{"guid": "0f96a565-7986-4ef9-88d1-ac5a552e2646:c8c3f5fe-e787-43ba-a904-5d6d9de9cad9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5113236378.1", "spisova_znacka": "9CoP/102/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoP/102/2014 z 25. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. februára 2015, sp. zn. 9CoP/102/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5113236378.1", "identifikacne_cislo": "5113236378", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Michalcová", "sudca_id": 530, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-michalcova-530", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8c3f5fe-e787-43ba-a904-5d6d9de9cad9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5113236378.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5113236378.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5113236378.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/102/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113236378
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113236378.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. Q.,
nar. X. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
bytom u matky, dieťa rodičov, matky: X. Q., nar. X. X. XXXX, bytom W. XXX a otca: Q. Q., nar. XX. X.
XXXX, bytom G. XX, zastúpený JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou so sídlom G., Q. X, v konaní
o zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
30P/331/2013-338 zo dňa 11. 8. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania    n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zmenil rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 8C/339/2007 zo
dňa 10. 12. 2007 v časti výživného na maloletého Q. tak, že výživné zvýšil na sumu 100,- eur mesačne
od 1. 11. 2013 a k tejto povinnosti zaviazal otca maloletého dieťaťa. Zároveň vyčíslil nedoplatok na
výživnom za obdobie od 1. 11. 2013 do 31. 8. 2014 vo výške 336,10 eur a povolil otcovi splátky po 15,-
eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia tejto
riadne a včas. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu
z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. §§ 62, 75 až 78 Zákona o
rodine, keď konštatoval, že dôvody na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom predstavujú
zmenu pomerov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktoré je fyzicky vyspelejšie a zvýšili sa náklady na
zabezpečenie jeho základných potrieb, najmä v súvislosti so započatím povinnej školskej dochádzky.
V čase posledného stanovenia výživného mal maloletý 13 mesiacov, v čase rozhodovania súdu bol
žiakom 1. ročníka základnej školy. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa, ako aj možností a schopností rodičov. Zohľadňoval aj to, kto sa o dieťa osobne stará.
Vzhľadom na finančné možnosti otca maloletého dieťaťa návrh matky, ktorým žiadala určiť zvýšené
výživné sumou 200,- eur mesačne, vo zvyšnej časti zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal prostredníctvom zástupcu odvolanie otec
maloletého dieťaťa. Podľa jeho názoru prvostupňový súd vykonal dokazovanie, ale skutočnosti, ktoré
z neho zistil, nevzal dostatočne do úvahy pri rozhodovaní, čo sa prejavilo v nesprávnom rozhodnutí o



