nakoľko je z nehorľavého materiálu, ale
s prípadnými nedostatkami konštrukcie komína sa vôbec nezaoberala. Zdôrazňoval potrebu náležitého
objasnenia príčiny požiaru. Uviedol, že škoda spôsobená požiarom nebola ani presne špecifikovaná
jednotlivými položkami.

4.
Žalovaný 2. k veci uviedol, že poškodený s ním neuzatvoril žiadnu zmluvu o dielo na stavbu krbu.
Žalovaný 2. poškodenému deklaroval, že môže dodať materiál pre stavbu krbu, avšak subjekt na
realizáciu stavby si musí zabezpečiť sám. V danom prípade bola uzatvorená kúpna zmluva, na základe
čoho vystavil poškodenému faktúru, pričom vo faktúre ani v cenovej kalkulácii nie je zahrnutá cena práce
krbára - zhotovenia krbu. Všetky práce si poškodený dohodol  so žalovaným 1. Z toho dôvodu nie je
vôbec reálne, že by stavba komínu súvisela s firmou žalovaného 2. K stavbám komína je totiž nutná
špeciálna remeselná živnosť a teda komíny môže stavať len subjekt, ktorý takúto činnosť má v predmete
podnikania. Z uvedeného tak vyplýva, že vada komína nemá žiadnu súvislosť s firmou žalovaného 2.

5.
Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca uzatvoril s
poškodeným dňa 12.8.2005 Zmluvu o poistení podnikateľov - súhrnné poistenie budov a stavebných
úprav - chata pre individuálnu rekreáciu, nachádzajúcej sa na adrese Zlatnícka dolina č. 7089, Skalica,
pre prípad poškodenia veci požiarom, vodou z vodovodného zariadenia, víchricou a krupobitím, so
začiatkom poistenia dňa 19.6.2005, čím došlo ku vzniku zmluvného vzťahu v zmysle ustanovenia § 788
O.Z.. Dňa 27.12.2007 došlo k požiaru uvedenej chaty vo vlastníctve poistenca - MASARYK a spol. s r.o.
a k poškodeniu, zhoreniu tejto chaty. Žalobca v dôsledku poistného vzťahu uhradil poistencovi v zmysle §
797 ods. 2 O.Z. poistné plnenie. Úhradou poistného plnenia zo strany žalobcu voči poistencovi, v zmysle
§ 813 ods. 1 O.Z. prešlo právo na náhradu škody zo strany poškodeného - poistenca na poistiteľa a
to voči subjektu, voči ktorému mal poistený právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou.
Na žalobcu takto prešlo dňa 1.4.2008  právo na náhradu škody úhradou poistného plnenia poistencovi
MASARYK a spol. s r.o. Toto právo prešlo na žalobcu voči subjektu, ktorý spôsobil škodu na poistenom
majetku uvedeného poistenca, t.j. voči tomu, kto zapríčinil vznik požiaru chaty pre individuálnu rekreáciu,
nachádzajúcu sa na adrese Zlatnícka dolina č. 7089, Skalica.

6.
Súd prvej inštancie zistil, že za účelom realizácie krbu v chate v Zlatníckej doline č. 7089, Skalica,
spoločnosť MASARYK a spol. s r.o. uzatvorila dve samostatné zmluvy s dvomi subjektmi. Najskôr bola
uzavretá na základe cenovej kalkulácie zo dňa 3.9.2006 kúpna zmluva v zmysle § 409 Obch. zák. medzi
poškodeným a žalovaným 2. a až následne spoločnosť MASARYK a spol. s r.o. uzatvorila ústne zmluvu
o dielo ( § 538 Obch. zák. ) na výstavbu krbu a búracie práce so žalovaným 1.Keďže sa jedná o dva
samostatné zmluvné vzťahy medzi spoločnosťou MASARYK a spol. s r.o. a žalovanými 1. a 2., nemôže
sa jednať o solidárnu zodpovednosť odporcov v I. a II. rade voči spoločnosti MASARYK a spol. s r.o. a
súd posudzoval samostatne zodpovednosť každého zo žalovaných. Zo znaleckého posudku ani z jeho
dodatku a ani zo žiadneho vykonaného dôkazu súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by príčinou
vzniku požiaru chaty bola vada materiálu použitého na výstavbu krbu, t.j. materiálu, ktorý spoločnosti
MASARYK a spol. s r.o. odpredal žalovaný 2. Žalovaný 2. preto neporušil svoju právnu povinnosť voči
spoločnosti MASARYK a spol. s r.o., nakoľko tejto odpredal tovar, ktorý bol bez vád a vady sa na tovare
nevyskytli ani v čase jeho následného užívania. U žalovaného 2. tak absentuje jeden z predpokladov



zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), resp.
porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu. Z toho dôvodu súd návrh voči žalovanému 2. zamietol.

