Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/203/2013 z 24. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. októbra 2013, sp. zn. 2CoE/203/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6709208101.3 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/203/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6709208101.3 | 2013-10-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. g) EP, § 4 ods. 2 ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d42d57dc-d708-4f76-99a3-4ead0f369535 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6709208101.3 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/203/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709208101
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6709208101.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX X. XXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 625,36 eura s prísl., trov konania a trov
exekúcie, vedenej pod sp. zn. EX 4375/2009 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský
úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen č.k. 22Er/581/2009-54 zo dňa 21.03.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 22Er/581/2009-54 zo dňa 21.03.2013 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením vyhlásil
prebiehajúcu exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal predložený exekučný titul a zistil, že sú dané okolnosti
zakladajúce neprípustnosť predmetnej exekúcie a jej následné zastavenie bez návrhu. Právny vzťah
medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 17.06.2008, ktorej predmetom
bolo poskytnutie úveru vo výške 10 000,- Sk (331,94 eura). Túto zmluvu exekučný súd posúdil ako
zmluvu spotrebiteľskú. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 12.05.2009, sp.
zn. SR 00839/09 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Súd preto skúmal, či exekučný titul bol vydaný
orgánom na to oprávneným, a teda či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. V tejto súvislosti konštatoval, že z predložených listín vyplýva, že medzi povinným
a oprávneným nebola uzavretá rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovský súd
konal na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
Nakoľko však tieto obchodné podmienky nie sú podpísané zmluvnými stranami, takáto rozhodcovská
doložka podľa názoru exekučného súdu nespĺňa formu požadovanú zákonom č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Preto súd nemôže akceptovať
takto dojednanú rozhodcovskú doložku za platne dojednanú. Navyše, z formy a obsahu predloženej
zmluvy je zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah ustanovení formulárovej
zmluvy, ktorej súčasťou sú aj uvedené obchodné podmienky, zmeniť, resp. ich pôsobnosť na predmetný
zmluvný vzťah vylúčiť. Všeobecné obchodné podmienky nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť
predloženej rozhodcovskej doložke bez alternatívnej možnosti jej odmietnutia. Súd vyhodnotil takéto
dojednanie rozhodcovskej zmluvy ako neplatné, nakoľko nespĺňa formu predpísanú ZRK, pričom
takto dojednanú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za výslovné prijatie návrhu na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Keďže právomoc rozhodcovského
súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na neplatnom právnom úkone v zmysle § 40 ods.
1 Občianskeho zákonníka, exekučný súd dospel k názoru, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so
zákonom. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. S poukazom na uvedené súd vyhlásil



exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Rozhodnutie o nepriznaní trov exekúcie súd
odôvodnil tým, že súdny exekútor si trovy exekúcie pri jej zastavení neuplatnil.

Proti napadnutému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací
súd uznesenie exekučného súdu v napadnutej časti zrušil. Dôvodil pritom, že konajúci súd predpokladá,
že rozhodcovská doložka obsiahnutá v predmetnej zmluve o úvere je neprijateľnou podmienkou,
keďže vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory vyplývajúce z predmetnej zmluvy o úvere výhradne
prostredníctvom rozhodcovského konania pred rozhodcovským súdom. Nakoľko sa však nejedná
o spotrebiteľa, nie je možná aplikácia neprijateľných zmluvných podmienok podľa Občianskeho
zákonníka, keďže zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka. Ak by aj naďalej bol súd toho
názoru, že sa jedná o spotrebiteľa, uvádzame, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky. Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný
súd. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka dojednaná v danom prípade predstavuje tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú doložku, nakoľko umožňuje zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď
prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Nemožno sa preto stotožniť sa
názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Je úplne nepochybné, že
tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné. V závere odvolania odvolateľ poukázal na
skutočnosť, že v tomto prípade súd posudzoval vec o ktorej už raz právoplatne rozhodol (vydal poverenie
na vykonanie exekúcie) a v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný so zákonom.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.), na základe odvolania vec preskúmal
v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v
súlade s § 214 ods. 2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade exekučného titulu ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský súd
odvodzoval svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci z rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory,
ktoré medzi nimi vzniknú zo zmluvy o úvere budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
súde podľa príslušného právneho predpisu (Občianskeho súdneho poriadku). Zmluvné strany sa ďalej
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu,
ktorý vznikne zo zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského
súdu.

Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.



Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené formálne i
materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať, či
exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom
súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez
návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti
exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.
Najvyšší súd SR v Rozsudku z 27.01.2007, sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.

Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona,
ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve
(doložke). Z uvedeného dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený riadny exekučný
titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ
rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ
bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, pretože
rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na jeho vydanie.

Odvolateľ namietal, že rozhodcovská doložka dojednaná v danom prípade nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa, pretože nevyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,
je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3 Cdo
146/2011, uverejnené v Zb. stanovísk NS a súdov SR č. 3/2012). Exekučný súd teda postupoval správne,
keď zisťoval, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve, teda či bol rozhodcovský súd oprávnený konať a
rozhodovať vo veci účastníkov zmluvy o úvere. Rozhodnutie exekučného súdu je založené na právnom
názore, že predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko nebola
preukázaná existencia písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského
súdu. Uvedené právne posúdenie prvostupňového súdu oprávnený v odvolaní nespochybnil ani
nevyvrátil. Námietky oprávneného v odvolaní (spochybňujúce existenciu rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky) nekorešpondovali s dôvodom, na základe ktorého bolo vydané
napadnuté uznesenie exekučného súdu. Takéto námietky potom nemali takú povahu, že by mohli
predstavovať dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Dôvodnou nie je ani námietka
odvolateľa o tom, že prvostupňový súd posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, pretože vydanie



poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by
v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. tvorilo prekážku veci rozsúdenej (res iudicata).

Keďže odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého
uznesenia prvostupňového súdu, odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu o vyhlásení exekúcie
za neprípustnú a jej zastavení (spolu s rozhodnutím o trovách exekúcie) v súlade s ust. § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.