výživnom. Súd tiež z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pri vykonávaní
dokazovania sa súd oboznámil so spisom 8C/339/2007 vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností k
maloletému Q., ktorá vec bola právoplatne skončená 26. 1. 2008, ako aj so spisom sp. zn. 21P/312/2008,
v ktorom sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného na maloletého Q. a vec bola
skončená 26. 2. 2009 (návrh zamietnutý). Súd napriek tomu konštatuje, že naposledy o výživnom sa
rozhodovalo v konaní 8C/339/2007. Uvedené malo dopad na nesprávne posudzovanie zmeny okolností,
z ktorých vychádzal súd pri poslednom rozhodovaní o výživnom. Súd tiež nebral do úvahy, že hoci
sa zmenili potreby maloletého syna, avšak k zmene došlo len z hľadiska charakteru potrieb, nie však
nákladov na ich uspokojovanie, nakoľko niektoré potreby, ktoré mal v čase posledného rozhodovania o
výživnom, odbudli a nahradili ich iné potreby, primerané veku dieťaťa. Súd tiež konštatoval, že výživné na
maloletého Q. určil po zohľadnení faktu, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak odvolateľ
je toho názoru, že išlo len o formálne konštatovanie, ktoré sa neprejavilo v úvahe súdu o výške výživného.
Dňa 27. 6. 2012 sa narodil druhý syn Q.T., o ktorého sa otec maloletého Q. osobne spolu s jeho matkou
Ing. V. stará. Z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu sú so starostlivosťou o tohto syna zvýšené
výdavky. Odvolateľ tiež uviedol, že súd vyhodnotil v jeho neprospech skutočnosť, že dňa 4. 5. 2014 utrpel
úraz chrbtice a stratil možnosť zamestnať sa. Na túto skutočnosť mal súd objektívne prihliadať, veď z
tohto dôvodu sa znížil jeho príjem, nakoľko bol práceneschopný 4 mesiace. Nešlo teda o krátkodobú,
z finančného hľadiska zanedbateľnú dĺžku PN. Vzhľadom na tieto skutočnosti je odvolateľ toho názoru,
že uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého je plne zabezpečené výživným v súčasnej výške v
sume 66,39 eur mesačne. Odvolateľ má za to, že vôbec nebol dôvod na rozhodnutie o zvýšení výživného
od 1. 11. 2013 a pokiaľ tak súd urobil, dôvodné to bolo len do 4. 5. 2014, od kedy sa v súvislosti s úrazom
chrbtice zásadne zmenili majetkové pomery otca maloletého dieťaťa. Odvolateľ žiadal, aby napadnutý
rozsudok odvolací súd zmenil a návrh na zvýšenie výživného zamietol.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že s rozsudkom
prvostupňového súdu sa plne stotožňuje a tvrdenia otca dieťaťa v odvolaní sú len účelové. Má za to,
že súd o výživnom naposledy rozhodoval rozsudkom 8C/339/2007, nakoľko jej nasledovný návrh na
zvýšenie výživného v konaní 21P/312/2008 bol zamietnutý. Týmto rozhodnutím sa teda výška výživného
nemenila. Poukázala na to, že zvýšené výživné na syna tento skutočne potrebuje. V súčasnej dobe
navštevuje 2. ročník základnej školy. Od poslednej úpravy výživného má zvýšené náklady na stravu,
platí školskú družinu, zakupuje školské pomôcky, prispieva na ZRPŠ. Syn má tiež zdravotné problémy,
čo vyžaduje zvýšené výdavky v súvislosti so zakupovaním mastí z dôvodov kožných problémov, tiež sa
venuje mimoškolským aktivitám. Vo vyjadrení matka maloletého dieťaťa uviedla, že tiež zamestnávateľ
s ňou ukončil z dôvodu znižovania stavu zamestnancov pracovný pomer ku dňu 10. 9. 2014. Evidovaná
je na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu žiadala v celom
rozsahu ako správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v zmysle ust.
§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, ako aj z obsahu spisu, mal i odvolací súd
preukázané, že v minulosti bolo o výške výživného rozhodované v konaní Okresného súdu Žilina
sp. zn. 15P/67/2007 zo dňa 12. 7. 2007, ktorým bolo určené výživné otcovi maloletého Q. sumou 2
000,- Sk a dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.
zn. 8C/339/2007 zo dňa 10. 12. 2007 bolo manželstvo rodičov maloletého Q. rozvedené, na čas po
rozvode dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke a otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať
na jeho výživu sumou 2 000,- Sk mesačne na čas po rozvode. Následne matka maloletého dieťaťa
podala návrh na zmenu výživného (zvýšenie) s účinnosťou od 1. 9. 2008, pričom rozsudkom sp. zn.
21P/312/2008 zo dňa 26. 1. 2009 bol návrh zamietnutý. Výživné stanovené vo výške 2 000,- Sk tak ostalo
nezmenené. Vzhľadom na tieto skutočnosti prvostupňový súd správne porovnával okolnosti existujúce
v čase posledného stanovenia výživného s okolnosťami zistenými v čase terajšieho rozhodovania
prvostupňového súdu. Správne potom súd porovnával príjmy rodičov, ich možnosti a schopnosti v čase
rozhodovania v konaní sp. zn. 8C/339/2007 a porovnával ich so súčasne zisteným skutkovým stavom.
Je teda zrejmé, že v čase posledného stanovenia výživného mal maloletý Q. 13 mesiacov, v čase
rozhodovania o zvýšení výživného bol žiakom 1. ročníka základnej školy. Súd potom správne poukázal



na zmenu pomerov, ktoré zistil najmä na strane maloletého dieťaťa, súvisiace jednak s jeho fyzickým
rastom, vyspievaním, prechodom do základnej školy, ako aj súvisiace so zabezpečením jeho kultúrnych
a športových potrieb vo väčšom rozsahu. Prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, vyvodil z
neho správny právny záver, keď ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na maloletého
syna Q. výživné sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od 1. 11. 2013. S poukazom na zákonné
ustanovenia citované v rozhodnutí prvostupňového súdu (§ 62 až § 78 Zákona o rodine) rozhodoval
súd o zvýšení výživného v súlade so zásadami stanovenými v Zákone o rodine pre určenie vyživovacej
povinnosti rodičov a detí. So závermi rozhodnutia prvostupňového súdu sa odvolací súd plne stotožňuje
a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tieto poukazuje.

Prvostupňový súd správne vyhodnotil aj skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa ukončil pracovný pomer
k 30. 4. 2014 z vlastného podnetu. V tom čase novú pracovnú zmluvu uzatvorenú nemal (hoci tvrdil, že
od mája 2014 mal dohodnutý nový pracovný pomer), pričom dňa 4. 5. 2014 utrpel úraz chrbtice.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že práceneschopnosť, aj keď počas
dlhšieho časového obdobia nie je trvalá zmena, jedná sa len o dočasný stav, spravidla to nie je dôvodom
na zníženie výživného. V tomto prípade boli otcovi maloletého dieťaťa vyplácané nemocenské dávky.
Aj s prihliadnutím na vznik ďalšej vyživovacej povinnosti otcovi (syn Q.), je výživné v sume 100,- eur
mesačne primerané odôvodneným potrebám maloletého Q., ako aj možnostiam a schopnostiam oboch
rodičov.

Pretože otec maloletého dieťaťa vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa
neoboznámil a nevysporiadal prvostupňový súd, resp. ktoré by umožnili iným spôsobom odvolaciemu
súdu vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako
vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože konanie
mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie    n i e    j e    prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30P/331/2013", "guid": "70e8eb2d-7307-4aa5-8cbb-a1d521b13cac:0c857318-ba73-40b7-b646-863a14778cbb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}