7.
Súd ďalej skúmal porušenie právnej povinnosti, resp. porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu zo
strany žalovaného 1. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Karola Morávka, vyplynulo, že iniciátorom
vzniku požiaru bola zvýšená teplota v hornej časti výmenníku teplého vzduchu tzv. korpuse, ktorá bola
spôsobená enormným prehriatím spotrebiča t.j. že v krbe sa v danom čase kúrilo väčším množstvom
paliva ako bolo doporučené výrobcom (dvojnásobok povolených polien výrobcom), čo  malo za následok
prehriatie krbovej vložky a hlavne dymovodu zasunutého do komínového telesa. V dodatku znaleckého
posudku sa však znalec vyjadril, že správne vyhotovený krb musí vydržať väčšiu tepelnú záťaž akú
má predpísanú v technickej dokumentácii. Krbová vložka a dymovod sú riešené i na väčšie tepelné
zaťaženie, ktoré môže vzniknúť pri nedodržaní návodu na obsluhu. Povrchová teplota krbovej vložky
môže dosiahnuť aj teplotu 600 °C i viac stupňov. V prípade, že sú dodržané bezpečnostné vzdialenosti
od horľavých materiálov, nemalo by dôjsť k vznieteniu sa drevenej konštrukcie ani pri prípadnom
krátkodobom prehriatí krbovej vložky a dymovodu. V dodatku znaleckého posudku znalec konštatoval,
že dané konštrukčné riešenie realizované pri výstavbe krbu nezodpovedalo požiarnobezpečnostným
predpisom, čo v konečnom dôsledku viedlo k vzniku požiaru. Takto riešený krb mal konštrukčné
nedostatky. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že požiar v predmetnej chate vznikol v dôsledku
konštrukčnej vady krbu, t.j. nesprávnej izolácie krbu od drevených stien chaty. Žalovaný 1. nesprávnou
izoláciou krbu spôsobil vznik požiaru chaty. Z toho vyplýva protiprávne konanie žalovaného 1. počínať si
tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku ( § 414 O.Z. ), a taktiež porušenie jeho zmluvnej povinnosti
zhotoviť krb - dielo bez vád. Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovaného I
a zároveň porušením jeho zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou je takisto daná, keď v dôsledku
konštrukčnej vady krbu vznikol požiar chaty a jej následné poškodenie v dôsledku požiaru. Preukázané
bolo aj zavinenie žalovaného 1., keďže realizoval výstavbu krbu nesprávnym spôsobom, pričom ide o
zavinenie nedbanlivostné.

8.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanému 1. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31
438,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 31 438,72 eur od 25.12.2008
až do zaplatenia a trovy konania vo výške 796,72 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň mu uložil   povinnosť   zaplatiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Skalica
sumu 558,97 eur titulom náhrady trov konania. Návrh voči žalovanému 2.  súd prvej inštancie zamietol
a žalobcu zaviazal  k úhrade  trov konania a trov právneho zastúpenia žalovaného 2. k rukám jeho
právneho zástupcu vo výške 8460,74 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

9.
Proti 1. a 2. výroku tohto rozsudku  podal žalovaný 1. odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný
1. v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Poukázal predovšetkým na to, že súd vydal rozsudok a rozhodol na základe
dvoch protichodných stanovísk toho istého znalca  Ing. Karola Morávka, keď v pôvodnom znaleckom
posudku uviedol ako príčinu požiaru enormné prehriatie spotrebiča v dôsledku nesprávnej manipulácie s
krbom pri nežiaducom prehrievaní spotrebiča. V prípade, že by bol dodržaný postup pri kúrení, neprišlo
by k takému enormného prehriatiu krbovej vložky a hlavne dymovodu zasunutého do komínového
telesa  a tým pádom by sa neprehrial vzduch v hornej časti výmenníku na tak vysokú teplotu, ktorá
by mohla spôsobiť jednak degradáciu materiálu použitého na výstavbu krbu a vznietenie sa drevenej
konštrukcie. V doplnení znaleckého posudku už znalec uvádza, že krb bol zhotovený podľa jeho
náčrtkov  uvedených v doplnení znaleckého posudku, pritom v znaleckom posudku píše, že nie je
možné zistiť, či dielo v čase požiaru vady malo alebo nie, nakoľko došlo k úplnému zničeniu diela. Ďalej
znalec uvádza ako príčiny vzniku požiaru konštrukčné riešenie krbového diela, ktoré nezodpovedalo
požiarnobezpečnostným predpisom, čo v konečnom dôsledku viedlo k požiaru dreveného obloženia.
Záverom poukázal na nezrovnalosti vo výpovediach svedkov ako aj na nedostatočné vysporiadanie sa
s otázkou nedbanlivostného konania M. X..



10.
Proti 4. výroku  tohto rozsudku podal odvolanie žalovaný 2, ktorým žiadal, aby odvolací súd  rozhodol
tak, že zmení rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a prizná mu náhradu trov konania  v
sume 10 346,74 eur pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 8460,74 eur a súdneho
poplatku v sume 1886 eur. Odvolateľ poukázal na nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, ktorý mu
nepriznal náhradu trov konania vo výške 1886 eur za súdny poplatok za odpor, keď dopytom na Justičnú
pokladnicu zistil, že súdny poplatok doposiaľ nebol zaplatený. Namietal nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku, keďže z rozsudku nie je zrejmé z akého zákonného ustanovenia súd pri krátení
týchto trov vychádzal. Poukázal na správny výklad ustanovenia a v tejto súvislosti aj na rozhodovaciu
činnosť súdov.

11.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 379 a § 380 CSP, podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný  a podľa § 385 CSP o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa
§ 219 CSP.

12.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

13.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu zistil, že medzi účastníkmi
konania došlo k uzatvoreniu dvoch samostatných zmlúv. Medzi  poškodeným (MASARYK a spol. s
r.o.) ako kupujúcim a žalovaným 2. ako predávajúcim bola uzavretá kúpna zmluva v zmysle § 409
Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo dodanie materiálu na stavbu krbu.  Následne spoločnosť
MASARYK a spol. s r.o. ako objednávateľ uzatvorila so žalovaným 1. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo v
zmysle § 538 Obchodného zákonníka na výstavbu krbu a búracie práce. Dňa 27.12.2007 došlo k poistnej
udalosti t.j. zhorela rekreačná chata vo vlastníctve spoločnosti MASARYK spol. s r.o.. Po prešetrení tejto
poistnej udalosti poskytol žalobca poškodenému poistné plnenie vo výške 31 438,72 eur, ktorú sumu si
z titulu náhrady škody uplatňuje voči žalovanému 1. a 2. v predmetnom konaní.

15.
Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na existenciu
dvoch samostatných záväzkovoprávnych vzťahov  je vylúčená ich solidárna zodpovednosť a preto
bolo potrebné posudzovať ich zodpovednosť za vzniknutú škodu samostatne. Nakoľko vykonaným
dokazovaním (znaleckým posudkom) bolo v konaní jednoznačne preukázané, že príčinou vzniku škody
nebol vadný materiál súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu voči žalovanému 2. zamietol.

16.
Vo vzťahu k žalovanému 1. súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom svoj záver o
dôvodnosti nároku oprel okrem výsluchov účastníkov resp. svedkov predovšetkým o závery znaleckého
dokazovania. V znaleckom posudku č. 4/2013 znalca Ing. Karola Morávka sa uvádza, že iniciátorom
vzniku požiaru drevenej konštrukcie za krbom bola zvýšená teplota v hornej časti výmenníku teplého
vzduchu tzv. korpuse, ktorá bola spôsobená enormným prehriatím spotrebiča ( v ohnisku krbovej vložky
sa nachádzalo väčšie množstvo drevených polien cca 7-9 ks, čo predstavuje dvojnásobok povolených
polien výrobcom), čo  malo za následok prehriatie krbovej vložky a hlavne dymovodu zasunutého do
komínového telesa. V dôsledku enormného prehriatia spotrebiča ( krbovej vložky a dymovodu ), kde
povrchová teplota dymovodu dosahovala hodnotu cca 700 °C (teplota vznietenia dreva je cca 280



°C) sa prehrial vzduch v hornej časti výmenníku teplého vzduchu - tzv. korpuse na teplotu cca 450
°C a viac, došlo netesnosťami k prestupu tepla na drevenú konštrukciu nachádzajúcu sa za krbom a
následnému vznieteniu.  Po doplnení znaleckého dokazovania znalec v dodatku č. 4/2014, uviedol,
že pri výstavbe daného krbu, sa v prednej časti výmenníku tepelného vzduchu tzv. korpuse v hornej
časti nachádzala iba výduchová mriežka rozmerov 40 x 17 cm a dve bočné výduchové mriežky,
ktoré smerovali cez drevenú stenu do vedľajších miestností. Korpus bol v hornej časti ukončený bez
protipožiarnej prepážky, čím dochádzalo k priamemu prestupu tepla z korpusu krbu na drevenú stropnú
časť zaizolovanú super izolovými platňami. Takto riešený krb nespĺňal požiarnobezpečnostné predpisy a
bol potenciálnym zdrojom vzniku požiaru dreveného obloženia - steny a stropu chaty. Výmenník teplého
vzduchu bol v hornej časti ukončený  bez protipožiarnej prepážky, čím dochádzalo k priamemu prestupu
tepla z korpusu krbu na drevenú stropnú časť. Takto riešený krb mal konštrukčné nedostatky. Nakoľko
uvedený krb bol realizovaný nesprávne, teplota v korpuse mohla spôsobiť jednak čiastočnú degradáciu
izolačného materiálu použité na výstavbu krbu a jednak mohla pôsobiť na spoje lepené tmelom, kde
dochádzalo k trhlinám a prestupu tepla na drevenú konštrukciu nachádzajúcu sa za krbom resp. v jeho
hornej časti. Správne vyhotovený krb musí vydržať väčšiu tepelnú záťaž akú má predpísanú v technickej
dokumentácii. Krbová vložka a dymovod sú riešené i na väčšie tepelné zaťaženie, ktoré môže vzniknúť
pri nedodržaní návodu na obsluhu. Povrchová teplota krbovej vložky môže dosiahnuť aj teplotu 600 °C
i viac stupňov. V prípade, že sú dodržané bezpečnostné vzdialenosti od horľavých materiálov nemalo
by dôjsť k vznieteniu sa drevenej konštrukcie ani pri prípadnom krátkodobom prehriatí krbovej vložky
a dymovodu.

17.
Žalovaný 1. v odvolaní poukázal na rozpory v záveroch znaleckého dokazovania. Podľa názoru
odvolacieho súdu znalec v posudku resp. jeho doplnení dostatočne zrozumiteľným spôsobom
pomenoval príčiny vzniku požiaru a tieto príčiny podrobne opísal. Zo znaleckého posudku jasne vyplýva,
že príčinou vzniku požiaru boli konštrukčné nedostatky krbu. Znalec konkrétne uviedol, že korpus bol
ukončený bez protipožiarnej prepážky, čím dochádzalo k priamemu prestupu tepla z korpusu krbu na
drevenú stropnú časť. Poukázal aj na to, že správne vyhotovený krb musí vydržať väčšiu tepelnú záťaž
akú má predpísanú v technickej dokumentácii. Teda aj pri nerešpektovaní pokynov na obsluhu krbu by
v prípade zachovania správneho konštrukčného postupu nedošlo k nadmernému prehriatiu vzduchu v
tzv. korpuse. Prehriatie krbu zvýšeným množstvom paliva len urýchlilo vznik požiaru chaty, ale samotný
požiar nezapríčinilo. Z tohto dôvodu súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku odvolateľa týkajúcu
sa možného nedbanlivostného konania M. X.. Na základe uvedených skutočností tak bolo dostatočne
preukázané, že k vzniku požiaru došlo v dôsledku nesprávneho postupu žalovaného 1. pri stavbe krbu
a preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď ho zaviazal k úhrade sumy zodpovedajúcej výške
škody žalobcovi.

18.
K odvolaniu žalovaného 2. súd uvádza, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má zásadne
právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto
základného práva. Pre všetky hotové výdavky (vrátane súdnych poplatkov) platí, že nárok na ich náhradu
vzniká len vtedy, ak už boli reálne vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Úspešný účastník
má právo na náhradu účelne vynaložených trov, teda trov, ktoré v konaní skutočne vynaložil. Nakoľko
odvolateľ v priebehu konania preukázateľne súdny poplatok za odpor zaplatil, čo v priebehu odvolacieho
konania aj dokladoval, odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu
týchto trov tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku I.

19.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo zvyšnej
odvolaním napadnutej časti rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil,
keď sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi prvostupňového súdu
obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odvolací súd odkazuje.

20.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 a
§ 262 ods. 1 CSP,  keď v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože si v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy neuplatnil. Pokiaľ ide o trovy



odvolacieho konania žalovaného v 2. rade, tak tomuto ako v konaní plne úspešnému účastníkovi
priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).



Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP)", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}